Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Awa Amɛ Yi yɛ Jalɛ Hewɔ

Awa Amɛ Yi yɛ Jalɛ Hewɔ

Awa Amɛ Yi yɛ Jalɛ Hewɔ

“Ajɔɔ mɛi ni jalɛ hewɔ ni awaa amɛ yi lɛ.”—MATEO 5:10.

1. Mɛni hewɔ Yesu yɔɔ Pontio Pilato hiɛ lɛ, ni mɛni Yesu wie?

“ENƐ hewɔ afɔ mi, ni enɛ hewɔ nɔŋŋ miba je lɛ mli, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase.” (Yohane 18:37) Beni Yesu wie nakai wiemɔi lɛ, no mli lɛ edamɔ Pontio Pilato, Roma Amralo ni yeɔ Yudea nɔ lɛ hiɛ. Jeee akɛ Yesu miisumɔ ni ehi he ni eyɔɔ lɛ hewɔ ni eyɔɔ jɛmɛ lɛ, ni asaŋ jeee nine ni Pilato efɔ̃ lɛ hewɔ. Shi moŋ akɛni Yudafoi ajamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ amale efolɔ enaa akɛ eji efɔŋfeelɔ ni sa gbele lɛ hewɔ eyɔɔ jɛmɛ lɛ.—Yohane 18:29-31.

2. Mɛni Yesu fee, ni mɛni jɛ mli ba?

2 Yesu le jogbaŋŋ akɛ Pilato yɛ hegbɛ ni ekɛaaŋmɛɛ ehe loo ni ekɛaagbe lɛ. (Yohane 19:10) Shi no etsĩii lɛ gbɛ kɛjɛɛɛ ekãa ni ekɛaawie Maŋtsɛyeli lɛ he etsɔɔ Pilato lɛ he. Eyɛ mli akɛ Yesu wala yɛ oshara mli moŋ, shi eŋɔ hegbɛ lɛ ni ekɛye odase etsɔɔ nɔyeli lɛ najiaŋdamɔlɔ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ yɛ kpokpaa lɛ nɔ lɛ. Yɛ nakai odase ni Yesu ye lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, abu lɛ fɔ ni agbe lɛ, ni egbo piŋmɔ gbele ni naa wa waa yɛ sɛŋmɔtso nɔ akɛ lá odasefonyo.—Mateo 27:24-26; Marko 15:15; Luka 23:24, 25; Yohane 19:13-16.

Odasefonyo loo Lá Odasefonyo?

3. Mɛni ji wiemɔ “martyr” loo “lá odasefonyo” shishi yɛ Biblia bei amli, shi mɛni ji eshishinumɔ ŋmɛnɛ?

3 Mɛi pii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛ lá odasefonyo toɔ mɔ ni eye jamɔ he sɛkɛ, mɔ ni yɔɔ keketee he yɛ gbɛ ko nɔ. Bei pii lɛ akɛ hiŋmɛi ko kwɛɔ mɛi ni sumɔɔ ni amɛgboi kɛha amɛhemɔkɛyeli, titri lɛ jamɔ mli hemɔkɛyeli lɛ akɛ amɛji awuiyelɔi loo kɛ hooo lɛ amɛhe yɛ oshara yɛ gbɔmɛi ateŋ. Shi Blɔfo wiemɔ martyr loo lá odasefonyo lɛ jɛ Hela wiemɔ (marʹtys) ni eshishinumɔ yɛ Biblia bei amli ji “odase,” mɔ ni yeɔ anɔkwale ni eheɔ eyeɔ lɛ he odase, ekolɛ yɛ kojomɔhe lɛ mli. Sɛɛ mli kwraa dani wiemɔ lɛ shishinumɔ bafee “mɔ ni kɛ ewala haa yɛ odase ni eyeɔ lɛ hewɔ,” aloo mɔ ni yeɔ odase kɛtsɔɔ ewala ni eŋmɛɛɔ he po lɛ nɔ.

