Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Agbojee Lɛ, Anyɛɛɛ Shishi ana

Yehowa Agbojee Lɛ, Anyɛɛɛ Shishi ana

Yehowa Agbojee Lɛ, Anyɛɛɛ Shishi ana

‘Yehowa da loo eje agbo ni esa yijiemɔ babaoo, ni edalɛ loo egbojee lɛ, anyɛɛɛ shishi ana!’—LALA 145:3.

1, 2. Mɛɛ gbɔmɔ nɛkɛ David ji, ni kɛ́ ekɛ ehe to Nyɔŋmɔ he lɛ, te enaa ehe ehaa tɛŋŋ?

MƆ NI fo Lala 145 lɛ ji hii ni ehé gbɛi yɛ yinɔsane mli lɛ ateŋ mɔ kome. Beni eji gbekɛ nuu lɛ, ekɛ asraafonyo oblaŋ ko nɔ̃ ni egbe lɛ. Ni ákɛ maŋtsɛ ni ji tabilɔ lɛ, lalatsɛ nɛɛ ye henyɛlɔi babaoo anɔ kunim. Egbɛi ji David, ni eji blema Israel maŋtsɛ ni ji enyɔ. Gbɛi ni David fee lɛ tee nɔ ehi shi yɛ egbele sɛɛ, aahu po akɛ mɛi akpekpei abɔ le ehe saji komɛi ŋmɛnɛ.

2 Yɛ nibii ni David nyɛ etsu lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eba ehe shi. Elá yɛ Yehowa he akɛ: “Kɛ́ mikwɛ oŋwɛi lɛ ni ji owaabii anaa nitsumɔi lɛ, nyɔɔŋtsere kɛ ŋulamii ni osaa oto lɛ: Mɛni ji adesa, ní ojwɛŋɔ enɔ? aloo gbɔmɔ bi, ní osaraa lɛ po?” (Lala 8:4, 5) Yɛ nɔ najiaŋ ni David aaasusu lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ eje agbo lɛ, ebu Yehowa akɛ mɔ ni kpɔ̃ lɛ kɛjɛ ehenyɛlɔi lɛ fɛɛ adɛŋ, ni ewie yɛ Nyɔŋmɔ he akɛ: “Okɛ oyiwalaheremɔ tsɛŋ lɛ eha mi, ni omlihilɛ [“heshibaa,” NW] lɛ ehã mitsɔ agbo.” (2 Samuel 22:1, 2, 36) Yehowa jieɔ heshibaa kpo yɛ mlihilɛ kpo ni ejieɔ etsɔɔ eshafeelɔi lɛ mli, ni David hiɛ sɔ Nyɔŋmɔ mlihilɛ ni esaaa wɔ lɛ.

‘Makafo Nyɔŋmɔ ni Ji Maŋtsɛ Lɛ’

3. (a) Mɛɛ jwɛŋmɔ David hiɛ yɛ Israel maŋtsɛyeli lɛ he? (b) Nɛgbɛ David shwe akɛ ebaajie Yehowa yi kɛyashi?

3 Eyɛ mli akɛ David ji maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ehala lɛ moŋ, shi ebu Yehowa akɛ Israel nɔ Maŋtsɛ diɛŋtsɛ. David kɛɛ akɛ: “Bo, Yehowa, onɔ̃ ji maŋtsɛyeli lɛ, ni bo ji mɔ ni ta nii fɛɛ nɔ akɛ yitso!” (1 Kronika 29:11) Ni kwɛ bɔ ni David kɛ bulɛ ha Nyɔŋmɔ akɛ Nɔyelɔ! Elá akɛ: “Makafoo, mi-Nyɔŋmɔ, maŋtsɛ, ni majie ogbɛi lɛ yi daa kɛaatee naanɔ! Majie oyi gbi fɛɛ gbi, ni mala majie ogbɛi lɛ yi daa kɛaatee naanɔ!” (Lala 145:1, 2) Eji David shwelɛ akɛ ejie Yehowa Nyɔŋmɔ yi yɛ gbi lɛ mli fɛɛ, kɛya naanɔi anaanɔ.

