Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mumɔŋ Shidaamɔ kɛ Ohilɛ-Kɛhamɔ

Mumɔŋ Shidaamɔ kɛ Ohilɛ-Kɛhamɔ

Mumɔŋ Shidaamɔ kɛ Ohilɛ-Kɛhamɔ

EKOLƐ okɛ obe babaoo tsuɔ ogbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he nii. Ekolɛ daa gbi lɛ, okɛ ŋmɛlɛtswai aaashɛ kpaanyɔ wɔɔ, okɛ ŋmɛlɛtswaa babaoo hoɔ nii ni okɛyeɔ nii, ni okɛ ŋmɛlɛtswai kpaanyɔ loo nɔ ni fa fe nakai tsuɔ nii koni okɛwo owɔɔhe kɛ oniyenii ahe nyɔmɔ. Kɛ́ hela mɔ bo lɛ, ekolɛ ofiteɔ be kɛ shika ni okɛyanaa datrɛfonyo loo okɛfeɔ shikpɔŋ tsofa. Okwraa oshia, ojuɔ ohe, ni ekolɛ okɛ ohe woɔ kpɔiaŋgbɔlemɔ mli po be fɛɛ be, ofeɔ enɛɛmɛi fɛɛ kɛ yiŋtoo akɛ oná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa.

Shi kɛlɛ, gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa námɔ biɔ babaoo fe oheloonaa hiamɔ nii ahe nitsumɔ pɛ kɛkɛ. Nɔ kroko hu yɛ ni yeɔ ebuaa kɛha ohilɛ-kɛhamɔ. Tsofafeemɔ mli niiamlipɛimɔ etsɔɔ akɛ, ogbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ kɛ omumɔŋ hewalɛnamɔ yɛ tsakpaa kpaakpa.

Tsakpaa ni Mli Wa

Nilelɔ Hedley G. Peach, ni yɔɔ University of Melbourne, Australia lɛ kɛɛ akɛ: “Niiamlipɛimɔ fitsofitso ni afee ni aŋmala ashwie shi yɛ saneyitso lɛ he lɛ babaoo jie lɛ kpo akɛ, tsakpaa ni mli wa kã mumɔŋ shidaamɔ ni mli wa kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ kpakpa teŋ.” Beni The Medical Journal of Australia (MJA) lɛ wieɔ nibii ni niiamlipɛimɔ lɛ ejie lɛ kpo lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Akɛ Nyɔŋmɔjamɔ su ni ayɔɔ lɛ hu eto . . . lá ni fa fe nine ni haa mɔ tsui tswaa ni baa shi, fɔ ni faa fe nine yɛ mɔ mli ni baa shi . . . kɛ musuŋ fãji amli fala ni baa shi lɛ ahe.”

Nakai nɔŋŋ nikasemɔ ko ni University of California (UC), Berkeley, ni yɔɔ United States lɛ fee yɛ afi 2002 lɛ mli, yɛ mɛi 6,545 ahe lɛ, jie lɛ kpo akɛ “mɛi ni kɛ amɛhe woɔ jamɔ nifeemɔi amli shikome yɛ daa otsi mli lɛ tsɛɔ yɛ shihilɛ mli kɛ́ akɛmiito mɛi ni efɔɔɔ yaa loo mɛi ni eyaaa kwraa lɛ ahe.” Doug Oman, ni eji woloŋmalɔ ni nyiɛ nikasemɔ lɛ hiɛ, kɛ nitsɔɔlɔ hu yɛ UC Berkeley’s School of Public Health lɛ kɛɛ akɛ: “Wɔyɔse srɔtofeemɔ nɛɛ yɛ be mli ni wɔgbɔjɔ nibii amli yɛ saji ni kɔɔ bɔ ni akɛ mɛi sharaa ahaa, kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he jeŋbai, ni tawa shɛremɔ kɛ kpɔiaŋgbɔlemɔ fata he lɛ fɛɛ sɛɛ po.”

Beni MJA lɛ kadiɔ sɛɛnamɔi krokomɛi ni mɛi ni susuɔ mumɔŋ nibii ahe lɛ náa lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nikasemɔi ni afee yɛ Australia lɛ ejie lɛ kpo akɛ mɛi ni sumɔɔ jamɔ lɛ agbalashihilɛ yeɔ omanye waa, amɛfɔɔɔ dãa ni wa kɛ tsofai fɔji kɛ nitsumɔ, amɛteŋ mɛi fioo pɛ ji mɛi ni gbeɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe, ni amɛteŋ mɛi pii naa no feemɔ akɛ eji tɔmɔ, yeyeeyefeemɔ kɛ nɔnyɛɛ faaa yɛ amɛteŋ, ni amɛteŋ mɛi pii susuɔ mɛi krokomɛi ahe.” Kɛfata he lɛ, BMJ (tsutsu lɛ atsɛɔ lɛ The British Medical Journal) lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Etamɔ nɔ ni mɛi ní kɛɔ akɛ amɛyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa yɛ mumɔŋ nibii ahe lɛ, nyɛɔ amɛtsuɔ awerɛhoyeli shihilɛ ni amɛyajeɔ mli be mli ni mɔ ko ni bɛŋkɛ amɛ kpaakpa lɛ egbo sɛɛ lɛ he nii oya, ni amɛfeɔ enɛ kɛmɔɔ shi fe mɛi ni bɛ hemɔkɛyeli ko yɛ mumɔŋ nibii ahe lɛ.”

Ayɛ susumɔi srɔtoi yɛ nɔ ni mumɔŋ shidaamɔ kpakpa ji lɛ he. Kɛlɛ, bɔ ni omumɔŋ shidaamɔ yɔɔ ha lɛ saa ogbɔmɔtsoŋ kɛ ojwɛŋmɔŋ hewalɛnamɔ he. Nɛkɛ odaseyeli nɛɛ kɛ wiemɔ ko ni Yesu Kristo wie aaafee afii 2,000 ni eho nɛ lɛ kpãa gbee. Ekɛɛ akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni amɛhiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ.” (Mateo 5:3, NW) Akɛni omumɔŋ shidaamɔ náa ogbɔmɔtsoŋ hewalɛ kɛ omiishɛɛ námɔ nɔ hewalɛ hewɔ lɛ, nilee yɛ mli akɛ ooobi akɛ: ‘Nɛgbɛ maná mumɔŋ gbɛtsɔɔmɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ kɛjɛ? Ni mɛni fata mumɔŋ gbɔmɔ ni aaaji lɛ he?’

[Hei ni Mfonirii ni yɔɔ baafa 2 lɛ Jɛ]

Photo Credits: Page 18: Mao Tse-tung and Golda Meir: Hulton/Archive by Getty Images; Francis Ferdinand: From the book The War of the Nations; Hirohito, Lindbergh, & Einstein: U.S. National Archives photo; Stalin: U.S. Army photo; Roosevelt: Franklin D. Roosevelt Library; Churchill: The Trustees of the Imperial War Museum (MH 26392)