Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Anɔkwa Suɔmɔ Fá

Yehowa Anɔkwa Suɔmɔ Fá

Yehowa Anɔkwa Suɔmɔ Fá

“Yehowa, . . . emɔbɔnalɛ fá.”—LALA 145:8.

1. Te Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli lɛɛ ha tɛŋŋ?

“NYƆŊMƆ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” (1 Yohane 4:8) Nakai wiemɔ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli lɛ tsɔɔ akɛ gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ yeɔ nɔ lɛ damɔ suɔmɔ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, adesai po ni efeee toiboo amɛhaaa lɛ lɛ po náa hulu kɛ nugbɔnɛmɔ ni ejɛɔ esuɔmɔ mli ekɛhaa lɛ he sɛɛ! (Mateo 5:44, 45) Suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha adesai aje lɛ hewɔ lɛ, ehenyɛlɔi lɛ po baanyɛ atsake amɛtsui, ni amɛkpale kɛba eŋɔɔ, ni amɛná naanɔ wala. (Yohane 3:16) Shi kɛlɛ, etsɛŋ ni Yehowa baakpata efɔŋfeelɔi ni tsakeee lɛ ahiɛ bɔni afee ni adesai ni sumɔɔ lɛ lɛ anyɛ aná wala mli ŋɔɔmɔ yɛ jalɛ jeŋ hee ko mli.—Lala 37:9-11, 29; 2 Petro 3:13.

2. Mɛɛ suɔmɔ krɛdɛɛ ko Yehowa jieɔ lɛ kpo etsɔɔ mɛi ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛha lɛ lɛ?

2 Yehowa jieɔ suɔmɔ kpo etsɔɔ enɔkwa jálɔi lɛ yɛ gbɛ ko ni he hiaa waa ni sɛɛ tsɛɔ nɔ. Akɛ Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “mɔbɔnalɛ” loo “anɔkwa suɔmɔ” lɛ tsɔɔ suɔmɔ nɛɛ mli. Maŋtsɛ David ni hi shi yɛ blema Israel lɛ bu Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ lɛ akɛ ejara wa waa. Niiashikpamɔ ni David diɛŋtsɛ ná, kɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ mɛi krokomɛi ye ha lɛ nɔ ni ejwɛŋ hewɔ lɛ, ebaanyɛ ekɛ nɔmimaa alá akɛ: “Yehowa, . . . emɔbɔnalɛ [“anɔkwa suɔmɔ,”NW] fá.”—Lala 145:8.

Nyɔŋmɔ Anɔkwafoi lɛ Yɔsemɔ

3, 4. (a) Lala 145 yeɔ ebuaa wɔ koni wɔyɔse Yehowa anɔkwafoi lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ ‘jɔɔ’ lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

3 Hana, ni ji gbalɔ Samuel nyɛ lɛ wie yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ he akɛ: “Emɛi krɔŋkrɔŋi [“anɔkwafoi,” NW] lɛ, eeebaa amɛnaji ayi.” (1 Samuel 2:9) Namɛi ji “anɔkwafoi” nɛɛ? Maŋtsɛ David kɛ hetoo lɛ haa. Beni ekafo Yehowa naakpɛɛ sui lɛ egbe naa lɛ, ejaje akɛ: “Onɔkwafoi lɛ baajɔɔ bo!” (Lala 145:10, NW) Ekolɛ ohiɛ baafee bo yaa yɛ bɔ ni adesai aaafee ajɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ he. Amɛfeɔ nakai titri kɛtsɔ eyi ni amɛjieɔ loo kafomɔ ni amɛkafoɔ lɛ lɛ nɔ.

4 No hewɔ lɛ, abaanyɛ ayɔse Yehowa anɔkwafoi lɛ akɛ mɛi ni kɛ amɛnaabui jieɔ eyi. Mɛni ji sane titri ni amɛfɔɔ he wiemɔ yɛ amɛsanegbaai amli yɛ henaabuamɔi kɛ Kristofoi akpeei ashishi? Eka shi faŋŋ akɛ Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ! Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ yɛ David henumɔi lɛ nɔŋŋ eko, mɔ ni lá akɛ: “Amɛaawie [Yehowa] omaŋtsɛyeli lɛ anunyam lɛ he, ni amɛaagba ohewalɛ lɛ he sane” lɛ.—Lala 145:11.

5. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ kɛ́ Yehowa anɔkwafoi lɛ wie ehe ekpakpa lɛ eboɔ toi?

5 Kɛ́ Yehowa anɔkwafoi lɛ jie eyi lɛ, ani eboɔ toi? Hɛɛ, eboɔ nɔ ni amɛkɛɔ lɛ toi. Maleaki ŋma yɛ gbalɛ ko ni kɔɔ anɔkwa jamɔ yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ he lɛ mli akɛ: “Kɛkɛ ni mɛi ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ kɛ amɛhe wie, ni Yehowa bo toi, ni enu, ni aŋma kaimɔ wolo yɛ ehiɛ aha mɛi ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ, kɛ mɛi ni jwɛŋɔ egbɛi lɛ he lɛ.” (Maleaki 3:16) Kɛ́ Yehowa anɔkwafoi lɛ wie ehe ekpakpa lɛ, eŋɔ́ɔ enaa waa ni ekaiɔ amɛ.

6. Mɛɛ nitsumɔ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔyɔse Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ?

6 Abaanyɛ ayɔse Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ hu kɛtsɔ ekãa ni amɛkɛtsuɔ hegbɛi ni amɛnáa lɛ he nii jogbaŋŋ koni amɛkɛ mɛi ni jeee anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ jálɔi lɛ awie lɛ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ ‘haa gbɔmɛi abii leɔ ehewalɛ nitsumɔi lɛ, kɛ emaŋtsɛyeli lɛ nyam kɛ agbojee lɛ.’ (Lala 145:12) Ani otaoɔ hegbɛi, ni okɛtsuɔ nii jogbaŋŋ koni okɛ mɛi ni heee yeee lɛ awie Yehowa maŋtsɛyeli lɛ he? Nɔ ni tamɔɔɔ adesai anɔyelii ni etsɛŋ ni amɛbaaho amɛya lɛ, enɔyeli lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ. (1 Timoteo 1:17) Ehe miihia waa akɛ adesai akase Yehowa naanɔ maŋtsɛyeli lɛ he nii ni amɛkɔ amɛshidaamɔ akɛ esɛɛfilɔi. David lá akɛ: “Omaŋtsɛyeli lɛ, naanɔ maŋtsɛyeli ni, ni olumɔyeli lɛ hiɔ shi kɛyaa yinɔi fɛɛ nɔ.”—Lala 145:13.

7, 8. Mɛni ba yɛ afi 1914, ni mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ amrɔ nɛɛ Nyɔŋmɔ miiye nɔ kɛmiitsɔ e-Bi lɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ?

7 Kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ lɛ, aná hewalɛwoo kroko ni akɛaawie Yehowa maŋtsɛyeli lɛ he. Nyɔŋmɔ to ŋwɛi Mesia Maŋtsɛyeli ni Yesu Kristo, David Bi lɛ ji enɔ Maŋtsɛ lɛ shishi yɛ nakai afi lɛ mli. No hewɔ lɛ Yehowa ha eshiwoo akɛ David maŋtsɛyeli lɛ baama shi shiŋŋ kɛya naanɔ lɛ ba mli.—2 Samuel 7:12, 13; Luka 1:32, 33.

8 Anaa odaseyeli ni tsɔɔ akɛ amrɔ nɛɛ Yehowa miiye nɔ kɛmiitsɔ e-Bi Yesu Kristo Maŋtsɛyeli lɛ nɔ lɛ yɛ okadii ni tsɔɔ ba ni Yesu eba lɛ ni yaa nɔ ebaa mli lɛ mli. Nakai okadii lɛ ateŋ nɔ ni sa kadimɔ waa ji nitsumɔ ni Yesu gba akɛ Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ fɛɛ baatsu lɛ, beni ekɛɛ akɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba” lɛ. (Mateo 24:3-14) Akɛni Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ kɛ ekãa miiha nakai gbalɛ lɛ miiba mli hewɔ lɛ, hii, yei, kɛ gbekɛbii ni fe akpekpei ekpaa kɛ amɛhe miiwo nitsumɔ kpeteŋkpele ni yɔɔ srɔto kwraa nɛɛ mli amrɔ nɛɛ. Etsɛŋ ni abaakpata mɛi fɛɛ ni teɔ shi amɛwoɔ Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ ahiɛ.—Kpojiemɔ 11:15, 18.

Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ He Sɛɛ ni Wɔɔná

9, 10. Mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ Yehowa kɛ adesai anɔyelɔi ateŋ?

9 Kɛ́ wɔji Kristofoi ni ejɔɔ amɛhe nɔ lɛ, wɔnáa wɔkɛ Nuŋtsɔ Maŋtsɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ he sɛɛ babaoo. (Lala 71:5; 116:12) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akɛni wɔsheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ni wɔtsuɔ jalɛ nii hewɔ lɛ, ekpɛlɛɔ wɔnɔ, ni wɔbɛŋkɛ lɛ yɛ mumɔŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35; Yakobo 4:8) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, bei pii lɛ anaa akɛ adesai nɔyelɔi kɛ mɛi ni ehe gbɛi, tamɔ asraafoi ahiɛnyiɛlɔi, guɔyelɔi ni yɔɔ nii, loo mɛi ni ehe gbɛi yɛ kpɔiaŋgbɔlemɔ kɛ hiɛtserɛjiemɔ mli lɛ bɔɔ naanyo. Taakɛ Afrika adafitswaa wolo ni ji Sowetan lɛ tsɔɔ lɛ, nɔyeli lɛ mli onukpa ko ni ehe gbɛi lɛ wie nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ yɛ emaŋ lɛ mli hei ni ayeɔ ohia waa yɛ lɛ ahe akɛ: “Minuɔ nɔ hewɔ ni wɔteŋ mɛi babaoo sumɔɔɔ akɛ wɔyaa hei ni tamɔ nɛkɛ lɛ shishi. Nɔ hewɔ kɛkɛ ji akɛ, wɔmiisumɔ ni wɔhiɛ akpa nɔ akɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ yɛ. [Tsɔnei] ni jara wawai ni wɔtaraa mli lɛ gbáa wɔhenilee naa, ni ehaoɔ wɔ.”

10 Yɛ anɔkwale mli lɛ, adesai nɔyelɔi komɛi yeɔ amɛtsui diɛŋtsɛ yɛ amɛshishibii lɛ ahilɛkɛhamɔ he. Shi amɛteŋ mɛi ni hi waa lɛ po leee amɛshishibii lɛ fɛɛ jogbaŋŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekolɛ wɔbaabi akɛ: Ani nɔyelɔ ko yɛ ni jwɛŋɔ eshishibii lɛ fɛɛ ahe aahu akɛ ekɛ oyaiyeli yeɔ ebuaa amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ haomɔ bei amli? Hɛɛ nɔyelɔ ko ni tamɔ nakai yɛ. David ŋma akɛ: “Yehowa sɔoɔ mɛi fɛɛ ni gbeeɔ shi lɛ, ni eholeɔ mɛi fɛɛ ni edɔrɔ kɔmɔɔ lɛ anɔ.”—Lala 145:14.

11. Mɛɛ kaai baa Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ anɔ, ni mɛɛ yelikɛbuamɔ amɛyɔɔ?

11 Akɛni Yehowa Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ yeee emuu ni amɛyɛ jeŋ ko ni kã “mɔ fɔŋ lɛ,” ni ji Satan hewalɛ mli hewɔ lɛ, kaai kɛ amanehului babaoo baa amɛnɔ. (1 Yohane 5:19; Lala 34:20) Awaa Kristofoi ayi. Hela ni anyɛɛɛ atsa loo suɔlɔ ko gbele haa amɛteŋ mɛi komɛi naa nɔ̃. Ekolɛ bei komɛi lɛ, Yehowa anɔkwafoi lɛ atɔmɔi haa ‘amɛdɔrɔɔ kɔmɔɔ’ kɛ nijiaŋwujee. Shi kɛlɛ, yɛ kaai fɛɛ ni baa amɛnɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Yehowa efee klalo be fɛɛ be akɛ ebaashɛje amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ mii ni ewo lɛ hewalɛ yɛ mumɔŋ. Maŋtsɛ Yesu Kristo yɛ mɔ he miishɛɛ ni suɔmɔ yɔɔ mli nɛɛ nɔŋŋ eko kɛha eshishibii anɔkwafoi lɛ.—Lala 72:12-14.

