Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ohiafoi lɛ Miiya Nɔ Amɛmiiye Ohia

Ohiafoi lɛ Miiya Nɔ Amɛmiiye Ohia

Ohiafoi lɛ Miiya Nɔ Amɛmiiye Ohia

“Ekã shi faŋŋ akɛ gbɔmɛi akuu ko kwraa bɛ ni baanyɛ ashwere kɛ miishɛɛ, kɛ́ kuu lɛ mli bii lɛ ateŋ mɛi babaoo ji ohiafoi kɛ mɛi ni nii yɔɔ mɔbɔ.”

SHIKA helɛtemɔ he nilelɔ Adam Smith wie nakai wiemɔ lɛ yɛ afii ohai 18 lɛ mli. Mɛi pii heɔ amɛyeɔ akɛ, anɔkwale ni yɔɔ nɔ ni ekɛɛ lɛ mli lɛ ebafee faŋŋ ŋmɛnɛ. Srɔtofeemɔ ni yɔɔ niiatsɛmɛi kɛ ohiafoi ateŋ lɛ eje kpo faŋŋ diɛŋtsɛ. Yɛ Philippines lɛ, daa gbi nyɔmɔwoo ni maŋbii lɛ mlijaa etɛ mli ekome nine shɛɔ nɔ lɛ shɛɛɛ (U.S.) dɔla 1, ni ji shika ko ni mɛi ni yɔɔ maji ni yɔɔ nii babaoo lɛ amli lɛ kɛ minitii fioo pɛ náa lɛ. Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ Human Development Report 2002 lɛ kɛɔ akɛ, “gbɔmɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ 100 mlijaa 5 ni ji mɛi ni yɔɔ nii fe fɛɛ lɛ anine shɛɔ nyɔmɔwoo ni fa fe nɔ ni mɛi ni yeɔ ohia fe fɛɛ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ 100 mlijaa 5 anine shɛɔ nɔ lɛ kɛ toi 114.”

Yɛ be mli ni mɛi komɛi ashihilɛi feɔ tamɔ ogbɔjɔ shihilɛ fioo lɛ, mɛi akpekpei abɔ hiɔ shi yɛ kpɛtɛŋkpɛi amli, ni amɛmamɔɔ kpɛtɛŋkpɛi nɛɛ yɛ he fɛɛ he ni amɛnáa. Mɛi krokomɛi ahe bɛ nii; amɛwɔɔ gbɛjegbɛi ahe, ni ekolɛ saa ni amɛkɛhàa shi amɛkãa nɔ ji kaadi loo rɔba. Amɛteŋ mɛi babaoo tsɔɔ gbɛ fɛɛ gbɛ ni amɛaanyɛ nɔ amɛtaoɔ shihilɛ mli hiamɔ nii—amɛhalaa tumo nɔ nii, ni amɛkɛ trɔkei gbalaa jatsui ni tsiitsii kɛyaa, loo amɛhalaa jwɛi amli ni amɛtaoɔ tsɛŋsi koi, tɔi, loo woji ni abaanyɛ afee lɛ ehee ekoŋŋ lɛ ni amɛyahɔ̃ɔ.

