Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Nyɛtsɔa Amɛ Ni Amɛye Nii Fiaa Ni Mikɛɛ Nyɛ Lɛ Nɔ’

‘Nyɛtsɔa Amɛ Ni Amɛye Nii Fiaa Ni Mikɛɛ Nyɛ Lɛ Nɔ’

‘Nyɛtsɔa Amɛ Ni Amɛye Nii Fiaa Ni Mikɛɛ Nyɛ Lɛ Nɔ’

“No hewɔ lɛ nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi . . . , ni nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ.”—MATEO 28:19, 20.

1. Mɛɛ sanegbaa tee nɔ yɛ Filipo kɛ nuu ko ni jɛ Ethiopia lɛ teŋ?

NUU ni jɛ Ethiopia lɛ fã gbɛ kɛtee Yerusalem tɔ̃ɔ. Eyajá Yehowa, Nyɔŋmɔ ni esumɔɔ lɛ lɛ yɛ jɛmɛ. Eka shi faŋŋ akɛ, esumɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ajɛ mumɔ mli aŋma lɛ hu. Beni ekuɔ esɛɛ kɛyaa shia, ni Filipo ni ji Kristo kaselɔ lɛ kɛ lɛ kpe lɛ, no mli lɛ eekane gbalɔ Yesaia wolo lɛ fã ko yɛ eshwiili lɛ mli. Filipo bi Ethiopianyo lɛ akɛ: “Ani oonu nɔ ni okaneɔ lɛ shishi lo?” Nuu lɛ here nɔ akɛ: “Te mafee tɛŋŋ ni manyɛŋ, akɛ ja mɔ ko tsɔɔ mi?” Filipo tee nɔ eye ebua Ŋmalɛ lɛ kaselɔ ni yeɔ anɔkwa nɛɛ koni ebatsɔ Kristo kaselɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 8:26-39.

2. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ shishinumɔ yɔɔ hetoo ni Ethiopianyo lɛ kɛha lɛ mli yɛ? (b) )Mɛɛ sanebimɔi ni kɛ Kristo fãmɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ yɔɔ tsakpaa wɔbaasusu he?

2 Bɔ ni Ethiopianyo lɛ here nɔ eha lɛ sa kadimɔ waa. Ekɛɛ akɛ: ‘Te mafee tɛŋŋ, akɛ ja mɔ ko tsɔɔ mi.’ Hɛɛ, ehe miihia koni mɔ ko atsɔɔ lɛ nɔ ni ekaneɔ lɛ shishi. Bɔ ni ehere nɔ eha lɛ feɔ gbɛtsɔɔmɔ pɔtɛɛ ko ni he hiaa ni yɔɔ nitsumɔ ni Yesu kɛha akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ mli lɛ he nɔkwɛmɔnɔ. Mɛɛ gbɛtsɔɔmɔ? Kɛha hetoo lɛ, nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔsusua Yesu wiemɔi ni anaa yɛ Mateo yitso 28 lɛ he. Nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ gbala jwɛŋmɔ kɛtee sanebimɔi ni ji mɛni hewɔ? kɛ nɛgbɛ? lɛ nɔ. Agbɛnɛ, wɔbaasusu sanebimɔi enyɔ ni kɛ Kristo famɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ yɔɔ tsakpaa lɛ ahe—mɛni? kɛ mɛɛ be?

“Ni Nyɛtsɔɔ Amɛ ni Amɛye Nii Fiaa Nɔ”

3. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ mɔ ko batsɔɔ Yesu Kristo kaselɔ yɛ? (b) Mɛɛ nitsɔɔmɔ fata kaselɔi afeemɔ lɛ he?

3 Mɛni esa akɛ wɔtsɔɔ kɛye wɔbua mɛi krokomɛi koni amɛbatsɔmɔ Kristo kaselɔi? Yesu fã ekaselɔi lɛ akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi, nyɛbaptisia amɛ nyɛwoa Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli, ni nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ.” (Mateo 28:19, 20) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔtsɔɔ nɔ ni Kristo efã lɛ. * Mɛni abaanyɛ afee koni akɛná nɔmimaa akɛ mɔ ko ni atsɔɔ lɛ Yesu fãmɔi lɛ efeŋ kaselɔ yɛ be kukuo kɛkɛ mli shi moŋ ebaaya nɔ ehi shi daa akɛ kaselɔ? Anaa oti kome yɛ wiemɔi ni Yesu hala ni ekɛtsu nii jogbaŋŋ lɛ mli. Kadimɔ akɛ, ekɛɛɛ kɛkɛ akɛ: ‘Nyɛtsɔɔ amɛ nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ.’ Shi moŋ, ekɛɛ akɛ: ‘Nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ.’ (Mateo 19:17) Mɛni ji nɔ ni no tsɔɔ?