4. Mɛɛ apasa wiemɔi Lala 145 kpáa he mama?

4 Lala 145 lɛ ji hetoo ni tsɔɔ mɔ yiŋ ni akɛha Satan wiemɔ akɛ Nyɔŋmɔ ji nɔyelɔ ni feɔ pɛsɛmkunya, ni kɛ heyeli haaa ebɔɔ nii lɛ. (1 Mose 3:1-5) Lala nɛɛ hu kpáa Satan amale akɛ mɛi ni feɔ toiboo amɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ sumɔɔɔ Nyɔŋmɔ, shi sɛɛnamɔi ni amɛnine baanyɛ ashɛ nɔ lɛ pɛ ahewɔ ni amɛboɔ lɛ toi lɛ he mama. (Hiob 1:9-11; 2:4, 5) Taakɛ David ji lɛ, anɔkwa Kristofoi miihã Abonsam apasa naafolɔmɔi lɛ ahetoo ŋmɛnɛ. Amɛhiɛ sɔɔ hiɛnɔkamɔ ni amɛyɔɔ akɛ amɛbaaná naanɔ wala yɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi lɛ, ejaakɛ amɛmiisumɔ ni amɛjie Yehowa yi kɛya naanɔi anaanɔ. Mɛi akpekpei abɔ eje shishi momo amɛmiifee enɛ kɛtsɔ hemɔkɛyeli kpo ni amɛjieɔ yɛ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli, kɛ suɔmɔ mli ni amɛjɛɔ amɛkɛ toiboo sɔmɔɔ Yehowa akɛ ejálɔi ni ejɔɔ amɛhe nɔ ni abaptisi amɛ lɛ nɔ.—Romabii 5:8; 1 Yohane 5:3.

5, 6. Mɛɛ hegbɛi yɔɔ ni abaanyɛ akɛjie Yehowa yi?

5 Susumɔ hegbɛi babaoo ni wɔyɔɔ ni wɔkɛaajie Yehowa yi ni wɔkafo lɛ akɛ etsuji lɛ ahe okwɛ. Wɔbaanyɛ wɔtsɔ sɔlemɔ nɔ wɔfee nakai, kɛji akɛ nɔ ko ni wɔkane yɛ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ mli lɛ ta wɔtsuii amli. Kɛji akɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ nɔ ekɛ ewebii yeɔ haa lɛ tsirɛ wɔ loo edebɔɔ ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ fã ko ha wɔná miishɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ hiɛsɔɔ ajie eyi ni wɔda lɛ shi. Wɔjieɔ Yehowa Nyɔŋmɔ yi hu kɛji akɛ wɔkɛ nanemɛi heyelilɔi gba eyiŋtoi ahe saji yɛ Kristofoi akpeei ashishi loo yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsanegbaai amli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ‘nitsumɔi kpakpai’ fɛɛ ni atsuɔ koni akɛha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii aya hiɛ lɛ jieɔ Yehowa yi.—Mateo 5:16.

6 Nitsumɔi kpakpai nɛɛ ahe nɔkwɛmɔnii ni eba nyɛsɛɛ nɛɛ ekomɛi ji jamɔhei babaoo ni Yehowa webii ni yɔɔ maji ni yeɔ ohia amli lɛ mamɔɔ lɛ. Akɛ shika ni nanemɛi heyelilɔi ni yɔɔ maji krokomɛi amli kɛyeɔ amɛbuaa tsuɔ enɛɛmɛi babaoo ahe nii. Kristofoi komɛi kɛ yelikɛbuamɔ haa kɛtsɔ amɛhe ni amɛkɛhaa ni amɛyaa hei ni tamɔ nɛkɛ koni amɛyaná Maŋtsɛyeli Asai amaamɔ mli gbɛfaŋnɔ lɛ nɔ. Ni nitsumɔi kpakpai lɛ ateŋ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji ni ajie Yehowa yi kɛtsɔ e-Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ ni aaashiɛ lɛ nɔ. (Mateo 24:14) Taakɛ Lala 145 lɛ mli kukuji ni nyiɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ lɛ, David hiɛ sɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ ni ekafo E-maŋtsɛyeli lɛ. (Lala 145:11, 12) Ani oyɛ hiɛsɔɔ ni tamɔ nɛkɛ kɛha suɔmɔ gbɛ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ nɔ eyeɔ nɔ lɛ? Ni ani okɛ mɛi krokomɛi gbaa e-Maŋtsɛyeli lɛ he sane daa?

