Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Yaka Nyɛná, Yaka Nyɛŋɔhaa!”

“Yaka Nyɛná, Yaka Nyɛŋɔhaa!”

“YAKA nyɛná, yaka nyɛŋɔhaa!” (Mateo 10:8) Yesu kɛ nakai famɔ lɛ ha ebɔfoi lɛ beni etsu amɛ ni amɛyashiɛ sanekpakpa lɛ. Ani bɔfoi lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ nɛɛ tsu nii? Hɛɛ, ni amɛfee nakai beni Yesu eshi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛtee sɛɛ po.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni tsutsu ŋkunyaayelɔ ni atsɛɔ lɛ Simon lɛ na naakpɛɛ hewalɛi ni bɔfo Petro kɛ Yohane yɔɔ lɛ, ekɛ shika baha amɛ koni amɛha lɛ nakai hewalɛ lɛ eko. Shi Petro kã Simon hiɛ akɛ: “Okɛ oshika lɛ fɛɛ hiɛ ákpãtã, ejaakɛ osusuɔ akɛ, Nyɔŋmɔ nɔkeenɔ lɛ, shika akɛheɔ!”—Bɔfoi lɛ Asaji 8:18-20.

Bɔfo Paulo jie su ni tamɔ Petro nɔ̃ lɛ nɔŋŋ kpo. Kulɛ Paulo baanyɛ aŋmɛ gbɛ ni ebatsɔ shika he naagba eha enanemɛi Kristofoi ni yɔɔ Korinto lɛ. Shi ekɛ lɛ diɛŋtsɛ eniji tsu nii ekɛkwɛ ehe. (Bɔfoi lɛ Asaji 18:1-3) No hewɔ lɛ ebaanyɛ ekɛ hekɛnɔfɔɔ akɛɛ akɛ eshiɛ sanekpakpa lɛ eha Korintobii lɛ “yaka.”—1 Korintobii 4:12; 9:18.

Mɔbɔ sane ji akɛ, mɛi babaoo ni kɛɔ akɛ amɛji Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ eshweko nakai nɔŋŋ akɛ amɛaaha “yaka.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi babaoo ni yɔɔ Kristendom lɛ, “nyɔmɔwoo hewɔ amɛtsɔ̃ɔ nii.” (Mika 3:11) Shika ni jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi komɛi po heɔ kɛjɛɔ amɛ asafoŋbii lɛ adɛŋ lɛ eha amɛtsɔmɔ niiatsɛmɛi. Yɛ afi 1989 lɛ, awo U.S. shiɛlɔ ko tsuŋ afii 45. Mɛni hewɔ? “Eetswa esɛɛnyiɛlɔi lɛ ojo dɔlai akpekpei abɔ, ni ekɛ shika lɛ eko miihe shiai, kar srɔtoi, ekɛfãa gbɛ kɛyaa hejɔɔmɔ, ni eko po hé gbee tsu ni tsɔne ni haa tsu mli jɔɔ yɔɔ mli.”—People’s Daily Graphic, October 7, 1989.

Taakɛ Ghanaian Times ni je kpo yɛ March 31, 1990 lɛ tsɔɔ lɛ, yɛ Ghana lɛ, Roma Katolik osɔfo ko shɛrɛ shika ni atsu yɛ gbi ko sɔlemɔ feemɔ mli lɛ eshwie esafoŋbii lɛ anɔ. Wolo lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Yiŋtoo hewɔ ni efee nakai lɛ ji akɛ, ákɛ onukpai lɛ, aakpa gbɛ akɛ amɛkɛ shikai wuji baatsu onia.” Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ sɔlemɔi babaoo bɔɔ mɔdɛŋ po ni amɛtɛo hiɛjoomɔ sui yɛ amɛwebii lɛ amli, ni amɛkɛ ekãa woɔ asɔshwɛmɔ nifeemɔi kɛ ŋaa nibii krokomɛi ahe hewalɛ koni akɛná shika.

Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Yehowa Odasefoi bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkase Yesu kɛ emra be mli kaselɔi lɛ. Amɛbɛ osɔfoi ni awoɔ amɛ nyɔmɔ. Odasefonyo fɛɛ Odasefonyo ji sɔɔlɔ ni sɔ̃ kã enɔ akɛ eshiɛ “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ etsɔɔ mɛi krokomɛi. (Mateo 24:14) No hewɔ lɛ amɛteŋ mɛi ni fa fe akpekpei ekpaa kɛ amɛhe ewo “wala nu” ni ajaa ahaa adesai yaka lɛ mli. (Kpojiemɔ 22:17) Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, mɛi po “ní bɛ shika” lɛ baanyɛ aná Biblia mli shɛɛ sane lɛ he sɛɛ. (Yesaia 55:1) Eyɛ mli ákɛ akɛ onia ni ajɛɔ suɔmɔ mli atsuɔ lɛ fiɔ amɛ jeŋ fɛɛ nitsumɔ lɛ sɛɛ moŋ, shi amɛbaaa shika kɔkɔɔkɔ. Ákɛ Nyɔŋmɔ anɔkwa sɔɔlɔi lɛ, amɛjeee “mɛi ni hɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ,” shi moŋ amɛwieɔ “kɛjɛɔ anɔkwayeli mli, hɛɛ, tamɔ akɛ ejɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ kɛba lɛ.”—2 Korintobii 2:17, NW.

Shi mɛni hewɔ Yehowa Odasefoi sumɔɔ ni amɛye amɛbua mɛi krokomɛi, ni amɛjɛɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛkotokui amli amɛfeɔ nakai lɛ? Mɛni tsirɛɔ amɛ? Ani yaka ni amɛŋɔhaa lɛ tsɔɔ akɛ amɛfeɔ nakai ni amɛnáaa amɛmɔdɛŋbɔi lɛ ahe nyɔmɔwoo ko kwraa?

Hetoo Kɛha Satan Mpoatswaa Lɛ

Nyɔŋmɔ yaka nikeenii ni ji kpɔmɔnɔ lɛ tsirɛɔ Kristofoi ni amɛshiɛ sanekpakpa lɛ yaka ni amɛheee nɔ ko

Nɔ titri ni kanyaa anɔkwa Kristofoi ŋmɛnɛ ji shwelɛ akɛ amɛsa Yehowa hiɛ—jeee ni amɛtsɔmɔ niiatsɛmɛi. No hewɔ lɛ amɛnyɛɔ amɛhaa mpoa ni Satan Abonsam tswa afii ohai abɔ ni eho nɛ lɛ hetoo. Yɛ nɔ ni kɔɔ nuu jalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Hiob lɛ he lɛ, Satan kɛ sanebimɔ nɛɛ tswa Yehowa mpoa akɛ: “Ani yaka Hiob sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ?” Satan kɛɛ akɛ Hiob sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ yɛ hebuu afabaŋ ni E-fo ewo ehe lɛ hewɔ. Satan táa sane naa akɛ, kɛ́ ashɔ̃ Hiob heloonaa nibii lɛ kɛjɛ edɛŋ lɛ, Hiob baalomɔ Nyɔŋmɔ yɛ ehiɛ!—Hiob 1:7-11.

Bɔni afee ni aha nakai mpoatswaa lɛ hetoo lɛ, Nyɔŋmɔ ŋmɛ Satan gbɛ koni eka Hiob, ni ekɛɛ akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ní eyɔɔ lɛ eyɛ odɛŋ.” (Hiob 1:12) Mɛni jɛ mli kɛba? Hiob ha ana Satan akɛ amalelɔ. Yɛ amanehului ni ba Hiob nɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ekã he eye anɔkwa. Ekɛɛ akɛ: “Mimuuyeli lɛ miŋmɛŋ he kɛyashi beyinɔ ní magbo!” (Hiob 27:5, 6, NW)

Ŋmɛnɛ, anɔkwa jálɔi jieɔ su ni tamɔ Hiob nɔ̃ lɛ nɔŋŋ kpo. Jeee heloonaa nibii ahe susumɔi ji nɔ ni kanyaa sɔɔmɔ ni amɛkɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ.

Nyɔŋmɔ Yaka Nikeenii ni Ji Mlihilɛ ni Esaaa Wɔ Lɛ

Yiŋtoo kroko hu hewɔ ni anɔkwa Kristofoi sumɔɔ ni ‘amɛha yaka’ lɛ ji akɛ, amɛ diɛŋtsɛ lɛ ‘amɛná lɛ yaka’ kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Yɛ wɔblematsɛ Adam esha lɛ hewɔ lɛ, adesai ebatsɔmɔ nyɔji amɛha esha kɛ gbele. (Romabii 5:12) Yehowa jɛ esuɔmɔ mli eto gbɛjianɔ koni e-Bi lɛ abagbo afɔleshaa gbele—nɔ ko ni ha Nyɔŋmɔ ŋmɛɛ nɔ ko ni esumɔɔ waa lɛ he. Adesai bɛ hegbɛ ko kwraa yɛ enɛ he. Dabi, eji nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.—Romabii 4:4; 5:8; 6:23.

