Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Okɛ Ohe Afɔ̃ Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Nɔ Ni Okɛtsu Shihilɛ Ni Tsakeɔ Lɛ He Nii

Okɛ Ohe Afɔ̃ Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Nɔ Ni Okɛtsu Shihilɛ Ni Tsakeɔ Lɛ He Nii

Okɛ Ohe Afɔ̃ Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Nɔ Ni Okɛtsu Shihilɛ Ni Tsakeɔ Lɛ He Nii

“Bɔɔ mɔdɛŋ ni okɛ ohe adamɔ Nyɔŋmɔ hiɛ, akɛ mɔ ko ni sa.”—2 TIMOTEO 2:15.

1. Mɛɛ tsakemɔi kɛ naagba baa wɔmumɔŋ shihilɛ kpakpa lɛ nɔ?

JEŊ ni wɔyɔɔ mli lɛ miiya nɔ eetsake. Wɔnaa nɔyaai ni yɔɔ naakpɛɛ ni aná yɛ jeŋ nilee kɛ tsɔnei ahe nilee mli, kɛ agbɛnɛ hu jeŋba he sui ni fiteɔ kwraa. Taakɛ wɔkase yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, esa akɛ Kristofoi ate shi ashi je ni teɔ shi eshiɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ. Shi beni je lɛ tsakeɔ lɛ, wɔ hu wɔtsakeɔ yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ. Wɔdaraa kɛtsɔmɔɔ onukpai. Ekolɛ wɔbaatsɔmɔ niiatsɛmɛi loo ohiafoi, wɔbaaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ loo wɔhe baaye, ni wɔbaaná suɔlɔi loo wɔsuɔlɔi baagboi. Tsakemɔi nɛɛ ateŋ babaoo ji nɔ ni wɔnyɛɛɛ he nɔ ko wɔfee, ni amɛbaanyɛ amɛkɛ naagbai heei ni mli wa aba wɔmumɔŋ shihilɛ kpakpa lɛ nɔ.

2. Tsakemɔi srɔtoi ba David shihilɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

2 Mɛi fioo pɛ ji mɛi ni kɛ tsakemɔi babaoo ni tamɔ David, ni ji Ishai bi lɛ nɔ lɛ kpeɔ yɛ amɛshihilɛ mli. Ákɛ oblanyo tookwɛlɔ ni aleee lɛ lɛ, David tsake shwiaa kɛbatsɔ maŋ gbɔmɔ. Sɛɛ mli lɛ, ebatsɔ kobɔfo, ni maŋtsɛ awuŋayelɔ ko gbɔbi lɛ tamɔ agbɔbiɔ kooloo ko. No sɛɛ lɛ, David batsɔ maŋtsɛ kɛ kunimyelɔ. Emia ehiɛ yɛ nibii ni naa wa ni jɛ esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ni efee lɛ mli kɛba lɛ mli. Oshara ba enɔ, ni eweku lɛ mli gbála. Etsɔ niiatsɛ, egbɔ, ni ená nɔ yɛ gbɔlɛ mli helai amli. Shi kɛlɛ, yɛ tsakemɔi babaoo ni ba David shihilɛ mli lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ekɛ ehe fɔ̃ Yehowa kɛ E-mumɔ lɛ nɔ yɛ ewala gbii abɔ fɛɛ mli. Efee nɔ fɛɛ nɔ ni eeenyɛ koni ‘edamɔ Nyɔŋmɔ hiɛ akɛ mɔ ko ni sa,’ ni Nyɔŋmɔ jɔɔ lɛ. (2 Timoteo 2:15) Eyɛ mli akɛ wɔshihilɛ lɛ yɛ srɔto yɛ David nɔ lɛ he moŋ, shi wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko kɛjɛ bɔ ni etsu eshihilɛ mli saji ahe nii eha lɛ mli. Enɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ koni wɔle bɔ ni wɔbaafee wɔya nɔ wɔná yelikɛbuamɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ŋɔɔ beni tsakemɔi baa wɔshihilɛi amli lɛ.