Nyɔŋmɔ Agbojee lɛ He Nɔkwɛmɔnii

7. Tsɔɔmɔ yiŋtoo titri ko ni abaanyɛ adamɔ nɔ ajie Yehowa yi.

7 Lala 145:3 tsɔɔ yiŋtoo titri ni abaanyɛ adamɔ nɔ ajie Yehowa yi. David lá akɛ: ‘Yehowa da loo eje agbo ni esa yijiemɔ babaoo, ni edalɛ loo egbojee lɛ, anyɛɛɛ shishi ana!’ Husu bɛ Yehowa agbojee lɛ he. Adesai nyɛŋ ana shishi fitsofitso, ní amɛnu shishi kɛmɔ shi, loo amɛna edalɛ pɛpɛɛpɛ. Shi kɛ́ wɔsusu Yehowa agbojee ni anyɛɛɛ shishi ana lɛ he nɔkwɛmɔnii komɛi ahe amrɔ nɛɛ lɛ, wɔbaaná he sɛɛ diɛŋtsɛ.

8. Mɛni jeŋ muu lɛ fɛɛ jieɔ lɛ kpo etsɔɔ yɛ Yehowa agbojee kɛ ehewalɛ lɛ he?

8 Bɔɔ mɔdɛŋ ni okai be ko ni owo ohiɛ nɔ okwɛ ŋwɛi gbɛkɛ beni ŋwɛi etse lɛ. Ani ŋulamii babaoo ni yɔɔ ŋwɛi ni edĩ tũu lɛ haaa onaa akpɛ ohe? Ani etsirɛɛɛ bo koni ojie Yehowa yi yɛ ehewalɛ ni ekɛbɔ ŋwɛi shibɔlemɔ ŋulamii nɛɛ fɛɛ lɛ hewɔ? Shi kɛlɛ, nɔ ni ona lɛ ji ŋulamii babaoo ni shikpɔŋ lɛ hu fata he, ni yɔɔ ŋulamii kushai amli lɛ ateŋ nyɛkɛsiɔɔ. Kɛfata he lɛ, kɛ́ abu akɔntaa lɛ ayɛ ŋulamii kushai ni fa fe akpekpei toi akpei oha, ni emli etɛ pɛ anaa kɛji akɛ akwɛɛɛ shwɛde mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ŋulamii kɛ ŋulamii kushai ni feɔ jeŋ muu fɛɛ ni da lɛ yeɔ Yehowa adebɔɔ hewalɛ kɛ egbojee ni anyɛɛɛ shishi ana lɛ he odase.—Yesaia 40:26.

9, 10. (a) Mɛɛ Yehowa agbojee lɛ fãi komɛi je kpo yɛ saji ni kɔɔ Yesu Kristo he lɛ amli? (b) Te esa akɛ shi ni atee Yesu lɛ aná wɔhemɔkɛyeli lɛ nɔ hewalɛ eha tɛŋŋ?