4. Yesu ji lá odasefonyo yɛ mɛɛ shishinumɔ naa titri?

4 Yesu ji lá odasefonyo titri lɛ yɛ wiemɔ lɛ shishijee shishinumɔ naa. Taakɛ ekɛɛ Pilato lɛ, eba koni ‘ebaye anɔkwale lɛ he odase.’ Edaseyeli lɛ tée gbɔmɛi ahenumɔi kɛ nifeemɔi srɔtoisrɔtoi ashi. Nɔ ni gbɔmɛi foji lɛ ateŋ mɛi komɛi nu ni amɛna lɛ tsirɛ amɛ waa ni amɛhé Yesu nɔ amɛye. (Yohane 2:23; 8:30) Asafoi lɛ kɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ titri fee gegeege yɛ he waa—shi yɛ gbɛ ni ehiii nɔ. Yesu kɛɛ ewekumɛi ni heee yeee lɛ akɛ: “Je lɛ nyɛɛɛ anyɛ̃ nyɛ; shi mi lɛ enyɛ̃ɔ mi, ejaakɛ miyeɔ ehe odase akɛ enitsumɔi lɛ nitsumɔi fɔji ni.” (Yohane 7:7) Yɛ anɔkwale lɛ he odase ni Yesu ye lɛ hewɔ lɛ, maŋ lɛŋ onukpai lɛ amli fu lɛ, ni enɛ kɛ egbele ba. Yɛ anɔkwale mli lɛ, lɛ ji “odasefonyo (marʹtys) anɔkwafo lɛ kɛ anɔkwayelɔ lɛ.”—Kpojiemɔ 3:14.

“Mɛi Fɛɛ Aaanyɛ̃ Nyɛ”

5. Mɛni Yesu wie yɛ yiwaa he yɛ esɔɔmɔ lɛ shishijee mli?

5 Jeee akɛ Yesu diɛŋtsɛ ná yiwaa ni naa wa mli amanehulu kɛkɛ, shi etsɔ hiɛ ebɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ hu kɔkɔ akɛ amɛbaana amanehulu nakai nɔŋŋ. Yesu kɛɛ etoibolɔi lɛ yɛ esɔɔmɔ lɛ shishijee mli yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli akɛ: “Ajɔɔ mɛi ni jalɛ hewɔ ni awaa amɛ yi lɛ; shi amɛnɔ ji ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ. Ajɔɔ nyɛ, kɛji ajɛ́ nyɛ ni awa nyɛ yi ni amale awie nyɛhe efɔŋ fɛɛ efɔŋ yɛ mihewɔ lɛ. Nyɛnyaa ni nyɛmli afilia nyɛ; shi nyɛnyɔmɔwoo fá yɛ ŋwɛi.”—Mateo 5:10-12.

6. Mɛɛ kɔkɔbɔɔ Yesu kɛha beni etsuɔ bɔfoi 12 lɛ?

6 Sɛɛ mli, beni Yesu tsuɔ bɔfoi 12 lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Shi nyɛhiɛ ahia nyɛhe nɔ yɛ gbɔmɛi ahewɔ: ejaakɛ amɛaaŋɔ nyɛ kɛaatee gwabɔɔi amli, ni amɛaayi nyɛ yɛ amɛkpeehei lɛ; ni lumɛi kɛ maŋtsɛmɛi ahiɛ tete po akɛ nyɛ aaatee yɛ mihewɔ, koni aŋɔye amɛ kɛ jeŋmaji lɛ odase.” Shi jeee jamɔ mli onukpai lɛ pɛ baawa kaselɔi lɛ ayi. Yesu kɛɛ hu akɛ: “Nyɛmi aaaŋɔ nyɛmi aha gbele, ni tsɛ aaaŋɔ bi aha, ni bii aaate shi awo amɛfɔlɔi ni amɛaaha agbe amɛ. Ni mɛi fɛɛ aaanyɛ̃ nyɛ yɛ migbɛi lɛ hewɔ; shi mɔ ni hiɛɔ mli kɛyawulaa shi lɛ, lɛ lɛ aaahere eyiwala.” (Mateo 10:17, 18, 21, 22) Klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ ahe yinɔsane lɛ yeɔ anɔkwale ni nakai wiemɔi lɛ ji lɛ he odase.

