Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛshɛjea Mɛi ni Yeɔ Awerɛho lɛ Amii

Nyɛshɛjea Mɛi ni Yeɔ Awerɛho lɛ Amii

Nyɛshɛjea Mɛi ni Yeɔ Awerɛho lɛ Amii

“Yehowa efɔ mi mu . . . ni mishɛje ŋkɔmɔyelɔi fɛɛ amii.”—YESAIA 61:1, 2.

1, 2. Namɛi esa akɛ wɔshɛje amɛmii, ni mɛni hewɔ?

YEHOWA, ni ji miishɛjemɔ diɛŋtsɛ fɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ tsɔɔ wɔ koni wɔsusu mɛi krokomɛi ahe kɛji amɛkɛ haomɔ kpe. Etsɔɔ wɔ koni ‘wɔshɛje mɛi ni tsui faa lɛ amii,’ ni wɔshɛje mɛi fɛɛ ni yeɔ ŋkɔmɔ lɛ amii. (1 Tesalonikabii 5:14) Kɛ́ nakai yelikɛbuamɔ lɛ he miihia lɛ, wɔkɛhaa nanemɛi jálɔi lɛ. Wɔjieɔ suɔmɔ kpo hu wɔtsɔɔ mɛi ni yɔɔ asafo lɛ sɛɛ, kɛ mɛi po ni ekolɛ amɛtsɔɔ akɛ amɛbɛ suɔmɔ kɛha wɔ yɛ be ko ni eho lɛ mli lɛ.—Mateo 5:43-48; Galatabii 6:10.

2 Yesu Kristo kane gbalɛ nitsumɔ lɛ ni ekɛto lɛ diɛŋtsɛ ehe, akɛ: “Nuŋtsɔ Yehowa mumɔ lɛ yɛ minɔ, ejaakɛ Yehowa efɔ mi mu, koni mishiɛ sanekpakpa lɛ mitsɔɔ ohiafoi; etsu mi koni mibatsá mɛi ni amɛtsuii ekumɔ lɛ, . . . ní mishɛje ŋkɔmɔyelɔi fɛɛ amii.” (Yesaia 61:1, 2; Luka 4:16-19) Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ be kakadaŋŋ eyɔse akɛ nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ kɔɔ amɛ hu amɛhe, ni “tooi krokomɛi” lɛ kɛ miishɛɛ fataa amɛhe yɛ nakai nitsumɔ lɛ mli.—Yohane 10:16.

3. Kɛ́ gbɔmɛi bi akɛ, “Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ amanehului agbɛ?” lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua amɛ?

3 Kɛ oshara ba ni gbɔmɛi atsuii kumɔ lɛ, bei pii lɛ amɛbiɔ akɛ, “Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ osharai agbɛ?” Biblia lɛ haa nakai sanebimɔ lɛ hetoo faŋŋ. Shi kɛlɛ, ekolɛ ebaatsɛ dani mɔ ko ni ejeee Biblia kaselɔ lɛ baanu hetoo lɛ shishi kɛmɔ shi. Anaa yelikɛbuamɔ lɛ yɛ Yehowa Odasefoi awoji amli. * Shi, klɛŋklɛŋ lɛ, ebafee miishɛjemɔ nɔ kɛha mɛi komɛi akɛ amɛaana Biblia mli ŋmalɛ ko tamɔ nɔ ni anaa yɛ Yesaia 61:1, 2 lɛ, akɛni etsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ miisumɔ ni adesai aná miishɛɛ lɛ hewɔ.

4. Odasefonyo ko ni yɔɔ Poland lɛ nyɛ eye ebua skul gbekɛ yoo ko ni ehao lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛɛ gbɛ nɔ nakai niiashikpamɔ lɛ baanyɛ aye abua bo koni bo hu oye obua mɛi krokomɛi yɛ?

