Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɔŋmɔ He ni Ekɛaawo Saji Amli—Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkpa Gbɛ?

Nyɔŋmɔ He ni Ekɛaawo Saji Amli—Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkpa Gbɛ?

Nyɔŋmɔ He ni Ekɛaawo Saji Amli—Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkpa Gbɛ?

YƐ AFII 800 D.Ŋ.B. lɛ, Yuda Maŋtsɛ Hezekia ni eye afii 39 lɛ ná ele akɛ eeye gbele hela ko. Akɛni adafitswaa lɛ hao Hezekia waa hewɔ lɛ, esɔle ekpa Nyɔŋmɔ fai koni etsá lɛ. Nyɔŋmɔ tsɔ̃ egbalɔ lɛ nɔ eha hetoo akɛ: “Minu ofaikpamɔ lɛ, ni mina oyaafonui lɛ; naa, maŋɔ afii nyɔŋma kɛ enumɔ mafata ogbii lɛ ahe.”—Yesaia 38:1-5.

Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ kɛ ehe wo nakai shihilɛ pɔtɛɛ lɛ mli lɛ? Yɛ afii ohai abɔ dani be nɛɛ baashɛ lɛ, Nyɔŋmɔ wo jalɔ Maŋtsɛ David shi akɛ: “Owe kɛ omaŋtsɛyeli lɛ aaadamɔ shi shiŋŋ yɛ ohiɛ kɛaatee naanɔ: omaŋtsɛsɛi lɛ aaama shi shiŋŋ kɛaatee naanɔ!” Nyɔŋmɔ ha ale hu akɛ, abaafɔ́ Mesia lɛ kɛtsɔ David wekukpãa lɛ nɔ. (2 Samuel 7:16; Lala 89:21, 27-30; Yesaia 11:1) Beni hela mɔ Hezekia lɛ, no mli lɛ ebɛ bi lolo. No hewɔ lɛ, David maŋtsɛyeli wekukpãa lɛ sɛɛ miihe afo. Nyɔŋmɔ he ni ekɛwo Hezekia sane lɛ mli lɛ tsu yiŋtoo pɔtɛɛ ni ji wekukpãa ni Mesia lɛ baajɛ mli aba lɛ yibaamɔ he nii.

Bɔni afee ni Yehowa aha eshiwoi aba mli lɛ, enɛ ha ekɛ ehe wo ewebii lɛ ashihilɛ mli saji amli yɛ bei srɔtoi babaoo amli yɛ be ni tsɔ Kristofoi abe lɛ hiɛ lɛ fɛɛ mli. Mose jaje yɛ Israelbii lɛ akpɔmɔ kɛmiijɛ nyɔŋyeli mli yɛ Mizraim lɛ he akɛ: “Suɔmɔ Yehowa sumɔɔ nyɛ, ni eesumɔ akɛ eye kita ni ekã nyɛtsɛmɛi lɛ nɔ hewɔ ni Yehowa kɛ nineshiwalɛ jie nyɛ [nɛɛ].”—5 Mose 7:8.

Nakai nɔŋŋ yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ ehe wo saji amli koni eya nɔ ekɛtsu eyiŋtoi ahe nii hu. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Yudanyo ko ni atsɛɔ lɛ Saulo nyiɛ gbɛ kɛyaa Damasko lɛ, ena naakpɛɛ ninaa ko bɔni afee ni no aha ekpa Kristo kaselɔi lɛ ayiwaa. Tsakemɔ ni atsake nuu nɛɛ ni ji mɔ ni sɛɛ mli lɛ ebatsɔ bɔfo Paulo lɛ, tsu gbɛhe ko ni he hiaa waa he nii yɛ sanekpakpa lɛ gbɛɛ-kɛ-shwãmɔ yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ.—Bɔfoi lɛ Asaji 9:1-16; Romabii 11:13.

Ani Ekɛ Ehe Woɔ Saji Amli Be Fɛɛ Be?

