Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Esa akɛ Osɔfoi Lɛ Kɛ Amɛhe Awo Maŋkwramɔŋ Saji Amli?

Ani Esa akɛ Osɔfoi Lɛ Kɛ Amɛhe Awo Maŋkwramɔŋ Saji Amli?

Ani Esa akɛ Osɔfoi Lɛ Kɛ Amɛhe Awo Maŋkwramɔŋ Saji Amli?

“CANADA osɔfonukpa ko kɛɛ Nyɔŋmɔ jálɔi gbɛfalɔi akɛ, maŋkwramɔŋ saji amli ni akɛ he woɔ lɛ baanyɛ aye abua ohiafoi lɛ. . . Kɛji akɛ maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoo lɛ kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpaaa gbee po lɛ, ‘ehe miihia ni wɔkɛ wɔhe awo mli koni wɔnyɛ wɔye jalɛsane wɔha ohiafoi lɛ.’”—Catholic News.

Amaniɛbɔɔ ni kɔɔ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni wieɔ kɛfiɔ maŋkwramɔŋ saji amli ni akɛ he woɔ lɛ sɛɛ lɛ jeee nɔ ko hee; ni jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni yɔɔ maŋkwramɔŋ hegbɛi lɛ hu jeee nɔ ni efɔɔɔ kaa. Amɛteŋ mɛi komɛi ebɔ mɔdɛŋ akɛ amɛkɛ tsakemɔ baaba maŋkwramɔŋ saji amli. Anáa amɛteŋ komɛi ahe miishɛɛ ni akaiɔ amɛ yɛ tai ni amɛfa yɛ saji tamɔ hewolonɔ su mli hegbɔyeli kɛ nyɔŋyeli guu lɛ mli nɛkɛ.

Shi kɛlɛ, sɔlemɔ lɛ mli bii babaoo amii shɛɛɛ amɛhe kɛ amɛ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ amɛhe wo maŋkwramɔŋ saji amli. Beni Christian Century lɛ wieɔ sane ko ni kɔɔ Nyɔŋmɔ jamɔ he nitsɔɔmɔ ni kɔɔ maŋkwramɔŋ saji ahe lɛ, ewie akɛ: “Protestant sɔlemɔyalɔi lɛ ji mɛi ni bei komɛi lɛ amɛwieɔ amɛshiɔ amɛ osɔfoi lɛ ni kɛ amɛhe woɔ maŋ saji mli lɛ.” Sɔlemɔŋ bii pii nuɔ he akɛ sɔlemɔ lɛ yɛ krɔŋŋ tsɔ fe bɔ ni ekɛ ehe baawo maŋkwramɔŋ saji amli.

Enɛ teeɔ sanebimɔi ni yɔɔ miishɛɛ shi ni kɔɔ mɛi fɛɛ ni miisumɔ ni amɛna jeŋ kpakpa ko lɛ ahe. Ani shiɛlɔi ni yɔɔ Kristojamɔ mli lɛ baanyɛ amɛkɛ tsakemɔi aba maŋkwramɔŋ saji amli? * Ani maŋkwramɔŋ saji ni akɛ he woɔ mli lɛ ji gbɛ ni Nyɔŋmɔ baatsɔ nɔ eha nɔyeli loo jeŋ kpakpa ko aba? Ani eji Kristojamɔ shishijee yiŋtoo akɛ ekɛ gbɛ hee ko ni atsɔɔ nɔ akɛ he woɔ maŋ saji amli aba?

Bɔ ni Osɔfoi lɛ Je Shishi Amɛkɛ Amɛhe Bɔi Maŋkwramɔŋ Saji Amli Woo

Yinɔsane ŋmalɔ Henry Chadwick kɛɛ yɛ The Early Church lɛ mli akɛ alemra be mli Kristofoi asafo lɛ akɛ, mɛi ni “nyaaa hegbɛ ni amɛaana yɛ jeŋ nɛɛ mli lɛ he. Amɛji kuu ko ni kɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji, basabasafeemɔ, loo tai amli yɛ akutso ni amɛyɔɔ mli lɛ mli.” A History of Christianity wolo lɛ hu kɛɔ akɛ: “Kristofoi heɔ amɛyeɔ akɛ esaaa akɛ amɛteŋ mɔ ko náa maŋkwramɔŋ gbɛhe ko yɛ maŋ lɛ mli . . . Sɛɛ mli kwraa yɛ afii 300 lɛ naagbee gbɛ lɛ, Hippolytus kɛɛ akɛ Kristofoi ablema kusum biɔ koni maŋ kojolɔ ko aŋmɛɛ gbɛhe ni ehiɛ lɛ he dani ebatsɔ Sɔlemɔ lɛ mlinyo.” Beni be shwieɔ mli lɛ, hii ni miisumɔ ni amɛná hegbɛ lɛ je shishi akɛ amɛbaanyiɛ hiɛ yɛ asafoi babaoo amli, ni amɛkɔlɔ sabalai wuji kɛha amɛhe. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:29, 30) Amɛteŋ mɛi komɛi miitaoɔ koni amɛtsɔmɔ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi kɛ maŋkwralɔi yɛ be kometoo lɛ nɔŋŋ mli. Tsakemɔ ni ba trukaa yɛ Roma nɔyeli lɛ mli lɛ hã sɔlemɔ mli bii ni tamɔ nɛkɛ lɛ ná hegbɛ ní amɛtaoɔ lɛ.