Tsuishiŋmɛɛ yɛ Anɔkwayeli Mli lɛ He Saji ni Aŋmala Ashwie Shi

7. Mɛni ha Stefano batsɔ lá odasefonyo?

7 Yesu gbele lɛ sɛɛ etsɛɛɛ ni Stefano batsɔ klɛŋklɛŋ Kristofonyo ni gbo yɛ anɔkwale lɛ he odase ni eye lɛ hewɔ. ‘Hemɔkɛyeli kɛ hewalɛ eyi lɛ obɔ ni efee naakpɛɛ nii kɛ okadii wuji yɛ maŋ lɛ mli.’ Ejamɔŋ henyɛlɔi lɛ ‘nyɛɛɛ nilee kɛ mumɔ ni ekɛwieɔ lɛ naa amɛdamɔ.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 6:8, 10) Akɛni hetsɛ̃ eyimɔ amɛmli obɔbɔ hewɔ lɛ, amɛgbala Stefano kɛtee Akuashɔŋ lɛ, ni ji Yudafoi akojomɔhe wulu lɛ hiɛ, he ni ekɛ epasa naafolɔlɔi lɛ kpe yɛ, ní eye odase ko ni mli wa waa yɛ lɛ. Shi, yɛ naagbee lɛ Stefano henyɛlɔi lɛ gbe odasefonyo anɔkwafo nɛɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 7:59, 60.

8. Te kaselɔi ni yɔɔ Yerusalem lɛ fee amɛnii yɛ yiwaa ni ba amɛnɔ yɛ Stefano gbele lɛ sɛɛ lɛ he amɛha tɛŋŋ?

8 Beni agbe Stefano sɛɛ lɛ, “yiwalɛ kpele te shi wo asafo ni yɔɔ Yerusalem lɛ; ni amɛ fɛɛ amɛgbɛ amɛshwã Yudea kɛ Samaria niiaŋ, ja bɔfoi lɛ kɛkɛ shwɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 8:1) Ani yiwaa ha akpa odase ni Kristofoi yeɔ lɛ? Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, sane ni aŋma lɛ kɛɔ wɔ akɛ, “mɛi ni egbɛ eshwã lɛ yakpa shi, ni amɛjaje sanekpakpa lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 8:4) Ekolɛ amɛnu he tamɔ bɔ ni bɔfo Petro nu he beni etsɔ hiɛ ejaje akɛ: “Esa akɛ aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi” lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Yɛ yiwaa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, nakai kaselɔi ni yeɔ anɔkwa ni yɔɔ ekãa lɛ kɛ amɛhe kpɛtɛ anɔkwale lɛ he odase ni amɛyeɔ lɛ he, eyɛ mli moŋ akɛ amɛle akɛ enɛ kɛ shihilɛi ni mli wawai babaoo baaba.—Bɔfoi lɛ Asaji 11:19-21.

9. Mɛɛ yiwaa tee nɔ eba Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ anɔ?

9 Yɛ anɔkwale mli lɛ, shihilɛi ni mli wawai ni amɛkɛkpe lɛ naa baaa shi. Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔkase akɛ Saulo—ni ji nuu ni ná tɛi ni atswia Stefano lɛ he miishɛɛ, ni eye he odase lɛ—‘miimu hegbeyeiwoo kɛ gbee mumɔ eeshwie Nuŋtsɔ lɛ kaselɔi lɛ anɔ lolo, ni eyiŋ kɛtee osɔfonukpa lɛ ŋɔɔ, ni eyabi lɛ woji ni ekɛya Damasko kpeehei lɛ, bɔni afee ni kɛji ena mɛi komɛi ni hiɛ nɛkɛ tsɔɔmɔ nɛɛ mli lɛ, hii jio, yei jio, ni efimɔ amɛ ni ekpala amɛ kɛba Yerusalem.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 9:1, 2) Kɛkɛ ni aaafee afi 44 Ŋ.B. lɛ, “maŋtsɛ Herode kpã enine mli, koni efee asafo lɛ mli bii lɛ ateŋ mɛi komɛi efɔŋ. Ni ekɛ klante gbe Yohane nyɛmi Yakobo lɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 12:1, 2.