4 Miishɛjemɔ he hiaa oblahii kɛ oblayei bibii kɛ agbɛnɛ hu onukpai fɛɛ. Gbekɛ yoo ko ni ehao ni eye afii 13 kɛyaa ni yɔɔ Poland lɛ bi mɔ ko ni ele lɛ lɛ koni ewo lɛ ŋaa. Beni naanyo, ni ji Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome lɛ kɛ mlihilɛ bibii lɛ saji krokomɛi lɛ, ena akɛ gbekɛ yoo lɛ ehao kɛ sanebimɔi kɛ yiŋkɔshikɔshifeemɔi akɛ: “Mɛni hewɔ efɔŋ babaoo yɔɔ lɛ? Mɛni hewɔ gbɔmɛi naa amanehulu lɛ? Mɛni hewɔ minyɛmi yoo ni ekumɔ lɛ naa nɔ lɛ? Mɛni hewɔ mitsui naaa hewalɛ lɛ? Sɔlemɔ lɛ kɛɛ akɛ nakai ji bɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ lɛ. Shi kɛ́ nakai eji lɛ, no lɛ miheŋ lɛ miyeŋ dɔŋŋ!” Odasefonyo lɛ sɔle dioo eha Yehowa kɛkɛ ni ekɛɛ akɛ: “Eŋɔɔ minaa waa akɛ obi mi enɛ he sane. Mabɔ mɔdɛŋ ni maye mabua bo.” Ewie akɛ beni eji gbekɛ lɛ, no mli lɛ, lɛ hu eyiŋ feɔ lɛ kɔshikɔshi, ni akɛ, Yehowa Odasefoi ye amɛbua lɛ. Etsɔɔ mli akɛ: “Mina mile akɛ Nyɔŋmɔ haaa gbɔmɛi ana amanehulu. Esumɔɔ amɛ, ni etaoɔ nɔ ni hi fe fɛɛ kɛha amɛ, ni etsɛŋ ni ekɛ tsakemɔi wuji baaba shikpɔŋ nɔ. Hela, naagbai ni gbɔlɛ kɛbaa, kɛ gbele baafee nɔ ni eho etee, ni gbɔmɛi ni feɔ toiboo baahi shi kɛya naanɔ—yɛ biɛ yɛ shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ nɔ.” Ekɛ Kpojiemɔ 21:3, 4; Hiob 33:25; Yesaia 35:5-7 kɛ 65:21-25 tsɔɔ gbekɛ yoo lɛ. Beni amɛkɛ be kakadaŋŋ egba sane sɛɛ lɛ, gbekɛ yoo lɛ kɛɛ kɛ miishɛɛ akɛ: “Amrɔ nɛɛ, mile yiŋtoo hewɔ ni miyɔɔ shihilɛ mli. Ani manyɛ maba ni mibana bo ekoŋŋ?” Akɛ lɛ feɔ Biblia mli nikasemɔ shii enyɔ yɛ otsi mli.

Okɛ Miishɛjemɔ ni Nyɔŋmɔ Kɛhaa lɛ Ashɛje Mɛi Krokomɛi Amii

5. Kɛ́ wɔjie musuŋshãa su kpo lɛ, mɛni kɛ miishɛjemɔ diɛŋtsɛ baaha?

5 Kɛ́ wɔmiitao ni wɔshɛje mɛi krokomɛi amii lɛ, no lɛ mlihilɛ wiemɔi baafee nɔ ni ja jogbaŋŋ. Wɔbɔɔ mɔdɛŋ wɔhaa mɔ ni yeɔ awerɛho lɛ leɔ kɛtsɔ wɔwiemɔ kɛ wɔgbee nɔ akɛ wɔsusuɔ eshihilɛ lɛ he waa diɛŋtsɛ. Wɔtsuuu enɛ he nii kɛtsɔ osato wiemɔi anɔ. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ “wɔkɛ tsuishiŋmɛɛ kɛ ŋmalɛi lɛ amli miishɛjemɔ lɛ aná hiɛnɔkamɔ.” (Romabii 15:4, wɔma efã ko nɔ mi.) Yɛ enɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji lɛ yɛ be ni sa mli, ni wɔbaanyɛ wɔjɛ Biblia lɛ mli wɔtsɔɔ bɔ ni ebaatsu ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ naagbai ahe nii lɛ mli. Kɛkɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔsusu nɔ hewɔ ni eji hiɛnɔkamɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ nɔ lɛ he. Kɛtsɔ enɛ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ miishɛjemɔ aha.

6. Mɛni esa akɛ wɔye wɔbua gbɔmɛi koni amɛnu shishi bɔni afee ni amɛná miishɛjemɔ ni jɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ he sɛɛ kɛmɔ shi jogbaŋŋ?