No hewɔ lɛ, taakɛ aŋma yɛ Romabii 3:23, 24 (NW) lɛ, Paulo kɛɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ: “Mɛi fɛɛ efee esha, ni Nyɔŋmɔ anunyam lɛ ebɔ amɛ, ni jalɔi ni abuɔ amɛ lɛ ji yaka nikeenii kɛtsɔ emlihilɛ ni esaaa wɔ lɛ ni atsɔɔ kpɔmɔnɔ ní Kristo Yesu wo he nyɔmɔ kɛkpɔ̃ wɔ lɛ nɔ.” Mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu nine shɛɔ “yaka nikeenii” lɛ nɔ. Nɔ ni fata nikeenii nɛɛ he ji hegbɛ ni wɔná akɛ aaabu wɔ jalɔi akɛ Yehowa nanemɛi.—Yakobo 2:23; Kpojiemɔ 7:14.

Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ hu haa Kristofoi fɛɛ nyɛɔ amɛsɔmɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: ‘Mibatsɔ teemɔŋ sane nɛɛ he sɔɔlɔ yɛ Nyɔŋmɔ yaka duromɔ nikeenii lɛ naa.’ (Efesobii 3:4-7) Akɛni atsɔ nikeenii ko ni esaaa amɛ, ni amɛ diɛŋtsɛ amɛnine nyɛŋ ashɛ nɔ lɛ nɔ atsɛ amɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ anɔkwa sɔɔlɔi lɛ nyɛŋ akpa gbɛ ákɛ akɛ shika aaawo amɛ nyɔmɔ yɛ nikeenii nɛɛ he sane ni amɛgbaa mɛi krokomɛi lɛ hewɔ.

Naanɔ Wala—Eji Pɛsɛmkunya Kanyamɔ Ko?

Belɛ ani enɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kpáa gbɛ akɛ Kristofoi asɔmɔ lɛ ni amɛbɛ nyɔmɔwoo he hiɛnɔkamɔ ko? Dabi, ejaakɛ bɔfo Paulo kɛɛ enanemɛi heyelilɔi lɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ jeee mɔ ni yeɔ sane ni ejaaa ni ehiɛ aaakpa nyɛnitsumɔ lɛ nɔ kɛ suɔmɔ deŋme ni nyɛgbo yɛ egbɛi lɛ ahewɔ . . . lɛ.” (Hebribii 6:10) Ni asaŋ Yehowa jeee mɔ ni yeɔ sane ni ejaaa. (5 Mose 32:4) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Yehowa ji “mɛi ni taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ anyɔmɔwolɔ.” (Hebribii 11:6) Shi ani naanɔ wala yɛ Paradeiso he shiwoo lɛ jeee pɛsɛmkunya kanyamɔ ko?—Luka 23:43.

Nɔ titri ni kanyaa anɔkwa Kristofoi ŋmɛnɛ ji shwelɛ akɛ amɛsa Yehowa hiɛ—jeee ni amɛtsɔmɔ niiatsɛmɛi

Dabi kwraa. Nɔ kome ji akɛ, shwelɛ akɛ ahi shi yɛ Paradeiso yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ jɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ŋɔɔ. Lɛ ji mɔ ni kɛ gbɛkpamɔ nɛɛ ha klɛŋklɛŋ gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ. (1 Mose 1:28; 2:15-17) Lɛ ji mɔ hu ni ha anyɛ akɛ gbɛkpamɔ nɛɛ ba ekoŋŋ beni Adam kɛ Hawa ha amɛseshibii lɛ laaje lɛ lɛ. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ woɔ shi yɛ e-Wiemɔ lɛ mli akɛ, “bɔɔ nii lɛ diɛŋtsɛ hu baaye amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli kɛya Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ mli.” (Romabii 8:21) No hewɔ lɛ taakɛ Mose ni hi shi yɛ blema lɛ ji lɛ, esa jogbaŋŋ akɛ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ‘akwɛ nyɔmɔwoo lɛ gãa.’ (Hebribii 11:26) Nyɔŋmɔ kɛ nyɔmɔwoo nɛɛ haaa akɛ nyɔɔŋnii. Ejɛɔ anɔkwa suɔmɔ mli ekɛhaa mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ lɛ lɛ. (2 Tesalonikabii 2:16, 17) Yɛ nɔheremɔ mli lɛ, “wɔsumɔɔ lɛ, ejaakɛ lɛ tsutsu esumɔ wɔ.”—1 Yohane 4:19.