9 Susumɔ Yehowa agbojee lɛ fãi krokomɛi—ni kɔɔ Yesu Kristo he lɛ he okwɛ. Anaa Nyɔŋmɔ agbojee lɛ yɛ e-Bi lɛ ni ebɔ ni ekɛ lɛ tsu nii akɛ ‘E-nitsulɔ ŋaalɔ’ yɛ bei babaoo ni aleee lɛ mli. (Abɛi 8:22-31) Bɔ ni Yehowa suɔmɔ je agbo ha lɛ je kpo faŋŋ beni ekɛ e-Bi koome lɛ ha adesai akɛ kpɔmɔnɔ lɛ. (Mateo 20:28; Yohane 3:16; 1 Yohane 2:1, 2) Ni nɔ ni adesai nyɛɛɛ anu shishi kwraa lɛ ji mumɔŋ gbɔmɔtso ni yɔɔ nyam ni gbele bɛ nɔ hewalɛ ni Yehowa kɛha Yesu beni etee lɛ shi lɛ.—1 Petro 3:18.

10 Nibii ni tsɔɔ Yehowa agbojee ni yɔɔ naakpɛɛ ni anyɛɛɛ shishi ana lɛ fãi srɔtoi babaoo jeɔ kpo yɛ shi ni atee Yesu lɛ mli. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Nyɔŋmɔ sáa ekɛ nitsumɔi ni atsu ni akɛbɔ nibii ni anaa kɛ nibii ni anaaa lɛ ahe saji ni yɔɔ Yesu jwɛŋmɔ mli lɛ sáa ha lɛ ekoŋŋ. (Kolosebii 1:15, 16) Enɛɛmɛi ekomɛi ji mumɔŋ bɔɔ nii krokomɛi, jeŋ muu lɛ fɛɛ, shikpɔŋ ni baa nii jogbaŋŋ lɛ, kɛ bɔɔ nii fɛɛ ni akɛ hiŋmɛi naa ni yɔɔ wɔjeŋ kutruku nɛɛ mli lɛ. Kɛfata ŋwɛi kɛ shikpɔŋ shihilɛ he yinɔsane ni yeɔ emuu lɛ he nilee ni e-Bi lɛ yɔɔ beni e-Bi lɛ ebatsɔko adesa lɛ ni esáa ekɛha lɛ ekoŋŋ lɛ he lɛ, Yehowa kɛ niiashikpamɔ ni Yesu ná beni eji adesa ni yeɔ emuu lɛ fata he eha lɛ. Hɛɛ, Yehowa agbojee ni anyɛɛɛ shishi ana lɛ jeɔ kpo faŋŋ yɛ shi ni etee Yesu lɛ mli. Kɛfata he lɛ, nakai nifeemɔ kpele lɛ maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ abaanyɛ atee mɛi krokomɛi ashi. Esa akɛ ewo hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baanyɛ atee mɛi akpekpei abɔ ni egboi ni yɔɔ ejwɛŋmɔ ni yeɔ emuu lɛ mli lɛ ashi lɛ mli hewalɛ.—Yohane 5:28, 29; Bɔfoi lɛ Asaji 17:31.

Naakpɛɛ Nitsumɔi kɛ Hewalɛ Nitsumɔi

11. Mɛɛ Yehowa nitsumɔ kpele ko je shishi yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B.?

11 Yɛ Yesu shitee lɛ sɛɛ lɛ, Yehowa etsu hewalɛ kɛ naakpɛɛ nitsumɔi krokomɛi babaoo. (Lala 40:6) Yehowa to maŋ hee ko, ni ji “Nyɔŋmɔ Israel lɛ” ni feɔ Kristo kaselɔi ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ efɔ amɛ mu lɛ ema shi yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. (Galatabii 6:16) Mumɔŋ maŋ hee nɛɛ mli lɛɛ kɛtee jeŋ ni ale yɛ nakai beaŋ lɛ mli fɛɛ yɛ gbɛ ni da waa nɔ. Yɛ hemɔkɛyeli kwamɔ ni ba yɛ Yesu bɔfoi lɛ agbele sɛɛ, ni ha aná Kristendom lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Yehowa tee nɔ etsu naakpɛɛ nitsumɔi ni ekɛkwɛ koni eyiŋtoo lɛ aba mli.

