Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Trukaa Odaseyeli yɛ Mexico Shikpɔŋkuku Ni Awieɔ Blɔfo Yɛ Mli Lɛ

Trukaa Odaseyeli yɛ Mexico Shikpɔŋkuku Ni Awieɔ Blɔfo Yɛ Mli Lɛ

Trukaa Odaseyeli yɛ Mexico Shikpɔŋkuku Ni Awieɔ Blɔfo Yɛ Mli Lɛ

BƆFO PAULO kɛ be ni ekɛmɛɔ enanemɛi gbɛfalɔi yɛ Ateene lɛ tsu nii ni ekɛye trukaa odase. Biblia lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Ekɛ . . . mɛi ni kɛ lɛ kpeɔ daa nɛɛ yɛ jaa lɛ nɔ lɛ yiyiɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 17:17) Yesu ye Samariayoo ko trukaa odase yɛ nubu ko he beni efãa gbɛ kɛjɛɔ Yudea kɛyaa Galilea lɛ. (Yohane 4:3-26) Ani okɛ hegbɛ fɛɛ hegbɛ tsuɔ nii ni okɛwieɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ he?

Mexico shikpɔŋkuku ni awieɔ Blɔfo yɛ mli lɛ sa jogbaŋŋ kɛha trukaa odaseyeli. Shisharalɔi saraa hiɛtserɛjiemɔhei lɛ, univɛsiti nikaselɔi baa ni amɛyaa, ni maŋsɛɛbii ni eba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ yɛ Mexico lɛ yaa shwɛmɔhei kɛ niyelihei lɛ. Yehowa Odasefoi ateŋ mɛi babaoo ni nuɔ Blɔfo lɛ ahe esa akɛ amɛkɛ mɛi nɛɛ aaaje sanegbaa shishi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛtaoɔ hegbɛi ni amɛkɛ gbɔ fɛɛ gbɔ loo mɔ fɛɛ mɔ ni wieɔ Blɔfo lɛ awie. Nyɛhaa wɔkwɛa bɔ ni amɛtsuɔ he nii amɛhaa.

Bei babaoo lɛ Odasefoi ni jɛ maŋsɛɛ ni miisɔmɔ yɛ shikpɔŋkuku ni awieɔ Blɔfo yɛ mli lɛ jieɔ amɛhe shi amɛhaa mɛi ni ji gbɔi lɛ, ni amɛbiɔ he ni amɛjɛ. Enɛ haa abiɔ nɔ ni Odasefonyo lɛ feɔ yɛ Mexico, ni enɛ kɛ hegbɛ haa lɛ ni ewieɔ Kristofoi ahemɔkɛyelii lɛ ahe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Gloria ni sɔmɔɔ yɛ Oaxaca shikpɔŋkuku ni awieɔ Blɔfo yɛ mli, he ni hiamɔ lɛ da waa yɛ lɛ, náa lɛ mlɛo titri akɛ eeeje sanegbaa shishi yɛ nakai gbɛ nɔ. Beni Gloria kuɔ esɛɛ kɛjɛɔ trukaa odaseyeli yɛ maŋ hejɔɔmɔhe lɛ, gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi ni jɛ England lɛ tsi amɛbɛŋkɛ lɛ. Yoo lɛ bo akɛ: “Miheee miyeee akɛ miina yoo mɔdiŋ ni nyiɛ Oaxaca gbɛjegbɛi lɛ anɔ!” Yɛ nɔ najiaŋ ni Gloria mli aaafu lɛ, eŋmɔ, ni amɛbɔi nɔ hewɔ ni eyɔɔ Mexico lɛ he sanegbaa. Yoo lɛ fɔ̃ Gloria nine kɛtee eshia ni eha lɛ kɔfe ni enu. Beni amɛto be he gbɛjianɔ sɛɛ lɛ, Gloria ha yoo lɛ Buu-Mɔɔ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ, shi yoo lɛ kpoo, ni ekɛɛ akɛ eji mɛi ni heee yeee akɛ Nyɔŋmɔ yɛ lɛ ateŋ mɔ kome. Gloria ha hetoo akɛ enáa mɛi ni heee yeee akɛ Nyɔŋmɔ yɛ lɛ kɛ sanegbaa he miishɛɛ, ni ebaasumɔ ni ele yoo lɛ susumɔ yɛ sane ni ji “Jamɔhei—Ani Ehe Miihia Wɔ?” lɛ he. Yoo lɛ kpɛlɛ nɔ, ni ekɛɛ akɛ: “Kɛ́ obaanyɛ okɔne miyiŋ lɛ, no lɛ ebaafee naakpɛɛ sane diɛŋtsɛ.” Sanegbaa srɔtoi ni yɔɔ miishɛɛ tee nɔ be mli ni amɛnuɔ kɔfe lɛ. Sɛɛ mli lɛ, gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ ku amɛsɛɛ kɛtee England, shi sanegbaa lɛ tee nɔ kɛtsɔ kɔmpiuta nɔ woloŋmaa nɔ.

