Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Saneyelihe Wulu ni Fe Fɛɛ Fi Anɔkwa Jamɔ Sɛɛ yɛ “Ararat Shikpɔŋ lɛ” Nɔ

Saneyelihe Wulu ni Fe Fɛɛ Fi Anɔkwa Jamɔ Sɛɛ yɛ “Ararat Shikpɔŋ lɛ” Nɔ

Saneyelihe Wulu ni Fe Fɛɛ Fi Anɔkwa Jamɔ Sɛɛ yɛ “Ararat Shikpɔŋ lɛ” Nɔ

Armenianyo ko ni yiteŋ eje waŋ ni yɔɔ bii etɛ lɛ damɔ emaŋ lɛ saneyelihe wulu ni fe fɛɛ lɛ hiɛ. Heyeli ni eyɔɔ kɛ enanemɛi heyelilɔi babaoo lɛ anɔ̃ lɛ yɛ oshara mli. Saneyelihe lɛ bo lɛ toi beni etsɛɔ wiemɔi ayisɛɛ kɛjɛɔ Biblia lɛ mli ni ekɛgbálaa ehemɔkɛyelii amli lɛ. Bɔni afee ni wɔnu bɔ ni kunimyeli kpele kɛha anɔkwa jamɔ jɛ nakai saneyeli lɛ mli kɛba yɛ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ shishi lɛ, nyɛhaa wɔpɛia nɔ ni kɛ enɛ ba lɛ mli wɔkwɛa.

ARMENIA yɛ Turkey bokagbɛ kɛ Caucasus gɔji ni eto sɛrɛnɛɛ lɛ wuoyigbɛ tuuntu. Eji maŋ ko ni gbɔmɛi ni fa fe akpekpei etɛ yɔɔ mli. Gbɔmɛi ni yɔɔ maŋ lɛ maŋtiase, ni ji Yerevan lɛ náa Ararat Gɔji enyɔ, he ni blema sane tsɔɔ akɛ Noa adeka lɛ yawa yɛ, yɛ jeŋ muu fɛɛ Nu Afua lɛ sɛɛ lɛ ni amɛnaa lɛ he miishɛɛ.—1 Mose 8:4. *

Yehowa Odasefoi miitsu amɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he nii yɛ Armenia kɛjɛ afi 1975. Beni Armenia ná heyeli kɛjɛ tsutsu Soviet Union dɛŋ yɛ afi 1991 mli lɛ, ato State Council for Religious Affairs (Maŋ Gwabɔɔ ni Kwɛɔ Jamɔŋ Saji Anɔ) lɛ shishi koni ekɛ jamɔ gbɛjianɔtoi awo mla shishi. Shi kɛlɛ, nɛkɛ gwabɔɔ nɛɛ ekpoo shii abɔ akɛ ekɛ Yehowa Odasefoi ajamɔ lɛ aaawo mla shishi, titri lɛ yɛ sane ni kɔɔ Kristofoi ahe ni amɛkɛwooo maŋkwramɔŋ saji amli lɛ hewɔ. No hewɔ lɛ, kɛjɛ afi 1991 kɛbaa nɛɛ, abu Armenia Odasefoi ni darako tsɔ ni fa fe 100 fɔ, ni yɛ shihilɛi babaoo mli lɛ, awoɔ amɛ tsuŋ yɛ amɛshidaamɔ ni damɔ Biblia nɔ yɛ nɔ ni kɔɔ asraafoi anitsumɔ he lɛ hewɔ.

Gwabɔɔ lɛ bi hu koni nɔyeli lɛ kojolɔi anitsumɔhe lɛ apɛi Lyova Margaryan, ni ji Kristofonyo onukpa kɛ mlalelɔ ko ni tsuɔ nii waa nɛɛ ni kɛ maŋ lɛ atɔmik nitsumɔhe lɛ tsuɔ nii lɛ jamɔŋ nifeemɔi amli. Naagbee mli lɛ, abu Nyɛminuu Margaryan fɔ yɛ Mla ni ji 244, ni ji Soviet blema mla ko ni awo yɛ Khrushchev beaŋ lɛ shishi, kɛ jwɛŋmɔ akɛ akɛbaatsĩ Yehowa Odasefoi kɛ jamɔ kui krokomɛi anaa ni akɛjie amɛ kwraa kɛjɛ shihilɛ mli.