12. Anɔkwale ni eji akɛ ayɛ Biblia lɛ yɛ wiemɔi titrii fɛɛ ni awieɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ mli lɛ yeɔ mɛni he odase?

12 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, abáa Biblia muu lɛ fɛɛ yi ni yɛ naagbee lɛ atsɔɔ shishi kɛtee wiemɔi titrii fɛɛ ni awieɔ yɛ shikpɔŋ nɔ ŋmɛnɛ lɛ amli. Bei pii lɛ atsɔɔ Biblia lɛ shishi yɛ shihilɛi ni mli wawai kɛ gbele he hegbeyeiwoi ni Satan najiaŋdamɔlɔi kɛbaa lɛ amli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji jeee Yehowa ni ji Nyɔŋmɔ kpeteŋkpele ni anyɛɛɛ ana egbojee lɛ shishi lɛ suɔmɔnaa kulɛ, anyɛŋ atsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛya wiemɔi ni fa fe 2,000 mli!

13. Yehowa agbojee lɛ eje kpo faŋŋ yɛ saji ni kɔɔ e-Maŋtsɛyeli yiŋtoi ahe lɛ amli kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Yehowa agbojee lɛ jeɔ kpo faŋŋ yɛ saji ni kɔɔ e-Maŋtsɛyeli yiŋtoi ahe lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewó e-Bi Yesu Kristo ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ yɛ afi 1914 mli. No sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, Yesu te shi ewo Satan kɛ edaimonioi lɛ. Ashwie amɛ kɛjɛ ŋwɛi ni atsĩ amɛnaa awo shikpɔŋ lɛ nɔ, he ni amrɔ nɛɛ amɛmɛɔ be ni akɛ amɛ baawo bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli yɛ lɛ. (Kpojiemɔ 12:9-12; 20:1-3) Kɛjɛ no sɛɛ kɛbaa nɛɛ lɛ, akɛ yiwaa ni naa wa waa eba Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ mu lɛ anɔ. Shi kɛlɛ, Yehowa ewaje amɛ yɛ be ni Kristo eba ni anaaa lɛ nɛɛ mli.—Mateo 24:3; Kpojiemɔ 12:17.

14. Mɛɛ naakpɛɛ nitsumɔ Yehowa tsu yɛ afi 1919 lɛ, ni mɛni he nii enɛ tsu?

14 Yehowa tsu naakpɛɛ nitsumɔ kroko hu ni jie egbojee lɛ kpo yɛ afi 1919 lɛ. Atsĩɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ ahiɛ kɛjɛ shihilɛ ni haaa amɛtsu mumɔŋ nibii ahe nii lɛ mli. (Kpojiemɔ 11:3-11) Yɛ no sɛɛ afii lɛ amli lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ ekãa eshiɛ Maŋtsɛyeli ni ato shishi yɛ ŋwɛi lɛ he sanekpakpa lɛ. Abua mɛi krokomɛi ni afɔ amɛ mu lɛ anaa koni akɛgbe mɛi 144,000 lɛ ahalamɔ naa. (Kpojiemɔ 14:1-3) Ni kɛtsɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ anɔ lɛ, Yehowa to “shikpɔŋ hee,” ni ji adesai aweku ko ni ji jalɔi lɛ shishi. (Kpojiemɔ 21:1) Shi kɛ́ mɛi ni afɔ amɛ mu ni yeɔ anɔkwa lɛ fɛɛ tee ŋwɛi lɛ, mɛni baaba “shikpɔŋ hee” lɛ nɔ?

