Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Beni Shiɛmɔ Bafeɔ Kaimɔ Nɔ Fe Fɛɛ

Beni Shiɛmɔ Bafeɔ Kaimɔ Nɔ Fe Fɛɛ

Beni Shiɛmɔ Bafeɔ Kaimɔ Nɔ Fe Fɛɛ

“Hulu lɛ miitso waa. Etamɔ nɔ ni gbɛ ni tsɔɔ gɔji lɛ anɔ lɛ naagbee bɛ. Beni wɔtsɔmɔ gbɛtsii nibii srɔtoi babaoo amli sɛɛ lɛ, wɔyashɛ oti ni ma wɔhiɛ lɛ he: akrowa ni jɛkɛ fe fɛɛ lɛ. Wɔ tɔlɛ lɛ batsɔ miishɛɛ nɔ̃ beni wɔtswa klɛŋklɛŋ shinaa ni ahere wɔ kɛ miishɛɛ lɛ. Beni gbi lɛ baa naagbee lɛ, no mli lɛ, wɔkɛ woji fɛɛ ni wɔkɛba lɛ eha ni wɔje Biblia mli nikasemɔi babaoo ashishi. Gbɔmɛi lɛ efee klalo akɛ amɛaakase nii. Amrɔ nɛɛ esa akɛ wɔshi, shi wɔwo shi akɛ wɔbaaku wɔsɛɛ wɔba.”

NIIASHIKPAMƆI ni tamɔ nɛkɛ lɛ fɔɔ kaa yɛ gbɛgbamɔ sɔɔlɔi akuu ko ni yɔɔ Mexico lɛ agbɛfaŋ. Enɛɛmɛi ji faishitswaa kɛha Yesu Kristo famɔi ni ekɛha ekaselɔi lɛ he nitsumɔ akɛ: “Nyɛaatsɔmɔ midasefoi . . . kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 1:8) Yɛ Mexico lɛ, ato shiɛmɔyaa he tafaa krɛdɛɛ—ni atsɛɔ lɛ akɛ gbɛgbamɔ shikpɔŋkukuji—lɛ he gbɛjianɔ bɔni afee ni anyɛ ashɛ shikpɔŋkukuji ni akɛwoko asafo ko dɛŋ, ní yɛ no hewɔ lɛ, afɔɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ yɛ mli lɛ amli. Kɛ hoo lɛ, enɛɛmɛi ji shikpɔŋkukuji ni amɛtse amɛhe banee aloo ni amɛmli yaa wa. Ayeɔ abuaa asafoi ni yɔɔ hei ni etse amɛhe banee ni yɔɔ shikpɔŋkukuji agboi ni esa akɛ amɛtsu mli nii lɛ hu.

Bɔni afee ni anyɛ ale maŋ lɛ mli hei ni akɛ gbɛgbamɔ shikpɔŋkukuji ahe gbɛjianɔtoo lɛ baatsu mli nii lɛ, Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine lɛ kwɛɔ bɔ ni shikpɔŋkuku lɛ hiamɔ nii yɔɔ ha. * Beni agbe enɛ feemɔ naa lɛ, ahaa gbɛgbalɔi krɛdɛɛi akui yaa ni amɛyatsuɔ shikpɔŋkuku lɛ mli nii. Ahaa amɛ lɔlei ni sa kɛha gbɛjegbɛi ní awoko nɔ ni yɔɔ dokoidokoi lɛ. Lɔlei lɛ tsuɔ nii akɛ wojiatoohe kɛ wɔɔhe hu kɛji ehe bahia nakai.