4. (a) Ákɛ aaabo famɔ toi lɛ tsɔɔ mɛni? (b) Feemɔ bɔ ni wɔtsɔɔ mɔ ko koni eye Kristo famɔi anɔ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ.

4 Ákɛ aaabo fãmɔ ko toi lɛ tsɔɔ akɛ “mɔ aaaha enifeemɔ kɛ fãmɔ ko akpã gbee”—efee toiboo, loo eye nɔ. Belɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ mɔ ko, ni eye nibii ni Kristo efã akɛ afee lɛ anɔ, loo ni ebo toi? Ojogbaŋŋ, susumɔ gbɛ ni tsɔne kudɔmɔ he nitsɔɔlɔ ko tsɔɔ nɔ etsɔɔ enikaselɔi Iɛ bɔ ni akɛ tsɔne kudɔmɔ he mlai tsuɔ nii ahaa lɛ he. Be mli ni ayɔɔ skultsu lɛ mli lɛ, ekolɛ nitsɔɔlɔ lɛ baatsɔɔ nikaselɔi lɛ gbɛjegbɛi lɛ anɔ mlai lɛ. Kɛlɛ, kɛ́ eeetsɔɔ enikaselɔi lɛ bɔ ni akɛ mlai nɛɛ tsuɔ nii ahaa lɛ, esa akɛ etsɔɔ nikaselɔi lɛ yɛ be mli ni amɛkudɔɔ tsɔne lɛ yɛ gbɛjegbɛ lɛ nɔ diɛŋtsɛ, koni amɛmia amɛhiɛ ni amɛkɛ nɔ ni atsɔɔ amɛ lɛ atsu nii. Nakai nɔŋŋ kɛ wɔkɛ gbɔmɛi kase Biblia lɛ, wɔgbálaa Kristo fãmɔi lɛ amli wɔtsɔɔ amɛ. Kɛlɛ, ehe miihia koni wɔye wɔbua nikaselɔi lɛ koni amɛkɛ Kristo gbɛtsɔɔmɔi lɛ atsu nii yɛ amɛ daa gbi shihilɛi kɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Yohane 14:15; 1 Yohane 2:3) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔkɛ Kristo famɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ aaatsu nii kɛmɔ shi lɛ, ebiɔ ni wɔtsɔɔ amɛ kitai lɛ kɛ bɔ ni amɛaafee ni amɛkɛ nakai kitai lɛ atsu nii. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, wɔmiikase nɔkwɛmɔnɔ ni Yesu kɛ Yehowa diɛŋtsɛ fee efɔ shi lɛ.—Lala 48:15; Kpojiemɔ 7:17.

5. Mɛni hewɔ ekolɛ mɔ ko ni wɔkɛ lɛ kaseɔ Biblia lɛ aaashashao shi akɛ eeebo Kristo famɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ toi lɛ?

5 Nɔ ni fata mɛi ni wɔɔtsɔɔ amɛ koni amɛye Yesu famɔi lɛ anɔ lɛ he ji ni wɔye wɔbua amɛ koni amɛbo famɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ toi. Enɛ baanyɛ afee hegbeyeiwoo nɔ̃ kɛha mɛi ni wɔkɛ amɛ kaseɔ Biblia lɛ ateŋ mɛi komɛi. Kɛ́ be ko ni eho lɛ amɛji mɛi ni yɔɔ ekãa yɛ Kristendom jamɔ ko mli po lɛ, enyɛŋ eba lɛ akɛ amɛ tsutsu jamɔ lɛ mli tsɔɔlɔi lɛ etsɔɔ amɛ be ko akɛ amɛya ni amɛyafee mɛi kaselɔi. Jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi komɛi kpɛlɛɔ nɔ yɛ faŋŋ mli akɛ kɛ́ ebalɛ akɛ amɛtsɔɔ amɛkuu lɛ mli bii bɔ ni ashiɛɔ sanekpakpa lɛ, Kristendom jamɔi lɛ anine enyɛ shi kwraa. Beni Biblia woloŋlelɔ John R. W. Stott wieɔ Yesu famɔ akɛ aya je lɛ mli koni ayaye abua gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ ni amɛbatsɔmɔ kaselɔi lɛ, ekɛɛ akɛ: “Toiboo ni wɔfeee kɛhaaa nɔ ni famɔi nɛɛ tsɔɔ lɛ ji Kristofoi ni heɔ sanekpakpai lɛ amɛyeɔ lɛ agbɔjɔmɔ kpele yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he nitsumɔ mli ŋmɛnɛ. Ekɛfata he akɛ: “Etamɔ nɔ ni wɔshiɛɔ wɔshɛɛ sane lɛ kɛjɛɔ sɛɛ shɔŋŋ. Be komɛi lɛ wɔfeɔ wɔnii tamɔ gbɔmɛi ni damɔɔ sɛɛ fɛlɛŋŋ ni bolɔɔ kɛwoɔ mɛi ni ŋshɔ miisha amɛ kɛmiiya lɛ aŋaa. Wɔtuuu kɛwooo ŋshɔ lɛ mli koni wɔyahere amɛyiwala. Wɔmiishe gbeyei akɛ wɔhe baafɔ.”

6. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔnyɛ wɔkase Filipo nɔkwɛmɔnɔ lɛ yɛ, kɛ́ wɔmiiye wɔbua Biblia kaselɔ ko? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔjie mɔ hesusumɔ kpo beni Biblia kaselɔ ko eje shiɛmɔyaa shishi?

6 Kɛji akɛ mɔ ko ni wɔkɛ lɛ feɔ Biblia mli nikasemɔ lɛ ji mɔ ko ni be ko ni eho lɛ eji jamɔ ko ni amɛmli bii lɛ “miishe gbeyei akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ,” kɛ́ wɔɔwie he yɛ mfonirifeemɔŋ gbɛ nɔ lɛ, ekolɛ ebaawa kɛha lɛ akɛ eeeye gbeyei ni esheɔ akɛ ekɛ ehe aaawo sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ nɔ kunim, koni ebo Kristo famɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ atoi. Yelikɛbuamɔ he baahia lɛ. No hewɔ lɛ, ehe baahia koni wɔná tsui yɛ be mli ni wɔkɛ nakai tsɔsemɔ kɛ gbɛtsɔɔmɔ lɛ haa lɛ lɛ, nɔ ni baaye abua lɛ koni eniiashishinumɔ mli akwɔ ni enyɛ etsirɛ lɛ koni efee nii, taakɛ bɔ ni Filipo nitsɔɔmɔ lɛ ye ebua Ethiopianyo lɛ ni etsirɛ lɛ kɛná baptisimɔ lɛ. (Yohane 16:13; Bɔfoi lɛ Asaji 8:35-38) Kɛfata he lɛ, shwelɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔɔtsɔɔ Biblia kaselɔi lɛ koni amɛye famɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ nɔ lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔhi amɛmasɛi kɛtsu nii ni wɔye wɔbua amɛ be mli ni amɛjeɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ lɛ shishi lɛ.—Jajelɔ 4:9, 10; Luka 6:40.

“Nii Fiaa”

7. Mɛɛ famɔi fata mɛi krokomɛi anii ni aaatsɔɔ koni ‘amɛye nii fiaa’ nɔ lɛ he?

7 Wɔtsɔɔɔ kaselɔi heei anii koni amɛfee mɛi kaselɔi kɛkɛ. Yesu kɛ gbɛtsɔɔmɔ lɛ ha wɔ koni wɔtsɔɔ mɛi ni “amɛye nii fiaa” ni ekɛɛ lɛ nɔ. Eka shi faŋŋ akɛ nɔ ni fata he ji kitai wuji enyɔ ni fe fɛɛ—suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ naanyo. (Mateo 22:37-39) Mɛɛ gbɛ nɔ abaanyɛ atsɔ atsɔɔ kaselɔ hee ko, ni eye nakai famɔi lɛ anɔ?

8. Feemɔ bɔ ni abaanyɛ atsɔɔ kaselɔ hee ko famɔ akɛ ajie suɔmɔ kpo atsɔɔ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ.