Gloria kɛ Saron, ni ji nikaselɔ ni jɛ Washington, D.C. ni eba Oaxaca, ni kɛ yei shikwɛɛbii tsuɔ hetuu-kɛ-hamɔ nitsumɔ koni ekɛgbe eunivɛsiti nikasemɔ lɛ naa lɛ bɔi sanegbaa. Beni Gloria ejie Saron yi yɛ enitsumɔ kpakpa lɛ he sɛɛ lɛ, etsɔɔ lɛ nɔ hewɔ ni eyɔɔ Mexico lɛ. Enɛ ha amɛbɔi Biblia lɛ kɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ baafee eha ohiafoi kɛ mɛi fɛɛ lɛ he sanegbaa. Saron wie akɛ eji nɔ ni kɛ ehe kpãaa gbee akɛ yɛ be mli ni ekɛ Odasefoi lɛ ewieko pɛŋ yɛ United States lɛ, mɛi ni ekɛkpe yɛ Mexico lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ lɛ ji Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome. Saron kpɛlɛ Biblia mli nikasemɔ nɔ ni ebɔi Kristofoi akpeei yaa amrɔ nɔŋŋ.

Gbɔi babaoo efã kɛtee ŋshɔnaa hei ni ajieɔ hiɛtserɛ yɛ, yɛ Mexico, ni amɛmiishwe shihilɛ ko ni tamɔ paradeiso. Laurel kɛ enɛ jeɔ sanegbaa shishi yɛ Acapulco, ni ebiɔ mɛi kɛji Acapulco tamɔ paradeiso fe he ni amɛjɛ kɛba lɛ kɛ nɔ ni amɛsumɔɔ yɛ he. Kɛkɛ lɛ etsɔɔ mli akɛ etsɛŋ ni shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ baatsɔ paradeiso diɛŋtsɛ. Nɛkɛ gbɛ ni etsɔɔ nɔ nɛɛ ha ekɛ Canadayoo ko ni ekɛ lɛ kpe yɛ kooloi ahelatsamɔhe lɛ je Biblia mli nikasemɔ shishi. Ani gbɛ ni atsɔɔ nɔ akɛjeɔ sanegbaa shishi ni tamɔ nɛkɛ lɛ baanyɛ amɔ shi yɛ he ni oyɔɔ lɛ?

‘Yɛ Blohuiaŋ kɛ Maŋ Hejɔɔmɔhei’

Bei pii lɛ ajeɔ sanegbaa shishi yɛ blohuiaŋ kɛ jaji anɔ kɛtsɔ bimɔ ni abiɔ akɛ: “Ani owieɔ Blɔfo?” lɛ nɔ. Mexicobii babaoo wieɔ Blɔfo yɛ amɛnitsumɔ loo United States ni amɛhi pɛŋ lɛ hewɔ.

