Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Omii Ashɛ Yehowa he”

“Omii Ashɛ Yehowa he”

“Omii Ashɛ Yehowa he”

“Omii ashɛ Yehowa he, ni eeehao nɔ ni otsui taoɔ lɛ.”—LALA 37:4.

1, 2. Namɔ ji anɔkwa miishɛɛ Jɛɛhe lɛ, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Maŋtsɛ David gbala jwɛŋmɔ kɛtee anɔkwa sane nɛɛ nɔ?

“MƐI ni amɛhiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ yɛ miishɛɛ, . . . mɛi ni naa mɔbɔ lɛ yɛ miishɛɛ, . . . mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ yɛ miishɛɛ.” Enɛ kɛ sane mlitsɔɔmɔi ekpaa ni fata he ni kɔɔ mɛi ni yɔɔ miishɛɛ lɛ ahe lɛ feɔ hiɛkpamɔ wiemɔi ni sa kadimɔ waa yɛ Yesu Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ ni ehe gbɛi ni Sanekpakpa ŋmalɔ Mateo ŋmala eshwie shi lɛ mli. (Mateo 5:3-11, NW) Yesu wiemɔi lɛ kɛ nɔmimaa haa akɛ wɔnine baanyɛ ashɛ miishɛɛ nɔ.

2 Lala ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ ni blema Israel Maŋtsɛ David ŋma lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛbaa Yehowa, ni ji anɔkwa miishɛɛ Jɛɛhe lɛ nɔ. David kɛɛ: “Omii ashɛ Yehowa he, ni eeehao nɔ ni otsui taoɔ lɛ.” (Lala 37:4) Shi mɛni baanyɛ aha le ni aaale Yehowa lɛ kɛ nibii srɔtoi ni kɔɔ esu kɛ baŋ he lɛ afee ‘miishɛɛ nɔ̃’? Mɛɛ gbɛ nɔ nɔ ni efee lɛ kɛ nɔ ni ebaafee yɛ eyiŋtoo he nitsumɔ mli lolo lɛ kɛ gbɛkpamɔ akɛ onine baashɛ “nɔ ni otsui taoɔ lɛ” nɔ lɛ baahao? Lala 37 lɛ kuku 1 kɛyashi 11 lɛ amlipɛimɔ fitsofitso kɛ hetooi lɛ haa.

‘Ohiɛ Akakɔ̃ Nii Anɔ’

3, 4. Taakɛ aŋma afɔ̃ shi yɛ Lala 37:1 lɛ, mɛɛ ŋaawoo David kɛhaa, ni mɛni hewɔ toiboo ni wɔɔfee wɔha enɛ lɛ sa ŋmɛnɛ lɛ?

3 ‘Jaramɔ bei ni mli wa waa’ mli wɔyɔɔ lɛ, ni efɔŋfeemɔ efa babaoo diɛŋtsɛ. Wɔna ni bɔfo Paulo wiemɔi nɛɛ eba mli anɔkwale, akɛ: “Gbɔmɛi fɔji kɛ shishiulɔi aaawo wu yɛ efɔŋ mli; amɛlakaa mɛi ni amɛ hu alakaa amɛ.” (2 Timoteo 3:1, 13) Kwɛ bɔ ni ewaaa kwraa akɛ nɔ ni tamɔ omanye ni mɛi fɔji lɛ yeɔ kɛ shweremɔ ni amɛshwereɔ lɛ aaaná wɔnɔ hewalɛ aha! Enɛɛmɛi fɛɛ baanyɛ agbala wɔjwɛŋmɔ, ni eha wɔjie wɔjwɛŋmɔ kɛjɛ mumɔŋ nibii anɔ. Kadimɔ bɔ ni Lala 37 shishijee wiemɔi lɛ hɛleɔ wɔ shi yɛ oshara ni baanyɛ aba nɛɛ he, akɛ: “Kaawo otsui la yɛ efɔŋfeelɔi ahe, asaŋ ohiɛ akakɔ̃ mɛi ni tsuɔ nii ni ejaaa lɛ anɔ.”