6 Bɔni afee ni mɔ ko anyɛ aná miishɛjemɔ ni akɛhaa lɛ he sɛɛ kɛmɔ shi lɛ, esa akɛ mɔ lɛ ale anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ, nɔ Gbɔmɔ ni eji, kɛ bɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ eshiwoi anɔ. Kɛ́ wɔmiitao ni wɔye wɔbua mɔ ko ni ejeee Yehowa jálɔ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔgbála otii ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli. (1) Miishɛjemɔ ni anaa yɛ Biblia lɛ mli lɛ jɛ Yehowa, anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ ŋɔɔ. (2) Yehowa ji Nyɔŋmɔ Ofe lɛ, ŋwɛi kɛ shikpɔŋ Bɔlɔ lɛ. Eji Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ ni eyi obɔ kɛ suɔmɔ mlihilɛ kɛ anɔkwale. (3) Abaanyɛ awaje wɔ koni wɔkpee shihilɛi anaa kɛji wɔtsi wɔbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ kɛtsɔ e-Wiemɔ lɛ mli anɔkwa nilee ni wɔɔna lɛ nɔ. (4) Ŋmalɛi ni kɔɔ kaai pɔtɛɛi ni mɛi srɔtoi kɛkpe lɛ he lɛ yɛ Biblia lɛ mli.

7. (a) Kɛ́ ama nɔ mi akɛ miishɛjemɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhaa lɛ ‘faa kɛtekeɔ nɔ yɛ Kristo mli’ lɛ, mɛni ebaanyɛ etsu? (b) Te ooofee tɛŋŋ ni ekolɛ oshɛje mɔ ko ni susuɔ akɛ ejeŋba ehiii lɛ mii?

7 Mɛi komɛi kɛ mumɔŋ hewalɛwoo eha mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ ní le Biblia lɛ kɛtsɔ kanemɔ ni amɛkaneɔ 2 Korintobii 1:3-7 lɛ nɔ. Beni amɛfeɔ nakai lɛ, amɛmaa wiemɔ ni ji “Kristo hewɔ lɛ wɔmiishɛjemɔ hu faa kɛtekeɔ nɔ” lɛ nɔ mi. Nɛkɛ ŋmalɛ nɛɛ baanyɛ aye abua mɔ ko ni eyoo akɛ Biblia lɛ ji miishɛjemɔ jɛɛhe ni esa akɛ esusu he babaoo. Ebaanyɛ eha amɛna nɔ kroko ni amɛaadamɔ nɔ amɛgba sane, ekolɛ yɛ be kroko mli. Kɛ́ mɔ ko nuɔ he akɛ ehaomɔi lɛ jɛ nibii fɔji ni efee lɛ hewɔ lɛ, no lɛ, yɛ be mli ni wɔkojooo lɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ lɛ akɛ eji nɔ ni shɛjeɔ mɔ mii akɛ aaale nɔ ni aŋma afɔ shi yɛ 1 Yohane 2:1, 2 kɛ Lala 103:11-14. Kɛtsɔ nɛkɛ gbɛ̀i nɛɛ anɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔkɛ miishɛjemɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhaa lɛ shɛjeɔ mɛi krokomɛi amii lɛɛlɛŋ.

Beni Awuiyeli loo Shika He Naagba Efite Shihilɛ

8, 9. Abaanyɛ ashɛje mɛi ni naa amanehulu yɛ awuiyeli mli lɛ amii yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

8 Awuiyeli—awuiyeli yɛ maŋ ko mli loo ta mli awuiyeli—efite gbɔmɛi akpekpei abɔ shihilɛ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔshɛje amɛmii?