Roma Nɔyelɔ Constantine wɔŋjalɔ lɛ ná suɔmɔ kɛha Kristojamɔ yɛ afi 312 Ŋ.B. Naakpɛɛ sane ji akɛ, sɔlemɔ lɛ mli osɔfonukpai lɛ ná he miishɛɛ akɛ amɛkɛ nɔyelɔ wɔŋjalɔ nɛɛ aaafee ekome koni amɛnine ashɛ hegbɛi ni ekɛhaa amɛ lɛ anɔ. Henry Chadwick ŋma akɛ: “Sɔlemɔ lɛ kɛ ehe wo yiŋkpɛɛ ni afeɔ yɛ maŋkwramɔŋ saji amli lɛ mli babaoo.” Mɛɛ hewalɛ he ni akɛwoɔ maŋkwramɔŋ saji amli lɛ ná yɛ sɔlemɔ lɛ mli bii lɛ anɔ?

Bɔ ni Maŋkwramɔŋ Saji Ná Osɔfoi lɛ Anɔ Hewalɛ Eha

Katolik jamɔ he woloŋlelɔ ni atsɛɔ lɛ Augustine, ni hi shi yɛ afii 500 lɛ mli, ni náa mɔ nɔ hewalɛ lɛ wo jwɛŋmɔ ni ahiɛ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ sɔlemɔ lɛ mli bii baatsu nii akɛ maŋkwralɔi lɛ mli hewalɛ. Esusu akɛ sɔlemɔ lɛ baaye jeŋmaji lɛ anɔ ni ekɛ toiŋjɔlɛ baaba adesai ateŋ. Shi yinɔsaneŋmalɔ H. G. Wells ŋma akɛ: “Europa yinɔsane kɛjɛ afii 400 kɛbashi afii 1400 lɛ mli saji babaoo ji nine ni enyɛ shi yɛ susumɔ kpele ni ahiɛ akɛ Nyɔŋmɔ baatsɔ amɛnɔ koni ekɛ emaŋtsɛyeli lɛ aba shikpɔŋ nɛɛ nɔ.” Kristendom kɛ toiŋjɔlɛ po baaa Europa aaahu ni ekɛ baaba je lɛ mli fɛɛ. Shishinumɔ ni ahiɛ yɛ Kristojamɔ he lɛ laaje kwraa yɛ mɛi babaoo ajwɛŋmɔ mli. Mɛni ha eba lɛ nakai?

Mɛi babaoo ni kɛɔ akɛ amɛshiɛɔ Kristojamɔ lɛ kɛ amɛhe wo maŋkwramɔŋ saji amli kɛ jwɛŋmɔ kpakpa, shi sɛɛ mli lɛ amɛna akɛ amɛmiifee nibii fɔji. Ale shiɛlɔ ko ni tsɔɔ Biblia shishi ni atsɛɔ lɛ Martin Luther lɛ jogbaŋŋ yɛ mɔdɛŋ ni ebɔ koni ekɛ tsakemɔ aba Katolik Sɔlemɔ lɛ mli lɛ hewɔ. Shi kɛlɛ, ekãa ni ekɛte shi kɛshi sɔlemɔ lɛ tsɔɔmɔi lɛ ha ehiɛ ba nyam yɛ mɛi ni kɛ amɛhe woɔ maŋkwramɔŋ saji amli koni amɛkɛtse atua lɛ ahiɛ. Mɛi babaoo laaje bulɛ ni amɛyɔɔ kɛha Luther lɛ beni lɛ hu ebɔi maŋkwramɔŋ saji ahe wiemɔ lɛ. Kɛjɛ shishijee lɛ, eyafi maŋbii foji ni tseɔ atua amɛshiɔ lumɛi yiwalɔi lɛ asɛɛ. Kɛkɛ ni beni yiwalɛ nifeemɔi bɔi atuatsemɔ lɛ mli baa lɛ, ewo lumɛi lɛ hewalɛ koni amɛgu atuatsemɔ lɛ, ni nɔ ni jɛ mli kɛba beni amɛfee nakai lɛ ha mɛi akpekpei abɔ laaje amɛwala. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ maŋbii foji lɛ bu lɛ akɛ sɛɛgbɛtsɔɔlɔ. Luther wo lumɛi lɛ hu hewalɛ yɛ shi ni amɛ diɛŋtsɛ amɛte amɛwo Katolik nɔyelɔ lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Luther sɛɛnyiɛlɔi ni abale amɛ akɛ Protestantbii lɛ jɛ amɛ atuatsemɔ lɛ mli amɛtse maŋkwramɔŋ kuu ko. Te mɛi anɔyeli ná Luther nɔ hewalɛ eha tɛŋŋ? Eha efite kwraa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eyɛ mli akɛ yɛ shishijee mli lɛ ete shi ewo jamɔŋ atuatselɔi ni kɛ nɔnyɛɛ tsɔɔ mɛi ayiŋ lɛ moŋ, shi yɛ sɛɛ mli lɛ ewo enanemɛi maŋkwralɔi lɛ ahewalɛ koni amɛkpata mɛi fɛɛ ni teɔ shi woɔ abifabii ni abaptisiɔ amɛ lɛ ahiɛ, kɛtsɔ amɛshãa nɔ.

