Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Tsu Sanekpakpa Jajelɔ Nitsumɔ Lɛ”

“Tsu Sanekpakpa Jajelɔ Nitsumɔ Lɛ”

“Tsu Sanekpakpa Jajelɔ Nitsumɔ Lɛ”

“Ohiɛ akã shi yɛ nii fɛɛ mli, . . . tsu sanekpakpa jajelɔ nitsumɔ lɛ.”—2 TIMOTEO 4:5.

1. Mɛɛ nitsumɔ Yesu kɛwo esɛɛnyiɛlɔi lɛ adɛŋ?

AAJAJE Yehowa gbɛi kɛ eyiŋtoi aatsɔɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ. Nɔ hewɔ ji akɛ Nyɔŋmɔ webii ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛha lɛ lɛ kɛ hiɛdɔɔ miitsu nitsumɔ ni Yesu Kristo kɛwo esɛɛnyiɛlɔi lɛ adɛŋ beni ekɛɛ akɛ: “Nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi, nyɛbaptisia amɛ nyɛwoa Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli, ni nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ” lɛ he nii.—Mateo 28:19, 20.

2. Mɛɛ famɔ nɔkwɛlɔ Timoteo nine shɛ nɔ, ni mɛɛ gbɛ kome Kristofoi nɔkwɛlɔi baanyɛ atsɔ nɔ ni amɛtsu amɛsɔɔmɔ lɛ he nii?

2 Yesu kaselɔi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ kɛ hiɛdɔɔ tsu nakai nitsumɔ lɛ he nii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bɔfo Paulo wo enaanyo Kristofonyo nɔkwɛlɔ Timoteo hewalɛ akɛ: “Tsu sanekpakpa jajelɔ nitsumɔ lɛ, gbee osɔɔmɔ lɛ naa kwraa!” (2 Timoteo 4:5) Ŋmɛnɛ, gbɛ kome ni nɔkwɛlɔ tsɔɔ nɔ egbeɔ esɔɔmɔ lɛ naa ji ni eeefee Maŋtsɛyeli jajelɔ ni yɔɔ ekãa, mɔ ko ni kɛ ehe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli be fɛɛ be. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Asafo Woloŋ Nikasemɔ nɔkwɛlɔ lɛ yɛ hegbɛ ni haa etsui nyɔɔ emli akɛ eeenyiɛ hiɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛ mɛi krokomɛi atsɔsemɔ mli. Paulo tsu sɔ̃ ni kã enɔ akɛ ejaje sanekpakpa lɛ he nii, ni eye ebua ni akɛtsɔse mɛi krokomɛi kɛha sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 20:20; 1 Korintobii 9:16, 17.

Tsutsu Sanekpakpa Jajelɔi ni Yɔɔ Ekãa

3, 4. Ákɛ sanekpakpa jajelɔ lɛ, mɛɛ niiashikpamɔi Filipo yɔɔ?

3 Ale mra be mli Kristofoi lɛ akɛ sanekpakpa jajelɔi ni yɔɔ ekãa. Susumɔ sanekpakpa jajelɔ Filipo he okwɛ. Efata “hii kpawo ni yɔɔ gbɛi kpakpa ni mumɔ krɔŋkrɔŋ kɛ nilee eyi amɛ obɔ” ni ahala amɛ koni amɛjara niyenii ni hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli amɛha Kristofoi yei okulafoi ni wieɔ Hela kɛ mɛi ni wieɔ Hebri ni yɔɔ Yerusalem lɛ ahe. (Bɔfoi lɛ Asaji 6:1-6) Beni nakai nitsumɔ krɛdɛɛ lɛ eba naagbee, ni yiwaa eha Kristofoi lɛ fɛɛ egbɛ eshwa ni eshwɛ bɔfoi lɛ pɛ lɛ, Filipo tee Samaria. Ejaje sanekpakpa lɛ etsɔɔ yɛ jɛmɛ ni etsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ hewalɛ nɔ efamɔ daimonioi ni etsa obubuafoi kɛ aŋkroaŋkroi ni ekumɔ lɛ. Samariabii pii kpɛlɛ Maŋtsɛyeli sanekpakpa lɛ nɔ ni abaptisi amɛ. Beni bɔfoi ni yɔɔ Yerusalem lɛ nu enɛ he lɛ, amɛtsu bɔfo Petro kɛ bɔfo Yohane kɛtee Samaria bɔni afee ni heyelilɔi ni abaptisi amɛ ehee lɛ aná mumɔ krɔŋkrɔŋ.—Bɔfoi lɛ Asaji 8:4-17.