Nakai mla lɛ haa ebafeɔ tɔmɔ akɛ aaato jamɔ kuu ko he gbɛjianɔ loo aaanyiɛ eko ni kɛ jamɔŋ hemɔkɛyelii ni ashiɛɔ lɛ tsimɔɔ nibii anɔ lɛ hiɛ ‘kɛlaka gbekɛbii koni amɛya jamɔ ni akɛwoko mla shishi lɛ mli jamɔŋ kpeei ashishi,’ ní ‘nyɛɔ emli bii lɛ anɔ ni amɛkpoo amɛmaŋ sɔ̃i ni jwere amɛnɔ lɛ.’ Bɔni afee ni saneyelɔ naafolɔlɔ lɛ afĩ nɔ ni ekɛɔ lɛ sɛɛ lɛ, egbala jwɛŋmɔ kɛtee yaa ni gbekɛbii bibii yaa kpeei ni Nyɛminuu Margaryan kwɛɔ nɔ yɛ Metsamor maŋtiase lɛ mli lɛ nɔ. Saneyelɔ naafolɔlɔ lɛ kɛɛ hu akɛ Nyɛminuu Margaryan ekɔne asafo lɛ mli oblahii kɛ oblayei lɛ ayiŋ koni amɛkɛ amɛhe akawo asraafoi anitsumɔ mli.

Saneyeli lɛ Je Shishi

Saneyeli lɛ je shishi Sohaa, July 20, 2001, yɛ Armavir kpokpaa wulu saneyelihe lɛ, ni Kojolɔ Manvel Simonyan kwɛ nɔ. Etee nɔ jogbaŋŋ kɛyashi August. Beni odasefoi ni ba amɛbaye odase yɛ saneyeli nifeemɔ lɛ shishi lɛ yaa nɔ amɛwieɔ lɛ, amɛkpɛlɛ nɔ yɛ naagbee mli akɛ National Security Ministry (Maŋ Hefamɔ Nitsumɔhe) (tsutsu KGB) najiaŋdamɔlɔi lɛ ekɛɛ amɛ wiemɔi ni aŋmala akɛshi Nyɛminuu Margaryan lɛ mli nɔ ni esa akɛ amɛŋma, ni anyɛ amɛnɔ koni amɛkɛ amɛwaonaa gbɛi awo nakai wiemɔi lɛ ashishi. Be ko lɛ, yoo ko kpɛlɛ nɔ akɛ, Hefamɔ Nitsumɔhe lɛ mlinyo ko fã lɛ akɛ ekɛɛ akɛ “Yehowa Odasefoi teɔ shi woɔ wɔnɔyeli kɛ wɔjamɔ lɛ.” Yoo lɛ wie anɔkwale akɛ eleee Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko shi enu naafolɔmɔ wiemɔi ni akɛshi amɛ lɛ yɛ Maŋ tɛlivishiŋ nɔ.

Beni eshɛ Nyɛminuu Margaryan nɔ lɛ, etsɔɔ mli akɛ gbekɛbii ni baa Yehowa Odasefoi akpeei ashishi lɛ baa yɛ amɛfɔlɔi lɛ agbɛŋmɛɛ naa. Etsɔɔ mli hu akɛ asraafoi anitsumɔ ji mɔ aŋkro yiŋkpɛɛ. Saneyelɔ naafolɔlɔ lɛ sanebimɔi lɛ tee nɔ gbii saŋŋ. Nyɛminuu Margaryan kɛ Biblia lɛ tsuɔ nii, ni eŋmɛ etsui shi kɛha sanebimɔi ni kɔɔ ehemɔkɛyelii ahe lɛ hetoo, yɛ be mli ni saneyelɔ naafolɔlɔ lɛ kwɛɔ Ŋmalɛi ni atsɛɔ yisɛɛ lɛ amli yɛ lɛ diɛŋtsɛ e-Biblia lɛ mli lɛ.