9 Anɔkwa Kristofoi kwɛɔ koni amɛkɛ amɛwiemɔ loo nifeemɔ akatsɔɔ akɛ amɛfiɔ afã kome loo afã kroko sɛɛ yɛ je lɛŋ béi amli. (Yohane 17:16) Shi amɛkɛ Biblia lɛ tsuɔ nii jogbaŋŋ ni amɛkɛtsɔɔ akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ shihilɛi ni wa lɛ ehiŋ shi daa. Amɛbaanyɛ amɛkane Lala 11:5 koni amɛtsɔɔ bɔ ni Yehowa buɔ mɛi ni sumɔɔ awuiyeli lɛ ehaa, loo Lala 37:1-4 lɛ koni amɛtsɔɔ hewalɛwoo ni Nyɔŋmɔ kɛhaa wɔ koni wɔkatɔ wɔhe owele shi moŋ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ Nyɔŋmɔ nɔ lɛ. Wiemɔi ni yɔɔ Lala 72:12-14 lɛ tsɔɔ bɔ ni Salomo Kpeteŋkpele ni ji Yesu Kristo, ní amrɔ nɛɛ eyeɔ nɔ akɛ ŋwɛi Maŋtsɛ lɛ nuɔ he ehaa mɛi ni efeko nɔ ko ni naa amanehulu yɛ awuiyeli mli lɛ.

10. Kɛ́ okɛ afii babaoo ehi ta beaŋ lɛ, ŋmalɛi ni atsĩ tã lɛ baanyɛ ashɛje omii yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

10 Mɛi komɛi ehi shi kɛtsɔmɔ tai babaoo amli yɛ be mli ni kui srɔtoi wuɔ ta, ni kuu kome bɔɔ mɔdɛŋ koni enine ashɛ hewalɛ nɔ lɛ. Amɛŋɔɔ susumɔ lɛ akɛ ta kɛ nɔ ni jɛɔ mli baa lɛ ji shihilɛ lɛ fã. Gbɛkpamɔ kome pɛ ni hiɛnɔkamɔ yɔɔ mli ni amɛnaa ji akɛ, kɛ́ amɛbaanyɛ amɛjo foi kɛya maŋ kroko nɔ lɛ, no lɛ nibii baahi kɛha amɛ. Shi amɛteŋ mɛi babaoo yeee omanye yɛ no feemɔ mli, ni mɛi babaoo ni ka amɛkwɛ lɛ ahiɛ kpata yɛ be mli ni amɛkaa amɛkwɛɔ lɛ. Bei pii lɛ, mɛi ni nyɛɔ amɛyaa maŋ kroko nɔ lɛ naa akɛ amɛkɛ naagba kome etsake ekroko kɛkɛ. Abaanyɛ akɛ Lala 146:3-6 atsu nii ni akɛye abua nakai gbɔmɛi lɛ koni amɛkɛ amɛhiɛ afɔ nɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ babaoo lɛ nɔ fe maŋ ko mli ni aaashi kɛya ekroko mli. Gbalɛ ni yɔɔ Mateo 24:3, 7, 14 loo 2 Timoteo 3:1-5 lɛ baanyɛ aye abua amɛ koni amɛnu shihilɛ lɛ shishi jogbaŋŋ kɛmɔ shi kɛ nɔ hewɔ ni amɛtoɔ amɛtsui shi yɛ shihilɛi ni amɛyɔɔ mli lɛ mli, ni ji akɛ, wɔyɛ nibii agbɛjianɔtoo momo nɛɛ naagbee gbii lɛ amli. Ŋmalɛi tamɔ Lala 46:2-4, 9, 10 kɛ Yesaia 2:2-4 lɛ baanyɛ aye abua amɛ ni amɛyoo akɛ hiɛnɔkamɔ kɛha wɔsɛɛ be ni toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ yɔɔ mli lɛ yɛ.

11. Mɛɛ ŋmalɛi shɛje yoo ko ni yɔɔ Afrika Anaigbɛ lɛ mii, ni mɛni hewɔ?

11 Beni ta yaa nɔ yɛ Afrika Anaigbɛ lɛ, yoo ko jo foi kɛjɛ eshia yɛ be mli ni atswiaa tui babaoo lɛ. Eshihilɛ bafee nɔ ni eyi obɔ kɛ gbeyeishemɔ, awerɛho, kɛ nijiaŋwujee ni kumɔɔ mɔ tsui. Sɛɛ mli beni weku lɛ yɔɔ maŋ kroko nɔ lɛ, ewu lɛ kpɛ eyiŋ akɛ ebaashã amɛgbalashihilɛ he wolo lɛ, eshwie eŋa ni no mli lɛ ehiɛ hɔ lɛ kɛ amɛbinuu ni eye afii nyɔŋma lɛ, koni ebatsɔ osɔfo. Beni akane Filipibii 4:6, 7 kɛ Lala 55:23 lɛ kɛ Ŋmalɛ mli saji ni jɛ Buu-Mɔɔ Awake! lɛ mli aha yoo lɛ, naagbee lɛ ená miishɛjemɔ kɛ yiŋtoo ni yɔɔ shihilɛ mli.