David Heshibaa—Eji Nɔkwɛmɔnɔ Kpakpa

3, 4. Ákɛ oblanyo tookwɛlɔ lɛ, David jɛ shihilɛ ni alé lɛ mli kɛbatsɔ maŋ gbɔmɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

3 Ákɛ gbekɛ nuu lɛ, aleee David yɛ lɛ diɛŋtsɛ eweku ni ejɛ mli lɛ po mli. Beni gbalɔ Samuel ba Betlehem lɛ, David tsɛ kɛ ebihii lɛ ateŋ mɛi kpawo tsɔɔ lɛ. Ashi David, ni ji gbekɛ lɛ koni eyakwɛ toi lɛ. Shi kɛlɛ, Yehowa ehala David akɛ Israel wɔsɛɛ be mli maŋtsɛ. Atsu ni ayaŋɔ David kɛjɛ ŋa lɛ nɔ kɛba. No sɛɛ lɛ, Biblia lɛ mli sane lɛ kɛɛ akɛ: “Samuel wó mu kɛ koŋ lɛ, ni eŋɔfɔ lɛ yɛ enyɛmimɛi lɛ ateŋ. Ni Yehowa mumɔ yi David nɔ kɛjɛ nɛkɛ gbi nɛɛ nɔ kɛyaa nɛɛ fɛɛ.” (1 Samuel 16:12, 13) David kɛ ehe fɔ̃ nakai mumɔ lɛ nɔ yɛ ewala gbii abɔ fɛɛ mli.

4 Etsɛŋ ni oblanyo tookwɛlɔ nɛɛ baatsɔ maŋ gbɔmɔ. Atsu ni ayaŋɔ lɛ kɛba koni ebasɔmɔ maŋtsɛ lɛ ni etswa saŋku eha lɛ. Egbe tabilɔ Goliat, ni ji oblaŋ ni he yɔɔ gbeyei aahu akɛ Israel asraafoi ni he esa lɛ she gbeyei akɛ amɛkɛ lɛ aaawuu lɛ. Beni afee David tabilɔi ahiɛnyiɛlɔ lɛ, ekɛ Filistibii lɛ wuu ni eye amɛnɔ kunim. Maŋbii lɛ sumɔɔ esane. Amɛfo lala kɛjie eyi. Mra mli lɛ, Maŋtsɛ Saul ŋaawolɔ ko tsɔɔ bɔ ni David ji lɛ mli akɛ, ejeee mɔ ko ni “le saŋkutswaa jogbaŋŋ” kɛkɛ, shi moŋ “nuu kakalɔ kɛ tawulɔ ji lɛ, ele nii ni ehe hu yɛ fɛo.”—1 Samuel 16:18; 17:23, 24, 45-51; 18:5-7.

5. Mɛni baaha kulɛ David awó ehe nɔ, ni te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ efeee nakai lɛ?

5 David hé gbɛi, ehe yɛ fɛo, ele nii, eyɛ saŋkutswaa mli hesaai, ehe esa yɛ asraafoi anitsumɔ mli, Nyɔŋmɔ kpɛlɛ enɔ—ená nibii fɛɛ ni mɔ ko baashwe akɛ ená lɛ. Nibii nɛɛ ateŋ eko fɛɛ eko baanyɛ aha ewó ehe nɔ, shi efeee nakai. Kadimɔ hetoo ni David kɛha Maŋtsɛ Saul ni kɛ ebiyoo ha David gbãla lɛ. David jɛ heshibaa diɛŋtsɛ mli ekɛɛ akɛ: “Namɔ ji mi, ni namɛi ji miwekumɛi aloo mitsɛ weku lɛ yɛ Israel, ni matsɔ maŋtsɛ shaanuu?” (1 Samuel 18:18) Beni woloŋlelɔ ko wieɔ kuku nɛɛ he lɛ, eŋma akɛ: “Nɔ ni David tsɔɔ ji akɛ, lɛ diɛŋtsɛ ehesaai, loo hegbɛ ni eyɔɔ, loo weku mli ni ejɛ lɛ nyɛŋ aha efee mɔ ni aaaná hegbɛ akɛ aaatsɛ lɛ maŋtsɛ lɛ shaanuu.”

6. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔná heshibaa lɛ?