15. Mɛɛ nitsumɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ nyiɛɔ hiɛ, ni mɛni ejɛ mli kɛba?

15 Saji ni he hiaa waa ni wieɔ “asafo babaoo” ni atsĩ amɛtã yɛ Kpojiemɔ yitso 7 lɛ he lɛ je kpo yɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ mli nɔ ni je kpo yɛ August 1 kɛ August 15 yɛ afi 1935 mli lɛ amli. Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ ekãa bɔi nanemɛi jálɔi nɛɛ taomɔ yɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ, akutsei, maji kɛ majianɔ wiemɔi amli koni amɛkɛ amɛ abɔ. Abaabaa “asafo babaoo” nɛɛ yi kɛfo “amanehulu kpeteŋkpele” ni ebɛŋkɛ lɛ kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso ákɛ “shikpɔŋ hee” lɛ mli bii ni hiɔ shi daa. (Kpojiemɔ 7:9-14) Yɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ kaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ ni Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ nyiɛɔ hiɛ lɛ hewɔ lɛ, amrɔ nɛɛ mɛi ni fa fe akpekpei ekpaa yɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ nɔ paradeiso ko mli. Namɔ esa ákɛ akɛ hiɛyaa ni tamɔ nɛkɛ ni eba yɛ shitee-kɛ-woo ni Satan kɛ ejeŋ ni ekpɔtɔ lɛ kɛbaa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ he yijiemɔ aha? (1 Yohane 5:19) Yehowa pɛ baanyɛ ekɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ atsu enɛɛmɛi fɛɛ.—Yesaia 60:22; Zakaria 4:6.

Yehowa Anunyam lɛ Dalɛ kɛ Agbojee

16. Mɛni hewɔ adesai nyɛŋ amɛkɛ amɛhiŋmɛi diɛŋtsɛ ana ‘Yehowa anunyam dalɛ kɛ agbojee lɛ’?

16 Bɔ fɛɛ bɔ ni Yehowa ‘naakpɛɛ nitsumɔi’ kɛ ‘hewalɛ nitsumɔi’ lɛ ji ha lɛ, hiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ. David ŋma akɛ: “Yinɔ kome aaakafo onitsumɔi lɛ atsɔɔ yinɔ kroko, ni amɛaajaje ohewalɛ nitsumɔi lɛ amɛaatsɔɔ. Majwɛŋ onunyam lɛ dalɛ kɛ agbojee kɛ onaakpɛɛ nitsumɔi lɛ ahe. Ni mɛi aaagba onitsumɔi ni yɔɔ gbeyei lɛ ahewalɛ lɛ he sane, ni majaje odalɛ lɛ matsɔɔ.” (Lala 145:4-6) Shi akɛni “Nyɔŋmɔ lɛ Mumɔŋ,” ni adesai nyɛŋ amɛkɛ amɛhiŋmɛi ana lɛ hewɔ lɛ, te David baafee tɛŋŋ ale Yehowa anunyam lɛ dalɛ lɛ?—Yohane 1:18; 4:24.

17, 18. Te David baafee tɛŋŋ eha hiɛsɔɔ ni eyɔɔ kɛha ‘Yehowa anunyam dalɛ kɛ agbojee lɛ’ aya hiɛ?

17 Eyɛ mli akɛ David nyɛɛɛ ana Nyɔŋmɔ moŋ, shi gbɛ̀i yɛ ni ebaanyɛ etsɔ nɔ eha hiɛsɔɔ ni eyɔɔ kɛha Yehowa agbojee lɛ aya hiɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ebaanyɛ ekane Ŋmalɛ mli saji ni kɔɔ Nyɔŋmɔ hewalɛ nitsumɔi ahe, tamɔ yiwalɛ jeŋ ni akɛ jeŋ muu fɛɛ nu afua lɛ kpata hiɛ lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ, David ekase bɔ ni Nyɔŋmɔ ba Mizraim apasa nyɔŋmɔi lɛ ashi ni ekpɔ̃ Israelbii lɛ kɛjɛ Mizraim nyɔŋyeli shishi lɛ he nii. Nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ye Yehowa agbojee kɛ edalɛ lɛ he odase.

