Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Tee Shi Oshi Jeŋ Ko Ni Miitsake Lɛ Mumɔ Lɛ

Tee Shi Oshi Jeŋ Ko Ni Miitsake Lɛ Mumɔ Lɛ

Tee Shi Oshi Jeŋ Ko Ni Miitsake Lɛ Mumɔ Lɛ

“Wɔ lɛ, jeee je nɛŋ mumɔ lɛ wɔná, shi moŋ Mumɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ.”—1 KORINTOBII 2:12.

1. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ atsɔ alaka Hawa?

“ONUFU lɛ laka mi.” (1 Mose 3:13) Hawa, ni ji klɛŋklɛŋ yoo lɛ kɛ nakai wiemɔi fioo lɛ bɔ mɔdɛŋ koni ekɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni etse Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ atua lɛ mli. Nɔ ni ekɛɛ lɛ ja moŋ, shi no haaa eye bem. Akɛ mumɔ tsirɛ bɔfo Paulo ni eŋma yɛ sɛɛ mli akɛ: “[Hawa] alaka.” (1 Timoteo 2:14) Alaka lɛ ni ehe eye akɛ toigbele nifeemɔ—ni ji tso ni agu eyeli, ni eeeye lɛ—he baaba sɛɛnamɔ kɛha lɛ, ni ebaaha etsɔ tamɔ Nyɔŋmɔ. Alaka lɛ hu koni ekayoo mɔ ni shishiuɔ lɛ lɛ. Eleee akɛ onufu lɛ ji Satan Abonsam naawielɔ ko kɛkɛ.—1 Mose 3:1-6.

2. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Satan tsɔɔ elakaa mɛi ŋmɛnɛ? (b) Mɛni ji “je nɛŋ mumɔ lɛ,” ni mɛɛ sanebimɔi wɔbaasusu he?

2 Kɛjɛ Adam kɛ Hawa beaŋ kɛbaa nɛɛ, Satan miiya nɔ eelaka mɛi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ‘eeshishiu jeŋ muu lɛ fɛɛ.’ (Kpojiemɔ 12:9) Eŋaa gbɛ̀i lɛ tsakeko. Eyɛ mli akɛ ekɛ onufu diɛŋtsɛ tsuuu nii dɔŋŋ moŋ, shi eeya nɔ ekɛ ehe miitee koni akayoo lɛ. Satan kɛ hiɛtserɛjiemɔ nitsumɔi tamɔ adafitswaa gbɛ̀i, kɛ gbɛ̀i krokomɛi tsuɔ nii ni ekɛlakaa mɛi, ni amɛheɔ amɛyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ gbɛtsɔɔmɔ he ehiaaa amɛ, ni asaŋ ehe bɛ sɛɛnamɔ kɛha amɛ hu. Mɔdɛŋ ni Abonsam bɔɔ koni elaka mɛi lɛ eha mɛi ni yɔɔ he fɛɛ he ená mumɔ ko ni tseɔ atua amɛshiɔ mlai kɛ shishitoo mlai ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ. Biblia lɛ tsɛɔ enɛ akɛ “je nɛŋ mumɔ lɛ.” (1 Korintobii 2:12) Mumɔ nɛɛ náa mɛi ni leee Nyɔŋmɔ lɛ ahemɔkɛyeli, shihilɛi, kɛ jeŋbai anɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ ajieɔ nakai mumɔ lɛ kpo, ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔte shi wɔshi ehewalɛ ni fiteɔ nii lɛ? Nyɛhaa wɔkwɛa.