4 Yɛ no sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔ Filipo koni ekɛ Etiopia piafonyo lɛ ayakpe yɛ gbɛ ni kã shi kɛyaa Gaza lɛ nɔ. Beni Filipo kɛ mlitsɔɔmɔ ni mli kã shi faŋŋ eha yɛ Yesaia gbalɛ lɛ he lɛ sɛɛ lɛ, nɛkɛ nuu “ni ji Etiopiabii amaŋnyɛ Kandake lɛ piafonyo ni abuɔ” lɛ lɛ ná hemɔkɛyeli yɛ Yesu Kristo mli ni abaptisi lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 8:26-38) Yɛ no sɛɛ lɛ Filipo tee Azoto kɛ Kaisarea, ni “ejaje sanekpakpa lɛ etsɔɔ yɛ maji” ni yɔɔ gbɛ lɛ nɔ lɛ “fɛɛ mli.” (Bɔfoi lɛ Asaji 8:39, 40) Yɛ anɔkwale mli lɛ, efee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa efɔ shi yɛ sanekpakpa jajelɔ nitsumɔ lɛ mli!

5. Mɛni titri akɛle Filipo biyei ejwɛ lɛ?

5 Aaafee afii 20 sɛɛ lɛ, Filipo tee nɔ ekɛ ekãa tsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ yɛ Kaisarea. Beni Paulo kɛ Luka yahi eshia lɛ, no mli lɛ “eyɛ biyei oblayei ejwɛ ni gbaa.” (Bɔfoi lɛ Asaji 21:8-10) Eka shi faŋŋ akɛ atsɔse amɛ jogbaŋŋ yɛ mumɔŋ, amɛna ekãa kɛha sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, ni amɛná hegbɛ po akɛ amɛaagba. Ekãa ni fɔlɔi yɔɔ kɛha sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ baanyɛ aná bihii kɛ biyei anɔ hewalɛ kpakpa ŋmɛnɛ, ni ebaatsirɛ amɛ koni amɛkɛ sanekpakpa jajemɔ yɛ ekãa naa lɛ afee amɛwala shihilɛ mli nitsumɔ.

Sanekpakpa Jajelɔi ni Yɔɔ Ekãa Ŋmɛnɛ

6. Mɛɛ omanyeyeli klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli sanekpakpa jajelɔi lɛ ná?

6 Yɛ Yesu gbalɛ ni fe fɛɛ ni kɔɔ wɔgbii nɛɛ kɛ naagbee lɛ he lɛ mli lɛ, ejaje akɛ: “Ja ashiɛ sanekpakpa lɛ atsɔɔ jeŋmaji fɛɛ dã.” (Marko 13:10) Naagbee lɛ baaba beni ashiɛ sanekpakpa lɛ “atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ” lɛ sɛɛ. (Mateo 24:14) Beni Paulo kɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli sanekpakpa jajelɔi krokomɛi shiɛɔ sanekpakpa lɛ, mɛi pii batsɔmɔ heyelilɔi, ni ato asafoi ashishi yɛ hei babaoo yɛ Roma Nɔyeli lɛ hei srɔtoi fɛɛ. Onukpai ni ahala amɛ koni amɛsɔmɔ yɛ asafoi nɛɛ amli lɛ fata amɛnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ahe kɛtsu sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ ni amɛkpã amɛshiɛmɔ lɛ mli kɛkpele shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Yehowa wiemɔ lɛ tee nɔ eshwere yɛ nakai be lɛ mli, taakɛ eshwereɔ ŋmɛnɛ lɛ ejaakɛ Yehowa Odasefoi akpekpei abɔ miitsu sanekpakpa jajelɔi anitsumɔ lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 19:20) Ani oji nakai Yehowa yijielɔi ni yɔɔ miishɛɛ lɛ ateŋ mɔ kome?