4 Je lɛŋ adafitswaa woji kɛ redio nɔ saji wieɔ nibii ni afeɔ ni ejaaa gbɛ lɛ ahe daa gbi. Nitsumɔtsɛmɛi ni yeee anɔkwa yeɔ amɛhe kɛjɛɔ shishiumɔ mli. Nɔ fɔŋ feelɔi tswaa mɛi ni nyɛɛɛ afã amɛhe lɛ ojo yɛ gbɛ ni waaa nɔ. Gbɔmɔgbelɔi hɔɔ shi ni anaaa amɛ loo agbalaaa amɛ toi. Nɔkwɛmɔnii ni tamɔ nɛkɛ ni kɔɔ jalɛ sane hiɛ ni atsɔɔ abuɔ shi nɛɛ fɛɛ he lɛ baanyɛ atee mlifu shi ni ebaagba wɔjwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ naa. Bɔ ni efeɔ tamɔ nɔ ni efɔŋfeelɔi miiye omanye lɛ baanyɛ atee nyɛ̃ɛ shi. Shi ani haomɔ ni wɔɔhao lɛ baanyɛ atsake shihilɛ lɛ? Ani nyɛ̃ɛ ni wɔɔná wɔha hegbɛi ni efɔŋfeelɔi náa mli ŋɔɔmɔ lɛ tsakeɔ nɔ ni baajɛ mli aba amɛnɔ lɛ? Dabi kwraa! Ni ehe ehiaaa kwraa ni ‘wɔwoɔ wɔtsui la.’ Mɛni hewɔ ehe ehiaaa?

5. Mɛni hewɔ akɛ efɔŋfeelɔi toɔ jwɛi he lɛ?

5 Lalatsɛ lɛ haa hetoo akɛ: “Shi eyeŋ be ko ni aaafolɔ amɛ ashwie tamɔ jwɛi, ni amɛaaŋala tamɔ baa fɔ́.” (Lala 37:2) Jwɛi fɔ baanyɛ afee fɛo waa kɛ́ okwɛ, shi etsɛɛɛ ni eŋalaa ni egboɔ. Nakai pɛpɛɛpɛ efɔŋfeelɔi ji. Nɔ ni tamɔ amɛ shweremɔ lɛ jeee nɔ ni sɛɛ tsɛɔ. Kɛji akɛ amɛgboi pɛ lɛ, amɛnii ni amɛná yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ yeee ebuaaa amɛ dɔŋŋ. Yɛ naagbee lɛ, mɔ fɛɛ mɔ nine shɛɔ jalɛsaneyeli nɔ. Paulo ŋma akɛ: “Esha dɛŋ nyɔmɔwoo lɛ gbele ni.” (Romabii 6:23) Yɛ naagbee lɛ, efɔŋfeelɔi kɛ mɛi ni ejaaa lɛ fɛɛ anine baashɛ amɛ “nyɔmɔwoo” nɔ, ni nɔ ko fataaa he. Mɛɛ shihilɛ ko ni sɛɛnamɔ bɛ he nɛ!—Lala 37:35, 36; 49:17, 18.

6. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Lala 37:1, 2 lɛ mli?

6 Belɛ ani esa akɛ wɔŋmɛ gbɛ koni nii ni efɔŋfeelɔi lɛ ená ni etsɛɛɛ ni ehoɔ kɛyaa lɛ ahao wɔ? Nikasemɔ ni yɔɔ Lala 37 lɛ klɛŋklɛŋ kukuji enyɔ lɛ mli lɛ ji akɛ: Kaaha omanye ni amɛyeɔ lɛ miiha ookpalaŋ kɛmiijɛ gbɛ ni ohala akɛ obaasɔmɔ Yehowa lɛ nɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, ha ojwɛŋmɔ ahi mumɔŋ jɔɔmɔi kɛ otii anɔ.—Abɛi 23:17.

“Ŋɔɔ Ohiɛ Ofɔ̃ Yehowa nɔ, ni Ofee Ekpakpa”

7. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ wɔhe afɔ̃ Yehowa nɔ?