Niyenii yɛ Be ni Sa Mli ni Haa Mɔ Tɔɔ

12, 13. Te Yehowa kɛ hiamɔ nii haa “nɔ fɛɛ nɔ ní hiɛ kã” lɛ jogbaŋŋ ehaa tɛŋŋ?

12 Akɛni Yehowa mɔbɔnalɛ fá hewɔ lɛ, ehaa etsuji amɛtaomɔ nibii fɛɛ. Nɔ ni fata enɛɛmɛi ahe ji ha ni ehaa amɛtɔrɔɔ kɛ niyenii kpakpai babaoo lɛ. Maŋtsɛ David ŋma akɛ: “Bo [Yehowa] gbɛ hiŋmɛii fɛɛ kwɛɔ, ni bo ohaa amɛ amɛniyenii yɛ be ni sa mli. Ogbɛɔ odɛŋ ni ohaa nɔ fɛɛ nɔ ní hiɛ kã tɔɔ kɛ nii ní etaoɔ.” (Lala 145:15, 16) Yehowa baanyɛ akudɔ saji koni enɔkwafoi lɛ aná ‘amɛdaa ŋmaa’ po yɛ amanehulu bei amli.—Luka 11:3; 12:29, 30.

13 David tsĩ tã akɛ “nɔ fɛɛ nɔ ní hiɛ kã” tɔɔ. Enɛ tsɔɔ akɛ kooloi fata he. Eji jeee kwɛ̃ɛnii babaoo ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ tsei ni yɔɔ ŋshɔ mli kulɛ, adebɔɔ nibii ni yɔɔ nu mli, loofɔji, kɛ shikpɔŋ nɔ kooloi naŋ kɔɔyɔɔ ni amɛmu loo niyenii ni amɛye. (Lala 104:14) Shi kɛlɛ, Yehowa kwɛɔ koni amɛ fɛɛ amɛtɔrɔ kɛ nii ni amɛtaoɔ.

14, 15. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ akɛ mumɔŋ niyenii haa ŋmɛnɛ?

14 Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ kooloi lɛ, adesai yɛ mumɔŋ hiamɔ nii. (Mateo 5:3) Kwɛ bɔ ni Yehowa haa enɔkwafoi lɛ tɔrɔɔ jogbaŋŋ kɛ amɛmumɔŋ hiamɔ nii ha! Dani Yesu baagbo lɛ, ewo shi akɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ baaha esɛɛnyiɛlɔi lɛ mumɔŋ ‘ŋmaa yɛ be ni sa nɔ.’ (Mateo 24:45) Mɛi 144,000 ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ shwɛɛnii lɛ feɔ nakai kuu lɛ ŋmɛnɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa miitsɔ amɛnɔ eeha aaná mumɔŋ niyenii babaoo.

15 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amrɔ nɛɛ Yehowa webii lɛ ateŋ mɛi babaoo miiná Biblia shishitsɔɔmɔ hee ni ja ni yɔɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔ mli lɛ he sɛɛ. Mɛɛ jɔɔmɔ ni nɔ bɛ po New World Translation of the Holy Scriptures lɛ ji nɛkɛ! Kɛfata he lɛ, aaya nɔ aakala Biblia kasemɔ woji akpekpei abɔ yɛ wiemɔi ni fa fe 300 mli. Mumɔŋ niyenii nɛɛ fɛɛ efee jɔɔmɔ kɛha anɔkwa jálɔi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ. Namɔ esa ákɛ akɛ enɛɛmɛi fɛɛ ahe yijiemɔ aha lɛ? Yehowa Nyɔŋmɔ. Kɛtsɔ emɔbɔnalɛ ni fá lɛ nɔ lɛ, eha tsulɔ kuu lɛ enyɛ amɛkɛ ‘niyenii’ eha “yɛ be ni sa mli.” Atsɔɔ gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ ahaa “nɔ fɛɛ nɔ ní hiɛ kã” ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ mumɔŋ paradeiso lɛ mli lɛ tɔɔ “kɛ nii ní etaoɔ.” Ni kwɛ bɔ ni hiɛnɔkamɔ ni Yehowa tsuji yɔɔ akɛ etsɛŋ ni amɛbaana akɛ atsake shikpɔŋ lɛ afee lɛ paradeiso diɛŋtsɛ lɛ haa amɛnáa miishɛɛ!—Luka 23:42, 43.