7. Mɛni Maŋtsɛyeli jajelɔi tsuɔ ŋmɛnɛ?

7 Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Maŋtsɛyeli jajelɔi babaoo kɛ hegbɛi ni amɛnáa lɛ miitsu nii kɛmiilɛɛ gbɛfaŋnɔ ni amɛnáa yɛ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ mli. Mɛi akpekpei abɔ kɛ amɛhe ewo maŋsɛɛ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ mli, ni mɛi akpei ohai abɔ kɛ amɛhe ewo be fɛɛ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ mli akɛ daa gbɛgbalɔi kɛ gbɛgbalɔi awalɔi. Ni mɛɛ nitsumɔ kpakpa po hii, yei, kɛ gbekɛbii ni sɔmɔɔ akɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi ni yɔɔ ekãa lɛ tsuɔ nɛkɛ! Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa webii fɛɛ miiná ejɔɔmɔi ni fa babaoo lɛ mli ŋɔɔmɔ be mli ni amɛfeɔ ekome kɛsɔmɔɔ lɛ akɛ Kristofoi sanekpakpa jajelɔi lɛ.—Zefania 3:9.

8. Mɛɛ kadimɔ nitsumɔ ko atsuɔ amrɔ nɛɛ, ni namɛi feɔ enɛ?

8 Nyɔŋmɔ kɛ nitsumɔ ewo Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ adɛŋ koni amɛjaje sanekpakpa lɛ yɛ je lɛŋ he fɛɛ he. Mɛi ni fiɔ amɛsɛɛ yɛ nɛkɛ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ nɛɛ mli lɛ ji Kristo “tooi krokomɛi” ni yaa nɔ amɛyi faa lɛ. (Yohane 10:16) Atsɔ gbalɛ nɔ akɛ nɛkɛ nitsumɔ ni hereɔ mɔ yiwala nɛɛ to kadimɔ ni aaakadi mɛi ni dɔmɔɔ ŋtsɔi ni amɛyeɔ ŋkɔmɔ yɛ nihiinii ni yaa nɔ amrɔ nɛɛ hewɔ lɛ ahiɛnaa lɛ he. Etsɛŋ ni abaakpata efɔŋfeelɔi lɛ ahiɛ. Shi dani nakai be lɛ aaashɛ lɛ, kwɛ hegbɛ ni eji ákɛ akɛ anɔkwalei ni haa mɔ wala lɛ aaaha shikpɔŋ lɛ nɔ bii fɛɛ!—Ezekiel 9:4-6, 11.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ abaatsɔ aye abua mɛi heei yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

9 Kɛji akɛ be saŋŋ nɛ ni wɔkɛ wɔhe ewo sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, no lɛ eka shi faŋŋ akɛ wɔbaanyɛ wɔfee nɔ ko ni wɔkɛye wɔbua mɛi heei ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ. Bei komɛi lɛ, wɔbaanyɛ ni wɔha amɛfata wɔhe kɛya shiɛmɔ. Mɛi ni sɔmɔɔ akɛ onukpai lɛ baasumɔ ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛaanyɛ koni amɛkɛtswa nanemɛi heyelilɔi amɛma shi yɛ mumɔŋ. Nɔkwɛlɔi ni baa amɛhe shi lɛ amɔdɛŋbɔɔ kpakpai lɛ baanyɛ afee yelikɛbuamɔ babaoo kɛha mɛi krokomɛi koni amɛtsɔmɔ sanekpakpa jajelɔi ni yɔɔ ekãa ni woɔ yibii.—2 Petro 1:5-8.

Ní Aaaye Odase yɛ Shia kɛ Shia

10. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Kristo kɛ emra be mli sɛɛnyiɛlɔi lɛ fee amɛfɔ shi yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

10 Ákɛ sanekpakpa jajelɔ lɛ, Yesu Kristo fee nɔkwɛmɔnɔ ni sa jogbaŋŋ efɔ shi eha esɛɛnyiɛlɔi lɛ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ ni Kristo kɛ ebɔfoi lɛ tsu lɛ he akɛ: “Eyakpa maji kɛ akrowai amli eshiɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ etsɔɔ mɛi; ni mɛi nyɔŋma kɛ enyɔ lɛ fata ehe.” (Luka 8:1) Ni yɛ bɔfoi lɛ diɛŋtsɛ agbɛfaŋ hu? Beni afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ashwie amɛnɔ yɛ Pentekoste afii 33 Ŋ.B. sɛɛ lɛ, “amɛfɔ̃ɔɔ nitsɔɔmɔ kɛ Yesu Kristo shiɛmɔ yɛ sɔlemɔwe lɛ kɛ shiai be fɛɛ be.”—Bɔfoi lɛ Asaji 5:42.