7 Lalatsɛ lɛ woɔ wɔ hewalɛ akɛ: “Ŋɔɔ ohiɛ ofɔ̃ Yehowa nɔ, ni ofee ekpakpa.” (Lala 37:3a) Kɛji akɛ yeyeeyefeemɔi loo yiŋkɔshikɔshifeemɔi po bɔle wɔhe kɛkpe lɛ, ehe hiaa ni wɔha hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ afee nɔ ni ma shi shiŋŋ. Lɛ ji Mɔ ni kɛ mumɔŋ shweshweeshwefeemɔ ni yeɔ emuu haa. Mose ŋma akɛ: “Mɔ ni hiɔ Ŋwɛinyo lɛ teemɔhe lɛ, eeehi Ofe lɛ hɔ̃ɔŋ lɛ shishi.” (Lala 91:1) Kɛji akɛ mlakwamɔ ni faa yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli lɛ miigbá wɔnaa lɛ, no moŋ ehe hiaa ni wɔkɛ wɔhe afɔ̃ Yehowa nɔ babaoo. Kɛji akɛ wɔnane lɔŋe lɛ, wɔnáa miishɛɛ kɛ́ wɔnaanyo ko mɔ wɔmli ni eye ebua wɔ. Nakai nɔŋŋ hu kɛji akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ koni wɔnyiɛ yɛ anɔkwayeli mli lɛ, Yehowa sɛɛfimɔ he hiaa wɔ.—Yesaia 50:10.

8. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔhe ni wɔkɛwoɔ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ baaye abua wɔ koni wɔkagbá wɔhe naa yakatswaa yɛ efɔŋfeelɔ ni shwereɔ lɛ he?

8 Tsabaa ni kuɔ efɔŋfeelɔ shweremɔ ni gbáa wɔnaa lɛ naa lɛ ekome ji ni wɔkɛ wɔhe awo mɛi ni tamɔ gwantɛŋi lɛ ataomɔ kɛ amɛ yelikɛbuamɔ mli koni amɛbaná Yehowa yiŋtoi ahe anɔkwa nilee. Yɛ efɔŋfeemɔ ni faa lɛ hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔya nɔ wɔfee mɛi ni bɛ dekã kwraa yɛ mɛi krokomɛi ayelikɛbuamɔ mli. Bɔfo Paulo kɛɛ akɛ: “Ejurɔfeemɔ kɛ nikee lɛ, nyɛhiɛ akakpaa nɔ; ejaakɛ nakai afɔlei saa Nyɔŋmɔ hiɛ jogbaŋŋ.” ‘Ejurɔ’ ni fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee ji ni wɔgba mɛi krokomɛi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he anunyam sanekpakpa lɛ. Wɔ maŋ shiɛmɔ lɛ ji “yijiemɔ afɔle” diɛŋtsɛ.—Hebribii 13:15, 16; Galatabii 6:10.

9. Tsɔɔmɔ David ŋaawoo akɛ “hii shikpɔŋ lɛ nɔ” lɛ mli.

9 David tee nɔ akɛ: “Hii shikpɔŋ lɛ nɔ, ni oye anɔkwa.” (Lala 37:3b) “Shikpɔŋ lɛ” ni yɔɔ David gbii lɛ amli lɛ ji shikpɔŋkuku ni Yehowa kɛha Israel lɛ, ni ji Shiwoo Shikpɔŋ lɛ. Yɛ Salomo nɔyeli beaŋ lɛ, ehusui lɛ amli lɛɛ kɛjɛ Dan ni yɔɔ kooyigbɛ lɛ kɛyashi Beersheba yɛ wuoyigbɛ. Israel shihilɛhe lɛ nɛ. (1 Maŋtsɛmɛi 4:25) He fɛɛ he ni wɔyɔɔ ŋmɛnɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, wɔmiikwɛ be mli ni shibɔlemɔ ŋulami muu lɛ fɛɛ baatsɔ paradeiso yɛ jalɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ gbɛ. Dani be nɛɛ aaashɛ lɛ, wɔhiɔ shi yɛ mumɔŋ shweshweeshwe shihilɛ mli.—Yesaia 65:13, 14.