Ani Nyɔŋmɔ he ni ekɛwoɔ saji amli lɛ ji nɔ ko ni efeɔ daa aloo efeɔ nakai yɛ shihilɛ komɛi amli pɛ? Ŋmalɛi lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ, ejeee nɔ ko ni efeɔ be fɛɛ be. Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ jie Hebribii oblahii etɛ lɛ kɛjɛ flɔnɔɔ ni tsoɔ grigri lɛ mli, kɛ gbalɔ Daniel hu kɛjɛ jata bu lɛ mli moŋ, shi efeee nɔ ko ni ekɛaahere gbalɔi krokomɛi ayiwala kɛjɛ gbele mli. (2 Kronika 24:20, 21; Daniel 3:21-27; 6:17-23; Hebribii 11:37) Atsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ajie Petro kɛjɛ tsuŋwoohe lɛ ni Herode Agripa I lɛ ewo lɛ tsuŋ yɛ mli lɛ mli. Shi kɛlɛ, nɛkɛ maŋtsɛ nɛɛ nɔŋŋ ha agbe bɔfo Yakobo, ni Nyɔŋmɔ kɛ ehe wooo saji amli koni ekɛtsĩ awuiyeli nifeemɔ nɛɛ naa. (Bɔfoi lɛ Asaji 12:1-11) Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ ha bɔfoi lɛ hewalɛ koni amɛkɛtsá helatsɛmɛi ni amɛkɛtee gbohii po ashi moŋ, shi esumɔɔɔ ni ejieɔ ‘ŋmei ni yɔɔ’ bɔfo Paulo ‘heloo mli’ ní tsurɔɔ lɛ ni ekolɛ eji gbɔmɔtsoŋ hela lɛ kɛyaa.—2 Korintobii 12:7-9; Bɔfoi lɛ Asaji 9:32-41; 1 Korintobii 12:28.

Nyɔŋmɔ kɛ ehe wooo saji amli koni ekɛtsĩ yiwaa ni naa wa ni Roma Nɔyelɔ Nero kɛba Kristo kaselɔi lɛ anɔ trukaa lɛ naa. Afee Kristofoi niseniianii, ashã amɛ hiɛkalɔi, ni akɛ amɛ ha kooloi awuiyelɔi. Kɛlɛ, nɛkɛ shitee-kɛ-woo nɛɛ efeee mra be mli Kristofoi lɛ ahiɛ yaa, ni eka shi faŋŋ akɛ egbɔjɔɔɔ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ shihilɛ mli lɛ kwraa. Yɛ fɛɛ sɛɛ po lɛ, Yesu ebɔ ekaselɔi lɛ kɔkɔ ákɛ akɛ amɛ baaya saneyelihei, ni ákɛ, esa akɛ amɛfee klalo akɛ amɛbaana nɔ̃ ni amɛbaagboi po yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ.—Mateo 10:17-22.

Taakɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ fee yɛ be ko ni eho lɛ mli lɛ, eji anɔkwale akɛ enyɛɔ ekpɔ̃ɔ etsuji kɛjɛɔ oshara shihilɛi amli ŋmɛnɛ, ni esaaa akɛ awieɔ ashiɔ mɛi ni nuɔ he akɛ amɛná ehebuu lɛ he sɛɛ lɛ. Shi kɛlɛ, ewa akɛ aaawie kɛmu sane naa akɛ Nyɔŋmɔ kɛ ehe wo shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ mli loo efeee nakai. Tsɔne ko ni fɛ yɛ Toulouse lɛ pila Yehowa tsuji anɔkwafoi ni fa babaoo, ni Kristofoi anɔkwafoi akpei abɔ gboi yɛ Nazi kɛ Komunist nsarai amli loo yɛ shihilɛi krokomɛi ni yɔɔ gbeyei lɛ amli ní Nyɔŋmɔ kɛ ehe wooo saji amli koni ekɛtsĩ naa. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ kɛ ehe wooo mɛi fɛɛ ni ekpɛlɛɔ amɛnɔ lɛ asaji amli yɛ be kɛ bei amli lɛ?—Daniel 3:17, 18.