Jeŋba He Sui Kpakpai Miifite

3. Mɛni hewɔ ajieɔ “je lɛ mumɔ lɛ” kpo waa yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ?

3 Aajie “je lɛ mumɔ lɛ” kpo waa yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ. (2 Timoteo 3:1-5) Ekolɛ oyɔse akɛ jeŋba he sui kpakpai miifite. Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ nɔ hewɔ ni ebalɛ nakai lɛ mli. Beni ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi yɛ afi 1914 lɛ, ta te shi yɛ ŋwɛi. Aye Satan kɛ ebɔfoi ni ji daimonioi lɛ anɔ kunim, ni ashɛrɛ amɛ ashwie shikpɔŋ lɛ nɔ. Akɛni Satan egiri naakpa hewɔ lɛ, eeewo mɔdɛŋ ni ebɔɔ koni elaka shikpɔŋ lɛ nɔ bii fɛɛ lɛ mli hewalɛ. (Kpojiemɔ 12:1-9, 12, 17) Eetsɔ gbɛ fɛɛ gbɛ ni eeenyɛ nɔ eebɔ mɔdɛŋ koni ‘eshishiu, kɛ́ aaahi lɛ, mɛi ni ahala amɛ lɛ tete.’ (Mateo 24:24) Ákɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ, wɔji mɛi titri ni ekɛ ehiɛ eka. Ebɔɔ mɔdɛŋ koni efite wɔmumɔŋ shidaamɔ lɛ, bɔni afee ni wɔkasa Yehowa hiɛ, koni naanɔ wala he gbɛkpamɔ lɛ abɔ wɔ.

4. Te Yehowa tsuji buɔ Biblia lɛ amɛhaa tɛŋŋ, ni te je lɛ buɔ lɛ ehaa tɛŋŋ?

4 Satan bɔɔ mɔdɛŋ koni egbe Biblia lɛ, ni ji wolo ni he yɔɔ sɛɛnamɔ ni tsɔɔ wɔ wɔ-Bɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ he nii lɛ he guɔ. Yehowa tsuji sumɔɔ Biblia lɛ ni amɛbuɔ lɛ akɛ ejara wa. Wɔle akɛ eji Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ, shi jeee adesai anɔ̃. (1 Tesalonikabii 2:13; 2 Timoteo 3:16) Shi kɛlɛ, Satan je lɛ baasumɔ ni wɔná susumɔ kroko yɛ enɛ he. Ákɛ Nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wolo ko ni gbeɔ Biblia lɛ he guɔ lɛ hiɛkpamɔ wiemɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Nɔ ko bɛ ni tsɔɔ akɛ Biblia lɛ yɛ ‘krɔŋkrɔŋ,’ ni asaŋ nɔ ko bɛ ni tsɔɔ akɛ eji ‘Nyɔŋmɔ wiemɔ.’ Jeee mɛi krɔŋkrɔŋi ní Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ tsirɛ amɛ ji mɛi ni ŋma, shi moŋ osɔfoi ni miitao amɛye mɛi anɔ ji mɛi ni ŋma.” Ekolɛ mɛi ni heɔ wiemɔi nɛɛ amɛyeɔ lɛ baafee mɛi ni susumɔ gbonyo ni tsɔɔ ákɛ amɛyɛ hegbɛ akɛ amɛjáa Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ ni amɛsumɔɔ nɔ—loo ákɛ amɛkaja lɛ kwraa lɛ ená amɛnɔ hewalɛ yɛ gbɛ ni waaa nɔ.—Abɛi 14:12.

5. (a) Mɛni woloŋmalɔ ko wie yɛ jamɔi ni heɔ Biblia lɛ amɛyeɔ lɛ ahe? (b) Nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ yɛ srɔto yɛ je lɛŋ susumɔi komɛi ni ehe gbɛi lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (Okɛ nɔ ni yɔɔ akrabatsa ni yɔɔ baafa ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ afata he.)

5 Heguɔgbee ni yɔɔ tɛ̃ɛ kɛ nɔ ni bɛ tɛ̃ɛ ni akɛshiɔ Biblia lɛ, kɛ osato ni mɛi ni kɛɔ akɛ amɛkpɛlɛɔ Biblia lɛ nɔ lɛ feɔ lɛ miiha mɛi babaoo miiwie kɛmiishi jamɔ, ni jamɔi ni heɔ Biblia lɛ amɛyeɔ lɛ hu fata he. Adafitswaa woji kɛ woloŋlelɔi kpanakui gbeɔ jamɔ he guɔ. Woloŋmalɔ ko jaje akɛ: “Yuda Jamɔ kɛ Kristojamɔ hemɔkɛyelii ni anaa yɛ nifeemɔi ni ehe gbɛi lɛ amli lɛ ehiii. Kɛ́ amɛhi po lɛ, abuɔ nomɛi akɛ ebe eho; ni kɛ́ amɛhiii lɛ, abuɔ nomɛi akɛ hemɔkɛyelii ni be eho ni tsĩɔ jwɛŋmɔŋ salɛ kɛ hiɛyaa yɛ jeŋ nilee mli lɛ naa. Yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ, heguɔgbee nɛɛ mli ewo wu kɛbatsɔ hefɛoyeli kɛ nyɛɛ ni anaa yɛ faŋŋ mli.” Bei pii lɛ nyɛɛ nɛɛ jɛɔ mɛi ni kpooɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ shihilɛ mli, kɛ mɛi ni efee “shwɛm yɛ amɛjwɛŋmɔi amli” lɛ aŋɔɔ.—Romabii 1:20-22.