10. Kɛ ‘wɔye anɔkwa’ lɛ, mɛni jɛɔ mli baa?

10 Kɛ ‘wɔye anɔkwa’ lɛ, mɛni baajɛ mli aba? Abɛi ni jɛ mumɔŋ lɛ kaiɔ wɔ akɛ: “Nuu anɔkwafo aaaná jɔɔmɔi babaoo.” (Abɛi 28:20) Wɔtsui shi ni wɔŋmɛɔ yɛ anɔkwayeli mli yɛ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ mli yɛ he fɛɛ he ni wɔyɔɔ lɛ kɛ mɔ fɛɛ mɔ ni wɔɔnyɛ wɔkɛha lɛ lɛ kɛ nyɔmɔwoi diɛŋtsɛ jɛɔ Yehowa ŋɔɔ kɛbaa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Frank kɛ eŋa Rose kɛ amɛhe wo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli afii 40 ni eho nɛ yɛ Scotland kooyigbɛ maŋ ko mli. No mli lɛ mɛi fioo ko ni ná anɔkwale lɛ he miishɛɛ yɛ jɛmɛ lɛ eŋmɛɛ he momo. Akɛni gbalashihilɛ mli hefatalɔi nɛɛ anijiaŋ ejeee wui hewɔ lɛ, amɛje shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ shishi. Amrɔ nɛɛ ayɛ asafo ko ni miishwere yɛ nakai maŋ lɛ mli. Yehowa ejɔɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔi nɛɛ anɔkwayeli lɛ nɔ diɛŋtsɛ. Frank kɛ heshibaa tsɔɔ mli akɛ: “Jɔɔmɔ ni fe fɛɛ lɛ kɛkɛ ji akɛ, wɔyɛ anɔkwale lɛ mli lolo, ni wɔhe yɛ sɛɛnamɔ kɛha Yehowa.” Hɛɛ, kɛ ‘wɔye anɔkwa’ lɛ, wɔnine shɛɔ jɔɔmɔi babaoo nɔ, ni wɔhiɛ sɔɔ hu.

“Omii Ashɛ Yehowa He”

11, 12. (a) Te wɔɔfee tɛŋŋ ni ‘wɔmii ashɛ Yehowa he’? (b) Mɛɛ oti obaanyɛ okɛma ohiɛ yɛ teemɔŋ nikasemɔ he, ni mɛni baanyɛ ajɛ mli kɛba?

11 Bɔni afee ni wɔwaje wekukpãa ni kã wɔkɛ Yehowa teŋ lɛ ni wɔhiɛ hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ yɛ emli lɛ mli lɛ, esa akɛ ‘wɔmii ashɛ Yehowa he.’ (Lala 37:4a) Te wɔfeɔ enɛ wɔhaa tɛŋŋ? Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔsusu shihilɛ ni wɔyɔɔ mli lɛ pɛ he lɛ, wɔgbalaa wɔjwɛŋmɔ kɛyaa Yehowa nɔ eyɛ mli moŋ akɛ enɛ feemɔ bɛ mlɛo. Gbɛ kome ni wɔɔtsɔ nɔ wɔfee enɛ ji ni wɔhe be ni wɔkane e-Wiemɔ lɛ. (Lala 1:1, 2) Ani o-Biblia kanemɔ lɛ haa onáa miishɛɛ? Ebaaha oná miishɛɛ kɛji akɛ okane kɛ oti ni ma ohiɛ akɛ ootao ni okase Yehowa he nii babaoo. Mɛni hewɔ beni okane efã ko lɛ owaaa ni obi ohe akɛ, ‘Mɛni ji nɔ ni nɛkɛ kuku nɛɛ tsɔɔ mi yɛ Yehowa he?’ Ebaaye ebua kɛji akɛ oná wolo bibioo ko yɛ omasɛi ni obaaŋmala saji yɛ nɔ beni okaneɔ Biblia lɛ. Be fɛɛ be ni ooowa ni osusu shishinumɔ ni yɔɔ nɔ ni okane lɛ mli lɛ he lɛ, ŋmaa wiemɔ kuku ko ni kaiɔ bo Nyɔŋmɔ sui ni osumɔɔ waa lɛ ofɔ̃ shi. David lá yɛ lala kroko hu mli akɛ: “Ha midaaŋ wiemɔi kɛ mitsui mli jwɛŋmɔi asa ohiɛ, Yehowa, mitɛsaa kɛ mikpɔ̃lɔ!” (Lala 19:14) Wɔjwɛŋmɔ ni wɔgbalaa kɛyaa Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ nɛɛ ‘saa’ Yehowa ‘hiɛ’ ni eŋɔɔ wɔnaa.