12. (a) Mɛɛ yelikɛbuamɔ Ŋmalɛi lɛ kɛhaa mɛi ni kɛ shika he naagba kpeɔ waa lɛ? (b) Odasefonyo ko ni yɔɔ Asia lɛ nyɛ eye ebua enihelɔ ko yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12 Shika he naagba miifite mɛi akpekpei abɔ ashihilɛ. Bei pii lɛ enɛ hu jɛ ta kɛ nɔ ni jɛɔ mli kɛbaa lɛ hewɔ. Bei krokomɛi amli hu lɛ, nɔyeli mli gbɛjianɔtoi ni nilee bɛ mli, kɛ hiɛjoomɔ kɛ anɔkwa ni mɛi ni yɔɔ hegbɛ ni nɔ kwɔlɔ mli lɛ yeee lɛ fɛɛ efite gbɔmɛi ashika ni amɛkɛyato lɛ, ni ényɛ mɛi anɔ ni amɛŋmɛɛ nibii ni amɛyɔɔ lɛ he. Mɛi krokomɛi hu nako je nɛŋ nibii lɛ eko kwraa. Abaanyɛ ashɛje nakai mɛi lɛ fɛɛ amii ni amɛle akɛ Nyɔŋmɔ maa nɔ mi akɛ ekɛ heyeli baaha mɛi ni kɛ amɛhe fɔɔ enɔ lɛ, ni emaa jalɛ jeŋ ko ní gbɔmɛi baaná amɛninenaa nitsumɔ yɛ mli lɛ mli ŋɔɔmɔ lɛ nɔ mi. (Lala 146:6, 7; Yesaia 65:17, 21-23; 2 Petro 3:13) Beni Odasefonyo ko ni yɔɔ Asia shikpɔŋ ko nɔ lɛ nu bɔ ni nihelɔ ko efee yeyeeye yɛ shika shihilɛ he naagba ni yɔɔ jɛmɛ lɛ he lɛ, egbála mli etsɔɔ lɛ akɛ nɔ ni yaa nɔ yɛ jɛmɛ lɛ ji nibii ni miiya nɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ ateŋ eko. Mateo 24:3-14 kɛ Lala 37:9-11 he susumɔ ha amɛje Biblia mli nikasemɔ ni afeɔ daa shishi.

13. (a) Kɛ́ gbɔmɛi anijiaŋ je wui yɛ apasa shiwoi ahewɔ lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ Biblia lɛ atsu nii ni wɔkɛye wɔbua amɛ? (b) Kɛ́ gbɔmɛi nu he akɛ shihilɛi gbohii yeɔ odase akɛ Nyɔŋmɔ ko bɛ lɛ, te ooofee tɛŋŋ obɔ mɔdɛŋ koni okɛ amɛ asusu sane he lɛ?

13 Kɛ́ gbɔmɛi na amanehulu afii babaoo loo apasa shiwoi ha amɛnijiaŋ je wui lɛ, amɛbaanyɛ amɛtamɔ Israelbii ni hi Mizraim ni “yɛ amɛtsuiyeli” hewɔ lɛ, amɛbooo toi lɛ. (2 Mose 6:9) Yɛ nakai shihilɛi lɛ amli lɛ, ebaanyɛ efee nɔ ni sɛɛnamɔ yɔɔ he akɛ oootsĩ gbɛ̀i ni Biblia lɛ baanyɛ aye abua amɛ koni amɛkpee ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ naagbai anaa yɛ omanyeyeli mli ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ osharai ni fiteɔ mɛi babaoo ashihilɛ kɛkɛ lɛ he lɛ tã. (1 Timoteo 4:8b) Mɛi komɛi baanyɛ asusu shihilɛ gbonyo ni amɛyɔɔ mli lɛ he akɛ eji odaseyeli ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ bɛ loo akɛ esusuuu amɛhe. Obaanyɛ okɛ amɛ asusu ŋmalɛi ni sa he koni oye obua amɛ ni amɛyoo akɛ Nyɔŋmɔ kɛ yelikɛbuamɔ eha, shi mɛi babaoo ekpɛlɛko nɔ.—Yesaia 48:17, 18.