6. Mɛɛ jwɛŋmɔ je lɛ hiɛ yɛ bɔlɛnamɔ mli nifeemɔi ni Nyɔŋmɔ buɔ lɛ fɔ́ lɛ ahe?

6 No hewɔ lɛ ebɛ naakpɛɛ akɛ mɛi miitsi amɛhe kwraa kɛmiijɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai ni kɔɔ jeŋba he lɛ ahe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Biblia lɛ buɔ hii kɛ hii ni kɛ amɛhe náa bɔlɛ nifeemɔ lɛ akɛ eji “hiɛgbejianii.” (Romabii 1:26, 27) Ejajeɔ hu akɛ mɛi ni bɔɔ ajwamaŋ kɛ mɛi ni fiteɔ gbala lɛ anine shɛŋ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ. (1 Korintobii 6:9) Ni kɛlɛ, jeee akɛ akpɛlɛɔ bɔlɛnamɔ mli nifeemɔi nɛɛ anɔ yɛ maji babaoo anɔ kɛkɛ, shi moŋ ajieɔ yi yɛ woji, woji tɛtrɛbii, lalai, sinii kɛ TV nɔ nifeemɔi amli. Abuɔ mɛi ni wieɔ shiɔ nifeemɔi nɛɛ akɛ mɛi ni ekpɛlɛɛɛ mɛi krokomɛi asusumɔi anɔ, mɛi ni wieɔ nii ahe tsɔ, kɛ mɛi ni be eho. Yɛ nɔ najiaŋ ni je lɛ aaabu Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ akɛ mɔ hesusumɔ kɛ suɔmɔ nifeemɔi lɛ, amɛbuɔ no akɛ eji nibii ni tsĩɔ amɛ heyeli kɛ miishɛɛnamɔ naa.—Abɛi 17:15; Yuda 4.

7. Mɛɛ sanebimɔi esa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔbi wɔhe?

7 Yɛ jeŋ ni miiya nɔ eete shi kɛmiishi Nyɔŋmɔ waa lɛ mli lɛ, ebaafee nɔ ni nilee yɔɔ mli kɛha wɔ akɛ wɔɔpɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔnifeemɔi kɛ jeŋbai amli. Esa akɛ wɔkɛ sɔlemɔ kɛ anɔkwayeli apɛi wɔmli yɛ be kɛ beaŋ, koni wɔná nɔmimaa akɛ wɔjeee mɛi ni miikpalaŋ fiofio kɛmiijɛ Yehowa susumɔ kɛ eshishitoo mlai lɛ ahe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani mináa saji komɛi ni mikpoɔ yɛ afii komɛi ni eho lɛ amli lɛ he miishɛɛ amrɔ nɛɛ? Ani mikpɛlɛɔ nifeemɔi ni Nyɔŋmɔ buɔ lɛ fɔ́ lɛ anɔ? Ani hiɛdɔɔ ni mikɛtsuɔ mumɔŋ nibii ahe nii lɛ naa eba shi fe tsutsu lɛ? Ani gbɛ ni mitsɔɔ nɔ mihiɔ shi lɛ tsɔɔ akɛ mikɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii miiye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ mishihilɛ mli?’ (Mateo 6:33) Niiahesusumɔi ni tamɔ nɛkɛ baaye abua wɔ koni wɔte shi wɔshi je lɛ mumɔ lɛ.