Yiŋtoo Kpakpa ni Akɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ

Shi kɛlɛ, esa akɛ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ apɛi yiŋtoi ahewɔ ni amɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ mli be fɛɛ be. Wɔkaneɔ yɛ Yohane 6:10-13 lɛ akɛ, Yesu lɛ̀ asafo ni fa fe akpei enumɔ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. No sɛɛ lɛ, mɛi komɛi bɔi amɛhe kɛ Yesu bɔɔ yɛ pɛsɛmkunya yiŋtoi pɛ ahewɔ. Yesu kɛɛ amɛ akɛ: ‘Nyɛmiitao mi akɛni nyɛye aboloo lɛ eko ni nyɛtɔrɔ lɛ hewɔŋ.’ (Yohane 6:26) Yɛ afii nyɔŋmai abɔ sɛɛ lɛ, Kristofoi komɛi hu ni ejɔɔ amɛhe nɔ lɛ sɔmɔ Nyɔŋmɔ, shi ‘jeee kɛ yiŋtoo ni yɔɔ krɔŋŋ.’ (Filipibii 1:17) Mɛi komɛi ni ‘ekpɛlɛɛɛ Yesu Kristo wiemɔi ni tsaa mɔ lɛ nɔ’ lɛ tao gbɛ̀i po ni amɛaatsɔ nɔ ni amɛná amɛhe ni amɛkɛbɔɔ Kristofoi ahe lɛ he sɛɛ.—1 Timoteo 6:3-5.

Ŋmɛnɛ, Kristofonyo ko ni sɔmɔɔ akɛni eesumɔ ni ehi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso pɛ hewɔ lɛ hu baafee mɔ ni miisɔmɔ yɛ pɛsɛmkunya yiŋtoo hewɔ. Yɛ naagbee lɛ, enɛ baanyɛ ekɛ mumɔŋ shigbeemɔ aba. Akɛni Satan nibii agbɛjianɔtoo lɛ etsɛ waa fe bɔ ni akpaa gbɛ hewɔ lɛ, ekolɛ ‘enijiaŋ baaje wui,’ ni ebaasusu akɛ naagbee lɛ miishashao shi. (Galatabii 6:9) Ekolɛ ebaadɔ lɛ po akɛ ekɛ heloonaa nibii esha afɔle. Yesu kaiɔ wɔ akɛ: “Suɔmɔ Nuŋtsɔ, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui muu lɛ fɛɛ kɛ osusuma muu lɛ fɛɛ kɛ ojwɛŋmɔ muu lɛ fɛɛ.” (Mateo 22:37) Hɛɛ, mɔ ko ni suɔmɔ diɛŋtsɛ ji oti hewɔ ni esɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ etooo be ko ni ebaasɔmɔ kɛyashi. Ekpɛ eyiŋ akɛ ebaasɔmɔ Yehowa kɛya naanɔ! (Mika 4:5) Eshwaaa ehe yɛ afɔlei fɛɛ ni eshã yɛ sɔɔmɔ ni ekɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ mli. (Hebribii 13:15, 16) Suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ tsirɛɔ lɛ koni ekɛ Nyɔŋmɔ nibii aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli.—Mateo 6:33.

Ŋmɛnɛ, anɔkwa jálɔi ni fa fe akpekpei ekpaa ‘ejɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛhe eha’ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. (Lala 110:3) Ani oji amɛteŋ mɔ kome? Kɛ́ jeee nakai ni lɛ, no lɛ jwɛŋmɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhaa lɛ nɔ: anɔkwa nilee ni yɔɔ krɔŋŋ; (Yohane 17:3) heyeli kɛmiijɛ apasa jamɔ tsɔɔmɔi anyɔŋyeli mli; (Yohane 8:32) kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ abaahi shi kɛya naanɔ. (Kpojiemɔ 21:3, 4) Yehowa Odasefoi baanyɛ aye abua bo koni okase bɔ ni obaafee ni onine ashɛ enɛɛmɛi fɛɛ nɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ—yaka ni aheee nɔ ko.