10. Mɛɛ yiwaa he saji ni aŋmala ashwie shi wɔnaa yɛ Bɔfoi lɛ Asaji kɛ Kpojiemɔ lɛ mli?

10 Kaai, tsuŋwoo, kɛ yiwaa ni anɔkwafoi tamɔ Paulo, ni ji tsutsu yiwalɔ ni batsɔ bɔfo, ní lɛ hu eeenyɛ efee akɛ egbo akɛ lá odasefonyo yɛ Roma Maŋtsɛ Nero dɛŋ yɛ aaafee afi 65 Ŋ.B. lɛ mli lɛ ahe saji ni aŋmala ashwie shi ni yɔɔ daa lɛ, yɛ Bɔfoi lɛ Asaji awolo lɛ mli fãi ni eshwɛ lɛ amli. (2 Korintobii 11:23-27; 2 Timoteo 4:6-8) Yɛ naagbee lɛ, wɔna yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ ni aŋma kɛmiiba klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ naagbee gbɛ lɛ mli akɛ áwo bɔfo Yohane ni egbɔ lɛ tsuŋ yɛ ŋshɔkpɔ ni yɔɔ Patmo ni agbalaa mɛi atoi yɛ nɔ lɛ nɔ, “yɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ kɛ Yesu Kristo he odaseyeli lɛ hewɔ.” Kpojiemɔ wolo lɛ hu wieɔ “Antipa . . . midasefonyo anɔkwafo, ni agbe lɛ” yɛ Pergamo lɛ he sane.—Kpojiemɔ 1:9; 2:13.

11. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ mra be mli Kristofoi lɛ ashihilɛ gbɛ lɛ ha Yesu wiemɔi ni kɔɔ yiwaa he lɛ ba mli anɔkwale?

11 Enɛɛmɛi fɛɛ ha Yesu wiemɔi ni ekɛɛ ekaselɔi lɛ fee anɔkwale, akɛ: “Kɛ́ amɛwa mi yi lɛ, amɛaawa nyɛ hu yi.” (Yohane 15:20) Mra be mli Kristofoi anɔkwafoi lɛ saa amɛhe akɛ amɛbaakpee kaa ni fe fɛɛ, ni ji gbele—kɛtsɔ niseniianiifeemɔ, kɛtsɔ kooloi awuiyelɔi ateŋ ni aaashɛrɛ amɛ awo lɛ nɔ, aloo yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ lɛ naa—bɔni afee ni amɛtsu nitsumɔ ni jɛ Nuŋtsɔ Yesu Kristo dɛŋ, akɛ: “Nyɛaatsɔmɔ midasefoi yɛ Yerusalem kɛ Yudea kɛ Samaria fɛɛ, kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ” he nii.—Bɔfoi lɛ Asaji 1:8.

12. Mɛni hewɔ Kristofoi ayiwaa jeee yinɔsane mli nɔ ko ni eho kɛkɛ lɛ?

12 Kɛji akɛ mɔ ko aaasusu akɛ niseniianii ni tamɔ nɛkɛ ni afee Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ba yɛ be ni eho lɛ mli pɛ lɛ, no lɛ mɔ lɛ etɔ̃ kwraa. Paulo, ni taakɛ wɔna lɛ eŋmɛ etsui shi yɛ shihilɛ ni mli wawai amli lɛ ŋma akɛ: “Mɛi fɛɛ hu ni taoɔ akɛ amɛaahi shi yɛ Nyɔŋmɔjamɔ naa yɛ Kristo Yesu mli lɛ, aaawa amɛ yi.” (2 Timoteo 3:12) Petro wie yɛ yiwaa he akɛ: “Ejaakɛ enɛ nɔŋŋ hewɔ atsɛ́ nyɛ, ejaakɛ Kristo hu na amanehulu eha nyɛ ni ekɛto okadi efɔ̃ shi eha nyɛ, koni nyɛnyiɛ enanemaahei lɛ asɛɛ.” (1 Petro 2:21) Yehowa webii etee nɔ amɛfee mɛi ni anyɛ̃ɔ amɛ ni awaa amɛ yi kɛbashi nɛkɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ “naagbee gbii” nɛɛ amli. (2 Timoteo 3:1) Yehowa Odasefoi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ he fɛɛ he lɛ ena yiwaa mli amanehulu akɛ aŋkroaŋkroi loo kutuu yɛ yiwalɛ nɔyelii ashishi kɛ yɛ demokrase shikpɔji anɔ yɛ be kome loo be kroko mli.