8 Susumɔ nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ nikaselɔ ni miikase tsɔne kudɔmɔ lɛ he lɛ he ekoŋŋ. Beni nikaselɔ lɛ kudɔɔ tsɔne kɛtsɔmɔɔ tsɔji ateŋ, yɛ be mli ni etsɔɔlɔ lɛ ta emasɛi lɛ, ekaseɔ nii kɛtsɔ tsɔne kudɔlɔi krokomɛi ni ekwɛɔ amɛ lɛ nɔ, shi jeee kɛtsɔ etsɔɔlɔ lɛ ni eboɔ toi lɛ pɛ kɛkɛ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, tsɔɔlɔ lɛ baagbala ejwɛŋmɔ kɛba tsɔne kudɔlɔ ko ni kɛ mlihilɛ ŋmɛ tsɔne ko gbɛ koni ebaje ehiɛ lɛ; loo tsɔne kudɔlɔ ko ni ba ekane lɛ naa shi koni ekawo tsɔne kudɔlɔ ni baa yɛ ehiɛ lɛ duŋ; loo tsɔne kudɔlɔ ko ni jɛ etsui mli ekɛ yelikɛbuamɔ ha enaanyo ko ni tsɔne efite lɛ lɛ nɔ. Nɔkwɛmɔnii tamɔ enɛɛmɛi tsɔɔ nikaselɔ lɛ nikasemɔi ni he yɔɔ sɛɛnamɔ ni ebaanyɛ ekɛtsu nii be mli ni ekudɔɔ tsɔne lɛ. Nakai nɔŋŋ, kaselɔ hee ko ni miifa gbɛ yɛ wala gbɛ lɛ nɔ lɛ ekaseee nii kɛjɛɛɛ etsɔɔlɔ lɛ pɛ ŋɔɔ, shi moŋ ekaseɔ nii hu kɛjɛɔ nɔkwɛmɔnii fɛfɛji ni enaa yɛ asafo lɛ mli lɛ mli.—Mateo 7:13, 14.

9. Kaselɔ hee ko kaseɔ shishinumɔ ni yɔɔ famɔ akɛ ajie suɔmɔ kpo atsɔɔ lɛ mli lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

9 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ Biblia kaselɔ ko baayɔse fɔlɔ mɔ kome mɔ ko ni miaa ehiɛ waa koni ekɛ ebii aba Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ. Ekolɛ ebaana mɔ ko ni tsui ekumɔ ni yɛ nɔnyɛɛ shihilɛ mli ni eyɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ ekɛ hemɔkɛyeli baa kpeei, yoo okulafo nukpa ko ni kɛ etsɔne holeɔ mɛi krokomɛi ni edara kɛbaa asafoŋ kpeei lɛ fɛɛ eko shishi, loo gbekɛ ko ni eye kɛjɛ afii nyɔŋma kɛ etɛ kɛyaa ni yeɔ buaa kɛsaa Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ. Biblia kaselɔ lɛ baanyɛ ayɔse asafoŋ onukpa ko ni kɛ anɔkwayeli nyiɛɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hiɛ, yɛ asafoŋ gbɛnaa nii babaoo ni jwere enɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. Ekolɛ ebaanyɛ ekɛ Odasefonyo ko ni ji obubuafo, shi eji mumɔŋ hewalɛwoo jɛɛhe kɛha mɛi fɛɛ ni basaraa lɛ lɛ akpe. Nikaselɔ lɛ baanyɛ ayɔse gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi ni feɔ tsakemɔi yɛ amɛshihilɛ mli koni amɛsɔmɔ amɛfɔlɔi ni edara yɛ afii amli lɛ. Beni eyɔseɔ Kristofoi ni jieɔ mlihilɛ kpo, amɛyeɔ amɛbuaa mɛi, ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ amɛnɔ nɛɛ lɛ, kaselɔ hee lɛ baleɔ toiboo ni afeɔ ahaa Kristo famɔ akɛ asumɔ Nyɔŋmɔ kɛ naanyo, titri lɛ nanemɛi heyelilɔi lɛ kɛtsɔ nɔkwɛmɔnɔ nɔ. (Abɛi 24:32; Yohane 13:35; Galatabii 6:10; 1Timoteo 5:4, 5; 1 Petro 5:2, 3) Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, Kristofoi asafo lɛ mli bii fɛɛ baanyɛ amɛfee tsɔɔlɔ kɛ gbɛtsɔɔlɔ fɛɛ—ni esa akɛ amɛfee nakai.—Mateo 5:16.