Nɔheremɔ kɛ Miishɛɛ

Kɛjɛ October 1996 kɛbaa nɛɛ, afɔ̃ nine atsɛ sanekpakpa shiɛlɔi krokomɛi koni amɛkɛ amɛhe abawo nitsumɔ nɛɛ mli, be mli ni amɛfata gbɛgbalɔi krɛdɛɛi lɛ ahe lɛ. Maŋtsɛyeli shiɛlɔi kɛ daa gbɛgbalɔi fɛɛ ni amɛmiisumɔ ni amɛsɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ, bafataa tafaa lɛ he yɛ bei srɔtoi amli. Aha mɛi komɛi tee asafoi ni bɛŋkɛ shikpɔŋkuku lɛ mli bɔni afee ni amɛkwɛ shikpɔŋkuku lɛ nɔ ni amɛtsu miishɛɛ ni ajieɔ lɛ kpo lɛ he nii. Shiɛlɔi kɛ gbɛgbalɔi ni darako tsɔ lɛ ateŋ mɛi babaoo ekpɛlɛ nɛkɛ ninefɔɔi nɛɛ anɔ ni eha amɛná niiashikpamɔi ni tswaa mɔ emaa shi waa diɛŋtsɛ.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Abimael, ni ji Kristofonyo ko ni edako tsɔ ni kɛ tɛlifoŋ ni kpaa bɛ sɛɛ nitsumɔhe ko tsuɔ nii ni haa enáa nyɔmɔwoo ni fa bɔ ni sa lɛ, kpɛ eyiŋ akɛ ekɛ ehe baawo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ nakai kpokpai ni etse ehe banee lɛ amli. Beni enitsumɔtsɛmɛi lɛ ná amɛle akɛ ebaakpa nitsumɔ lɛ, amɛwó enɔ yɛ nitsumɔ lɛ mli ni amɛŋmɛ enyɔmɔwoo nɔ. Enanemɛi nitsulɔi nyɛ enɔ, ni amɛwie he veveeve akɛ eji hegbɛ ni fe fɛɛ ni ená, ni akɛ eji buuluufeemɔ akɛ eeekpoo. Shi kɛlɛ, Abimael tswa efai shi akɛ ekɛ nyɔji etɛ baaye ebua kɛha shiɛmɔ he tafaa krɛdɛɛ lɛ. Beni Abimael ená sɔɔmɔ nɛɛ mli ŋɔɔmɔ sɛɛ lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaahi asafo ko ni yɔɔ he ko ni etse ehe banee ni hiamɔ kɛha Maŋtsɛyeli shiɛlɔi da waa yɛ lɛ mli kwraa. Amrɔ nɛɛ eyɛ nitsumɔ ni baa shi ni ekase bɔ ni eeeha eshihilɛ afee nɔ ni yɔɔ mlɛo.

Yɛ shihilɛ kroko hu mli lɛ, ehe bahia ni Julissa kɛ bɔɔs afã gbɛ ŋmɛlɛtswai 22 kɛyashɛ he ni akɛha lɛ ni eyatsu nii yɛ lɛ. Yɛ egbɛfaa lɛ naagbee gbɛ lɛ, naagbee bɔɔs kɛha gbi lɛ shĩ lɛ. Shi kɛlɛ, ayɛ lɔle ko ni ahako sɛɛ ni woɔ nitsulɔi. Julissa ná ekãa ni ebi amɛ koni amɛwo lɛ. Shishinumɔ yɛ he akɛ eshe gbeyei, ejaakɛ lɛ pɛ ji yoo yɛ hii pii ateŋ. Beni eje shishi ni ebɔi shiɛmɔ kɛ oblanyo ko hamɔ lɛ, eyɔse akɛ eji Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome! Julissa kɛɛ akɛ: “Kɛfata he lɛ, tsɔnekudɔlɔ ni kudɔɔ tsɔne lɛ ji asafo ni miyatsu mli nii lɛ mli onukpai lɛ ateŋ mɔ kome!”

Mɛi ni Edara kɛ Amɛhe Wo Mli

Shi kɛlɛ, nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ jeee mɛi ni darako tsɔ lɛ pɛ anɔ̃. Adela, ni ji nyɛmi yoo ko ni eda lɛ, shweɔ daa akɛ eeetuu be babaoo ewo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Hegbɛ lɛ kɛ ehe ba beni enine shɛ ninefɔɔ nɔ kɛha shiɛmɔ nitsumɔ krɛdɛɛ nɛɛ mli gbɛfaŋnɔ námɔ lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Miná minitsumɔ lɛ he miishɛɛ aahu akɛ mibi onukpai lɛ koni amɛha mahi jɛmɛ kwraa. Miyɛ miishɛɛ ejaakɛ yɛ da ni mida lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mihe baanyɛ aba sɛɛnamɔ kɛha Yehowa.”