11. Taakɛ Bɔfoi lɛ Asaji 20:20, 21 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛni bɔfo Paulo fee yɛ eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

11 Yɛ ekãa ni bɔfo Paulo yɔɔ kɛha sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ hewɔ lɛ, enyɛ ekɛɛ Kristofoi onukpai ni yɔɔ Efeso lɛ akɛ: “Mishiuuu nii ni he yɔɔ sɛɛnamɔ ha nyɛ lɛ eko nɔ, ni mijaje mitsɔɔ nyɛ yɛ faŋŋ kɛ shia fɛɛ shia hu.” Beni Paulo ‘tsɔɔ nii yɛ shia kɛ shia’ lɛ, no mli lɛ ani eesara enanemɛi krokomɛi ni jáa Yehowa lɛ yɛ amɛshiai amli, ni eewo heyelilɔi ahewalɛ? Dabi, ejaakɛ etee nɔ etsɔɔ mli akɛ: “Miye tsuitsakemɔ kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ kɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo nɔ hemɔkɛyeli lɛ he odase mitsɔɔ Yudafoi kɛ Helabii fɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:20, 21) Kɛ́ aaawie lɛ, tsɔsemɔ ni kɔɔ “tsuitsakemɔ kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ kɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo nɔ hemɔkɛyeli” he lɛ, he ebahiaŋ mɛi ni ejɔɔ amɛhe nɔ momo amɛha Yehowa lɛ. Paulo tsɔse Kristofoi onukpai ni yɔɔ Efeso lɛ yɛ shia kɛ shia shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli be mli ni etsɔɔ mɛi ni heee yeee lɛ anii yɛ tsuitsakemɔ kɛ hemɔkɛyeli he lɛ. Kɛtsɔ enɛ feemɔ nɔ lɛ, Paulo nyiɛ gbɛ ni Yesu je efɔ shi lɛ sɛɛ.

12, 13. Yɛ Filipibii 1:7 lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, mɛni Yehowa webii efee yɛ hegbɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛaashiɛ lɛ he?

12 Shia kɛ shia shiɛmɔ nitsumɔ lɛ baanyɛ afee nɔ ni wa waa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi komɛi amli fuɔ kɛji wɔtee amɛshiai amli koni wɔkɛ Biblia mli shɛɛsane ayaha amɛ lɛ. Jeee wɔshwelɛ ji akɛ wɔgba mɛi anaa. Kɛlɛ, shia kɛ shia shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji Ŋmalɛ naa nifeemɔ ko, ni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔye odase yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ. (Marko 12:28-31) Bɔni afee ni wɔfã hegbɛ ni wɔyɔɔ yɛ mla naa akɛ wɔɔshiɛ yɛ shia kɛ shia lɛ he lɛ, wɔkɛ saji etee kojomɔhei, ni United States Kojomɔhe Wulu Fe Fɛɛ lɛ hu fata he. (Filipibii 1:7) Kɛhoo lɛ kojomɔhe lɛ yeɔ sane lɛ ehaa wɔ be fɛɛ be. Enɛ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ ji kojomɔ ko ni akɛha ni nyiɛ sɛɛ lɛ:

13 “Jamɔ he dɛhiɛmɔ woji ajaramɔ ji maŋsɛɛ sanekpakpa jajemɔ nifeemɔ ko ni etsɛ waa—taakɛ bɔ ni be ni akɛfee woji akalamɔ tsɔji lɛ etsɛ lɛ pɛpɛɛpɛ. Yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, ebafee hewalɛ ko ni kanyaa jamɔ kui srɔtoi. Ŋmɛnɛ, jamɔŋ kui srɔtoi amlibii ni hɔɔ jamɔ he woji ni kɛ Sanekpakpa lɛ yaa shiai akpei abɔ mli, ni tsɔɔ aŋkroaŋkroi asaramɔ nɔ bɔni afee ni amɛnine ashɛ mɛi ni baakpɛlɛ amɛhemɔkɛyelii anɔ lɛ, kɛ nɛkɛ sanekpakpa jajemɔ gbɛ nɛɛ miitsu nii yɛ gbɛ ni da nɔ. . . . Yɛ [United States Mlawoo He Gbɛjianɔtoo] ni Atsake Hiɛ Klɛŋklɛŋ lɛ naa lɛ, nɛkɛ jamɔ mli nifeemɔ nɛɛ he yɛ sɛɛnamɔ taakɛ jamɔ yɛ sɔlemɔtsui amli kɛ shiɛmɔ kɛmiijɛ shiɛmɔ adeka mli lɛ ji lɛ pɛpɛɛpɛ.”—Murdock v. Pennsylvania, 1943.