Yɛ September 18, 2001 lɛ, kojolɔ lɛ jaje akɛ Margaryan “yeee fɔ,” ni ekɛɛ akɛ “anaaa awuiyeli nifeemɔ ko” yɛ enitsumɔi lɛ amli. Amaniɛbɔɔ ko ni kɔɔ sane lɛ he lɛ je kpo yɛ Associated Press lɛ mli. Ekaneɔ akɛ: “Aŋmɛɛ Yehowa Odasefoi ahiɛnyiɛlɔ ko ni yɔɔ Armenia lɛ he ŋmɛnɛ yɛ naafolɔmɔi ni akɛshi lɛ akɛ elakaa mɛi kɛgbalaa amɛ ewoɔ ejamɔ mli kɛ agbɛnɛ ákɛ enyɛɔ oblahii kɛ oblayei anɔ koni amɛkɛ amɛhe akawo asraafoi anitsumɔ mli lɛ hewɔ. Yɛ nyɔji enyɔ saneyeli lɛ sɛɛ lɛ, Kojomɔhe lɛ kɛɛ akɛ anáaa odaseyeli ni fa ni aaadamɔ nɔ akɛye sane ashi hiɛnyiɛlɔ, Levon Markarian [Lyova Margaryan]. Kulɛ abaawo lɛ tsũŋ afii enumɔ. . . . Eyɛ mli akɛ Armenia Mlawoo He Gbɛjianɔtoo lɛ kɛ jamɔ mli heyeli haa moŋ, shi ewa ákɛ akɛ jamɔ kui heei agbɛi aaawo mla shishi, ni mlai lɛ yeɔ ebuaa Armenia Apostolik Sɔlemɔ ni ehe shi lɛ titri.” Organization for Security and Cooperation in Europe (OSCE) lɛ kɛɛ yɛ adafitswaa ni ekɛha yɛ September 18, 2001 mli lɛ mli akɛ: “Eyɛ mli akɛ wɔkpɛlɛɔ kojomɔ lɛ nɔ moŋ, shi OSCE Nitsumɔhe lɛ miishwa ehe lolo akɛ aje saneyeli nifeemɔ lɛ shishi.”

Saneyeli lɛ Tee Nɔ

Shi kɛlɛ, saneyelɔi naafolɔlɔi lɛ bi koni akwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ, ni sane lɛ mlikwɛmɔ ekoŋŋ lɛ hé nyɔji ejwɛ. Yɛ saneyeli lɛ shishijee mli beni eshɛ Nyɛminuu Margaryan nɔ akɛ ejie enaa lɛ, kojolɔ ko ni fata kojolɔi lɛ ahe lɛ bi klɛŋklɛŋ sane lɛ. Beni Nyɛminuu Margaryan je hetoohamɔ lɛ shishi lɛ, sɛinɔtalɔ lɛ fo ewiemɔ lɛ mli ni ekɛ lɛ taa saji anaa. No sɛɛ lɛ, yoo lɛ eŋmɛɛɛ gbɛ ni Nyɛminuu Margaryan agbe sanebimɔ kome po hetoohamɔ naa. Yoo lɛ jie sanebimɔi ni hefalɔ lɛ bibii lɛ lɛ ateŋ babaoo kɛjɛ nibii ni aŋmala yɛ saneyeli lɛ he lɛ mli ni etsɔɔɔ nɔ hewɔ. Beni kojomɔ nifeemɔ lɛ yaa nɔ lɛ, jamɔ he sɛkɛyelɔi ni sumɔɔɔ Odasefoi asane ní eyi saneyelihe lɛ obɔ lɛ kɛ jɛmɔ wiemɔi kpee Nyɛminuu Margaryan shii abɔ. Yɛ saneyeli lɛ sɛɛ lɛ, atswa amaniɛbɔi babaoo ni ejaaa ni atsɔmɔ lɛ yɛ saneyeli lɛ mli lɛ he adafi yɛ tɛlivishiŋ nɔ, ni ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, awie akɛ Nyɛminuu Margaryan ekpɛlɛ lɛ diɛŋtsɛ etɔmɔ nɔ.

Aaafee saneyeli lɛ teŋgbɛ lɛ, kojolɔi etɛ lɛ ateŋ sɛinɔtalɔ lɛ ha mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ anaa kpɛ amɛhe beni ekane wolo ko ni jɛ State Council for Religious Affairs (Maŋ Ajinafoi Akuu ni Kwɛɔ Jamɔŋ Saji Anɔ) lɛ ŋɔɔ ni miibi koni kojolɔi agbɛjianɔtoo lɛ aye sane ashi Nyɛminuu Margaryan lɛ. Nifeemɔ nɛɛ ha mɛi ni jɛ maji srɔtoi amli ni yɔɔ saneyeli lɛ shishi lɛ anaa kpɛ amɛhe, ejaakɛ beni Armenia biɔ gbɛ koni aha etsɔ Council of Europe lɛ fã lɛ, ekpɛlɛ sɔ̃ ni kã enɔ akɛ “ekwɛ koni Sɔlemɔi fɛɛ loo jamɔ kui, titri lɛ nɔ ni atsɛɔ lɛ akɛ ‘jamɔ ni heko shi’ lɛ atsu amɛjamɔ lɛ he nii ni hiɛaŋkwɛmɔ ko kwraa bɛ mli lɛ nɔ.”