12 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná miishɛɛ kɛjɛ wɔ nikasemɔ kɛ sane nɔjwɛŋmɔ mli? Wɔbaanyɛ ni wɔkɛfee oti ni ma wɔhiɛ akɛ wɔbaakase Yehowa kɛ egbɛ̀i ahe nii babaoo bɔ ni wɔɔnyɛ. Woji tamɔ Gbɔmɔ ni Fe Mɔ Fɛɛ Mɔ ni Ehi Shi Pɛŋ Tsi Obɛŋkɛ Yehowa * kɛ saji babaoo ni wɔbaanyɛ ni wɔkɛ hiɛsɔɔ asusu he haa wɔ. Yɛ no sɛɛ lɛ, David maa nɔ mi kɛhaa jalɔ lɛ akɛ, Yehowa ‘aaaha lɛ nii ni etsui taoɔ.’ (Lala 37:4b) Nɛkɛ hekɛnɔfɔɔ nɛɛ ji nɔ ni ekolɛ ekanya bɔfo Yohane ni eŋma nɛkɛ wiemɔi nɛɛ, akɛ: “Enɛ ji ekãa ni wɔyɔɔ yɛ ehiɛ lɛ, akɛ, kɛji wɔba nɔ ko yɛ esuɔmɔ naa lɛ, eboɔ wɔ toi. Ni kɛji wɔle akɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaa lɛ lɛ eboɔ wɔ toi lɛ, belɛ wɔle akɛ nii ni wɔba lɛ lɛ, wɔnine eshɛ nɔ.”—1 Yohane 5:14, 15.

13. Mɛɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mlilɛɛmɔ ana yɛ shikpɔji pii anɔ yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli?

13 Ákɛ emuuyeli mlihiɛlɔi lɛ, nɔ ni wɔshweɔ fe fɛɛ ji ni wɔna ni abu jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ bem. (Abɛi 27:11) Ani miishɛɛ yiii wɔtsuii amli obɔbɔ kɛ́ wɔnu nitsumɔ babaoo ni wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ maji ni tsutsu ko lɛ amɛyɔɔ yiwalɛ nɔyelii ashishi lɛ tsuɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ahe saji lɛ? Wɔkɛ hehiamɔ miikpa nɔ̃ heyeli lolo ni baanyɛ aba dani gbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee aba lɛ gbɛ. Yehowa tsuji ni yɔɔ anaigbɛ maji lɛ amli lɛ ateŋ mɛi babaoo kɛ ekãa shiɛɔ amɛhaa nikaselɔi, abobalɔi, kɛ mɛi krokomɛi ni hiɔ anaigbɛ maji lɛ amli yɛ be kuku mli lɛ, ní amɛnáa jamɔ mli heyeli mli ŋɔɔmɔ lɛ. Eji nɔ ni wɔshweɔ waa akɛ yɛ be mli ni aŋkroaŋkroi nɛɛ kuɔ amɛsɛɛ kɛyaa amɛmaŋ lɛ, amɛbaaya nɔ ni amɛha anɔkwale la lɛ akpɛ́ yɛ duŋ shihilɛ ni etamɔ nɔ ni nɔ ko nyɛɛɛ atsɔ mli lɛ po mli.—Mateo 5:14-16.