Nakai nɔŋŋ hiɛsɔɔ ni Martha ni eye afii 60 lɛ yɔɔ kɛha Yehowa kɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha enaanyo gbɔmɔ lɛ tsirɛ lɛ ni ekɛ ehe ha kɛha tafaa nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ námɔ. Beni eyɔse akɛ shikpɔŋkuku lɛ jɛkɛmɔ kɛ gbɛjegbɛ ni nɔ nyiɛmɔ wa lɛ tsĩɔ kuu ni eyɔɔ mli lɛ naa akɛ amɛaashɛ mɛi lɛ fɛɛ aŋɔɔ lɛ, ehe lɔle koni gbɛgbalɔi lɛ kɛtsu nii. Nyɛmi yoo nɛɛ nifeemɔ lɛ ha aná hegbɛ kɛtsu shikpɔŋkukuji babaoo mli nii ni aha mɛi babaoo le Biblia mli anɔkwale lɛ.

Nɔheremɔ ni Taa Tsui Mli

Oti ni ma mɛi ni kɛ amɛhe woɔ nɛkɛ shiɛmɔ nitsumɔ tafaa krɛdɛɛ nɛɛ mli lɛ ji koni ‘amɛfee kaselɔi.’ Nɔ ni ejɛ enɛ mli kɛba lɛ sa jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Mɛi ni yɔɔ hei ni etse ehe banee lɛ nine eshɛ Biblia mli anɔkwalei ni hereɔ mɔ yiwala lɛ anɔ. (Mateo 28:19, 20) Aje Biblia mli nikasemɔi babaoo shishi. Shiɛlɔi ni yɔɔ nakai kpokpai lɛ anɔ aloo sanekpakpa jajelɔi ni amɛyahi shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ ji mɛi ni tsuɔ enɛɛmɛi ahe nii. Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, ato shiɛlɔi akui ahe gbɛjianɔ ni yɛ shihilɛi krokomɛi amli lɛ, ato asafoi bibii ashishi.

Magdaleno kɛ ehefatalɔi nitsulɔi ta maŋ lɛ mli tsɔne lɛ mli kɛtee shikpɔŋkuku ni etse ehe banee ni akɛha amɛ ni amɛyatsu mli nii lɛ mli. Beni amɛnyiɛ gbɛ lɛ nɔ lɛ, amɛŋɔ hegbɛ lɛ kɛshiɛ amɛha tsɔnekudɔlɔ lɛ. “Nuu nɛɛ kɛɛ wɔ akɛ yɛ otsi ni ho lɛ mli lɛ, Odasefoi komɛi ba eshia lɛ beni ebɛ jɛmɛ. Beni eku esɛɛ eba lɛ, eweku lɛ gba lɛ nibii ni amɛnu lɛ. Wɔkɛɛ lɛ akɛ wɔjɛɛɛ kpokpai ni bɛŋkɛ lɛ amli shi moŋ wɔjɛ maŋ lɛŋ hei ni yɔɔ shɔŋŋ wɔba bɔni afee ni wɔbafi nɛkɛ shiɛmɔ he tafaa krɛdɛɛ nɛɛ sɛɛ, ni ákɛ, wɔ fɛɛ wɔwo wɔ diɛŋtsɛ wɔ tsɔne mlitamɔ he nyɔmɔ. Akɛni tsɔnekudɔlɔ lɛ hiɛ sɔ waa hewɔ lɛ, ekɛɛ akɛ ebaafata eweku lɛ he kɛbɔi Biblia lɛ kasemɔ yɛ nakai otsi lɛ nɔŋŋ mli. Efi nitsumɔ lɛ sɛɛ po kɛtsɔ tsɔne he nyɔmɔ ni eheee wɔ lɛ nɔ.”