‘Kaakpalaŋ Kɛjɛ He Be Ko’

8. Mɛɛ gbɛ nɔ mɔ ko baanyɛ akpalaŋ kɛjɛ Yehowa he yɛ?

8 Bɔfo Paulo ŋma nanemɛi Kristofoi akɛ: “Esa akɛ wɔmɔ nii ni wɔnu lɛ mli ni awa, koni wɔkakplaŋ kɛjɛ he be ko.” (Hebribii 2:1) Meele ni kpalaŋɔ lɛ eyashɛɛɛ heni eyaa lɛ. Kɛ́ meele kudɔlɔ ko haaa ejwɛŋmɔ ahi ahum kɛ ŋshɔke nɔ lɛ, ekolɛ emeele lɛ baakpalaŋ kɛjɛ meelei adaamɔhe lɛ he ni ebaayasha shi yɛ tɛi ateŋ. Nakai nɔŋŋ kɛji akɛ wɔhaaa wɔhiɛ ahi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli anɔkwalei ni he hiaa lɛ anɔ lɛ, ekolɛ wɔbaakpalaŋ kɛjɛ Yehowa he ni wɔbaasha shi yɛ mumɔŋ. Nine ni aaanyɛ shi yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ etsɔɔɔ doo akɛ wɔbaakpoo anɔkwale lɛ kwraa. Yɛ anɔkwale mli lɛ, jeee mɛi babaoo ji mɛi ni jeɔ gbɛ amɛkpoɔ Yehowa trukaa. Bei babaoo lɛ, amɛkɛ amɛhe woɔ nɔ ko ni haaa amɛfee toiboo amɛha Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli fiofio. Amɛfeɔ esha ni amɛleee. Taakɛ eji yɛ meele kudɔlɔ ni ewɔ lɛ gbɛfaŋ lɛ, aŋkroaŋkroi nɛɛ wɔɔ kɛyashiɔ beni efeɔ nɔ ni ekpe sɛɛ tsɔ.

9. Yehowa jɔɔ Salomo yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ?

9 Susumɔ Salomo wala shihilɛ he okwɛ. Yehowa wó lɛ Israel nɔ maŋtsɛ. Nyɔŋmɔ ŋmɛ Salomo gbɛ koni ema sɔlemɔtsu eha lɛ, ni ekudɔ lɛ koni eŋma Biblia lɛ mli fãi komɛi. Yehowa kɛ lɛ wie shii enyɔ, ni eha ená nii, ehé gbɛi, ni ená toiŋjɔlɛ yɛ enɔyeli lɛ mli. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Yehowa ha Salomo nilee babaoo. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ hã Salomo nilee kɛ niiashishinumɔ babaoo diɛŋtsɛ kɛ jwɛŋmɔ ni mli lɛɛ, tamɔ ŋshɔnaa shia. Ni Salomo nilee fe bokagbɛbii lɛ fɛɛ anilee kɛ Mizraim nilee fɛɛ.” (1 Maŋtsɛmɛi 5:1, 9, 10; 11:9) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekolɛ mɔ ko baasusu akɛ esa akɛ Salomo afee mɔ ko ni baanyɛ aya nɔ aye Nyɔŋmɔ anɔkwa. Shi kɛlɛ, Salomo batsɔ hemɔkɛyeli kwalɔ. Te fee tɛŋŋ ni eba lɛ nakai?