6 Yɔsemɔ ni David yɔse akɛ Yehowa yɛ nyɛmɔ kwraa fe adesai yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ lɛ ji nɔ ni ha eba ehe shi lɛ. David naa kpɛ ehe akɛ Nyɔŋmɔ gbalaa ejwɛŋmɔ kɛbaa adesai po anɔ. (Lala 144:3) David le hu akɛ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni ekolɛ eeená lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa ba lɛ diɛŋtsɛ ehe shi koni ewaje lɛ, ebu ehe, ni ekwɛ enɔ. (Lala 18:36) Mɛɛ nikasemɔ kpakpa po enɛ ji kɛha wɔ nɛkɛ! Esaaa akɛ wɔhesaai, nibii ni wɔnyɛ wɔtsu, kɛ hegbɛi ni wɔyɔɔ lɛ haa wɔwoɔ wɔhe nɔ kɔkɔɔkɔ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Ni asaŋ mɛni oyɔɔ ni jeee ha ahao? Shi kɛji ha ahao lɛ, mɛɛba oshwãa tamɔ nɔ ni jeee ha ahao lɛ?” (1 Korintobii 4:7) Kɛ wɔbaaná Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ koni ekpɛlɛ wɔnɔ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔná heshibaa ni wɔya nɔ wɔjie lɛ kpo.—Yakobo 4:6.

“Nyɛkatɔa Nyɛ Diɛŋtsɛ Nyɛhe Owele”

7. Mɛɛ hegbɛ David ná ni ebaanyɛ ekɛgbe Maŋtsɛ Saul?

7 David gbɛihemɔ lɛ haaa ewo ehe nɔ, ni ehaaa eye awuŋa ni baanyɛ eha egbe Maŋtsɛ Saul ní Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ekpá yɛ enɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ David efeko efɔŋ ko moŋ, shi ejo foi kɛbaa ewala yi, ni eyahi ŋa lɛ nɔ. Be ko ni Maŋtsɛ Saul enyiɛ David sɛɛ aahu ni ejɔɔɔ ehe lɛ, eyabote tɛsaa ko mli, ni eleee akɛ David kɛ ehefatalɔi lɛ eyatee yɛ jɛmɛ. Hii ni fata David he lɛ wo lɛ hewalɛ koni ekɛ nɔ ni tamɔ hegbɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ lɛ atsu nii koni egbe Saul. Wɔbaanyɛ wɔfee amɛhe mfoniri yɛ wɔjwɛŋmɔ mli ni amɛmiiwo David toiŋ yɛ duŋ lɛ mli akɛ: “Naa, gbi ni Yehowa kɛo akɛ: Naa, majie ohenyɛlɔ lɛ mawo odɛŋ, koni ofee lɛ bɔ ni sa ohiɛ lɛ nɛ!”—1 Samuel 24:2-6.

8. Mɛni hewɔ David ye ehe nɔ koni ekatɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe owele lɛ?

8 David kpoo akɛ eeefee Saul efɔŋ ko. Akɛni ená hemɔkɛyeli ni eto etsui shi hewɔ lɛ, ená he miishɛɛ akɛ eeeshi saji eha Yehowa. Beni maŋtsɛ lɛ je kpo kɛjɛ tɛsaa lɛ mli lɛ, David bo etsɛ lɛ ni ekɛɛ akɛ: “Yehowa akojo mikɛo teŋ, ni Yehowa nɔŋŋ atɔ mihe owele yɛ onɔ; shi mi lɛ minine esaŋ ohe!” (1 Samuel 24:13) Eyɛ mli akɛ David le akɛ Saul etɔ̃ moŋ, shi lɛ diɛŋtsɛ etɔɔɔ ehe owele; ni asaŋ ekɛ Saul ewieee musubɔɔ wiemɔ ko, ni ewieee ehe musubɔɔ wiemɔ ko etsɔɔ mɔ ko. David ye ehe nɔ yɛ shihilɛi srɔtoi krokomɛi amli koni ekatɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe owele. Yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛ ehe fɔ̃ Yehowa nɔ koni etsu saji lɛ ahe nii.—1 Samuel 25:32-34; 26:10, 11.

9. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔtɔɔ owele kɛji aate shi aawo wɔ loo aawa wɔyi lɛ?

9 Taakɛ David ji lɛ, ekolɛ obaayaje jaramɔ shihilɛi amli. Ekolɛ nanemɛi skulbii, nanemɛi nitsulɔi, wekumɛi, loo mɛi krokomɛi ni esoro amɛhemɔkɛyeli yɛ onɔ̃ lɛ he lɛ miite shi kɛmiiwo bo loo amɛmiiwa bo yi. Kaato amɛ najiaŋ. Mɛɛ Yehowa, ni obi lɛ ni eha bo emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ koni eye ebua bo. Ekolɛ ojeŋba kpakpa lɛ baaha mɛi ni heee yeee lɛ anaa akpɛ amɛhe ni amɛbatsɔmɔ heyelilɔi. (1 Petro 3:1) Yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni baaba lɛ mli lɛ, ná nɔmimaa akɛ Yehowa naa shihilɛ mli ni oyɔɔ lɛ, ni ebaafee he nɔ ko yɛ lɛ diɛŋtsɛ ebe ni sa mli. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Suɔlɔi, nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele, shi moŋ nyɛŋmɛa mlifu lɛ gbɛ; ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Minɔ̃ ji oweletɔɔ, ni mato najiaŋ, Nuŋtsɔ lɛ kɛɛ.’”—Romabii 12:19.