Odasefoi gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi tsi bɛŋkɛ yoo onukpa ko ni ta helatsɛmɛi ashwiili mli ni helatsɛmɛi akwɛlɔ ko miitsi lɛ lɛ. Amɛ bi yoo lɛ kɛji ewieɔ Blɔfo. Eha hetoo akɛ ewieɔ akɛni ekɛ afii babaoo ehi United States lɛ hewɔ. Ehe Buu-Mɔɔ Awake! ní ekaneko eko dã lɛ, ni ekɛ egbɛi ni ji Consuelo kɛ edrɛs ha amɛ. Beni amɛtee amɛyasara lɛ gbii ejwɛ sɛɛ lɛ, amɛná amɛle akɛ eshihilɛhe lɛ ji he ko ni akwɛɔ helatsɛmɛi yɛ ní Katolik yei mɔ kome shihilɔi kwɛɔ nɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, ebafee nɔ ni wa akɛ amɛnine aaashɛ Consuelo nɔ akɛni yoo mɔ kome shihilɔ lɛ ná amɛhe jwɛŋmɔ fɔŋ lɛ hewɔ, ni amɛkɛɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ akɛ Consuelo nyɛŋ ehere amɛ kɛba eŋɔɔ. Gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ bi yei mɔ kome shihilɔi lɛ koni amɛha Consuelo ale akɛ amɛba jɛmɛ, ni akɛ amɛmiitao ni amɛŋa lɛ. Consuelo ha gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ ba eŋɔɔ. Kɛjɛ no sɛɛ kɛbaa nɛɛ lɛ, nɛkɛ yoo ni eye afii 86 nɛɛ miiná daa Biblia mli nikasemɔ mli ŋɔɔmɔ, yɛ yoo mɔ kome shihilɔi lɛ awiemɔi gbohii lɛ fɛɛ sɛɛ. Etee Kristofoi akpeei komɛi hu.

Abɛi 1:20 kɛɔ akɛ: ‘Nilee bolɔɔ yɛ blohuiaŋ. Ewoɔ egbee nɔ yɛ maŋ hejɔɔmɔhei.’ Kadimɔ bɔ ni enɛ ba mli eha yɛ San Miguel de Allende hejɔɔmɔhe lɛ. Ralph tsi bɛŋkɛ nuu ko ni hiɛ efã ni ta sɛi nɔ lɛ leebi mra ko. Nuu lɛ naa kpɛ ehe waa beni aha lɛ Buu-Mɔɔ Awake! lɛ ni egba Ralph ewala shihilɛ he sane.

Eji tsutsu asraafonyo ni wuu Vietnam Ta lɛ eko, ni yɛ henumɔŋ piŋmɔ ni jɛ gbelei babaoo ni ena hewɔ lɛ, ená jwɛŋmɔŋ hela yɛ esraafoi anitsumɔ lɛ mli. Ajie lɛ kɛjɛ he ni awuɔ ta lɛ yɛ lɛ kɛtee nsara ko ní ato lɛ mli. Aha lɛ nitsumɔ yɛ jɛmɛ koni eju asraafoi agbohii ahe ní asaa amɛ kɛmaje United States. Amrɔ nɛɛ, ni ji yɛ afii 30 sɛɛ lɛ, elaa lamɔi ni yɔɔ gbeyei be fɛɛ be ni ŋmiŋmi mɔɔ lɛ. Beni eta hejɔɔmɔhe lɛ nakai leebi lɛ, no mli lɛ eesɔle yɛ teemɔŋ kɛha yelikɛbuamɔ.

Tsutsu asraafonyo lɛ kpɛlɛ wolo lɛ kɛ nine ni afɔ lɛ kɛtee Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ nɔ. Beni etee kpee lɛ sɛɛ lɛ, ewie akɛ yɛ nakai ŋmɛlɛtswai enyɔ lɛ amli lɛ, ená klɛŋklɛŋ toiŋjɔlɛ henumɔ yɛ afii 30 mli. Nɛkɛ nuu nɛɛ hi San Miguel de Allende otsii fioo ko pɛ, shi ena Biblia mli nikasemɔi srɔtoi amli ŋɔɔmɔ ni etee asafoŋ kpeei fɛɛ kɛyashi be mli ni eku esɛɛ kɛtee emaŋ. Ato gbɛjianɔ koni etsa enikasemɔ lɛ nɔ.