Mɛni Hewɔ Esa akɛ Aya nɔ Ashiɛ?

14. Mɛɛ hewalɛ ni yaa hiɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ baanyɛ ená yɛ mɛi anɔ?

14 Yiŋtoi babaoo yɛ ni aaadamɔ nɔ ashiɛ yɛ shia kɛ shia. Be fɛɛ be ni wɔyaa shiatsɛ ko ŋɔɔ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ koni wɔdũ Ŋmalɛ mli anɔkwale wu ko. Wɔbɔɔ mɔdɛŋ ni wɔshwie nɔ nu kɛtsɔ sɛɛkuu kɛ sramɔ nɔ. Ni ebaanyɛ ená hewalɛ ni yaa hiɛ yɛ shiatsɛ lɛ nɔ, ejaakɛ Paulo ŋma akɛ: “Mi lɛ, mitɛo; Apolo shwie nɔ nu; shi Nyɔŋmɔ ha shwere.” (1 Korintobii 3:6) No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔyaa nɔ ‘wɔdũa ni wɔshwie nɔ nu,’ kɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ Yehowa ‘baaha ekwɛ̃.’

15, 16. Mɛni hewɔ wɔyaa mɛi aŋɔɔ yɛ amɛshiai amli shii abɔ lɛ?

15 Wɔtsuɔ sanekpakpa jajelɔi anitsumɔ lɛ ejaakɛ wala he ebaje oshara mli. Kɛtsɔ shiɛmɔ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhere wɔ diɛŋtsɛ kɛ mɛi ni boɔ wɔ toi lɛ ayiwala. (1 Timoteo 4:16) Kɛji wɔná wɔle akɛ mɔ ko wala yɛ oshara mli lɛ, ani wɔkɛ shɔ̃ɔfeemɔ baaye wɔbua lɛ? Dabi kwraa! Akɛni ekɔɔ yiwalaheremɔ he hewɔ lɛ, wɔyaa mɛi lɛ aŋɔɔ yɛ amɛshiai amli shii abɔ. Shihilɛi yaa nɔ etsakeɔ. Ekolɛ mɔ ko ni bɛ deka kwraa ni ekɛaabo toi yɛ shihilɛ ko mli lɛ baasumɔ ni ebo Biblia mli shɛɛsane lɛ toi yɛ be kroko mli. Ekolɛ weku lɛ mlinyo kroko baagbele shinaa lɛ, ni no baanyɛ atee Ŋmalɛ mli sanegbaa shi.

16 Jeee shiatsɛmɛi lɛ ashihilɛi pɛ baanyɛ atsake, shi amɛsui hu baanyɛ atsake. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, suɔlɔ ko gbele ni yɔɔ dɔlɛ lɛ baanyɛ atsirɛ aŋkro ko koni ebo Maŋtsɛyeli shɛɛsane lɛ toi. Wɔgbɛkpamɔ ji ni wɔshɛje mɔ lɛ mii, wɔha ehiɛ aba emumɔŋ hiamɔ nii anɔ, ni wɔtsɔɔ lɛ gbɛ nɔ ni eeetsɔ etsu he nii.—Mateo 5:3, 4.

17. Mɛni ji yiŋtoo titri ni hɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ?

17 Yiŋtoo titri hewɔ ni wɔyeɔ odase yɛ shia kɛ shia loo ni wɔkɛ wɔhe woɔ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔi krokomɛi amli lɛ ji miishɛɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔɔfata he ni akɛha mɛi ale Yehowa gbɛi lɛ. (2 Mose 9:16; Lala 83:19) Kwɛ jɔɔmɔ ni eji kɛji akɛ wɔsanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ ye ebua mɛi ni sumɔɔ anɔkwale kɛ jalɛnifeemɔ, ni amɛbatsɔmɔ Yehowa yijielɔi lɛ! Lalatsɛ lɛ la akɛ: “Oblahii kɛ oblayei hu, onukpai kɛ gbekɛbii bluublu: Ha amɛjie Yehowa gbɛi lɛ yi; ejaakɛ ekome too egbɛi kwɔ gojoo, enunyam lɛ teke shikpɔŋ kɛ ŋwɛi fɛɛ.”—Lala 148:12, 13.