“Gbɛ ni Onyiɛ Nɔ lɛ, Ŋɔɔfɔ̃ Yehowa Nɔ”

14. Mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ wɔbaanyɛ ni wɔkɛ wɔhe afɔ̃ Yehowa nɔ?

14 Mɛɛ hejɔlɛ po eji nɛkɛ akɛ wɔɔle akɛ, abaanyɛ ajie wɔ naagbai kɛ nɔ ni tamɔ jatsui ni tsii yɛ wɔnɔ lɛ kɛya! Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? David kɛɛ akɛ: “Gbɛ ni onyiɛ nɔ lɛ, ŋɔɔfɔ̃ Yehowa nɔ,” ni ekɛfata he akɛ “ni eeefee.” (Lala 37:5) Wɔyɛ odaseyelii babaoo yɛ wɔ asafoi lɛ amli ni tsɔɔ akɛ Yehowa ji sɛɛfilɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ enɔ. (Lala 55:23) Mɛi ni yɔɔ be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli, ákɛ gbɛgbalɔi, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi, loo mɛi ni amɛtu amɛhe amɛha ni amɛsɔmɔɔ yɛ Betel lɛ fɛɛ baanyɛ aye Yehowa kwɛmɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ lɛ he odase. Mɛni hewɔ okɛ amɛteŋ mɛi ni ole lɛ egbaaa sane ni obi amɛ bɔ ni Yehowa eye ebua amɛ lɛ he sane? Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ obaanu niiashikpamɔi babaoo ni tsɔɔ akɛ, Yehowa nine efooo kuku yɛ bei ni mli wawai po amli. Ekɛ shihilɛ mli hiamɔ nii haa be fɛɛ be.—Lala 37:25; Mateo 6:25-34.

15. Nyɔŋmɔ webii lɛ ajalɛ lɛ kpɛ́ɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Kɛji akɛ wɔkɛ wɔhe fɔ̃ Yehowa nɔ ni wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ enɔ kwraa kɛmɔ shi lɛ, wɔbaanyɛ wɔná lalatsɛ lɛ wiemɔi krokomɛi nɛɛ amli niiashikpamɔ, akɛ: “Eeeha ojalɛ lɛ aje kpo tamɔ jetsɛremɔ, kɛ ojalɛ saneyeli lɛ hu tamɔ shwane.” (Lala 37:6) Ákɛ Yehowa Odasefoi lɛ, bei pii lɛ amaleɔ wɔhe. Shi Yehowa gbeleɔ mɛi ni yɔɔ tsuijurɔ lɛ ahiŋmɛii koni eye ebua amɛ ni amɛyoo akɛ suɔmɔ kɛha Yehowa kɛ naanyo ji nɔ ni kanyaa wɔ maŋ sɔɔmɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, mɛi pii maleɔ wɔ jeŋba kpakpa lɛ he moŋ, shi anyɛŋ akɛtée. Yehowa wajeɔ wɔ kɛtsɔɔ shitee-kɛ-woo kɛ yiwaa srɔtoi fɛɛ mli. Yɛ enɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ ajalɛ lɛ kpɛ́ɔ kaŋkaŋ tamɔ shwane hulu.—1 Petro 2:12.

‘Feemɔ Dioo, Too Otsui Shi Omɛ’

16, 17. Yɛ Lala 37:7 kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, be eshɛ agbɛnɛ kɛha mɛni, ni mɛni hewɔ?

16 Lalatsɛ lɛ wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ lɛ ji akɛ: “Daŋmɔ Yehowa diŋŋ, ni oto otsui shi omɛ lɛ; kaawo otsui la yɛ mɔ ni egbɛ eja eha lɛ lɛ hewɔ, yɛ mɔ ni nyɛɔ eyiŋtoi fɔji lɛ efeɔ lɛ hewɔ.” (Lala 37:7) David miima bɔ ni ehe hiaa ni wɔkɛ tsuishitoo amɛ Yehowa koni etsu he nii lɛ nɔ mi. Eyɛ mli akɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee bako lolo moŋ, shi enɛ jeee nɔ ni adamɔɔ nɔ awieɔ huhuuhu. Ani wɔnako akɛ Yehowa mɔbɔnalɛ kɛ etsuishitoo lɛ yaa shɔŋŋ kwraa fe bɔ ni wɔsusu he kɛjɛ shishijee lɛ? Ani wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ agbɛnɛ akɛ wɔ hu wɔkɛ tsuishitoo miimɛ yɛ be mli ni wɔyaa nɔ wɔshiɛɔ sanekpakpa lɛ ni dekã bɛ mli kwraa dani naagbee lɛ aba? (Marko 13:10) Be ni wɔkɛaakwa nii ni afeɔ kɛ foi ni asusuuu he, ní baanyɛ aha wɔmiishɛɛ kɛ mumɔŋ shweshweeshwe shihilɛ aŋmɛɛ wɔ lɛ nɛ. Be ni fe bei fɛɛ ni eho ni esa akɛ wɔkɛ hewalɛ babaoo ate shi awo Satan je lɛ mli hewalɛ ni fiteɔ mɔ lɛ nɛ. Ni be ni wɔkɛaahiɛ jeŋba mli hetsemɔ mli, ni wɔkɛ wɔjalɛ shidaamɔ yɛ Yehowa hiɛ lɛ akawo oshara mli kɔkɔɔkɔ lɛ nɛ. Nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔjiea jeŋba shara he susumɔi kɛjɛa wɔjwɛŋmɔ mli kwraa, ni wɔkwa nifeemɔi ni esaaa ni wɔɔha eya nɔ yɛ mɛi ni esoro wɔkɛ amɛbɔɔ su loo mɛi ni wɔkɛ amɛ hiɛ bɔɔ su kome lɛ ateŋ lɛ.—Kolosebii 3:5.