16, 17. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔnii yɔɔ ni tsɔɔ niyenii ni akɛha yɛ be ni sa mli? (b) Lala 145 lɛ jieɔ henumɔ ni Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ yɔɔ yɛ sane titri ni Satan tee lɛ shi lɛ mli lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Susumɔ mumɔŋ niyenii ni nine shɛɔ nɔ yɛ be ni sa mli lɛ he nɔkwɛmɔnɔ ko ni sa kadimɔ lɛ he okwɛ. Jeŋ Ta II lɛ je shishi yɛ Europa yɛ afi 1939 mli. Yɛ nakai afi lɛ nɔŋŋ mli lɛ, Buu-Mɔɔ ni je kpo yɛ November 1 mli lɛ hiɛ sane ko ni yitso ji “Neutrality” (He ni Akɛwooo Maŋ Saji Amli). Yɛ saji ni yɔɔ faŋŋ ni ekɛha lɛ hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ na bɔ ni ehe hiaa ni amɛya nɔ amɛhiɛ amɛhe ni amɛkɛwooo maji ni kɛ amɛhe wuɔ ta lɛ asaji amli kwraa lɛ mli. Enɛ ha nɔyelɔi ni yɔɔ afãi enyɔ ni kɛ amɛhe wo nakai ta ni he afii ekpaa lɛ mli lɛ amli fu amɛ. Shi kɛlɛ, yɛ Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ anitsumɔ lɛ ni agu kɛ yi ni awa amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛtee nɔ amɛshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. Kɛjɛ afi 1939 kɛyashi afi 1946 lɛ, akɛ hiɛyaa ko ni yɔɔ naakpɛɛ ni ji 100 mlijaa 157 jɔɔ amɛ. Agbɛnɛ hu, saji ni sa kadimɔ ni kɔɔ emuuyeli mli ni amɛhiɛ beni nakai ta lɛ yaa nɔ lɛ he lɛ miiya nɔ eeye eebua mɛi koni amɛyɔse anɔkwa jamɔ lɛ.—Yesaia 2:2-4.

17 Mumɔŋ niyenii ni Yehowa kɛhaa lɛ jeee nɔ ni yɔɔ ebe naa pɛ kɛkɛ, shi moŋ eji nɔ ni haa anáa miishɛɛ waa hu. Yɛ be mli ni jeŋmaji lɛ kɛ amɛhe wo tawuu mli vii yɛ Jeŋ Ta II lɛ mli lɛ, aye abua Yehowa webii lɛ koni amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ nɔ ko ni he hiaa kwraa fe amɛ diɛŋtsɛ amɛyiwalaheremɔ nɔ. Yehowa ye ebua amɛ ni amɛnu shishi akɛ sane titri ni kɔɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ he lɛ ji nɔ ni kɔɔ Yehowa maŋtsɛyeli ni ja lɛ he lɛ. Kwɛ bɔ ni eji miishɛɛ sane diɛŋtsɛ kɛha Yehowa Odasefoi lɛ akɛ amɛaale akɛ, amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ tsɔɔ anɔkwa ni eyeɔ lɛ nɔ enáa gbɛfaŋnɔ bibioo ko yɛ Yehowa maŋtsɛyeli lɛ bembuu kɛ Abonsam ni ahaa anaa lɛ akɛ amalelɔ lɛ mli! (Abɛi 27:11) Nɔ ni tamɔɔɔ Satan ni gbeɔ Yehowa kɛ gbɛ ni etsɔɔ nɔ eyeɔ nɔ lɛ he guɔ lɛ, Yehowa anɔkwafoi lɛ yaa nɔ amɛjajeɔ yɛ faŋŋ mli akɛ: “Yehowa ja yɛ egbɛ̀i fiaa mli.”—Lala 145:17.

18. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ ko yɔɔ ni ba nyɛsɛɛ nɛɛ ni tsɔɔ mumɔŋ niyenii ni ba yɛ be ni sa mli ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli?