Trukaa Odaseyeli yɛ Nitsumɔhe kɛ Skul

Ani ooha aale bo yɛ onitsumɔhe akɛ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome? Adrián, ni kɛ wɔɔhei haa mɛi ni eba hejɔɔmɔ yɛ Cape San Lucas lɛ feɔ nakai. Enɛ hewɔ lɛ, enaanyo nitsulɔ ni atsɛɔ lɛ Judy lɛ gba akɛ: “Yɛ afii etɛ ni eho nɛɛ pɛ mli lɛ, kɛ́ okɛɛ mi akɛ matsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, kulɛ makɛɛ: ‘Dabi kɔkɔɔkɔ.’ Shi mikpɛ miyiŋ akɛ miisumɔ ni makane Biblia lɛ. Misusu akɛ, ‘Akɛni misumɔɔ nikanemɔ hewɔ lɛ, efeemɔ waŋ kwraa.’ Ojogbaŋŋ, efeee mi akɛ mikane nɔ ni shɛɔ baafai ekpaa ni miyɔse akɛ yelikɛbuamɔ he miihia mi. Mɔ pɛ ni misusu ehe ji minaanyo nitsulɔ ni atsɛɔ lɛ Adrián. Miisumɔ akɛ mikɛ lɛ awie ejaakɛ lɛ pɛ ji mɔ ko ni baa ejeŋ jogbaŋŋ yɛ nitsumɔhe lɛ.” Adrián kpɛlɛ nɔ oya nɔŋŋ akɛ ekɛ Katie ni ji yoo ni ekɛbaabote gbalashihilɛ mli lɛ baaba ni amɛbaha Judy sanebimɔi lɛ fɛɛ ahetoo. Katie kɛ Judy je Biblia mli nikasemɔ shishi, ni etsɛɛɛ ni ebatsɔ Odasefonyo ni abaptisi lɛ.

Ani obaanyɛ oye trukaa odase yɛ skul? Odasefoi enyɔ komɛi miikase Spain wiemɔ yɛ univɛsiti, shi gbi ko lɛ, amɛfo nikasemɔ lɛ mli koni amɛnyɛ amɛya Kristofoi akpee ko. Beni amɛku amɛsɛɛ amɛtee klas lɛ, abi amɛ koni amɛgba yɛ Spain wiemɔ mli nɔ ni amɛfee ni no hewɔ amɛbaaa lɛ. Amɛkɛ hegbɛ lɛ tsu nii ni amɛkɛye odase bɔ ni amɛaanyɛ yɛ Spain wiemɔ lɛ mli. Silvia, ni ji tsɔɔlɔ lɛ yɛ Biblia mli gbalɛi ahe miishɛɛ waa diɛŋtsɛ. Ekpɛlɛ Biblia mli nikasemɔ nɔ yɛ Blɔfo wiemɔ mli ni amrɔ nɛɛ eji sanekpakpa lɛ shiɛlɔ. Eweku lɛ mli bii babaoo hu miikase nii. Silvia wie akɛ: “Minine shɛ nɔ ni mitao yɛ miwala shihilɛ fɛɛ mli lɛ nɔ.” Hɛɛ, trukaa odaseyeli baanyɛ awo yibii kpakpai.

Hegbɛi Krokomɛi Kɛ Nitsumɔ

Gbɔfeemɔ su ni aaajie lɛ kpo lɛ baanyɛ aha aye odase. Jim kɛ Gail, ni sɔmɔɔ yɛ San Carlos, Sonora lɛ na akɛ enɛ ji anɔkwa sane. Yoo ko ni kɛ egbeei miishara shi leebi 6:00 lɛ wa damɔ shi koni ekwɛ amɛyale lɛ mli. Jim kɛ Gail fɔ̃ nine amɛtsɛ lɛ kɛba shia lɛ mli ni amɛnu kɔfe. Enu Yehowa kɛ naanɔ wala gbɛkpamɔ lɛ he klɛŋklɛŋ kwraa yɛ afii 60 mli. Akɛ lɛ je Biblia mli nikasemɔ shishi.