Beni Akɛ Ahum kɛ Shikpɔŋhosomɔi Ekpe

14, 15. Beni oshara ko ha mɛi babaoo anaa kpɛ amɛhe lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa Odasefoi tsɔɔ akɛ amɛsusuɔ mɔ he yɛ?

14 Oshara baanyɛ aba yɛ ahum, shikpɔŋhosomɔ, la, loo okplɛm fɛmɔ hewɔ. Awerɛho lɛ baanyɛ afee nɔ ni kɔɔ mɛi babaoo he. Mɛni abaanyɛ afee koni akɛshɛje mɛi ni yi ená wala lɛ amii?

15 Ehe miihia ni gbɔmɛi ale akɛ mɔ ko susuɔ amɛhe. Beni gbɔmɛi komɛi yatutua maŋ ko sɛɛ lɛ, mɛi babaoo naa kpɛ amɛhe. Amɛteŋ mɛi babaoo laaje amɛ weku lɛ mli bii, mɛi ni lɛɔ amɛ, nanemɛi, nitsumɔi, loo nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsusuɔ akɛ ehaa amɛfeɔ shweshweeshwe lɛ. Yehowa Odasefoi ye amɛbua mɛi ni yɔɔ amɛ akutsei lɛ amli lɛ, ni amɛha amɛ kpoo yɛ nibii babaoo ni amɛlaaje lɛ hewɔ, ni amɛjɛ Biblia lɛ mli amɛshɛje amɛmii. Mɛi babaoo hiɛ sɔ mɔ hesusumɔ nɛɛ waa diɛŋtsɛ.

16. Beni oshara ko ba yɛ El Salvador maŋ lɛ he ko lɛ, mɛni hewɔ Odasefoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ashiɛmɔ nitsumɔ lɛ mɔ shi jogbaŋŋ lɛ?

16 Yɛ El Salvador lɛ, nu afua ko ni loo ŋmɔtɔ yɛ shikpɔŋhosomɔ wulu ko ni ba yɛ afi 2001 lɛ mli hewɔ lɛ ha mɛi babaoo ahiɛ kpata. Odasefonyo ko binuu ni eye afii 25 kɛ yoo ko ni ebinuu lɛ kɛbaabote gbalashihilɛ mli lɛ nyɛmimɛi yei enyɔ gboi. Oblanyo lɛ nyɛ kɛ mɔ ni ekɛbaabote gbalashihilɛ mli lɛ kɛ amɛhe wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli amrɔ nɔŋŋ ni amɛbɛ dekã kwraa. Mɛi babaoo kɛɛ amɛ akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni ŋɔ mɛi ni egboi lɛ loo akɛ eji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Odasefoi lɛ tsɛ Abɛi 10:22 lɛ mli wiemɔi ayisɛɛ ni amɛkɛtsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔɔ ni wɔpiŋ. Amɛkane Romabii 5:12 ni amɛkɛtsɔɔ akɛ gbele ba kɛtsɔ gbɔmɔ esha nɔ, shi jeee akɛ eji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Amɛtsɔɔ shɛɛ sane ni shɛjeɔ mɔ mii ni anaa yɛ Lala 34:19, Lala 37:29, Yesaia 25:8, kɛ Kpojiemɔ 21:3, 4 lɛ hu. Gbɔmɛi bo toi ni amɛshashaooo shi, titri lɛ, akɛni yei enyɔ lɛ hu aweku mli bii egboi yɛ oshara lɛ mli lɛ hewɔ, ni aje Biblia mli nikasemɔi babaoo shishi.