10. Mɛɛ gbɛtsɔɔmɔ Salomo eyabooo toi lɛ, ni mɛni jɛ mli kɛba?

10 Salomo le Nyɔŋmɔ Mla lɛ jogbaŋŋ ni enuɔ shishi hu. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ ená famɔi ni aŋma afɔ shi kɛha mɛi ni batsɔmɔɔ maŋtsɛmɛi yɛ Israel lɛ he miishɛɛ waa. Famɔi nɛɛ ateŋ ekome kɛɛ akɛ: “[Maŋtsɛ lɛ] ekaŋɔ yei pii, ni etsui miikpale.” (5 Mose 17:14, 17) Yɛ nakai gbɛtsɔɔmɔ ni yɔɔ faŋŋ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Salomo kɛ ŋamɛi ohai kpawo kɛ hemɛi ohai etɛ hi shi. Yei nɛɛ ateŋ mɛi babaoo jáa maŋsɛɛ nyɔŋmɔi. Wɔleee nɔ hewɔ ni Salomo kɛ ŋamɛi pii hi shi lɛ, ni asaŋ wɔleee naajiemɔ ni ekɛha yɛ nɔ hewɔ ni efee nakai lɛ he. Nɔ ni wɔle ji akɛ ebooo Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ ni yɔɔ faŋŋ lɛ toi. Nɔ ni Yehowa ebɔ he kɔkɔ lɛ pɛpɛɛpɛ ji nɔ ni jɛ enifeemɔi lɛ amli kɛba. Wɔkaneɔ akɛ: “[Salomo] eŋamɛi lɛ dɔ etsui kɛyanyiɛ nyɔŋmɔi krokomɛi asɛɛ.” (1 Maŋtsɛmɛi 11:3, 4) Fiofio lɛ, Nyɔŋmɔ he nilee ni eyɔɔ lɛ tã kwraa. Ekpalaŋ. Beni be shwie mli lɛ, suɔmɔ ni Salomo yɔɔ akɛ eeesa eŋamɛi ni ji wɔŋjalɔi lɛ ahiɛ lɛ baye suɔmɔ ni eyɔɔ akɛ ebaabo Nyɔŋmɔ toi koni esa ehiɛ lɛ najiaŋ. Kwɛ mɔbɔ sane ni enɛ ji, ejaakɛ Salomo ji mɔ ni tsɔ hiɛ eŋma akɛ: “Mibi, feemɔ ohe nilelɔ, ní oha mitsui anyɔ mimli, ní maná hetoo maha mɔ ni bɔɔ mi ahora lɛ”!—Abɛi 27:11.

Je lɛ Mumɔ lɛ Yɛ Hewalɛ Waa

11. Nɔ ni wɔkɛwoɔ wɔjwɛŋmɔ mli lɛ náa wɔsusumɔi anɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

11 Salomo nɔkwɛmɔnɔ lɛ tsɔɔ wɔ akɛ, eji oshara akɛ wɔɔsusu akɛ akɛni wɔle anɔkwale lɛ hewɔ lɛ, je lɛŋ nibii nyɛŋ aná wɔsusumɔi anɔ hewalɛ. Tamɔ bɔ ni heloonaa niyenii náa wɔgbɔmɔtso nɔ hewalɛ lɛ, nakai nɔŋŋ nibii ni wɔkɛwoɔ wɔjwɛŋmɔ mli lɛ náa wɔjwɛŋmɔ nɔ hewalɛ. Nibii ni wɔkɛwoɔ wɔjwɛŋmɔ mli lɛ náa wɔsusumɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ hewalɛ. Akɛni ayɔse akɛ enɛ ji anɔkwale hewɔ lɛ, nitsumɔhei fiteɔ dɔlai akpekpei abɔ kɛtswaa amɛnibii ahe adafi. Mɛi ni yeɔ omanye yɛ amɛnihɔɔmɔ mli lɛ kɛ wiemɔi kɛ mfonirii ni kɔneɔ mɔ yiŋ tsuɔ nii, koni nihelɔi lɛ aná he miishɛɛ ni amɛsumɔ. Nihɔɔmɔ he adafitswalɔi le hu akɛ, bei pii lɛ nihɔɔmɔ he adafitswaa ni aaana shikome loo shii enyɔ lɛ nyɛɛɛ akɔne nihelɔi lɛ ayiŋ koni amɛkɛ oyaiyeli abahe nibii lɛ. Shi beni be hoɔ lɛ, kwɛmɔ ni nihelɔi lɛ yaa nɔ amɛkwɛɔ lɛ haa amɛbuɔ nɔ ni ahɔ̃ɔ lɛ akɛ ehi. Nihɔɔmɔ he adafitswaa yeɔ omanye—eji eyeee omanye kulɛ mɔ ko mɔ ko kɛ eshika woŋ mli. Enáa maŋbii lɛ asusumɔ kɛ amɛnifeemɔi anɔ hewalɛ waa.