Mɛni Hewɔ Anyɛ̃ɔ Amɛ ni Awaa Amɛ Yi Lɛ?

13. Mɛni esa akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Yehowa tsuji aha ahi amɛjwɛŋmɔ mli yɛ yiwaa he?

13 Eyɛ mli akɛ, kɛ akɛto he lɛ, wɔteŋ mɛi pii náa heyeli kɛ toiŋjɔlɛ fioo mli ŋɔɔmɔ ni wɔkɛshiɛɔ ni wɔkpeɔ kutuu yɛ toiŋjɔlɛ mli moŋ, shi kɛlɛ, esa akɛ wɔbo Biblia mli kaimɔ akɛ “je nɛŋ shihilɛ lɛ miitsake” lɛ toi. (1 Korintobii 7:31, NW) Nibii baanyɛ atsake oyayaayai aahu akɛ, kɛji akɛ wɔjeee mɛi ni wɔsaa wɔhe yɛ jwɛŋmɔŋ, henumɔŋ, kɛ mumɔŋ lɛ, wɔnane baanyɛ atɔ̃tɔ̃ yɛ gbɛ ni waaa kwraa nɔ. Belɛ mɛni wɔbaanyɛ wɔfee ni wɔkɛbu wɔhe? Gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔbu wɔhe ji, ni wɔha nɔ hewɔ ni anyɛ̃ɔ Kristofoi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ ni yeɔ mla nɔ ni awaa amɛ yi lɛ afee faŋŋ yɛ wɔjwɛŋmɔ mli.

14. Mɛni Petro tsɔɔ akɛ no ji yiŋtoo hewɔ ni awa Kristofoi ayi lɛ?

14 Bɔfo Petro wie sane nɛɛ he yɛ eklɛŋklɛŋ wolo ni eŋma aaafee afi 62 Ŋ.B.-64 Ŋ.B. lɛ mli, beni Kristofoi ni yɔɔ Roma Maŋtsɛyeli lɛ mli fɛɛ lɛ kɛ kaai kɛ yiwaa kpeɔ lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Suɔmɔmɛi, nyɛkahaa amanehulu la ni aŋɔkaa nyɛ lɛ miifee nyɛ sane srɔto ko, tamɔ akɛ nɔ ko srɔto ko feɔ nyɛ lɛ.” Bɔni afee ni Petro atsɔɔ nɔ ni yɔɔ ejwɛŋmɔ mli lɛ, etee nɔ akɛ: “Nyɛteŋ mɔ ko mɔ ko akana amanehulu akɛ awuiyelɔ loo julɔ loo efɔŋfeelɔ aloo mɔ ko ni kɛ ehe woɔ mɛi krokomɛi asaji amli; shi kɛ́ mɔ ko miina amanehulu akɛ Kristofonyo lɛ, ehiɛ akagbo, shi moŋ ewo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam yɛ nɛkɛ gbɛi nɛɛ amli.” Petro tsɔɔ mli akɛ amɛmiina amanehulu, jeee yɛ efɔŋ ko ni amɛfee hewɔ, shi yɛ nɔ̃ gbɔmɛi ni amɛji lɛ hewɔ. Eji amɛkɛ amɛ wúɔ nakai ‘sakasakafeemɔ ŋmɔtɔ’ lɛ tamɔ gbɔmɛi ni ebɔle amɛhe lɛ kulɛ, amɛbaahere amɛ atuu. Shi taakɛ eji lɛ, amɛna amanehulu ejaakɛ amɛbɔ mɔdɛŋ koni amɛtsu gbɛnaa nii ni kã amɛnɔ akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe nii. Shihilɛ lɛ tamɔ nakai nɔŋŋ kɛha anɔkwa Kristofoi ŋmɛnɛ.—1 Petro 4:4, 12, 15, 16.