“Nyɛboa Tsɔsemɔ Toi”

10. Te eba lɛ tɛŋŋ ni David fee esha lɛ, ni ebɔ mɔdɛŋ akɛ eeetsi esha lɛ nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

10 Be shwie mli. David batsɔ maŋtsɛ ni asumɔɔ esane ni ehé gbɛi waa. Ekolɛ anɔkwa ni eye yɛ eshihilɛ mli ni sa kadimɔ, kɛ lalai ni ŋɔɔŋɔi ni eŋma kɛjie Yehowa yi lɛ baaha asusu akɛ eji mɔ ko ni efeŋ esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ kɔkɔɔkɔ. Shi kɛlɛ efee esha. Gbi ko lɛ, maŋtsɛ lɛ damɔ etsu lɛ yiteŋ ni ena akɛ yoo ko ni he yɔɔ fɛo miiju ehe. Ebi ni atsɔɔ lɛ mɔ ni eji. Beni David ná ele akɛ atsɛɔ yoo lɛ akɛ Batsheba, ni ákɛ ewu ni ji Uria lɛ etee ta lɛ, etsu ni ayaŋɔ lɛ kɛba, ni ekɛ lɛ ná bɔlɛ. Sɛɛ mli lɛ ebaná ele akɛ yoo lɛ ená musu. Kwɛ hiɛshishwiemɔ ni enɛ baaji kɛji akɛ mɛi ná amɛle! Yɛ Mose Mla lɛ shishi lɛ, gbalafitemɔ ji esha ni akɛ gbele gbalaa mɔ toi yɛ he. Ekolɛ maŋtsɛ lɛ susu akɛ ebaanyɛ ekɛ esha lɛ atée. No hewɔ lɛ ekɛ shɛɛ ha ni akɛyaha tabilɔi lɛ, ni efa koni aha Uria aku esɛɛ kɛba Yerusalem. David susu akɛ Uria baaya ni eyawɔ Batsheba masɛi nakai gbɛkɛ lɛ, shi eyabaaa lɛ nakai. Akɛni ewo David mli la hewɔ lɛ, eŋma wolo eha Uria kɛku esɛɛ kɛtee ta lɛ mli koni ekɛyaha Yoab, ni ji tatsɛnukpa lɛ. Wolo lɛ bi ni aha Uria ayadamɔ ta lɛ mli he ko ni baaha egbo. Yoab bo lɛ toi, ni agbe Uria. Beni Batsheba ye ŋkɔmɔ egbe naa lɛ, David ŋɔ lɛ efee eŋa.—2 Samuel 11:1-27.

11. Mɛɛ sane Natan gba David, ni te efee enii yɛ he eha tɛŋŋ?

11 Etamɔ nɔ ni ŋaatsɔɔ lɛ eye omanye, shi kɛlɛ esa akɛ kulɛ David ale akɛ sane tso muu lɛ fɛɛ yɛ faŋŋ ni agbele nɔ yɛ Yehowa hiɛ. (Hebribii 4:13) Nyɔji komɛi asɛɛ lɛ afɔ́ gbekɛ lɛ. Kɛkɛ ni yɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ naa lɛ, Natan tee David ŋɔɔ. Gbalɔ lɛ gba maŋtsɛ lɛ shihilɛ ko ni niiatsɛ ko ni yɔɔ tooi babaoo lɛ yamɔ ohiafo ko too kome pɛ ni esumɔɔ lɛ, ni egbe lɛ lɛ he sane. Sane lɛ tée David jalɛsaneyeli henumɔi ashi, shi kɛlɛ eyooo sɛɛ akɛ eji abɛbua. David he fee oya kɛkojo nakai nuu niiatsɛ lɛ. Ekɛ mlifu ni naa wa kɛɛ Natan akɛ: “Nuu ni ye nɛkɛ sane nɛɛ, esa gbele!”—2 Samuel 12:1-6.