18 Nɔkwɛmɔnɔ kroko hu ni tsɔɔ mumɔŋ niyenii ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli ni ba yɛ ebe naa lɛ ji Tsi Obɛŋkɛ Yehowa wolo lɛ ni ajie lɛ kpo yɛ “Maŋtsɛyeli Jajelɔi ni Yɔɔ Ekãa” Kpokpaa Wulu nɔ Kpeei ohai abɔ ni afee yɛ jeŋ fɛɛ yɛ afi 2002 kɛ afi 2003 mli lɛ. Wolo nɛɛ ni “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ ŋma, ni Yehowa Odasefoi kala lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛmaa Yehowa Nyɔŋmɔ sui ni yɔɔ naakpɛɛ, ni nɔ ni atsĩ tã yɛ Lala 145 lɛ fata he lɛ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ wolo ni nɔ bɛ nɛɛ baatsu gbɛfaŋnɔ ko ni he hiaa he nii kɛye abua Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ koni amɛbɛŋkɛ lɛ kpaakpa.

Be ni Esa akɛ Atsi Abɛŋkɛ Yehowa Gbagbalii

19. Mɛɛ be ni he hiaa waa bɛŋkɛɔ lɛ, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔdamɔ naa?

19 Be ko ni he hiaa waa ni akɛbaatsu sane ni kɔɔ Yehowa maŋtsɛyeli lɛ he nii lɛ miibɛŋkɛ. Taakɛ agba afɔ̃ shi yɛ Ezekiel yitso 38 lɛ, etsɛŋ ni Satan baagbe egbɛfaŋnɔ akɛ “Gog ní yɔɔ Magog shikpɔŋ lɛ nɔ” lɛ he nitsumɔ naa. Nɔ ni baafata enɛ he ji tutuamɔ ni akɛbaaba Yehowa webii anɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ. Ebaafee tutuamɔ ni fe fɛɛ ni Satan kɛbaabɔ mɔdɛŋ koni ekɛfite emuuyeli ni Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ hiɛ mli lɛ. Ehe baahia ni Yehowa jálɔi ajɛ anɔkwayeli mli amɛtsɛ́ lɛ, ni amɛbolɔ po kɛha yelikɛbuamɔ fe bei fɛɛ ni eho. Ani woo kɛ gbeyeishemɔ kɛ suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ baafee yaka? Dabi kwraa, ejaakɛ Lala 145 lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa ebɛŋkɛɔ mɛi fɛɛ ni tsɛɔ lɛ lɛ, mɛi fɛɛ ni tsɛɔ lɛ yɛ anɔkwale mli lɛ. Mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ, efeɔ nɔ ni amɛtaoɔ ehaa amɛ, eboɔ amɛbolɔmɔ toi, ni ehereɔ amɛyiwala. Yehowa baa mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ lɛ lɛ ayi; shi mɛi fɔji lɛ, eeekpata amɛ fɛɛ amɛhiɛ.”—Lala 145:18-20.

20. Wiemɔi ni yɔɔ Lala 145:18-20 lɛ baaba mli anɔkwale yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

20 Kwɛ bɔ ni ebaafee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ akɛ Yehowa aaabɛŋkɛ mɔ ko ni ekɛ eyiwalaheremɔ hewalɛ lɛ abaa eyi beni ekpataa mɛi fɔji fɛɛ ahiɛ lɛ! Yɛ nakai be ni he hiaa ni ebɛŋkɛ waa amrɔ nɛɛ mli lɛ, Yehowa baabo mɛi pɛ “ni tsɛɔ lɛ yɛ anɔkwale mli lɛ” atoi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eboŋ osatofoi atoi. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ, egbɛi lɛ ni mɛi fɔji kɛtsuɔ nii yɛ naagbee mli kwraa lɛ feɔ yaka be fɛɛ be.—Abɛi 1:28, 29; Mika 3:4; Luka 13:24, 25.

21. Yehowa anɔkwafoi lɛ tsɔɔ akɛ amɛyɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ kɛ nitsumɔ he miishɛɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

21 Be nɛɛ ji be ni he hiaa fe bei fɛɛ ni eho kɛha mɛi fɛɛ ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ koni ‘amɛtsɛ́ lɛ yɛ anɔkwale mli.’ Enɔkwafoi lɛ náa he miishɛɛ akɛ amɛkɛ egbɛi lɛ aaatsu nii yɛ amɛsɔlemɔi kɛ saji ahetooi ni amɛhaa yɛ amɛkpeei ashishi lɛ mli. Amɛkɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ tsuɔ nii yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛsanegbaai amli. Ni amɛkɛ ekãa jajeɔ Yehowa gbɛi lɛ yɛ amɛ maŋshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.—Romabii 10:10, 13-15.