15. Mɛɛ saji ni kɛ amɛhe kpãaa gbee anaa yɛ bɔ ni akɛ Yehowa Odasefoi yeɔ ahaa ŋmɛnɛ lɛ mli?

15 Yɛ je lɛŋ hei babaoo lɛ, ajieɔ Yehowa Odasefoi ayi yɛ faŋŋ yɛ ekomefeemɔ kɛ gbeekpamɔ ni amɛjieɔ lɛ kpo yɛ amɛkpeei ashishi kɛ tsumaa nitsumɔi amli lɛ hewɔ, yɛ amɛ anɔkwayeli kɛ mɔdɛŋbɔɔ, yɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni amɛfeɔ yɛ jeŋba kpakpa kɛ weku shihilɛ mli lɛ hewɔ, kɛ agbɛnɛ yɛ amɛhesaamɔ kɛ jeŋba hewɔ. * Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, yɛ be mli ni aŋmaa nikasemɔ nɛɛ lɛ, no mli lɛ agu loo atsĩ amɛnitsumɔ lɛ naa yɛ kɛ hooo lɛ shikpɔji 28 nɔ, ni Odasefoi lɛ ateŋ mɛi pii kɛ gbɔmɔtsoŋ niseniianiifeemɔ miikpe ni amɛlaajeɔ amɛnibii yɛ amɛhemɔkɛyeli hewɔ. Mɛni hewɔ saji ni kɛ amɛhe kpãaa gbee kwraa nɛɛ yɔɔ lɛ? Ni mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ enɛ gbɛ?

16. Mɛni ji yiŋtoo titri hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ gbɛ koni ewebii ana yiwaa mli amanehulu lɛ?

16 Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, esa akɛ wɔha Abɛi 27:11 lɛ mli wiemɔi lɛ ahi wɔjwɛŋmɔ mli, akɛ: “Mibi, feemɔ ohe nilelɔ, ní oha mitsui anyɔ mimli, ní maná hetoo maha mɔ ni bɔɔ mi ahora lɛ.” Hɛɛ, jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli he sane ni kã shi kɛjɛ blema lɛ hewɔ. Yɛ odaseyelii babaoo ni mɛi ni amɛhiɛ amɛ emuuyeli mli amɛha Yehowa yɛ afii ohai abɔ lɛ mli fɛɛ kɛha lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Satan kpako ahora ni ebɔɔ Yehowa taakɛ efee yɛ jalɔ Hiob gbii lɛ amli lɛ. (Hiob 1:9-11; 2:4, 5) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Satan egri naakpa yɛ enaagbee mɔdɛŋ ni ebɔɔ koni eha nɔ ni ekɛɛ lɛ afee anɔkwale, yɛ amrɔ nɛɛ ni ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ama shi shiŋŋ, kɛ eshishibii kɛ najiaŋdamɔlɔi anɔkwafoi ni ebɔle jeŋ muu lɛ fɛɛ nɛɛ lɛ mli. Ani mɛnɛɛmɛi baaya nɔ aye Nyɔŋmɔ anɔkwa ni haomɔ kɛ naagbai ni ekolɛ ebaaba amɛnɔ lɛ kɔɔɔ he eko? Enɛ ji sanebimɔ ko ni esa akɛ Yehowa tsulɔ fɛɛ tsulɔ aha hetoo lɛ diɛŋtsɛ.—Kpojiemɔ 12:12, 17.