Beni saneyeli lɛ yaa nɔ yɛ otsii ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, shihilɛ lɛ mli bawa waa. Shitee-kɛ-wolɔi tee nɔ amɛhao Odasefoi lɛ ni amɛtutua amɛ yɛ saneyelihe tsũ lɛ mli kɛ agbó lɛ naa fɛɛ. Ashimɔshimɔɔ Odasefoi yei lɛ anane hiɛ ŋtia. Beni afee Odasefonyo lɛ eko niseniianii ni etɔɔɔ he owele lɛ, ajɛ esɛɛgbɛ atswa emliteŋ wu lɛ nɔ̃, ni ehe bahia ni ayatsi enaa yɛ helatsamɔhe.

Nakai be lɛ mli lɛ, ahala kojolɔi asɛinɔtalɔ kroko koni ebakwɛ sane lɛ nɔ. Yɛ mɔdɛŋ ni mɛi fioo ni yɔɔ toibolɔi lɛ ateŋ lɛ bɔ koni amɛkɛwo saneyelɔ hefãlɔ lɛ he gbeyei lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, nɛkɛ sɛinɔtalɔ hee nɛɛ ha nɔ fɛɛ nɔ tee nɔ jogbaŋŋ, ni efã po koni polisifoi amɔ yoo ko ni miibolɔ kɛmiiwie hegbeyeiwoo wiemɔi kɛmiishi saneyelɔ hefãlɔ lɛ kɛje saneyeli tsũ lɛ mli.

Akɛ Sane lɛ Tee Armenia Saneyelihe Wulu ni Fe Fɛɛ Lɛ

Naagbee lɛ, yɛ March 7, 2002 lɛ, saneyelihe ni akɛ sane lɛ tee koni aye ekoŋŋ lɛ kpɛlɛ klɛŋklɛŋ yiŋkpɛɛ ni kpokpaa nɔ kojomɔ lɛ kɛha lɛ nɔ. Nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ji akɛ, yɛ gbi ni tsɔ be ni akɛbaatswa yiŋkpɛɛ lɛ he adafi lɛ hiɛ lɛ nɔ lɛ, atsi Maŋ Ajinafoi Akuu ni Kwɛɔ Jamɔŋ Saji Anɔ lɛ nitsumɔ lɛ naa. Shikome ekoŋŋ lɛ, naafolɔlɔi lɛ kɛ sane lɛ tee koni akwɛ mli ekoŋŋ, ni nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ amɛkɛtee Armenia saneyelihe wulu ni fe fɛɛ lɛ—Cassation Saneyelihe lɛ. Agbɛnɛ naafolɔlɔi lɛ bi koni Saneyelihe lɛ ajie sane lɛ ni aye ekoŋŋ koni “akɛ fɔbuu kojomɔ aha.”

Kuu ko ni kojolɔi ekpaa yɔɔ mli ni Kojolɔ Mher Khachatryan ji amɛsɛinɔtalɔ lɛ kpe yɛ leebi 11:00 mli yɛ April 19, 2002. Yɛ naafolɔlɔi lɛ ateŋ mɔ kome hiɛkpamɔ wiemɔ mli lɛ, etsɔɔ akɛ emli efu waa akɛ saneyelihei enyɔ ni tsɔ hiɛ lɛ ebuuu Nyɛminuu Margaryan fɔ. Shi, yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, naafolɔlɔ lɛ moŋ ji mɔ ni kojolɔi ejwɛ lɛ fo ewiemɔ lɛ mli ni amɛbibii lɛ saji tɛɛ. Kojolɔi lɛ ateŋ mɔ kome wie naafolɔlɔ lɛ hiɛ waa yɛ mɔdɛŋ ni ebɔ akɛ eeekɔne Saneyelihe lɛ yiŋ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ koni amɛkpɛlɛ Yehowa Odasefoi ashiɛmɔ nitsumɔ kɛ amɛgbɛi ni akɛwoko mla shishi lɛ nɔ lɛ ni eŋma kɛfata eniŋmaai ni ekɛha kɛshi Nyɛminuu Margaryan lɛ he lɛ hewɔ—nibii ni amɛteŋ eko kwraa etsɔɔɔ awuiyeli nifeemɔ yɛ Mla ni ji 244 lɛ mli lɛ. No sɛɛ lɛ, kojolɔ lɛ tsɔɔ naafolɔlɔ lɛ nifeemɔi lɛ amli akɛ “eji awuiyeli nifeemɔ he kojomɔ ni aadamɔ nɔ akɛmiiwa mɔ ko yi.” Kojolɔ kroko hu tsĩ saji srɔtoi ni aye yɛ Europa Saneyelihei amli ni ha ayɔse Yehowa Odasefoi akɛ “jamɔ ni ale” ni ebiɔ ni European Convention on Human Rights lɛ kɛ hebuu aha amɛ lɛ tã. Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, osɔfo ko ni yɔɔ saneyelihe lɛ bolɔ akɛ Yehowa Odasefoi kɛ mligbalamɔ miiba maŋ lɛ nɔ. Saneyelihe lɛ fã lɛ koni efee diŋŋ.