John Calvin hé gbɛi waa akɛ osɔfo yɛ Geneva, shi yɛ naagbee lɛ, lɛ hu maŋkwramɔŋ saji baná enɔ hewalɛ babaoo. Beni Michael Servetus tsɔɔ mli akɛ Triniti lɛ bɛ Biblia lɛ mli lɛ, Calvin kɛ maŋkwramɔŋ hewalɛ ni eyɔɔ lɛ tsu nii ni ekɛfi Servetus shãa yɛ sɛŋmɔtso nɔ lɛ sɛɛ. Kwɛ bɔ ni ekɛ Yesu tsɔɔmɔi lɛ kpãaa gbee hã!

Ekolɛ nɛkɛ hii nɛɛ ahiɛ je nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ 1 Yohane 5:19 lɛ nɔ akɛ: “Jeŋ muu lɛ fɛɛ kã mɔ fɔŋ lɛ mli.” Ani yɛ anɔkwale mli lɛ amɛyɛ he miishɛɛ akɛ amɛbaatsake maŋkwramɔŋ saji amli yɛ amɛgbii lɛ amli, aloo gbɛkpamɔi akɛ amɛbaaná hewalɛ kɛ nanemɛi wuji lɛ ji nɔ ni gbala amɛ? Yɛ eko fɛɛ eko mli lɛ, esa ni amɛkai Yesu kaselɔ Yakobo wiemɔi ni jɛ mumɔŋ lɛ akɛ: “Nyɛleee akɛ je nɛɛ hedɔɔ lɛ Nyɔŋmɔ nyɛɛ ni lo? No hewɔ lɛ mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ etsɔ je nɛɛ hedɔlɔ lɛ etsɔ Nyɔŋmɔ henyɛlɔ.” (Yakobo 4:4) Yakobo le akɛ Yesu ekɛɛ yɛ ekaselɔi lɛ ahe akɛ: “Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.”—Yohane 17:14.

Be mli po ni mɛi babaoo yɔseɔ akɛ esaaa akɛ Kristofoi feɔ jeŋ fɔŋ nɛɛ fã lɛ, mɛi babaoo kpoɔ he ni akɛwooo maŋkwramɔŋ saji amli, ni tsɔɔ lɛlɛŋ akɛ “amɛjɛɛɛ je lɛ mli” lɛ. Amɛkɛɔ akɛ kɛ́ Kristofoi kɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli lɛ, ehaaa ni amɛnyɛ amɛjie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi. Amɛheɔ amɛyeɔ akɛ esa akɛ sɔlemɔ lɛ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ awie ashi ni amɛtsu gbɛfaŋnɔ ko he nii kɛwuu kɛshi fitemɔ kɛ jalɛsane ni ayeee lɛ. Shi ani maŋkwramɔŋ saji ni Yesu tsɔɔ akɛ esaaa ákɛ akɛ he woɔ mli lɛ teɔ shi woɔ mɔ hesusumɔ diɛŋtsɛ ni esa akɛ aná kɛha mɛi krokomɛi lɛ? Ani Kristofonyo baanyɛ atsi ehe kɛjɛ maŋkwramɔŋ saji ni gbálaa mɛi amli lɛ he, ní yɛ nakai bei amli nɔŋŋ lɛ eye ebua mɛi krokomɛi diɛŋtsɛ? Sane ni nyiɛ sɛɛ lɛ gbálaa nakai sanebimɔi lɛ amli.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 5 Atsɔɔ maŋkwramɔŋ saji ashishi akɛ “bɔ ni akutso loo maŋ ko nɔyeli he gbɛjianɔtoo yɔɔ ha, titri lɛ béi aloo naataamɔ ni bakaa aŋkroaŋkroi loo kui enyɔ ni miitao hewalɛ aná lɛ ateŋ.”—The New Oxford Dictionary of English.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]

Bɔni afee ni amɛnine ashɛ maŋkwramɔŋ hewalɛ nɔ lɛ, sɔlemɔ lɛ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ amɛhe ha nɔyelɔi komɛi tamɔ Nɔyelɔ Constantine

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Musée du Louvre, Paris

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 5]

Mɛni hewɔ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi ni ale amɛ jogbaŋŋ lɛ kɛ amɛhe yawo maŋkwramɔŋ saji amli lɛ?

Augustine

Luther

Calvin

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Augustine: ICCD Photo; Calvin: Portrait by Holbein, from the book The History of Protestantism (Vol. II)