Adrienne hu kɛ gbɔi yeɔ yɛ mlihilɛ mli. Eeye nii yɛ niyelihe ko yɛ Cancún beni gbekɛ nuu fioo ko tsi bɛŋkɛ lɛ ni ebi lɛ kɛji ejɛ Canada. Beni Adrienne ha hetoo akɛ ejɛ jɛmɛ lɛ, gbekɛ nuu lɛ tsɔɔ mli akɛ ekɛ enyɛ miibɔ mɔdɛŋ koni amɛye amɛbua enyɛmi yoo ni aha lɛ skul nifeemɔ ni kɔɔ Canadabii ahe lɛ. Nyɛ ni wieɔ Blɔfo lɛ bata Adrienne masɛi. Beni Adrienne kɛ tsuishitoo eha esanebimɔi ni kɔɔ Canadabii ahe lɛ ahetoo sɛɛ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Shi yiŋtoo ko yɛ ni he hiaa waa ni ha mijɛ Canada miba biɛ—koni maye mabua mɛi ni amɛkase Biblia lɛ. Ani obaaná he miishɛɛ?” Yoo lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ ebaana he miishɛɛ. Ékpa sɔlemɔ yaa afii nyɔŋma nɛ, ni lɛ diɛŋtsɛ eebɔ mɔdɛŋ koni ekase Biblia lɛ. Yoo lɛ kɛ etɛlifoŋ nɔmba kɛ edrɛs ha Adrienne ni amɛje Biblia mli nikasemɔ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli lɛ shishi.

‘Shɛ Oboloo Ofɔ̃ Nu Hiɛ’

Bei pii lɛ, Biblia mli anɔkwalei ni awieɔ he be fɛɛ be lɛ haa ayeɔ gbɔmɛi ni yɔɔ hegbɛ fioo loo amɛbɛ eko kwraa akɛ amɛkɛaanu Maŋtsɛyeli shɛɛsane lɛ odase. Yɛ niyelihe ko ni dekã bɛ jɛi kwraa ni yɔɔ Zihuatanejo lɛji adaamɔhe maŋ lɛ mli lɛ, Odasefonyo ko fɔ̃ nine etsɛ gbɔi enyɔ komɛi koni amɛbatara ekpɔlɔ lɛ he akɛni anaaa gbɛ yɛ niyelihe lɛ hewɔ. Nɛkɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi nɛɛ kɛ lɛlɛ efa gbɛ kɛtee hei srɔtoi afii kpawo. Amɛtsɔɔ bɔ ni amɛsumɔɔɔ Yehowa Odasefoi. Yɛ nɔ ni tee nɔ yɛ niyelihe lɛ sɛɛ lɛ, Odasefonyo lɛ yasara gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ yɛ amɛlɛlɛ lɛ mli ni efɔ̃ amɛ nine kɛtee eshia. Amɛhe nɔ ni fe woji tɛtrɛbii 20 kɛ woji wuji 5, ni amɛwo shi akɛ amɛbaatao Odasefoi lɛ asɛɛgbɛ yɛ lɛji adaamɔhe ni tsa nɔ ni amɛbaaya lɛ.

Jeff kɛ Deb yɔse weku ko ni hiɛ abifao gbekɛyoo fɛfɛo yɛ maŋ niyelihe ni yɔɔ jarayelihe ko yɛ Cancún lɛ. Beni amɛwie abifao lɛ he lɛ, fɔlɔi lɛ fɔ amɛnine koni amɛbaye pai. Amɛná amɛle akɛ weku nɛɛ jɛ India. Amɛnuko Yehowa Odasefoi ahe ni amɛnako wɔwoji lɛ hu dã. Amɛkɛ Odasefoi lɛ awoji komɛi shi jarayelihe lɛ kɛtee.