12. Mɛɛ kojomɔ Yehowa kɛba David nɔ?

12 Gbalɔ lɛ ha lɛ hetoo akɛ: “Bo ji nakai nuu lɛ!” David ekojo lɛ diɛŋtsɛ ehe. Yɛ anɔkwale mli lɛ, David mli ni fu oya lɛ ha ehiɛ gbo kpɔtɔɔ ni eye awerɛho babaoo. Akɛni enaa ekpɛ ehe hewɔ lɛ, ebo Yehowa kojomɔ ni anyɛɛɛ ajo naa foi ni Natan jajeɔ lɛ toi. Miishɛjemɔ loo kpatamɔ wiemɔ ko bɛ. Efɔŋ ni David fee lɛ ha etse Yehowa wiemɔ lɛ hiɛ atua. Ani ekɛ henyɛlɔi aklante egbeee Uria? Klante kpaŋ yɛ David shia lɛ mli. Ani ekɛ Uria ŋa lɛ náaa bɔlɛ yɛ teemɔŋ? Efɔŋ ni tamɔ nakai nɔŋŋ baaba enɔ, jeee yɛ teemɔŋ, shi yɛ faŋŋ mli.—2 Samuel 12:7-12.

13. Te David fee enii yɛ Yehowa tsɔsemɔ lɛ he eha tɛŋŋ?

13 Nɔ ni David fee ni ehi ji akɛ, ekɛɛɛ akɛ eyeee fɔ́. Emli fuuu gbalɔ Natan. Eshwaaa mɛi krokomɛi akɛ amɛji mɛi ni ha efee esha lɛ, ni ejieee enaa hu akɛ esane ja. Beni ajaje ehe eshai lɛ atsɔɔ lɛ lɛ, David kpɛlɛ nɔ ni ekɛɛ akɛ: “Mifee Yehowa shishi esha.” (2 Samuel 12:13) Lala 51 lɛ tsɔɔ bɔ ni etɔmɔ lɛ ha ehe jara lɛ, kɛ bɔ ni eshwa ehe waa lɛ mli. Ekpá Yehowa fai akɛ: “Kaajie mi yɛ ohiɛ oshɛ́ ofɔ̃, ni kaaŋɔ o-Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛmiijɛ mimli!” Eheɔ eyeɔ akɛ yɛ Yehowa mlihilɛ lɛ hewɔ lɛ, ekpoŋ “tsui ní werɛ eho ehe ní tswiaa shi kɛ dɔlɛ” yɛ esha hewɔ lɛ. (Lala 51:13, 19) David tee nɔ ekɛ ehe fɔ̃ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ Yehowa ebuuu David he kɛjɛɛɛ nibii ni naa wa ni jɛ esha ni efee lɛ mli kɛba lɛ he moŋ, shi ekɛ ehe esha lɛ ke lɛ.

14. Te esa akɛ wɔfee wɔnii yɛ Yehowa tsɔsemɔ lɛ he wɔha tɛŋŋ?

14 Wɔ fɛɛ wɔyeee emuu, ni wɔ fɛɛ wɔfeɔ esha. (Romabii 3:23) Ekolɛ bei komɛi lɛ wɔbaafee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ tamɔ nɔ ni David fee lɛ. Taakɛ tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ tsɔseɔ ebii lɛ, nakai pɛpɛɛpɛ Yehowa jajeɔ mɛi ni miisumɔ koni amɛsɔmɔ lɛ lɛ. Eyɛ mli akɛ tsɔsemɔ he yɛ sɛɛnamɔ moŋ, shi enɔkpɛlɛmɔ wa. Yɛ anɔkwale mli lɛ eji “dɔlɛ nɔ̃” yɛ bei komɛi amli. (Hebribii 12:6, 11) Shi kɛlɛ, kɛ́ ‘wɔbo tsɔsemɔ toi’ lɛ, wɔbaanyɛ wɔsaa wɔkɛ Yehowa teŋ. (Abɛi 8:33) Kɛ́ Yehowa baaya nɔ ekɛ emumɔ lɛ ajɔɔ wɔ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkpɛlɛ tsɔsemɔ nɔ ni wɔfee nii ni baaha Nyɔŋmɔ akpɛlɛ wɔnɔ.