12. (a) Satan náa mɛi asusumɔi anɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni tsɔɔ akɛ abaanyɛ atsɔ Kristofoi ayiŋ?

12 Taakɛ nihɔɔmɔ he adafitswalɔ ji lɛ, Satan woɔ esusumɔi ahe hewalɛ kɛtsɔ amɛhe sɔlɛ ni ewoɔ lɛ nɔ, ni ele akɛ beni be shwieɔ mli lɛ, ebaatsɔ mɛi ayiŋ ni amɛsusu nibii ahe tamɔ lɛ. Satan tsɔɔ hiɛtserɛjiemɔ nifeemɔi kɛ gbɛ̀i krokomɛi anɔ elakaa mɛi koni amɛhé amɛye akɛ ekpakpa ji efɔŋ, ni efɔŋ moŋ ji ekpakpa. (Yesaia 5:20) Anɔkwa Kristofoi po eŋmɛ gbɛ ni amale wiemɔ ni Satan yaa nɔ ebɔɔ mɔdɛŋ koni egbɛ eshwa lɛ ená amɛnɔ hewalɛ. Biblia lɛ bɔɔ kɔkɔ akɛ: “Mumɔ lɛ kɛɔ faŋŋ akɛ, naagbee gbii lɛ anɔ lɛ mɛi komɛi aaakwa hemɔkɛyeli lɛ, ni amɛkɛ amɛhe aaayakpɛtɛ lakamɔ mumɔi kɛ daimonioi atsɔɔmɔi ahe, yɛ amalelɔi asatofeemɔ mli, mɛi ni ashã amɛ diɛŋtsɛ amɛhenilee he tamɔ akɛ dade kɛ la shãa nɔ̃ lɛ.”—1 Timoteo 4:1, 2; Yeremia 6:15.

13. Mɛni ji naanyobɔɔ fɔŋ, ni naanyo ni wɔbɔɔ lɛ náa wɔnɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Wɔteŋ mɔ ko mɔ ko bɛ ni je lɛ mumɔ lɛ nyɛŋ aná enɔ hewalɛ. Ahumii kɛ ŋshɔkei ni yɔɔ Satan gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ yɛ hewalɛ. Biblia lɛ woɔ wɔ ŋaa yɛ nilee mli akɛ: “Nyɛkahaa ashishiua nyɛ. Naanyobɔɔ fɔŋ fiteɔ jeŋba kpakpa.” (1 Korintobii 15:33) Naanyobɔɔ fɔŋ baanyɛ akɔ nɔ fɛɛ nɔ loo mɔ fɛɛ mɔ—ni yɔɔ asafo lɛ mli po—ni jieɔ je lɛ mumɔ lɛ kpo lɛ he. Kɛ́ wɔsusuɔ akɛ naanyobɔɔ fɔŋ nyɛŋ aye wɔ awui lɛ, ani no etsɔɔɔ akɛ wɔmiimu sane naa akɛ naanyobɔɔ kpakpa nyɛŋ aye abua wɔ? Kwɛ bɔ ni enɛ baafee nɔ ni ejaaa ha! Biblia lɛ tsɔɔ sane lɛ mli faŋŋ akɛ: “Mɔ ni kɛ nilelɔi nyiɛɔ lɛ, eeetsɔ nilelɔ; shi mɔ ni kɛ kwashiai bɔɔ lɛ, eeená amane.”—Abɛi 13:20.

14. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔte shi wɔshi je lɛ mumɔ lɛ?

14 Kɛji akɛ wɔɔte shi wɔshi je lɛ mumɔ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkɛ nilelɔi abɔ—mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa. Esa akɛ wɔkɛ nibii ni baatswa wɔhemɔkɛyeli ama shi lɛ awo wɔjwɛŋmɔ mli. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nii abɔ ni ji anɔkwa, nii ni sa woo, nii ni ja, nii ni he tse, nii ni adɔɔ he, nii ni yɔɔ gbɛi kpakpa lɛ fɛɛ, kɛ jeŋba kpakpa ko yɛ, kɛ yijiemɔ ko hu yɛ lɛ, enɛɛmɛi anɔ nyɛjwɛŋa!” (Filipibii 4:8) Ákɛ adesai ni yɔɔ heyeli lɛ, wɔbaanyɛ wɔhala nibii ni wɔbaasumɔ akɛ wɔsusu he. Nyɛhaa be fɛɛ be lɛ, wɔsusua nibii ni baaha wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa lɛ ahe.

Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ Yɛ Hewalɛ Waa Diɛŋtsɛ

15. Kristofoi ni hi blema Korinto lɛ yɛ srɔto yɛ maŋbii krokomɛi ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Nɔ ni tamɔɔɔ mɛi ni je lɛ mumɔ lɛ lakaa amɛ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔɔ anɔkwa Kristofoi. Paulo ŋma kɛyaha asafo ni yɔɔ Korinto lɛ akɛ: “Wɔ lɛ, jeee je nɛŋ mumɔ lɛ wɔná, shi moŋ Mumɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ, koni wɔle nii ni Nyɔŋmɔ eŋɔduro wɔ lɛ.” (1 Korintobii 2:12) Blema Korinto maŋ lɛ ji maŋ ko ni je lɛ mumɔ lɛ eyi mli tɔ́. Maŋbii lɛ ateŋ mɛi babaoo ajeŋba efite aahu akɛ wiemɔ ni ji “mɔ ko etsɔ Korintonyo lɛ” baná shishinumɔ akɛ “mɔ lɛ kɛ ehe woɔ jeŋba shara mli.” Satan eshwila gbɔmɛi lɛ ajwɛŋmɔi. No hewɔ lɛ, anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ he nibii fioo pɛ shishi amɛnuɔ, loo amɛleee ehe nɔ ko kwraa. (2 Korintobii 4:4) Shi kɛlɛ, Yehowa tsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ egbele Korintobii lɛ ekomɛi ahiŋmɛi, ni eha amɛná anɔkwale lɛ he nilee. Emumɔ lɛ kanya amɛ ni ekudɔ amɛ koni amɛfee tsakemɔi wuji yɛ amɛshihilɛi amli bɔni afee ni ekpɛlɛ amɛnɔ ni ejɔɔ amɛ. (1 Korintobii 6:9-11) Eyɛ mli akɛ je lɛ mumɔ lɛ yɛ hewalɛ moŋ, shi Yehowa mumɔ lɛ yɛ hewalɛ kwraa fe lɛ.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔná Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ni wɔha ehi shi?

16 Nakai nɔŋŋ eji ŋmɛnɛ. Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji hewalɛ ni fe fɛɛ yɛ je lɛ mli, ni ekɛ babaoo haa mɛi fɛɛ ni biɔ lɛ yɛ hemɔkɛyeli mli lɛ yaka. (Luka 11:13) Shi kɛlɛ, kɛ́ wɔnine aaashɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔfee babaoo fe je lɛ mumɔ lɛ ni wɔɔte shi wɔshi. Esa akɛ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hu daa ni wɔkɛtsu nii yɛ wɔshihilɛ mli, bɔni afee ni wɔmumɔ—ni ji wɔjwɛŋmɔŋ nyɛmɔi lɛ—kɛ enɔ̃ lɛ akpa gbee. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, Yehowa baawo wɔ hewalɛ koni wɔte shi kɛshi Satan ŋaatsɔi fɛɛ ni ekolɛ ekɛbaatsu nii ni ekɛfite wɔmumɔŋ shidaamɔ lɛ.