18 Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ jeee Ŋmalɛi lɛ akanemɔ pɛ ha hiɛsɔɔ ni David yɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ agbojee lɛ tee hiɛ, shi moŋ enɔjwɛŋmɔ hu. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ ejwɛŋ nibii ni tee nɔ beni Yehowa kɛ Mla lɛ ha Israel lɛ he. Nugbɔ shimɔ, sarawai gbala, atatu kpii wo, ni tɛtɛrɛmantɛrɛ gbee ni naa wa gbɛɛ. Sinai Gɔŋ lɛ hoso ni eje lasu. Eyɛ mli akɛ Israelbii lɛ ebua amɛhe naa yɛ gɔŋ lɛ shishi moŋ, shi amɛnu “wiemɔi nyɔŋma” lɛ yɛ la kɛ atatu mli beni Yehowa tsɔ enajiaŋdamɔlɔ ni ji ŋwɛibɔfo lɛ nɔ ewie lɛ. (5 Mose 4:32-36; 5:22-24; 10:4; 2 Mose 19:16-20; Bɔfoi lɛ Asaji 7:38, 53) Mɛɛ Yehowa agbojee lɛ kpojiemɔ po enɛ ji nɛkɛ! Esa akɛ ‘Yehowa anunyam dalɛ kɛ agbojee lɛ’ atsirɛ mɛi ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni amɛjwɛŋɔ saji nɛɛ anɔ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ŋmɛnɛ wɔyɛ Biblia muu lɛ fɛɛ ní anunyam ninaai srɔtoi ni maa Yehowa agbojee lɛ nɔ mi kɛhaa wɔ lɛ yɛ mli.—Ezekiel 1:26-28; Daniel 7:9, 10; Kpojiemɔ, yitso 4.

19. Mɛni baaha hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa agbojee lɛ aya hiɛ?

19 Gbɛ kroko ni ekolɛ David tsɔ nɔ enu Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ shishi ji kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mlai lɛ ni ekɛha Israelbii lɛ ni ejwɛŋ nɔ lɛ nɔ. (5 Mose 17:18-20; Lala 19:8-12) Toiboo ni Israelbii lɛ fee amɛha Yehowa mlai lɛ ha amɛje agbo ni eha amɛfee srɔto yɛ mɛi krokomɛi fɛɛ ahe. (5 Mose 4:6-8) Taakɛ eji anɔkwale yɛ David gbɛfaŋ lɛ, Ŋmalɛi lɛ ni wɔɔkane daa, amɛnɔ ni wɔɔjwɛŋ jogbaŋŋ, kɛ hiɛdɔɔ ni wɔkɛaakase lɛ baaha hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa agbojee lɛ aya hiɛ.

Kwɛ Bɔ ni Nyɔŋmɔ Jeŋba Mli Sui lɛ Anɔ Bɛ!

20, 21. (a) Mɛɛ sui ahewɔ Lala 145:7-9 lɛ kafoɔ Yehowa agbojee lɛ? (b) Mɛɛ hewalɛ Nyɔŋmɔ sui ni atsĩ tã yɛ biɛ lɛ náa yɛ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ lɛ lɛ anɔ?

20 Taakɛ wɔna lɛ, Lala 145 lɛ mli klɛŋklɛŋ kukuji ekpaa lɛ haa wɔ yiŋtoi kpakpai ni wɔbaanyɛ wɔdamɔ nɔ wɔjie Yehowa yi yɛ nibii ni kɔɔ egbojee ni anyɛɛɛ shishi ana lɛ he. Kuku 7 kɛyashi 9 lɛ wieɔ Nyɔŋmɔ jeŋba mli sui lɛ ahe ni ekɛkafoɔ egbojee lɛ. David lá akɛ: “Amɛaawie omlihilɛ kpeteŋkpele lɛ kaimɔ lɛ he, amɛaala ojalɛ lɛ he lala. Durolɔ kɛ mɔbɔnalɔ ji Yehowa, emli fuuu mra ni emɔbɔnalɛ fá. Yehowa hi ha mɛi fɛɛ, ni emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ enitsumɔ lɛ fɛɛ he.”