17. Yɛ oshara beaŋ lɛ, mɛɛ yelikɛbuamɔi nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔkɛha?

17 Kɛ́ oshara ba lɛ, okɛ mɔ ko ni heloonaa yelikɛbuamɔ he miihia lɛ amrɔ nɔŋŋ baanyɛ akpe. Ekolɛ enɛ baabi ni otsɛ datrɛfonyo, oye obua mɔ lɛ kɛya helatsamɔhe, loo ni ofee nɔ fɛɛ nɔ ni ooonyɛ koni oha lɛ niyenii kɛ wɔɔhe. Yɛ afi 1998 mli, beni nakai oshara lɛ eko ba Italy lɛ, adafitswaa woloŋmalɔ ko yɔse akɛ Yehowa Odasefoi “feɔ nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ, amɛyeɔ amɛbuaa mɛi ni naa amanehulu lɛ, ni amɛsusuuu jamɔ mli ni nakai mɛi lɛ yɔɔ lɛ he.” Yɛ hei komɛi lɛ, gbalɛi ni agba yɛ naagbee gbii lɛ ahe lɛ kɛ amanehulu ni naa wa babaoo baa. Yɛ nakai hei lɛ, Yehowa Odasefoi tsɔɔ Biblia mli gbalɛi lɛ amli, ni amɛshɛje gbɔmɛi lɛ amii kɛ Biblia mli shiwoi akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ anɔkwa shweshweeshwe shihilɛ baaha adesai.—Abɛi 1:33; Mika 4:4.

Beni Weku ko Mlinyo Egbo

18-20. Kɛ́ agbo yɛ weku ko mli lɛ, mɛni obaanyɛ okɛɛ loo ofee koni okɛshɛje amɛmii?

18 Daa gbi lɛ, gbɔmɛi akpekpei abɔ yeɔ awerɛho yɛ amɛsuɔlɔ ko gbele he. Ekolɛ, okɛ mɛi ni miiye awerɛho lɛ baakpe beni okɛ ohe ewo Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli loo beni otsuɔ daa gbi shihilɛ mli nibii ahe nii lɛ. Mɛni obaanyɛ okɛɛ loo ofee ní baaha amɛmii ashɛ amɛhe?

19 Ani mɔ lɛ ehao yɛ henumɔŋ? Ani shia lɛ mli eyi obɔ kɛ wekumɛi ni miiye awerɛho? Ekolɛ, nibii babaoo yɛ ni obaasumɔ ni okɛɛ, shi hiɛshikamɔ he miihia. (Jajelɔ 3:1, 7) Ekolɛ, nɔ ni sa akɛ ofee ji ni oha amɛ kpoo, oshi Biblia kasemɔ wolo ko ni sa (wolo bibioo ko, wolo tɛtrɛɛ ko, loo dɛhiɛmɔ wolo ko), koni gbii fioo komɛi asɛɛ lɛ, oya ni oyakwɛ kɛji yelikɛbuamɔ kroko he miihia amɛ lo. Yɛ be ni sa mli lɛ, kɛɛmɔ akɛ obaasumɔ ni ogba lɛ Biblia mli saji komɛi ni woɔ mɔ hewalɛ. Enɛ baanyɛ aha emii ashɛ ehe ni etsa lɛ. (Abɛi 16:24; 25:11) Onyɛŋ otee gbohii ashi taakɛ Yesu fee lɛ. Shi obaanyɛ ogba nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ shihilɛ mli ni gbohii lɛ yɔɔ lɛ he sane, eyɛ mli moŋ akɛ enɛ jeee be ni okɛaabɔ mɔdɛŋ ni owie oshi susumɔi ni ejaaa. (Lala 146:4; Jajelɔ 9:5, 10; Ezekiel 18:4) Obaanyɛ okɛ lɛ afee ekome kɛkane Biblia mli shiwoi ni kɔɔ gbohiiashitee lɛ he lɛ. (Yohane 5:28, 29; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Obaanyɛ ogbála nɔ ni enɛɛmɛi tsɔɔ lɛ mli, ni ekolɛ, okɛ Biblia mli amaniɛbɔɔ ni kɔɔ gbohiiashitee he lɛ atsu nii ni okɛfee enɛ. (Luka 8:49-56; Yohane 11:39-44) Agbɛnɛ hu, gbalamɔ jwɛŋmɔ kɛya suɔmɔ Nyɔŋmɔ ní haa wɔ nakai hiɛnɔkamɔ lɛ sui lɛ anɔ. (Hiob 14:14, 15; Yohane 3:16) Tsɔɔmɔ bɔ ni nɛkɛ tsɔɔmɔi nɛɛ eye ebua bo lɛ mli, kɛ nɔ hewɔ ni oyɔɔ hekɛnɔfɔɔ yɛ amɛmli lɛ mli.