17. Lot niiashikpamɔ lɛ baanyɛ ashɛje wɔmii yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ?

17 Eyɛ mli akɛ Kristofoi jɛɛɛ je lɛ mli moŋ, shi amɛyɛ je lɛ mli. (Yohane 17:11, 16) Wɔteŋ mɔ ko bɛ ni baanyɛ akpoo je lɛ mumɔ lɛ kwraa, ejaakɛ ekolɛ wɔkɛ mɛi ni bɛ suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ gbɛ̀i lɛ baatsu nii yɛ hekome loo wɔkɛ amɛ baahi hekome. Ani wɔnuɔ he tamɔ Lot, ní Sodombii ni eyɔɔ amɛteŋ lɛ amlakwamɔ nifeemɔi lɛ “hao” lɛ ni epiŋ lɛ po lɛ? (2 Petro 2:7, 8) Kɛji nakai ni lɛ, wɔsa yijiemɔ. Yehowa bu Lot he ni ebáa eyi, ni ebaanyɛ efee nakai nɔŋŋ kɛha wɔ. Wɔ-Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ naa ni ele shihilɛi amli ni wɔyɔɔ lɛ, ni ebaanyɛ ekɛ yelikɛbuamɔ kɛ hewalɛ ni he hiaa wɔ bɔni afee ni wɔhiɛ wɔmumɔŋ shidaamɔ lɛ mli lɛ aha wɔ. (Lala 33:18, 19) Kɛ́ wɔkɛ wɔhe fɔ enɔ, wɔkɛ wɔhiɛ fɔ enɔ, ni wɔbo wɔtsɛ lɛ lɛ, ebaaye ebua wɔ koni wɔte shi wɔshi je lɛ mumɔ lɛ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni ekolɛ wɔshihilɛi amli wa ha.—Yesaia 41:10.

18. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔbu wekukpaa ni ka wɔkɛ Yehowa teŋ lɛ akɛ nɔ ni jara wa lɛ?

18 Yehowa eha wɔ ni ji ewebii lɛ anɔkwale lɛ he nilee yɛ jeŋ ni etsi ehe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he, ni Satan elaka lɛ lɛ mli. No hewɔ lɛ wɔnáa miishɛɛ kɛ toiŋjɔlɛ ni je lɛ bɛ eko lɛ mli ŋɔɔmɔ. (Yesaia 57:20, 21; Galatabii 5:22) Wɔhiɛ sɔɔ gbɛkpamɔ ni yɔɔ nyam, ni ji naanɔ wala yɛ Paradeiso, ní jeŋ ni miiba enaagbee nɛɛ mumɔ lɛ ehiŋ mli dɔŋŋ lɛ. Belɛ nyɛhaa wɔbua wekukpaa ni he hiaa ni ka wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ akɛ nɔ ni jara wa, ni wɔkɛ hiɛshikamɔ asaa nɔ fɛɛ nɔ ni baaha wɔkpalaŋ kɛjɛ Nyɔŋmɔ jamɔ he lɛ. Nyɛhaa wɔtsia wɔbɛŋkɛa Yehowa gbagbalii, ni ebaaye ebua wɔ koni wɔte shi wɔshi je lɛ mumɔ lɛ.—Yakobo 4:7, 8.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Satan miilaka mɛi ni eeshishiu amɛ yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkwa kpalaŋmɔ ni wɔɔkpalaŋ kɛjɛ yehowa he lɛ yɛ?

• Mɛni tsɔɔ akɛ je lɛ mumɔ lɛ yɛ hewalɛ waa?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔnine ashɛ nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ ni wɔha ehi shi?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 11]

JE LƐ NILEE KƐ NYƆŊMƆ NILEE

Anɔkwale tsakeɔ—adesai kpɛɔ amɛyiŋ yɛ nɔ ni ji anɔkwale he.

‘Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ anɔkwaleŋ.’—Yohane 17:17.

Kɛ́ oootao ole nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa lɛ, bo ohenumɔi atoi.

“Tsui yɔɔ nɛɛ, eyi tɔ kɛ kutumpɔo fe nii fɛɛ, ni esane ehiii kwraa.”—Yeremia 17:9.

Feemɔ nɔ ni osumɔɔ.

“Adesa ní nyiɛ nɛɛ, bɔ ni eeetsɔ ejaje enajifaamɔi eha lɛ, ebɛ edɛŋ.”—Yeremia 10:23.

Ninámɔ ji nɔ ni haa anáa miishɛɛ.

“Nibii fɔji fɛɛ ashishifã ji shika suɔmɔ.”—1 Timoteo 6:10.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Salomo kpalaŋ kɛjɛ anɔkwa jamɔ he ni ekɛ ehe yabɔ apasa nyɔŋmɔi ahe

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Taakɛ nihɔɔmɔ he adafitswalɔ ji lɛ, Satan woɔ je lɛ mumɔ lɛ he hewalɛ. Ani oteɔ shi oshiɔ enɛ?