17 David woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Ha mlifu sɛɛ afo ni oshɛ mlila ofɔ̃; kaawo otsui la hu, efɔŋfeemɔ mli kɛkɛ ekɛ mɔ yaa. Ejaakɛ efɔŋfeelɔi lɛ, aaafolɔ amɛ ashwie; shi mɛi ni kwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ̃ amɛnɔ̃.” (Lala 37:8, 9) Hɛɛ, wɔbaanyɛ ni wɔkɛ hekɛnɔfɔɔ akwɛ be—ni ebɛŋkɛ kpaakpa bianɛ—beni Yehowa baajie fitemɔ kɛ mɛi fɛɛ ni kɛbaa lɛ kɛjɛ shikpɔŋ nɔ kɛya lɛ gbɛ.

“Eshwɛ Fioo Kɛkɛ”

18, 19. Mɛɛ hewalɛwoo onáa kɛjɛɔ Lala 37:10 lɛ mli?

18 “Eshwɛ fioo kɛkɛ ni mɔ fɔŋ lɛ bɛ dɔŋŋ, ni kɛ́ okwɛ eshihilɛhe lɛ, ebɛ jɛi.” (Lala 37:10) Kwɛ bɔ ni nakai wiemɔi lɛ woɔ wɔ hewalɛ ehaa, yɛ be mli ni wɔbɛŋkɛɔ gbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee, kɛ hiɛkpatamɔ ni baajɛ mli aba aha mɛi ni tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ Yehowa he lɛ! Nɔyeli loo hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni gbɔmɔ eka eyiŋ ekɛba lɛ fɛɛ efee efolo kwraa. Ni agbɛnɛ wɔmiibɛŋkɛ be ni abaaku sɛɛ kɛya Nyɔŋmɔ nɔyeli ni ji anɔkwa teokrase, Yehowa Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Yesu Kristo dɛŋ lɛ shishi. Nɔyeli nɛɛ baakwɛ jeŋ saji fɛɛ nɔ, ni ebaajie mɛi fɛɛ ni teɔ shi woɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛya kwraa.—Daniel 2:44.

19 Kɛji akɛ otao aahu po lɛ, onyɛŋ ona “mɔ fɔŋ” ko kwraa yɛ jeŋ hee lɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛ oyaiyeli baajie mɔ fɛɛ mɔ ni tseɔ atua eshiɔ Yehowa yɛ nakai be lɛ mli lɛ kɛya. Mɔ ko mɔ ko bɛ ni tutuaa maŋtsɛ ni eji lɛ loo ekpooɔ akɛ eeeba ehe shi eha Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ ni baahi jɛmɛ. Okutsoŋbii lɛ fɛɛ baahiɛ jwɛŋmɔ kome yɛ bɔ ni amɛshweɔ ni amɛsa Yehowa hiɛ lɛ mli. Mɛɛ shweshweeshwefeemɔ po no kɛbaaba nɛkɛ—kladoai bɛ dɔŋŋ, agbó sɛɛ adabaŋi bɛ dɔŋŋ, nɔ ko bɛ ni baafite hekɛnɔfɔɔ kɛ miishɛɛ ni yeɔ emuu ni ayɔɔ lɛ!—Yesaia 65:20; Mika 4:4; 2 Petro 3:13.