17. Mɛni Yesu kɛ wiemɔi ni ji “enɛ baaha nyɛná hegbɛ koni nyɛye odase” lɛ tsɔɔ?

17 Yɛ be mli ni Yesu gbaa ekaselɔi lɛ nibii ni baaya nɔ yɛ ‘nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee’ lɛ mli lɛ, etsɔɔ yiŋtoo kroko ni haa Yehowa ŋmɛɔ gbɛ koni yiwaa aba etsuji anɔ lɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Amɛaakpala nyɛ kɛaatee maŋtsɛmɛi kɛ [amralofoi ahiɛ yɛ migbɛi lɛ ahewɔ. Enɛ baaha nyɛná hegbɛ koni nyɛye odase, NW].” (Mateo 24:3, 9; Luka 21:12, 13) Yesu diɛŋtsɛ ye odase yɛ Herode kɛ Pontio Pilato hiɛ. Akpala bɔfo Paulo hu kɛtee “maŋtsɛmɛi kɛ amralofoi ahiɛ.” Akɛni Nuŋtsɔ Yesu Kristo kudɔɔ Paulo hewɔ lɛ, etao akɛ eye nɔyeli ni he wa fe fɛɛ yɛ no gbii lɛ amli lɛ odase, beni ejaje akɛ: “Mikɛ misane lɛ miiha Kaisare yeli” lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 23:11; 25:8-12) Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, nɔ ni ejɛ shihilɛi ni kaa mɔ lɛ mli kɛba yɛ bei pii amli ji odase fɛfɛo ni ayeɔ maŋ onukpai kɛ maŋbii fɛɛ. *

18, 19. (a) Kaai ni wɔdamɔɔ naa lɛ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ kɛha wɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ sanebimɔi abaasusu he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Yɛ naagbee lɛ, kaai kɛ amanehului ni wɔdamɔɔ naa lɛ ahe baanyɛ aba sɛɛnamɔ kɛha wɔ diɛŋtsɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kaselɔ Yakobo kai enanemɛi Kristofoi lɛ akɛ: “Minyɛmimɛi, kɛji nyɛgbee kaai srɔtoi pii amli lɛ, nyɛbua lɛ miishɛɛ sɔŋŋ; ejaakɛ nyɛle akɛ nyɛhemɔkɛyeli kaa lɛ tsɛ́ɔ tsuishiŋmɛɛ kɛbaa.” Hɛɛ, yiwaa baanyɛ atsuu wɔhemɔkɛyeli lɛ he ni ewaje wɔtsuishiŋmɛɛ lɛ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔsheɔ yiwaa gbeyei, aloo wɔtaoɔ gbɛ̀i krokomɛi ni jeee ŋmalɛi anaa nɔ̃ ni wɔkɛjo naa foi loo wɔkɛfo sɛɛ. Shi moŋ, wɔboɔ Yakobo ŋaawoo lɛ toi, akɛ: “Nyɛhaa tsuishiŋmɛɛ lɛ agbea enitsumɔ naa kɛwulaa shi, koni nyɛhi kɛwula shi, ni nyɛye emuu, ni nɔ ko nɔ ko akashwɛ nyɛ.”—Yakobo 1:2-4.

19 Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ nɔ hewɔ ni awaa Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ ayi, kɛ nɔ hewɔ ni Yehowa ŋmɛɔ enɛ gbɛ lɛ shishi moŋ, shi no haaa yiwaa ni adamɔɔ naa lɛ afee nɔ ko ni yɔɔ mlɛo. Mɛni baanyɛ awaje wɔ koni wɔdamɔ naa? Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee beni wɔkɛ yiwaa kpeɔ lɛ? Wɔbaasusu saji ni he hiaa nɛɛ ahe yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 15 Kwɛmɔ December 15, 1995 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 27-29; April 15, 1994 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 16-17; kɛ December 22, 1993 Awake! lɛ baafa 6-13.

^ kk. 17 Kwɛmɔ January 8, 2003 Awake! lɛ baafa 3-11.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Yesu ji lá odasefonyo yɛ mɛɛ shishinumɔ naa titri?

• Mɛɛ hewalɛ yiwaa ná yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ anɔ?

• Taakɛ Petro tsɔɔ mli lɛ, mɛni hewɔ awa anɔkwa Kristofoi ayi lɛ?

• Mɛɛ yiŋtoi ahewɔ Yehowa ŋmɛɔ gbɛ koni yiwaa aba etsuji anɔ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10, 11]

Klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ na amanehulu, jeee yɛ nifɔjianii komɛi ahewɔ, shi yɛ nɔ̃ gbɔmɛi ni amɛji hewɔ

PAULO

YOHANE

ANTIPA

YAKOBO

STEFANO