20 Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ ni ooofɔ mɔ ko ni yeɔ awerɛho lɛ nine kɛya lɛ baanyɛ aye abua lɛ koni ená ele gbɔmɛi ni sumɔɔ amɛnanemɛi lɛɛlɛŋ kɛ mɛi ni le bɔ ni awoɔ mɛi krokomɛi hewalɛ lɛ. Yoo ko ni yɔɔ Sweden lɛ na akɛ enɛ ji nɔ ni ekɛ ewala gbii abɔ fɛɛ etao lɛ.—Yohane 13:35; 1 Tesalonikabii 5:11.

21, 22. (a) Kɛ́ wɔmiisumɔ ni wɔshɛje mɛi amii lɛ, mɛni abiɔ kɛjɛɔ wɔdɛŋ? (b) Te ooofee tɛŋŋ oshɛje mɔ ko ni le Ŋmalɛi lɛ jogbaŋŋ momo lɛ mii?

21 Kɛ́ ole akɛ mɔ ko miiye awerɛho, kɛji yɛ Kristofoi asafo lɛ mli loo esɛɛ jio lɛ, ani bei komɛi lɛ onuɔ he akɛ obɛ nɔmimaa yɛ nɔ ni obaakɛɛ loo obaafee he? Hela wiemɔ ni bei pii lɛ atsɔɔ shishi akɛ “miishɛjemɔ” yɛ Biblia lɛ mli lɛ shishi diɛŋtsɛ ji “ní ooofɔ̃ mɔ lɛ nine kɛba omasɛi.” Anɔkwa miishɛjelɔ ni ooofee lɛ tsɔɔ ohe ni okɛaaha mɛi ni yeɔ awerɛho lɛ.—Abɛi 17:17.

22 Kɛ́ mɔ ni otaoɔ oshɛje emii lɛ le nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbele, kpɔmɔ nɔ, kɛ gbohiiashitee lɛ he momo lɛ, no hu? Jɛmɛ ni naanyo ni kɛ lɛ hiɛ hemɔkɛyeli kome too lɛ nɔŋŋ mli lɛ yɔɔ po baanyɛ afee miishɛjemɔ nɔ. Kɛ́ eesumɔ ni ewie lɛ, feemɔ toibolɔ kpakpa. Kaanu he akɛ ehe miihia ni oha wiemɔ. Kɛ́ okane ŋmalɛi lɛ, susumɔ he akɛ eji Nyɔŋmɔ wiemɔi ní wajeɔ nyɛyi enyɔ lɛ fɛɛ nyɛtsuii. Jiemɔ hemɔkɛyeli ni mli kwɔ ni nyɛ fɛɛ nyɛyɔɔ yɛ anɔkwale ni shiwoi ni ekɛha lɛ ji lɛ kpo. Kɛ́ ojie musuŋtsɔlɛ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli kpo ni ogba mɛi krokomɛi anɔkwalei ni jara wa ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ, obaanyɛ oye obua mɛi ni yeɔ awerɛho lɛ koni amɛná miishɛjemɔ kɛ ekãawoo kɛjɛ “miishɛjemɔ fɛɛ Nyɔŋmɔ,” Yehowa ŋɔɔ.—2 Korintobii 1:3.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 3 Kwɛmɔ woji ni ji Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli, yitso 8; Reasoning From the Scriptures, baafa 393-400, 427-431; Is There a Creator Who Cares About You?, yitso 10; kɛ wolo bibioo ni ji Ani Nyɔŋmɔ Susuɔ Wɔhe Lɛlɛŋ? lɛ mli.

Mɛni Obaakɛɛ?

• Namɔ mɛi babaoo shwaa kɛ́ oshara ba, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua amɛ?

• Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔkɛye wɔbua mɛi krokomɛi koni amɛná miishɛjemɔ ni Biblia lɛ kɛhaa lɛ he sɛɛ kɛmɔ shi?

• Mɛɛ shihilɛi haa mɛi ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ yeɔ awerɛho, ni te ooofee tɛŋŋ oshɛje amɛmii?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 23]

Ní aaagba mɛi krokomɛi anɔkwa miishɛjemɔ he shɛɛ sane yɛ haomɔ bei amli

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Abobaa nsara: UN PHOTO 186811/J. Isaac

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Jɛmɛ ni naanyo ko yɔɔ lɛ pɛ baanyɛ ashɛje mɔ mii