20, 21. (a) Namɛi ji “mɛi ni he jɔ lɛ” ni yɔɔ Lala 37:11 lɛ, ni nɛgbɛ amɛnáa “hejɔlɛ babaoo” kɛjɛɔ? (b) Mɛɛ jɔɔmɔi baafee wɔnɔ kɛji akɛ wɔkase David Kpeteŋkpele lɛ?

20 No mli lɛ, “mɛi ni he jɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ̃ amɛnɔ̃.” (Lala 37:11a) Shi namɛi ji nɛkɛ “mɛi ni he jɔ” nɛɛ? Wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “he jɔ” lɛ baa kɛjɛɔ shishijee wiemɔ ni eshishinumɔ ji “apiŋ, baa he shi, ba lɛ shi” mli. Hɛɛ, “mɛi ni he jɔ lɛ” ji mɛi ni kɛ heshibaa mɛɔ Yehowa koni ejaje nibii ni ejaaa fɛɛ ni akɛpiŋ amɛ lɛ. “Amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli.” (Lala 37:11b) Amrɔ nɛɛ po wɔnáa toiŋjɔlɛ babaoo yɛ anɔkwa Kristofoi asafo lɛ mumɔŋ paradeiso lɛ mli.

21 Eyɛ mli akɛ wɔyeko wɔhe yɛ piŋmɔi ahe lolo moŋ, shi wɔyeɔ wɔbuaa wɔhe ni wɔshɛjeɔ mɛi ni ehao lɛ amii. Nɔ ni ejɛ mli kɛba ji akɛ, anɔkwa mligbɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli shwereɔ yɛ Yehowa webii ateŋ. Nyɛmimɛi hii ni ahala amɛ akɛ nɔkwɛlɔi lɛ kɛ suɔmɔ sɔmɔɔ yɛ wɔmumɔŋ—ni yɛ bei komɛi amli lɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ—hiamɔ nii ahe po, ni ehaa wɔnyɛɔ wɔŋmɛɔ wɔtsui shi yɛ piŋmɔ yɛ jalɛ hewɔ po mli. (1 Tesalonikabii 2:7, 11; 1 Petro 5:2, 3) Mɛɛ jwetri ni jara wa po nɛkɛ toiŋjɔlɛ nɛɛ ji nɛkɛ! Agbɛnɛ hu wɔyɛ naanɔ wala he hiɛnɔkamɔ yɛ toiŋjɔlɛ Paradeiso ni ebɛŋkɛ lɛ mli. Belɛ eba akɛ wɔɔkase David Kpeteŋkpele, ni ji Kristo Yesu, ni ekãa ni eyɔɔ kɛha Yehowa lɛ kanya lɛ koni esɔmɔ kɛyashi naagbee lɛ. (1 Petro 2:21) Yɛ nakai feemɔ mli lɛ, wɔbaaya nɔ wɔná miishɛɛ, ni wɔjie mɔ ni wɔmii shɛɔ ehe lɛ, ni ji Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ yi.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 12 Mɛi ni fee ji Yehowa Odasefoi.

Ani Obaanyɛ Oha Hetoo?

• Mɛni nibii okase kɛjɛ Lala 37:1, 2 lɛ mli?

• Te ooofee tɛŋŋ oha “omii ashɛ Yehowa he”?

• Mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ wɔbaanyɛ ni wɔkɛ wɔhe afɔ̃ Yehowa nɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Kristofoi ‘ahiɛ ekɔ̃ɔɔ mɛi ni tsuɔ nii ni ejaaa lɛ anɔ’

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

“Ŋɔɔ ohiɛ ofɔ̃ Yehowa nɔ, ni ofee ekpakpa”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 11]

Omii ashɛ Yehowa he kɛtsɔ ehe nii babaoo ni ooonyɛ okase nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

“Mɛi ni he jɔ lɛ shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ̃”