No sɛɛ lɛ kojolɔi lɛ tsɛ Lyova Margaryan kɛjɛ toibolɔi lɛ ateŋ—nifeemɔ ko ni saneyelihe wulu ni fe fɛɛ nɛɛ efeko dã. Nyɛminuu Margaryan ye odase fɛfɛo yɛ Yehowa Odasefoi ashidaamɔ yɛ saji srɔtoi amli akɛ Kristofoi lɛ he. (Marko 13:9) Beni Saneyelihe lɛ esusu saji ahe fioo sɛɛ lɛ, amɛku amɛsɛɛ ni amɛkɛ ekomefeemɔ kpɛlɛ “bembuu” kojomɔ lɛ nɔ. Nyɛminuu Margaryan ná miishɛɛ waa. Yɛ yiŋkpɛɛ ni Saneyelihe lɛ ŋma lɛ mli lɛ, amɛkɛɛ akɛ: “Mla ni yɔɔ lɛ ekpɛlɛɛɛ [Lyova Margaryan] nifeemɔ nɛɛ nɔ akɛ awuiyeli nifeemɔ, ni nɛkɛ naafolɔmɔ nɛɛ kɛ Mla ni ji 23 yɛ Armenia Mla He Gbɛjianɔtoo lɛ mli kɛ European Convention Mla ni ji 9 lɛ kpaaa gbee.”

Nɔ ni Jɛ Yiŋkpɛɛ lɛ Mli Ba

Eji naafolɔlɔi lɛ ye omanye kulɛ, ebaaha akɛ Odasefoi onukpai krokomɛi ni yɔɔ asafoi fɛɛ ni yɔɔ Armenia lɛ mli lɛ aye yɛ mla naa. Hiɛnɔkamɔ ji akɛ, yiŋkpɛɛ ni yɔɔ faŋŋ ni Saneyelihe lɛ kɛha lɛ baatsi nakai tutuamɔ lɛ naa. Eji akɛ yiŋkpɛɛ ni ejaaa ha yɛ sane lɛ he kulɛ, abaanyɛ adamɔ no hu nɔ ni akɛtsĩ Yehowa Odasefoi lɛ agbɛi ni akɛaawo mla shishi lɛ naa. Wɔmiida shi akɛ, Saneyelihe lɛ ejie yiŋtoo ni ejaaa nɛɛ kɛjɛ jɛi.

Be baatsɔɔ kɛji ákɛ akɛ Yehowa Odasefoi ni fa fe 7,000 ni yɔɔ nɛkɛ maŋ nɛɛ mli lɛ agbɛi baawo mla shishi. Dani nakai be lɛ aaashɛ lɛ, anɔkwa jamɔ kã he eeshwere yɛ “Ararat shikpɔŋ lɛ” nɔ.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 3 Enɛ ji yiŋtoo kome hewɔ ni Armeniabii lɛ kɛ Ararat Gɔŋ lɛ gbɛi fata amɛmaŋ lɛ nɔ̃ lɛ he lɛ. Yɛ blema beaŋ lɛ, Armenia ji maŋtsɛyeli agbo ko ni nakai gɔji lɛ yɔɔ eshikpɔŋkuku lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, yɛ Yesaia 37:38 lɛ, Biblia mli Hela Septuagint shishitsɔɔmɔ lɛ tsɔɔ wiemɔ “Ararat shikpɔŋ lɛ” shishi akɛ “Armenia.” Amrɔ nɛɛ, Ararat Gɔŋ lɛ yɛ Turkey, yɛ ebokagbɛ husu lɛ naa.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Lyova Margaryan yɛ esaneyeli lɛ mli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Nyɛminuu Margaryan kɛ eweku lɛ