“Be kɛ Nibii ni Aleee ni Baa Trukaa”

Kɛ́ oshara ba lɛ, ebaanyɛ esa mɔ fɛɛ mɔ he, ní ekɔɔɔ anɔkwa ni ayeɔ Nyɔŋmɔ lɛ he doo. Yɛ tsɔne ni fɛ yɛ Toulouse, ní Alain kɛ Liliane je mli shweshweeshwe lɛ mli lɛ, mɛi 30 gboi ni mɛi ohai abɔ pila, eyɛ mli akɛ jeee amɛtɔmɔ hewɔ jɛ moŋ. Yɛ gbɛ ni da kwraa nɔ lɛ, gbɔmɛi akpei nyɔŋmai abɔ ji mɛi ni naa amanehulu yɛ awuiyeli, tsɔne kudɔmɔ basabasa, loo tai amli, ni anyɛŋ ashwa Nyɔŋmɔ yɛ oshara ni ba amɛnɔ lɛ hewɔ. Biblia lɛ kaiɔ wɔ akɛ, “be kɛ nibii ni aleee ni baa trukaa ninaa” mɔ fɛɛ mɔ.—Jajelɔ 9:11, NW.

Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, hela, gbɔlɛ, kɛ gbele baa adesai anɔ. Mɛi komɛi po ni susu akɛ Nyɔŋmɔ tsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ehere amɛyiwala loo amɛkɛ yijiemɔ ha lɛ akɛ lɛ ji mɔ ni tsa amɛhela ko beni amɛkpaaa gbɛ lɛ kɛ gbele ekpe yɛ naagbee mli. Hela kɛ gbele ni abaajie kɛya kɛ ‘hiɛaŋ yaafonui fɛɛ ni aaatsumɔ’ kɛjɛ adesai ahiŋmɛii anaa lɛ baaba wɔsɛɛ be ko.—Kpojiemɔ 21:1-4.

Bɔni afee ni enɛ aba mli lɛ, nɔ ko ni yaa shɔŋŋ ni da kwraa fe Nyɔŋmɔ he ni ekɛaawo saji amli yɛ bei komɛi amli lɛ he miihia. Biblia lɛ wieɔ nifeemɔ ko ni atsɛɔ lɛ “Yehowa gbi wulu lɛ” he. (Zefania 1:14) Yɛ Nyɔŋmɔ he ni ekɛaawo saji amli yɛ gbɛ ni da waa nɔ nɛɛ mli lɛ, ebaajie awuiyelii fɛɛ kɛya. Abaaha adesai hegbɛ koni amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ shihilɛ ni eye emuu mli, nɔ̃ mli ni “akaiŋ tsutsu nii lɛ dɔŋŋ, ni asaŋ ebaŋ jwɛŋmɔ mli dɔŋŋ” lɛ. (Yesaia 65:17) Abaatée mɛi po ni egboi lɛ ashi kɛba wala mli ekoŋŋ, ni no baatsake nɔ ni eka shi faŋŋ akɛ eji osharai ni adesai kɛkpeɔ lɛ ateŋ ewulu fe fɛɛ lɛ. (Yohane 5:28, 29) No mli lɛ, Nyɔŋmɔ ejɛ esuɔmɔ kɛ emlihilɛ ni sɛɛ efooo lɛ mli etsu adesai anaagbai lɛ ahe nii kɛmɔ shi kwraa.

Bɔ ni Nyɔŋmɔ Kɛ Ehe Woɔ Saji Amli Ŋmɛnɛ

Kɛlɛ, enɛ etsɔɔɔ akɛ dani nakai be lɛ aaashɛ lɛ, Nyɔŋmɔ kwɛɔ bɔɔ nii lɛ ni amɛpiŋɔ kɛkɛ ni efeee he nɔ ko. Ŋmɛnɛ, Nyɔŋmɔ miikpã hegbɛ ni aaatsɔ nɔ akɛná ale lɛ, ni aná akɛ lɛ teŋ wekukpãa lɛ mli eeha adesai fɛɛ, ekɔɔɔ he eko maŋ nɔ ni amɛjɛ loo shihilɛ mli ni amɛyɔɔ. (1 Timoteo 2:3, 4) Yesu tsɔɔ nɛkɛ nifeemɔ nɛɛ mli yɛ wiemɔi nɛɛ amli akɛ: “Mɔ ko nyɛŋ aba miŋɔɔ, akɛ ja tsɛ lɛ ni tsu mi lɛ gbala lɛ dã.” (Yohane 6:44) Nyɔŋmɔ tsɔɔ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane ni esɔɔlɔi jajeɔ yɛ jeŋ muu fɛɛ lɛ nɔ egbalaa mɛi ni hiɛ tsui krɔŋŋ lɛ kɛbaa eŋɔɔ.

Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ ehe woɔ mɛi ni sumɔɔ ni ekudɔ amɛ lɛ ashihilɛ mli tɛ̃ɛ. Nyɔŋmɔ miitsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ‘eegbele amɛtsuii amli’ koni amɛnu esuɔmɔnaa nii lɛ ashishi koni amɛtsu nɔ ni etaoɔ yɛ amɛdɛŋ lɛ ahe nii. (Bɔfoi lɛ Asaji 16:14) Hɛɛ, Nyɔŋmɔ maa suɔmɔ kɛ miishɛɛ ni eyɔɔ yɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ he lɛ nɔ mi kɛtsɔ hegbɛ ni ekɛha koni atsɔ no nɔ akɛná ale lɛ, e-Wiemɔ lɛ, kɛ eyiŋtoi lɛ ahe nii lɛ nɔ.—Yohane 17:3.

Yɛ naagbee lɛ, Nyɔŋmɔ yeɔ ebuaa esɔɔlɔi ŋmɛnɛ, jeee kɛtsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ni etsɔɔ ekɛkpɔ̃ɔ amɛ lɛ nɔ, shi moŋ kɛtsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ “hewalɛ ni fá kɛteke nɔ” ni ekɛhaa amɛ koni amɛkpee shihilɛ fɛɛ shihilɛ ni ekolɛ amɛkɛaakpe lɛ naa lɛ nɔ. (2 Korintobii 4:7) Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Minyɛɔ nii fɛɛ mifeɔ yɛ mɔ ni wajeɔ mi ni ji [Yehowa Nyɔŋmɔ] lɛ mli.”—Filipibii 4:13, NW.

No hewɔ lɛ, wɔyɛ yiŋtoo fɛɛ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔjie hiɛsɔɔ kpo wɔtsɔɔ Nyɔŋmɔ gbi fɛɛ gbi yɛ wala mli ni wɔyɔɔ kɛ naanɔ shihilɛ yɛ jeŋ ko ni piŋmɔ ko kwraa bɛ mli he hiɛnɔkamɔ ni eha wɔná lɛ hewɔ. Lalatsɛ lɛ bi akɛ: “Mɛni maŋɔto Yehowa najiaŋ yɛ ejurɔ fɛɛ ni efee mi lɛ hewɔ? Mawó yiwalaheremɔ kpulu lɛ, ni matsɛ Yehowa gbɛi lɛ.” (Lala 116:12, 13) Wolo tɛtrɛɛ nɛɛ ni oookane daa lɛ baaye abua bo ni onu nɔ ni Nyɔŋmɔ efee, nɔ ni efeɔ, kɛ nɔ ni ebaafee ni baanyɛ aha oná miishɛɛ amrɔ nɛɛ kɛ hiɛnɔkamɔ ni ma shi shiŋŋ yɛ wɔsɛɛ be he lɛ shishi.—1 Timoteo 4:8.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 6]

“Akaiŋ tsutsu nii lɛ dɔŋŋ, ni asaŋ ebaŋ jwɛŋmɔ mli dɔŋŋ.”—Yesaia 65:17

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 5]

Yɛ Biblia bei amli lɛ, Yehowa etsĩii tɛi ni atswia Zakaria lɛ naa . . .

ni etsĩii hiɛkpatamɔ ni Herode kɛba mɛi babaoo ni efeko nɔ ko lɛ anɔ lɛ naa

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Eshɛ be ni piŋmɔ sɛɛ baafo; mɛi po ni egboi lɛ baahi shi ekoŋŋ