Kɛ Ohiɛ Akafɔ̃ Nifalɛ ni Bɛ Shweshweeshwe lɛ Nɔ

15. (a) Mɛɛ gbɛ̀i anɔ mɛi komɛi kɛ amɛninámɔ tsuɔ nii yɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ David shwe akɛ ekɛ eninámɔ lɛ baatsu nii yɛ?

15 Nɔ ko kwraa bɛ ni tsɔɔ akɛ David jɛ weku ko ni ehé gbɛi mli, loo ákɛ eweku lɛ yɛ nii. Shi kɛlɛ, beni David yeɔ maŋtsɛ lɛ, ená nii babaoo diɛŋtsɛ. Taakɛ ekolɛ ole lɛ, mɛi komɛi kɛ amɛninámɔ teeɔ, ni amɛkɛ hiɛjoomɔ bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛha eshwere loo amɛ pɛ amɛye. Mɛi krokomɛi kɛ shika ni amɛná lɛ tsuɔ nii kɛwoɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhiɛ nyam. (Mateo 6:2) David kɛ eninámɔ lɛ tsu nii yɛ gbɛ kroko nɔ. Eshwe akɛ eeewo Yehowa hiɛ nyam. David kɛɛ Natan bɔ ni eshweɔ akɛ ebaama sɔlemɔtsu kɛha Yehowa koni akɛ kpaŋmɔ adeka, ni no mli lɛ eyɔɔ “buu mli” yɛ Yerusalem lɛ awo mli. Yehowa ná jwɛŋmɔ ni David hiɛ lɛ he miishɛɛ, shi etsɔ Natan nɔ ekɛɛ David akɛ ebi Salomo ji mɔ ni baama sɔlemɔtsu lɛ.—2 Samuel 7:1, 2, 12, 13.

16. Mɛɛ gbɛjianɔi David to kɛha sɔlemɔtsu lɛ maa?

16 David bua nibii ni akɛbaatsu nii yɛ tsu kpele nɛɛ maa mli lɛ naa eshwie shi. David kɛɛ Salomo akɛ: “Misaa shika talentai akpei oha kɛ jwiɛtɛi talentai akpei akpe mito miha Yehowa we lɛ, shi akɔɔble kɛ dade lɛ anyɛɛɛ aŋmɛ tete, ejaakɛ efá babaoo tsɔ; ni misaa tsei kɛ tɛi hu mito, koni oŋɔ eko ofata he.” Ejɛ enii ni eyɔɔ lɛ mli ekɛ shikatsuru talentai 3,000 kɛ jwiɛtɛi talentai 7,000 tsu onia. * (1 Kronika 22:14; 29:3, 4) Mlihilɛ mli ni David jɛ eke nii lɛ jeee henɔwomɔ nifeemɔ, shi moŋ ekɛjie hemɔkɛyeli kɛ ehe ni etuu kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ kpo. Akɛni eyɔse eninámɔ lɛ Jɛɛhe hewɔ lɛ, ekɛɛ Yehowa akɛ: “Oŋɔɔ fɛɛ jɛ, ni odɛŋ wɔná kɛjɛ ni wɔŋɔhao nɛɛ.” (1 Kronika 29:14) David ejurɔfeemɔ su lɛ tsirɛ lɛ koni efee nɔ fɛɛ nɔ ni eeenyɛ koni ekɛha jamɔ krɔŋŋ ashwere.

17. Ŋaawoo ni yɔɔ 1 Timoteo 6:17-19 lɛ kɔɔ niiatsɛmɛi kɛ ohiafoi fɛɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