Sanekpakpa Jajemɔ He Baa Sɛɛnamɔ Kɛhaa Wɔ akɛ Aŋkroaŋkroi

18. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ he sɛɛ yɛ?

18 Sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ ni wɔɔtsu lɛ he baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ akɛ aŋkroaŋkroi yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Sanekpakpa lɛ ni wɔkɛaaya shia kɛ shia lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnáa heshibaa su, titri lɛ be mli ni ahereee wɔ hiɛmɛɛ lɛ. Kɛji akɛ wɔɔtsɔmɔ sanekpakpa jajelɔi ni he esa lɛ, no lɛ ehe miihia ni wɔfee tamɔ Paulo, mɔ ni ‘tsɔ̃ ehe nɔ fɛɛ nɔ eha mɛi fɛɛ koni bɔ fɛɛ bɔ ni aaafee lɛ ekɛhere mɛi komɛi ayiwala’ lɛ. (1 Korintobii 9:19-23) Niiashikpamɔi ni wɔnáa kɛjɛɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔkɛ hiɛshikamɔ tsuɔ nii. Kɛtsɔ wɔhe ni wɔkɛaafɔ Yehowa nɔ kɛ wiemɔi ni sa ni wɔkɛaatsu nii lɛ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ Paulo ŋaawoo lɛ atsu nii akɛ: “Nyɛhaa nyɛwiemɔ he abaa nyam daa, ni ŋoo ahi mli, ni nyɛle bɔ ni sa akɛ nyɛhaa mɔ fɛɛ mɔ hetoo.”—Kolosebii 4:6.

19. Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yeɔ ebuaa sanekpakpa jajelɔi lɛ yɛ?

19 Sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ kanyaa wɔ hu ni wɔkɛ wɔhe fɔɔ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ. (Zakaria 4:6) Nɔ ni jɛɔ mli kɛbaa ji akɛ, anaa eyibii—“suɔmɔ, miishɛɛ, hejɔlɛ, tsuishitoo, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, hiɛshikamɔ”—lɛ faŋŋ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Galatabii 5:22, 23) Enáa bɔ ni wɔkɛ mɛi yeɔ wɔhaa lɛ nɔ hewalɛ, ejaakɛ toiboo ni wɔɔfee wɔha mumɔ lɛ kudɔmɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔjieɔ suɔmɔ kpo, ni wɔnáa mlifilimɔ kɛ toiŋjɔlɛ, ni wɔnáa tsuishitoo kɛ mlihilɛ, ni wɔjieɔ ekpakpafeemɔ kɛ hemɔkɛyeli kpo, ni wɔjieɔ mlijɔlɛ kɛ henɔyeli kpo be mli ni wɔjajeɔ sanekpakpa lɛ.

20, 21. Mɛɛ jɔɔmɔi kɛ sɛɛnamɔi komɛi jɛɔ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ ni wɔɔtsu ni deka bɛ mli kwraa lɛ mli kɛbaa?

20 Jɔɔmɔ kroko ni wɔnine shɛɔ nɔ akɛ sanekpakpa jajelɔi lɛ ji akɛ wɔnáa musuŋtsɔlɛ babaoo. Kɛji akɛ mɛi tsi amɛnaagbai—hela, nitsumɔ ni anaaa, daa gbi kaai—lɛ atã lɛ, wɔfeee wɔhe ŋaawolɔi shi moŋ wɔkɛ ŋmalɛi ni woɔ mɔ hewalɛ ni shɛjeɔ mɔ mii lɛ haa amɛ. Wɔsusuɔ mɛi ni ashwila amɛ yɛ mumɔŋ ni tamɔ nɔ ni amɛsumɔɔ ekpakpafeemɔ lɛ ahe. (2 Korintobii 4:4) Ni kwɛ jɔɔmɔ ni eji akɛ aaaye abua mɛi ni “ajie ato naanɔ wala” lɛ!—Bɔfoi lɛ Asaji 13:48.