21 David mã Yehowa mlihilɛ kɛ ejalɛ—ni ji sui ni Satan Abonsam bi sane yɛ he lɛ nɔ mi klɛŋklɛŋ yɛ biɛ. Mɛɛ hewalɛ enɛɛmɛi náa yɛ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ ni amɛbaa amɛhe shi amɛhaa enɔyeli lɛ anɔ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa mlihilɛ kɛ jalɛ gbɛ nɔ ni etsɔɔ eyeɔ nɔ lɛ haa ejálɔi lɛ náa miishɛɛ waa aahu akɛ amɛnyɛɛɛ amɛta shi ni amɛjieee eyi. Kɛfata he lɛ, Yehowa feɔ “mɛi fɛɛ” ejurɔ. Wɔhiɛ kã nɔ akɛ, enɛ baaye abua mɛi babaoo koni amɛtsake amɛtsui ni amɛbatsɔmɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ jálɔi dani efee nɔ ni ekpe sɛɛ tsɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 14:15-17.

22. Te Yehowa kɛ etsuji yeɔ ehaa tɛŋŋ?

22 David hiɛ sɔ sui ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ma nɔ mi beni ‘E-bafoŋ yɛ Mose hiɛ ni epae ekɛɛ: Yehowa, Yehowa, Nyɔŋmɔ musuŋtsɔlɔ kɛ durolɔ ní toɔ tsui, ní mɔbɔnalɛ kɛ anɔkwale fá pii’ lɛ. (2 Mose 34:6) No hewɔ lɛ, David nyɛ ejaje akɛ: “Durolɔ kɛ mɔbɔnalɔ ji Yehowa, emli fuuu mra ni emɔbɔnalɛ fá.” Eyɛ mli akɛ anyɛɛɛ Yehowa agbojee lɛ shishi ana moŋ, shi ekɛ woo haa etsuji ni ji adesai lɛ kɛtsɔ mɔbɔnalɛ gbɛ nɔ ni etsɔɔ ekɛ amɛ yeɔ lɛ nɔ. Eyi obɔ kɛ mlihilɛ, ni eesumɔ ni edamɔ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ nɔ ekɛ eshafeelɔi ni etsake amɛtsui lɛ ahe ake amɛ. Yehowa mli fuuu mra hu, ejaakɛ ehaa etsuji hegbɛ koni amɛkɛye gbɔjɔmɔi ni baatsĩ amɛnaa koni amɛkabote ejalɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ anɔ.—2 Petro 3:9, 13, 14.

23. Mɛɛ su ni he hiaa waa wɔbaasusu he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

23 David kafo Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ, loo anɔkwa suɔmɔ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, kukuji ni eshwɛ yɛ Lala 145 lɛ mli lɛ tsɔɔ bɔ ni Yehowa jieɔ su nɛɛ kpo ehaa, kɛ bɔ ni enɔkwa tsuji feɔ amɛnii amɛhaa yɛ emɔbɔnalɛ lɛ he. Abaasusu saji otii nɛɛ ahe yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛɛ hegbɛi yɔɔ ni abaanyɛ akɛjie Yehowa yi “gbi fɛɛ gbi”?

• Mɛɛ nɔkwɛmɔnii tsɔɔ akɛ anyɛɛɛ ana Yehowa agbojee lɛ shishi?

• Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa anunyam agbojee lɛ aya hiɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Ŋulamii kushai ni yɔɔ jeŋ muu fɛɛ lɛ yeɔ Yehowa agbojee lɛ he odase

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Courtesy of Anglo-Australian Observatory, photograph by David Malin

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa agbojee lɛ jeɔ kpo faŋŋ yɛ saji ni kɔɔ Yesu Kristo he lɛ amli?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Israelbii lɛ na Yehowa anunyam agbojee lɛ he odaseyeli beni akɛ Mla lɛ ha amɛ yɛ Sinai Gɔŋ lɛ he lɛ