Magdaleno ná miishɛɛ waa hu yɛ bɔ ni mɛi ni yɔɔ Chiapas gɔji lɛ anɔ lɛ here nɔ amɛha lɛ hewɔ. “Mi kɛ miŋa ná niiashikpamɔ kɛjɛ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ ni wɔgba kuu ko ni mɛi 26 ni darako tsɔ yɔɔ mli ni yaa Presbyteria Sɔlemɔ lɛ mli. Amɛ fɛɛ amɛkɛ minitii 30 bo toi jogbaŋŋ. Amɛkɛ amɛ-Bibliai ba ni wɔnyɛ wɔye amɛ Yehowa yiŋtoi ahe odase jogbaŋŋ. Mɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ-Biblia yɛ Tzeltal wiemɔ mli.” Aje Biblia mli nikasemɔi ni mɔɔ shi babaoo shishi.

Shitee-kɛ-Woo Ba Shi

Akɛ Biblia mli shɛɛ sane lɛ eyako akrowa ko ni yɔɔ Chiapas lɛ mli nɔ ni fa fe afii enyɔ yɛ mɛi lɛ ateŋ mɛi komɛi ashitee-kɛ-woo hewɔ. Teresa, ni ji be-fɛɛ sanekpakpa jajelɔ lɛ yɔse akɛ Odasefoi lɛ ateŋ mɛi komɛi shashaoɔ shi akɛ amɛaashiɛ yɛ nakai akrowa lɛ mli. “Nɔ ni fee mɛi fɛɛ naakpɛɛ ji akɛ, gbɔmɛi lɛ miishwe ni amɛbo toi. Beni wɔgbe shiɛmɔ lɛ naa lɛ, nugbɔ bɔi nɛmɔ waa diɛŋtsɛ. Beni wɔtaoɔ he ko ni wɔɔtee wɔhe yɛ lɛ, wɔbashɛ mɔ ko ni atsɛɔ lɛ Sebastián ni feɔ mɔ gbɔ lɛ shĩa, mɔ ni ha wɔba etsu lɛ mli kɛtée wɔhe kɛjɛ nugbɔnɛmɔ lɛ mli lɛ. Beni wɔyɔɔ tsũ lɛ mli lɛ, mibi lɛ kɛji akɛ abasara lɛ momo. Beni ekɛɛ akɛ dabi lɛ, mibɔi lɛ odaseyeli ni mikɛ lɛ je Biblia mli nikasemɔ shishi be mli ni mikɛ Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli * wolo lɛ tsuɔ nii lɛ. Beni wɔgbe naa lɛ, Sebastián kɛ yaafonui kpa wɔ fai koni wɔku wɔsɛɛ wɔkɛ lɛ abakase nii ekoŋŋ.”

Gbɛgbalɔi akuu kroko ni yasara Chiapas lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Kɛtsɔ Yehowa yelikɛbuamɔ nɔ lɛ wɔná yibiiwoo babaoo. Yɛ klɛŋklɛŋ otsi lɛ mli lɛ, wɔje nikasemɔi 27 shishi; yɛ otsi ni ji enyɔ lɛ mli lɛ, wɔfɔ nine wɔtsɛ mɛi lɛ koni amɛbakwɛ wɔ vidio ni ji The Bible—Its Power in Your Life lɛ. Mɛi 60 ba henaabuamɔ lɛ shishi. Mɔ fɛɛ mɔ ná he miishɛɛ. Yɛ naagbee lɛ, wɔto yiŋ akɛ wɔbaaje Biblia mli nikasemɔ shishi akɛ kuu. Naakpɛɛ sane ji akɛ, ato nikasemɔ kui enyɔ shishi yɛ nɛkɛ akrowa nɛɛ.

“Beni wɔgbe shikpɔŋkuku ni atuu awo wɔdɛŋ lɛ naa lɛ, wɔku wɔsɛɛ koni wɔyasara akrowa lɛ ni wɔwo mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ hewalɛ, ni wɔkwɛ bɔ ni Biblia mli nikasemɔ kui lɛ yaa nɔ amɛhaa. Wɔfɔ amɛ nine kɛba maŋshiɛmɔ kɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ shishi. Shi kɛlɛ, he ko bɛ ni da bɔ ni sa kɛha nikasemɔ lɛ feemɔ. Mɔ ni kɛ eshia ha kɛha nikasemɔ kuu lɛ kɛ ewao tsɔɔ etsu lɛ sɛɛ ni ekɛɛ akɛ: ‘Abaanyɛ afee nikasemɔ lɛ yɛ tsũ lɛ sɛɛ.’”