22. Mɛni hewɔ esa akɛ aya nɔ ate shi ashi je lɛ sui kɛ nibii ni esumɔɔ lɛ?

22 Kɛ́ wɔbaaya nɔ wɔná wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa ni yɔɔ gbagbalii lɛ he sɛɛ lɛ, no lɛ ehe miihia hu ni wɔya nɔ wɔte shi wɔshi nibii ni yeɔ mɔ awui yɛ mumɔŋ, tamɔ heloonaa ninámɔ sɛɛdii, hiɛtserɛjiemɔ ni esaaa, mɛi atɔmɔi ni akɛkeee amɛ, loo he ni anuuu ahaaa mɛi ni ehia amɛ lɛ. (1 Yohane 2:15-17; 3:15-17) Kɛ́ ajajeee nibii asɛɛtiumɔ kɛ sui nɛɛ lɛ, ebaanyɛ eha mɔ afee eshai ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli, ni naagbee lɛ ehaŋ Yehowa akpɛlɛ wɔnɔ. (1 Yohane 2:1, 2; 3:6) Eji nilee gbɛ kɛha wɔ akɛ wɔɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ Yehowa baaya nɔ ejie mɔbɔnalɛ loo anɔkwa suɔmɔ kpo etsɔɔ wɔ kɛji akɛ wɔtee nɔ wɔye lɛ anɔkwa.—2 Samuel 22:26.

23. Mɛɛ wɔsɛɛ be ni yɔɔ nyam kã shi ha Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ fɛɛ?

23 No hewɔ lɛ nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ amaa wɔsɛɛ be ni yɔɔ nyam ni kã shi ha Yehowa anɔkwafoi fɛɛ lɛ nɔ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaaná gbɛkpamɔ ni yɔɔ nyam ákɛ akɛ wɔ baafata mɛi ni baakafo Yehowa, ni amɛjɔɔ lɛ, ni amɛjie eyi “gbi fɛɛ gbi” kɛ agbɛnɛ “kɛaatee naanɔ” lɛ ahe. (Lala 145:1, 2) No hewɔ lɛ nyɛhaa ‘wɔhia Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli koni wɔná naanɔ wala.’ (Yuda 20, 21) Beni wɔyaa nɔ wɔnáa wɔŋwɛi Tsɛ lɛ sui ni yɔɔ naakpɛɛ, ni mɔbɔnalɛ ni fa ni ejieɔ lɛ kpo etsɔɔ mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ fata he lɛ he sɛɛ lɛ, eba akɛ wɔɔha be fɛɛ be lɛ wɔhenumɔi afee tamɔ nɔ ni David jie lɛ kpo yɛ enaagbee wiemɔi ni yɔɔ Lala 145 lɛ mli lɛ akɛ: “Minaabu aaagba Yehowa yijiemɔ, ni heloo fɛɛ aaajie egbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ yi daa kɛaatee naanɔ!”

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

Lala 145 lɛ yeɔ ebuaa koni ayɔse Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Yehowa haa “nɔ fɛɛ nɔ ní hiɛ kã tɔɔ kɛ nii ní etaoɔ” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa gbagbalii lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]Nyɔŋmɔ anɔkwafoi lɛ náa he miishɛɛ akɛ amɛaagba ehewalɛ nitsumɔi lɛ ahe sane

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Yehowa tsuji kɛ ekãa yeɔ amɛbuaa mɛi ni heee yeee lɛ koni amɛkase emaŋtsɛyeli anunyam lɛ he sane

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Kooloi: Parque de la Naturaleza de Cabárceno

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18]

Yehowa haa “nɔ fɛɛ nɔ ní hiɛ kã” lɛ niyenii

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 19]

Yehowa kɛ hewalɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ haa enɔkwafoi ni biɔ edɛŋ yelikɛbuamɔ yɛ sɔlemɔ mli lɛ