Jeee maji ni kpaako amɛnáa hiɛyaa lɛ amli pɛ kɛkɛ anaa egbɔ ni niiatsɛ kɛ ohiafo yeee lɛ yɛ, shi moŋ taakɛ World Bank lɛ kɛɔ lɛ, “‘ayeɔ ohia’ yɛ maji fɛɛ mli.” Kɛjɛ Bangladesh kɛtee United States lɛ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni mɛi komɛi yɔɔ nii babaoo amɛha lɛ, mɛi yɛ ni tswiaa shi koni amɛná niyenii ni fa amɛye, loo ni amɛná he ko ni amɛkɛ amɛyitso afɔ̃. The New York Times lɛ tsɛ́ U.S. Census Bureau amaniɛbɔɔ ni je kpo yɛ afi 2001 lɛ mli ni tsɔɔ akɛ gbɛ ni kã niiatsɛ kɛ ohiafo teŋ lɛ etee nɔ emli elɛɛ yɛ United States lɛ yisɛɛ. Ekɛɛ akɛ: “Maŋbii ni yɔɔ nii fe fɛɛ lɛ amlijaa enumɔ mli ekome lɛ nine shɛ nyɛsɛɛ afi muu fɛɛ shika ni akɛwo shiabii anyɔmɔ lɛ mlijaa fã nɔ . . . Mɛi ni yeɔ ohia futaa lɛ amlijaa enumɔ mli ekome nine shɛ shika lɛ 100 mlijaa 3.5 nɔ.” Shihilɛ lɛ tamɔ nakai nɔŋŋ loo nɔ ni mli ewo wu kwraa fe nakai yɛ maji krokomɛi hu amli. World Bank amaniɛbɔɔ ko tsɔɔ akɛ, daa gbi nyɔmɔwoo ni gbɔmɛi ayifalɛ aaafee 100 mlijaa 57 ni yɔɔ je lɛŋ lɛ anine shɛɔ nɔ lɛ shɛɛɛ dɔlai 2.

Nɔ ni fite shihilɛ lɛ kwraa ji akɛ, yɛ afi 2002 lɛ mli lɛ, gbɔmɛi akpekpei abɔ hao yɛ amaniɛbɔi ni kɔɔ nitsumɔ mli onukpai ni tsɔ juu-kɛ-fɔ̃ gbɛ nɔ amɛtsɔmɔ niiatsɛmɛi lɛ ahe lɛ he. Kɛji akɛ eba lɛ akɛ amɛnifeemɔi lɛ eteee shi ewooo mla diɛŋtsɛ po lɛ, taakɛ atsɔɔ mli yɛ wolo tɛtrɛɛ ni ji Fortune lɛ mli lɛ, mɛi babaoo susuɔ akɛ nɛkɛ nitsumɔ mli onukpai nɛɛ “miitsɔmɔ niiatsɛmɛi kwraa tsɔ̃ fe nine kɛtsɔ gbɛ ni ehiii ni bɛ hiŋmɛi nɔ lɛ nɔ.” Kɛ aaawie he yɛ nibii ni yaa nɔ yɛ je lɛŋ lɛ shishinumɔ naa lɛ, mɛi komɛi susuɔ kɛji akɛ abaanyɛ abu sɛɛnamɔi ni tamɔ nɛkɛ ni fa fe nine, ni ji dɔlai akpekpei ohai abɔ ni aŋkroaŋkroi komɛi anine shɛɔ nɔ lɛ akɛ nɔ ni tɔmɔ bɛ he yɛ be mli ni mɛi babaoo yeɔ ohia lɛ.

Ani Ohia Baahi Shi Daa?

Enɛ etsɔɔɔ akɛ mɔ ko mɔ ko bɛ ni miibɔ mɔdɛŋ koni efee jaramɔ shihilɛi ni ohiafoi yɔɔ mli lɛ he nɔ ko. Yɛ anɔkwale mli lɛ, maŋ onukpai ni hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa kɛ gbɛjianɔtoi ni kɛ yelikɛbuamɔ haa lɛ kɛ ŋaawoi kɛha tsakemɔ eha. Kɛlɛ, nɔ ni ejɛ mli kɛba lɛ yɛ nijiaŋwujee. Yɛ mɔdɛŋ babaoo ni abɔɔ koni nɔyaa aba lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Human Development Report 2002 lɛ kɛɔ akɛ “maji babaoo miiye ohia waa fe bɔ ni amɛji yɛ afii 10, afii 20, kɛ yɛ ekomɛi agbɛfaŋ lɛ afii 30 ni eho nɛɛ lɛ mli lɛ.”

Ani enɛ tsɔɔ akɛ hiɛnɔkamɔ ko bɛ kɛha ohiafoi lɛ? Wɔmiifɔ̃ bo nine koni okane sane ni nyiɛ sɛɛ lɛ, ni osusu ŋaawoo kpakpai komɛi ni baanyɛ aye abua amrɔ nɛɛ kɛ tsabaai ni ekolɛ osusuko he dã lɛ he.