17 Nyɛhaa wɔkɛ wɔheloonaa nibii lɛ afea ekpakpa nakai nɔŋŋ. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔdi ninámɔ sɛɛ yɛ wɔshihilɛ mli lɛ, esa jogbaŋŋ moŋ akɛ wɔɔtao Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ—no ji nilee gbɛ kɛ gbɛ ni haa anáa miishɛɛ. Paulo ŋma akɛ: “Niiatsɛmɛi ni yɔɔ je nɛŋ lɛ, wo amɛ kitã ni amɛkajwɛŋ nii wuji, ni amɛkaŋɔ amɛhiɛ hu amɛfɔ̃ nifalɛ ni bɛ shweshweeshwe lɛ nɔ, shi moŋ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ nɔ, mɔ hu ni ŋɔɔ nibii fɛɛ ehaa wɔ babaoo, akɛ wɔye mli ŋɔɔmɔ lɛ, ni amɛfee ejurɔ, ni amɛtsɔmɔ niiatsɛmɛi yɛ ejurɔfeemɔi agbɛfaŋ, amɛsumɔ nihamɔ, amɛnine akpɔ, amɛbɔ jwetri amɛha amɛhe, ni efee shishitoo kpakpa eha be ni baaba lɛ, koni amɛmɔ anɔkwa wala lɛ mli.” (1 Timoteo 6:17-19) Bɔ fɛɛ bɔ ni wɔshika shidaamɔ ji lɛ, nyɛhaa wɔkɛ wɔhe afɔ̃a Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ ni wɔdi shihilɛ gbɛ ni baaha wɔtsɔ “niiatsɛ yɛ Nyɔŋmɔ gbɛfaŋ” lɛ sɛɛ. (Luka 12:21) Nɔ ko bɛ ni jara wa fe shidaamɔ kpakpa ni wɔɔná yɛ wɔŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ hiɛ.

Kɛ Ohe Adamɔ Nyɔŋmɔ Hiɛ akɛ Mɔ ko ni Sa

18. David fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa eha Kristofoi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

18 David tao Yehowa nɔkpɛlɛmɔ yɛ eshihilɛ mli fɛɛ. Ebo yɛ lala mli akɛ: “Naa mi mɔbɔ, Nyɔŋmɔ, naa mi mɔbɔ! Ejaakɛ bo abo misusuma baa nɛɛ.” (Lala 57:2) Ehe ni ekɛfɔ̃ Yehowa nɔ lɛ efeee yaka. David gbɔ ni “etɔ kɛ gbii sɔŋŋ.” (1 Kronika 23:1) Eyɛ mli akɛ David tɔ̃ tɔmɔi ni hiɛdɔɔ yɔɔ he moŋ, shi akaiɔ lɛ akɛ Nyɔŋmɔ Odasefoi babaoo ni yɔɔ hemɔkɛyeli ni sa kadimɔ lɛ ateŋ mɔ kome.—Hebribii 11:32.

19. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ wɔhe adamɔ Nyɔŋmɔ hiɛ akɛ mɛi ni sa?

19 Kɛ́ nibii miitsake yɛ oshihilɛ mli lɛ, kaimɔ akɛ Yehowa baanyɛ awaje bo, ewo bo hewalɛ, ni ejaje bo tamɔ bɔ ni Efee eha David lɛ. Taakɛ David ji lɛ, nibii babaoo tsake yɛ Paulo shihilɛ mli. Ni kɛlɛ, lɛ hu etee nɔ eye anɔkwa kɛtsɔ ehe ni ekɛfɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ lɛ nɔ. Eŋma akɛ: “Minyɛɔ nii fɛɛ mifeɔ yɛ mɔ ni wajeɔ mi . . . lɛ mli.” (Filipibii 4:12, 13) Kɛ́ wɔkɛ wɔhe fɔ Yehowa nɔ lɛ, ebaaye ebua wɔ koni wɔye omanye. Eesumɔ ni wɔye omanye. Kɛ́ wɔbo lɛ toi ni wɔtsi wɔbɛŋkɛ lɛ lɛ, ebaaha wɔ hewalɛ koni wɔkɛfee esuɔmɔnaa nii. Ni kɛ́ wɔtee nɔ wɔkɛ wɔhe fɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ ‘wɔkɛ wɔhe adamɔ Nyɔŋmɔ hiɛ, akɛ mɛi ni sa’ bianɛ kɛ agbɛnɛ kɛmiiya naanɔi anaanɔ.—2 Timoteo 2:15.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 16 Yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ akɔntaabuu naa lɛ, shika ni David kɛtsu onia lɛ jara fe U.S. dɔlai 1,200,000,000.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Wɔbaanyɛ wɔte shi wɔshi henɔwomɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔtɔɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe owele lɛ?

• Mɛɛ susumɔ esa akɛ wɔná yɛ tsɔsemɔ he?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ wɔhe afɔ nyɔŋmɔ nɔ, shi jeee ninámɔ nɔ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16, 17]

David kɛ ehe fɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ ni etao ŋwɛi nɔkpɛlɛmɔ. Ani oofee nakai nɔŋŋ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

“Oŋɔɔ fɛɛ jɛ, ni odɛŋ wɔná kɛjɛ ni wɔŋɔhao nɛɛ”