Yɛ nakai otsi lɛ naagbee lɛ, gbɛgbalɔi ni ba saramɔ kɛ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ fɛɛ kɛ ekãa ye ebua kɛsaa tsũ lɛ sɛɛ bɔni afee ni anyɛ afee nikasemɔi lɛ yɛ jɛmɛ. Mɛi 103 ba klɛŋklɛŋ kpee lɛ shishi. Amrɔ nɛɛ aafee Biblia mli nikasemɔi 40 yɛ nakai akrowa lɛ.

“Niiashikpamɔ ko ni Yɔɔ Naakpɛɛ”

Yɛ nibii kpakpai ni ejɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛba lɛ sɛɛ lɛ, ehe eba sɛɛnamɔ waa kɛha mɛi ni kɛ amɛhe wo nɛkɛ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ nɛɛ mli lɛ. María, ni ji gbɛgbalɔ ko ni edako tsɔ ni kɛ ehe wo nɛkɛ tafaa nitsumɔi nɛɛ ateŋ ekome mli lɛ, jie bɔ ni enuɔ he ehaa lɛ kpo yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: “Eji niiashikpamɔ ko ni nɔ bɛ kwraa yɛ yiŋtoi enyɔ komɛi ahewɔ. Miishɛɛ ni miyɔɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ tee hiɛ, ni wekukpaa ni kã mi kɛ Yehowa teŋ lɛ bafee gbagbalii. Gbi ko beni wɔkwɔɔ gɔŋ ko lɛ, wɔnu he akɛ etɔ wɔ. Beni wɔbi Yehowa dɛŋ yelikɛbuamɔ sɛɛ lɛ, wɔnu nɔ ni Yesaia 40:29-31 lɛ kɛɔ lɛ he yɛ wɔmli akɛ: ‘Mɛi ni kɛ amɛhiɛ fɔɔ Yehowa nɔ lɛ ahe baawa amɛ.’ No hewɔ lɛ wɔyashɛ jɛmɛ ni wɔkɛ mɛi ni here wɔ yɛ gbɔfeemɔ ni fa babaoo mli lɛ kase nii.”

Claudia, ni ji gbɛgbalɔ kroko ni edako tsɔ ni eye afii 17 lɛ kɛɔ wɔ akɛ: “Miná he sɛɛ babaoo diɛŋtsɛ. Mikase hesalɛ babaoo yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni eha miná miishɛɛ babaoo, ni enɛ eha mikɛ mumɔŋ otii emamɔ mihiɛ. Mida hu yɛ mumɔŋ. Minyɛ feɔ nɔ fɛɛ nɔ ehaa mi yɛ shĩa. Amrɔ nɛɛ, akɛni miná niiashikpamɔ babaoo hewɔ lɛ, mitsɔ mɔ ni nyɛɔ etsuɔ gbɛnaa nii ahe nii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, tsutsu ko lɛ miyeee nibii babaoo. Shi amrɔ nɛɛ ni ebalɛ akɛ esa akɛ matsake mihe mawo shihilɛi srɔtoi amli hewɔ lɛ, migbigbiliii mimli yɛ niyenii ahe dɔŋŋ. Nɛkɛ sɔɔmɔ henɔ nɛɛ eye ebua mi ni miná nanemɛi kpakpai. Wɔjaraa nɔ fɛɛ nɔ ni wɔyɔɔ lɛ ni wɔyeɔ wɔbuaa wɔhe.”

Nikpamɔ ko ni Yɔɔ Miishɛɛ

Mɛni ji nibii ni jɛ mɔdɛŋbɔɔ krɛdɛɛ nɛɛ mli kɛba? Beni afi 2002 jeɔ shishi lɛ, no mli lɛ gbɛgbalɔi aaashɛ 28,300 kɛ amɛhe ewo gbɛgbamɔ shikpɔŋkukuji nɛɛ amli nitsumɔ mli. Amɛfee Biblia mli nikasemɔi ni fa fe 140,000, ni amɛtuu ŋmɛlɛtswai ni fa fe akpekpei enyɔ amɛwo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Bɔni afee ni amɛye amɛbua mɛi koni amɛkase Biblia mli anɔkwale lɛ, amɛkɛ woji wuji afalɛ aaashɛ 121,000 kɛ woji tɛtrɛbii aaashɛ 730,000 ha. Eji nɔ ni fɔɔ kaa yɛ gbɛgbalɔi komɛi agbɛfaŋ akɛ amɛaafee Biblia mli nikasemɔi 20 aloo nɔ ni fa fe nakai.

Mɛi ni ajie mlihilɛ nɛɛ kpo atsɔɔ lɛ ahiɛ esɔ mɔdɛŋ babaoo ni abɔ ni akɛ Biblia mli shɛɛ sane baha amɛ lɛ waa diɛŋtsɛ. Yɛ ohia ni amɛyeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛteŋ mɛi babaoo biɔ doo koni shiɛlɔi lɛ akpɛlɛ onia ni amɛtsuɔ lɛ nɔ. Yoo ko ni eye afii 70 ni ji ohiafo lɛ haa gbɛgbalɔi ni yasaraa lɛ lɛ nɔ ko be fɛɛ be. Kɛji akɛ amɛkpoo akɛ amɛaahe lɛ, efoɔ. Weku ko ni yeɔ ohia lɛ kɛɔ be-fɛɛ sanekpakpa jajelɔi lɛ akɛ wuɔ lɛ ŋmɛ wɔji kɛha amɛ tuuntu, ni amɛbiɔ amɛ koni amɛloo wɔji lɛ.

Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, nakai anɔkwafoi lɛ jieɔ anɔkwa hiɛsɔɔ kpo yɛ mumɔŋ nibii ahe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, oblayoo fioo ko nyiɛɔ ŋmɛlɛtswai etɛ kɛ fã ekome too kɛyaa Kristofoi akpeei, ni eko eko hooo ehe. Yɛ nakutso he naagba ni yoo ko ni eda lɛ yɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, efaa gbɛ ŋmɛlɛtswai enyɔ bɔni afee ni eyaná Biblia mli tsɔsemɔ yɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ saramɔ be lɛ mli. Amɛteŋ mɛi ni leee woloŋ lɛ ná shwelɛ akɛ amɛaakase nikanemɔ kɛ niŋmaa bɔni afee ni amɛná Biblia mli tsɔsemɔ he sɛɛ babaoo. Ajɔɔ amɛmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ waa diɛŋtsɛ.

Luka tsɔɔ ninaa ko ni bɔfo Paulo na yɛ Bɔfoi lɛ Asaji lɛ mli akɛ: “Nuu Makedonianyo ko damɔ shi miikpa lɛ fai akɛ: Ba Makedonia ni obaye obua wɔ!” Paulo jɛ esuɔmɔ mli etsu he nii. Ŋmɛnɛ, yɛ Mexico hei ni etse ehe banee lɛ amli lɛ, mɛi babaoo ehere nɔ kɛ nakai mumɔ lɛ nɔŋŋ, ni amɛkɛ amɛhe eha akɛ amɛaajaje sanekpakpa lɛ “kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 1:8; 16:9, 10.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 4 Yɛ nyɛsɛɛ afii lɛ ateŋ eko mli lɛ, Yehowa Odasefoi asafoi lɛ tsuuu Mexico shikpɔŋkuku lɛ mli nɔ ni fa fe 100 mlijaa 8 mli nii nɔtonɔto. Enɛ tsɔɔ akɛ ayɛ gbɔmɛi ni fa fe 8,200,000 yɛ hei ni etse ehe banee ni shiɛmɔ faaa tsɔ yɛ jɛmɛ lɛ amli.

^ kk. 17 Yehowa Odasefoi ji mɛi ni fee.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Mexico Odasefoi babaoo kɛ amɛhe ewo shiɛmɔ he tafaai krɛdɛɛi amli