Jeff kɛ hefatalɔi komɛi ni jɛ China ni bote gbalashihilɛ mli etsɛko lɛ ná niiashikpamɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ yɛ ŋshɔkpɔ ko ni yɔɔ Yukatán ŋshɔ lɛ naa lɛ nɔ. Amɛbi Jeff koni esha amɛ mfonirii, ni ekɛ miishɛɛ fee nakai. Ená ele akɛ, eyɛ mli akɛ amɛkɛ afii 12 ni eho lɛ ehi United States moŋ, shi amɛnako loo amɛnuko Yehowa Odasefoi ahe dã. Amɛ gba saji ni yɔɔ miishɛɛ. Jeff wo amɛ hewalɛ koni amɛtao Odasefoi lɛ asɛɛgbɛ kɛ́ amɛku amɛsɛɛ kɛtee amɛmaŋ.

Ekolɛ nifeemɔ ko baaya nɔ yɛ he ni oyɔɔ lɛ ni baanyɛ ekɛ hegbɛ aha ni oye trukaa odase. Beni United States nɔyelɔ lɛ basara Mexico nɔyelɔ lɛ yɛ ekooloi alɛɛhe ni bɛŋkɛ Guanajuato lɛ mli lɛ, amaniɛbɔlɔi ni jɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ ba koni amɛbɔ he amaniɛ. Odasefoi aweku ko kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛkɛ hegbɛ nɛɛ baatsu nii koni amɛkɛshiɛ yɛ Blɔfo wiemɔ mli. Bɔ ni mɛi here nɔ amɛha lɛ sa jogbaŋŋ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amaniɛbɔlɔi lɛ ateŋ mɔ kome ebɔ tai srɔtoi, tamɔ nɔ ni yaa nɔ yɛ Kosovo kɛ Kuwait lɛ ahe amaniɛ. Enaanyo nitsulɔ ko gbo yɛ edɛŋ be mli ni asraafonyo ko ni etee ehe tswa lɛ tu lɛ. Beni amaniɛbɔlɔ lɛ nu gbohiiashitee lɛ he lɛ, ekɛ ehiŋmɛiaŋ yaafonui da Nyɔŋmɔ shi akɛ eha ele akɛ yiŋtoo yɛ wala sɛɛ. Ewie akɛ eyɛ mli akɛ enaŋ Odasefoi gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ dɔŋŋ moŋ, shi ehiɛ kpaŋ sanekpakpa nɛɛ ni jɛ Biblia lɛ mli lɛ nɔ.

Niiashikpamɔi ni yɔɔ yiteŋ gbɛ nɛɛ etsɔɔ akɛ, bei pii lɛ, aleee nɔ ni jɛɔ odaseyelii nɛɛ amli kɛbaa yɛ naagbee mli. Shi kɛlɛ, nilelɔ Maŋtsɛ Salomo wie akɛ: “Shɛ oboloo ofɔ̃ nu hiɛ, shi wɔsɛɛ ko aahu lɛ ooona ekoŋŋ.” Ewie hu akɛ: “Leebi lɛ dũ odũmɔ nii lɛ, ni gbɛkɛ hu kaajie onine yɛ he; ejaakɛ oleee emli nɔ ni baahi, enɛ jio, enɛ jio, aloo ekolɛ enyɔ lɛ fɛɛ baahi pɛpɛɛpɛ jio.” (Jajelɔ 11:1, 6) Hɛɛ, okɛ ekãa ‘ashɛ oboloo ofɔ̃’ nui babaoo ahiɛ ni okɛ mlihilɛ ‘adu odũmɔ nii lɛ’ taakɛ Paulo kɛ Yesu fee lɛ, kɛ bɔ ni nɛkɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Odasefoi nɛɛ feɔ yɛ Mexico shikpɔŋkuku ni awieɔ Blɔfo yɛ mli lɛ mli lɛ.