21 Wɔhe ni wɔkɛwoɔ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ mli daa lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔjwɛŋmɔ hiɔ mumɔŋ nibii anɔ. (Luka 11:34) Eka shi faŋŋ akɛ sɛɛnamɔ yɛ enɛ feemɔ he akɛni kɛ jeee nakai kulɛ, ekolɛ wɔbaaŋmɛɛ wɔhe wɔha kaai ni jɛɔ heloonaa nibii asɛɛtiumɔ mli kɛbaa ni eyi je lɛŋ obɔ lɛ. Bɔfo Yohane bɔ Kristofoi akɔkɔ akɛ: “Nyɛkasumɔa je lɛ aloo nibii hu ni yɔɔ je lɛŋ. Kɛji mɔ ko miisumɔ je lɛ, belɛ tsɛ lɛ suɔmɔ lɛ bɛ emli; ejaakɛ nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ, heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ kɛ hiŋmɛii lɛ asɛɛdii nii lɛ kɛ shihilɛ lɛ mli hewoo lɛ, ejɛɛɛ tsɛ lɛ mli, shi moŋ je lɛ mli ejɛ; ni je lɛ hoɔ eyaa kɛ emli sɛɛdii nii lɛ; shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.” (1 Yohane 2:15-17) Ní wɔɔtsɔmɔ sanekpakpa jajelɔi ni bɛ deka kwraa ni tsuɔ babaoo yɛ Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔkasumɔ je lɛ.—1 Korintobii 15:58.

Too Ŋwɛi Jwetrii

22, 23. (a) Mɛɛ jwetrii Kristofoi sanekpakpa jajelɔi buaa naa? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baaye abua wɔ yɛ?

22 Maŋtsɛyeli shiɛmɔ yɛ ekãafeemɔ mli lɛ kɛ naanɔ sɛɛnamɔi baa. Yesu tsɔɔ enɛ beni ekɛɛ akɛ: “Nyɛkabɔa jwetrii nyɛhaa nyɛhe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, he ni omlɛ̃gɛ̃ kɛ ŋkanale fiteɔ nii ni julɔi gbáa bajuɔ yɛ lɛ. Shi nyɛbɔa jwetrii nyɛhaa nyɛhe yɛ ŋwɛi, he ni omlɛ̃gɛ̃ kɛ ŋkanale fiteee nii ni julɔi gbaaa amɛyajuuu yɛ lɛ. Shi he ni nyɛjwetri yɔɔ lɛ, jɛi nyɛtsui aaahi.”—Mateo 6:19-21.

23 Eba akɛ wɔɔya nɔ wɔbua jwetrii anaa yɛ ŋwɛi, ni wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ wɔnyɛŋ wɔná hegbɛ ko kwraa ni da fe enɛ akɛ wɔɔdamɔ Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ Yehowa najiaŋ akɛ e-Dasefoi. (Yesaia 43:10-12) Be mli ni wɔtsuɔ nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi lɛ he nii lɛ, wɔbaanyɛ wɔnu he taakɛ Kristofonyo yoo ko ni eye fe afii 90 lɛ nu he, mɔ ni wie wiemɔi nɛɛ yɛ afii babaoo ni ekɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ he lɛ akɛ: “Yɛ fɛɛ mli lɛ miida Yehowa shi akɛ ená mihe tsui yɛ afii abɔ nɛɛ fɛɛ mli, ni misɔlemɔ ni jɛ mitsuiŋ ji akɛ ebaafee misuɔmɔ Tsɛ kɛya naanɔ.” Kɛji akɛ wɔ hu wɔbuɔ wekukpaa ni ka wɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa lɛ, no lɛ eka shi faŋŋ akɛ wɔbaasumɔ ni wɔtsu sanekpakpa jajelɔ nitsumɔ lɛ yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ. Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baaye abua wɔ ni wɔna bɔ ni wɔbaafee wɔgbe wɔsɔɔmɔ lɛ naa kwraa.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔtsu sanekpakpa jajelɔ nitsumɔ lɛ?

• Mɛni obaanyɛ okɛɛ yɛ sanekpakpa jajelɔi ni hi shi blema kɛ amrɔ nɛɛ anitsumɔ lɛ he?

• Mɛni hewɔ wɔyeɔ odase yɛ shia kɛ shia lɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ bo diɛŋtsɛ onáa sanekpakpa jajelɔ nitsumɔ ni otsuɔ lɛ he sɛɛ yɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10]

Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nanemɛi nitsulɔi ni yɔɔ miishɛɛ lɛ yɛ, tamɔ sanekpakpa jajelɔi Filipo kɛ ebiyei lɛ ji lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 14]

Mɛɛ gbɛ nɔ onáa he sɛɛ yɛ, be mli ni oshiɛɔ sanekpakpa lɛ otsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ?