Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Yehowa Tsei lɛ Hu Tɔrɔɔ”

“Yehowa Tsei lɛ Hu Tɔrɔɔ”

Yehowa Adebɔɔ Ni Yɔɔ Fɛo Waa lɛ

“Yehowa Tsei lɛ Hu Tɔrɔɔ”

ANI ódamɔ koo ko mli pɛŋ ni hulu lakpɛlɛmɔi miikpɛlɛ yɛ tsei ni kɛ́lɛ lɛ ateŋ? Ani obaanyɛ onu baai ni shɔɔ amɛhe lɛ agbɛɛmɔ he be mli ni kɔɔyɔɔ tswaa kɛtsɔɔ baai lɛ ateŋ lɛ?—Yesaia 7:2.

Yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ hei komɛi lɛ, etamɔ nɔ ni tsei srɔtoi ayibaai kpɛlɛɔ kɛ sui tamɔ etsuru, akutu tsuru su, wuɔfɔ su, kɛ sui krokomɛi yɛ bei komɛi amli yɛ afi lɛ mli. Eji anɔkwale akɛ, etamɔ nɔ ni awo koo lɛ mli la! Enɛ sa wiemɔi nɛɛ jogbaŋŋ akɛ: “Nyɛwóa nyamɔ lala nɔ, nyɛ gɔji, koo kɛ emli tsei lɛ fiaa.”—Yesaia 44:23. *

Koo ehà nɔ ni miihe ashɛ shibɔlemɔ ŋulami ni ji Shikpɔŋ lɛ mlijaa etɛ mli ekome nɔ. Koo lɛ kɛ emli wala babaoo lɛ woɔ amɛ-Feelɔ kɛ Bɔlɔ, Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam yɛ gbɛ ni yɔɔ nyam nɔ. Lalatsɛ lɛ ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ lɛ lá akɛ: “Nyɛjiea Yehowa yi, . . . tsei ni woɔ yibii kɛ tsenedrui fɛɛ.”—Lala 148:7-9.

Wolo ni ji The Trees Around Us lɛ kɛɔ akɛ, “tsei kɛ adesa heloonaa hiamɔ nii haa ni ehaa enaa fɛo nibii.” Kooi buɔ nuŋma ni adesai nuɔ lɛ he, amɛbáa yi, ni amɛhaa efeɔ nɔ ni hi. Tsei haa kɔɔyɔɔ lɛ hu mli tseɔ. Kɛtsɔ nifeemɔ gbɛ ni yɔɔ naakpɛɛ, ni ji hulu mli lakpɛmɔ ni tsei kɛtsuɔ nii kɛfeɔ niyenii lɛ nɔ lɛ, baa mli walayibii tsakeɔ carbon dioxide, ni ji kɔɔyɔɔ ni tsei muɔ lɛ, nu, sũ mli niyenii, kɛ hulu la efeɔ lɛ niyenii kɛ kɔɔyɔɔ kpakpa ni ji oxygen.

Koo ji ŋaa nifeemɔ he gbɛjianɔtoo ko ni yɔɔ fɛo. Bei babaoo lɛ koo mli tsei ni haa mɔ naa kpɛɔ ehe lɛ ji tsei wuji lɛ. Nɔ ni kwɛ̃ɔ yɛ amɛteaŋ ji tsei babaoo kakadaji ni wooo fɔfɔi, baa tsei bibiibibii, tsei bibii ni kwɛ̃ɔ yɛ tso nɔ, tsei pɛmpɛbii, kɛ shwiebaai. Kwɛ̃ɛnii nɛɛ daraa yɛ shihilɛhei ni tsei wuji lɛ feɔ lɛ amli, amɛdaraa yɛ amɛhɔ̃ɔŋ lɛ shishi ni amɛgbalaa frɔnɔɔfeemɔ ni koo lɛ kɛhaa lɛ.

Yɛ kooi komɛi ni amɛmli tsei lɛ ayibaai kpɔɔ daa gbo be mli lɛ amli lɛ, ekolɛ baai aaafee akpekpei 25 baakpala ashwie koo shikpɔŋkuku ko ni dalɛ shɛɔ hɛkta kome nɔ yɛ afi lɛ naagbee gbɛ. Mɛni baa nɛkɛ baai nɛɛ anɔ? Yɛ naagbee kwraa lɛ kooloi bibii ni filikiɔ, mɛlɛi, gɔgɔmii, kɛ muawai krokomɛi tsakeɔ nɛkɛ baai nɛɛ fɛɛ amɛfeɔ lɛ baai ni ekpɔtɔ, ni ji sũ kpakpa mli nɔ ko ni he hiaa waa. Hɛɛ, nɔ ko fiteee yɛ be mli ni nɛkɛ nitsulɔi ni ayɔseee amɛ nɛɛ sáa sũ lɛ kɛha nidumɔ hee lɛ.

Bɔɔ nii babaoo yɛ koo lɛ mli sũ ni baai lɛ ekpɔlɔ eshwie nɔ lɛ mli. Taakɛ wolo ni ji The Forest lɛ tsɔɔ lɛ, “ekolɛ abaanyɛ ana bɔɔ nii ayifalɛ ni shɛɔ 1,350 . . . yɛ he ko ni dalɛ shɛɔ sɛntimitai 30 yɛ koji ejwɛ kɛ waotalɔ mlikwɔlɛ mli, ni nibii ni yɔɔ wala mli ni akɛ shwɛde pɛ naa lɛ akpekpei akpei abɔ ni yɔɔ sũ fɛɛ sũ ni shɛɔ dɛkɔkɔ obɔ mli lɛ fataaa he.” Kɛfata he lɛ, kooloi ni wamɔɔ, loofɔji, kooloi bibii ni filikiɔ, kɛ kooloi ni haa amɛbii afufɔ babaoo yɛ koo mli. Namɔ esa ákɛ akɛ nifeemɔ ni yɔɔ fɛo kɛ amɛhenɔi srɔtoi nɛɛ he yijiemɔ aha lɛ? Amɛ Bɔlɔ lɛ jaje yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ: “Kooŋ looi fɛɛ lɛ minɔŋ, kɛ lɛ̀ɛ kooloi akpei abɔ ni yɔɔ gɔji anɔ lɛ.”—Lala 50:10.

Abɔ kooloi komɛi kɛ nyɛmɔ krɛdɛɛ ko ni haa amɛwɔɔ vii yɛ be kakadaŋŋ mli, ni enɛ yeɔ ebuaa amɛ ni amɛnyɛɔ amɛhiɔ shi kɛtsɔɔ fɛibe ni naa wa kɛ hɔmɔ beaŋ ni heɔ be kpalaŋŋ lɛ mli. Shi kɛlɛ jeee kooloi fɛɛ yɔɔ nakai. Yɛ fɛibe lɛ teŋgbɛ po lɛ obaanyɛ ona ofrotei akuu ni miitumɔ kɛmiiho yɛ ŋa lɛ nɔ. Taakɛ onaa yɛ mfoniri ni jɛ Germany ni fata he lɛ mli lɛ, ofrotei wɔɔɔ vii ni asaŋ amɛkɛ niyenii etooo, shi amɛtaoɔ niyenii, amɛkɔmɔɔ tsei bibii aniji ahe kɛ baai ni etsɛ̃ kpaako ni amɛyeɔ.

Awie tso he babaoo yɛ Ŋmalɛi lɛ amli. Taakɛ akɔntaabuu ko tsɔɔ lɛ, Biblia lɛ tsĩ tsei krɛdɛɛi 130 tã, ni nɔ ni fata he ji tsei henɔi aaashɛ 30. Beni tsei ahe nilelɔ Michael Zohary wieɔ tsei nɛɛ ni atsĩ amɛtã yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe lɛ, ekɛɛ akɛ: “Yɛ je lɛŋ woji ni ewieee tsei ahe fitsofitso lɛ po amli lɛ, anaaa tsei ahe saji ni fa babaoo ni kɔɔ wala shihilɛ fãi srɔtoi ahe nakai taakɛ anaa yɛ nɔ ni jeɔ kpo yɛ Biblia lɛ mli lɛ.”

Tsei kɛ kooi ji nikeenii ni yɔɔ fɛo jogbaŋŋ ni jɛ Bɔlɔ ko ni yɔɔ suɔmɔ ŋɔɔ. Eka shi faŋŋ akɛ kɛji akɛ wɔ́ye be ko yɛ kooi amli pɛŋ lɛ, wɔkɛ lalatsɛ lɛ wiemɔi lɛ baakpa gbee akɛ: “Yehowa tsei lɛ hu tɔrɔɔ, Lebanon tsenedrui lɛ ni etɛo lɛ, he ni loofɔji feɔ amɛtsũi yɛ.”—Lala 104:16, 17.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 4 Kwɛmɔ 2004 Calendar of Jehovah’s Witnesses lɛ, January kɛ February.

[Akrabatsa/Mfonirii ni yɔɔ baafa 9]

Yelitsei ni yɔɔ fɛo fe fɛɛ ni yɔɔ Middle East lɛ ateŋ ekome ji ŋmeitso. Yɛ fɛibe hejɔɔmɔ lɛ sɛɛ lɛ, no ji tsei ni gbáa afoforo mra—yɛ afi lɛ shishijee mli—kwraa dani tsei krokomɛi lɛ ateŋ babaoo gbáa afoforo. Blema Hebribii lɛ tsɛ́ ŋmeitso lɛ akɛ mɔ ni teɔ shi, ní amɛkɛmiitsɔɔ afoforo ni egbáa mra lɛ. Etamɔ nɔ ni tso lɛ teɔ shi kɛ afoforo tsuji fɛfɛji loo eyɛji ni egba lɛ.—Jajelɔ 12:5.

Yɛ loofɔji ahenɔi srɔtoi aaafee 9,000 ni ale lɛ ateŋ lɛ, abuɔ aaafee 5,000 akɛ amɛji loofɔji ni láa. Amɛlalai lɛ jijeɔ waa yɛ koo gbidii ni mli feɔ dioo lɛ mli. (Lala 104:12) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akoo láa lalai ni ŋɔɔ. Loofɔji ni láa awerɛho lalai tamɔ nɔ ni afee he mfoniri yɛ biɛ lɛ ji loofɔji bibii ni láa, ni akɛ sui srɔtoi ni sa kadimɔ tamɔ eyɛŋ, wuɔfɔ, kɛ sú ni tamɔ wuɔfɔ kɛ baaŋmɔŋ sú ni afee lɛ ekome ewula amɛ.—Lala 148:1, 10.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Koo ni yɔɔ Normandy, France