“Kɛyashi Jeŋ Naagbee”

10. (a) Be sɛɛkɛlɛ enyiɛ wɔbaaya nɔ wɔfee mɛi kaselɔi? (b) Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu fee efɔ shi yɛ nii ahe nitsumɔ mli?

10 Mɛɛ be wɔbaaya nɔ wɔfee mɛi kaselɔi kɛyashi? Kɛyashi nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee. (Mateo 28:20) Ani wɔbaanyɛ wɔgbe Yesu nitsumɔ lɛ fa nɛɛ naa? Ákɛ jeŋ muu fɛɛ asafo lɛ, wɔfaishitswaa ji akɛ wɔbaafee nakai. Yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, wɔkɛ wɔbei, wɔhewalɛ kɛ nibii ni wɔyɔɔ lɛ etsu nii koni wɔkɛtao “mɛi abɔ ní ajie ato naanɔ wala lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 13:48) Ŋmɛnɛ, Yehowa Odasefoi kɛ nɔ ni fe ŋmɛlɛtswai akpekpei etɛ tsuɔ nii daa gbi yɛ afi lɛ mli, yɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ jeŋ fɛɛ. Wɔfeɔ nakai ejaakɛ wɔnyiɛɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ. Ewie akɛ: “Miŋmaa ji akɛ mafee mɔ ni tsu mi lɛ suɔmɔnaa nii, ni magbe enitsumɔ lɛ naa.” (Yohane 4:34, wɔma efã ko nɔ mi.) Nakai wɔ hu wɔtsui shweɔ. (Yohane 20:21) Jeee akɛ wɔmiitao ni wɔje nitsumɔ ni akɛha wɔ lɛ shishi kɛkɛ; shi moŋ wɔmiitao ni wɔgbe naa.—Mateo 24:13; Yohane 17:4.

11. Mɛni ji nɔ ni eba wɔnyɛmimɛi Kristofoi hii kɛ yei lɛ ateŋ mɛi komɛi anɔ, ni mɛni esa akɛ wɔbi wɔhe?

11 Shi kɛlɛ, eji dɔlɛ sane kɛha wɔ akɛ wɔɔna akɛ wɔnyɛmimɛi heyelilɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi ahe ejɔ yɛ mumɔŋ, ni yɛ no hewɔ lɛ amɛfee kpɔkee, loo amɛkpa Kristo famɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ he nitsumɔ. Ani gbɛ ko yɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔye wɔbua amɛ koni amɛkɛ asafo lɛ abɔi naanyobɔɔ ekoŋŋ, koni amɛje mɛi akaselɔfeemɔ lɛ shishi ekoŋŋ? (Romabii 15:1; Hebribii 12:12) Gbɛ ni Yesu tsɔ nɔ eye ebua ebɔfoi lɛ beni amɛfee kpɔkee yɛ bei kukuoo ko mli lɛ tsɔɔ nɔ ni ekolɛ wɔbaanyɛ wɔfee ŋmɛnɛ.

Susumɔ Mɛi Ahe

12. (a) Beni eshwɛ fioo ni Yesu baagbo lɛ, mɛni ebɔfoi lɛ fee? (b) Yɛ gbɔjɔmɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ni Yesu bɔfoi lɛ jie lɛ kpo lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, te ekɛ amɛ ye eha tɛŋŋ?

12 Yɛ Yesu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ naagbee mli, beni egbele lɛ ebɛŋkɛ lɛ, bɔfoi lɛ “jo foi amɛshi lɛ.” Taakɛ Yesu gba efɔ shi lɛ, ‘amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ gbɛ eshwa kɛtee lɛ diɛŋtsɛ ewe.’ (Marko 14:50; Yohane 16:32) Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu kɛ enanemɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ lɛ ye yɛ? Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ekomɛi yɛ eshitee lɛ sɛɛ nɔŋŋ akɛ: “Nyɛkashea gbeyei; nyɛyaa ni nyɛyakɛa minyɛmimɛi lɛ, koni amɛya Galilea; ni jɛi amɛaana mi yɛ.” (Mateo 28:10) Eyɛ mli akɛ bɔfoi lɛ ejie gbɔjɔmɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli kpo moŋ, shi Yesu tee nɔ etsɛ amɛ akɛ “minyɛmimɛi.” (Mateo 12:49) Eyɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ amɛmli lolo. Yesu tsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ ena mɔbɔ ni ekɛ tɔmɔ ke, taakɛ bɔ ni Yehowa naa mɔ mɔbɔ ni ekɛ tɔmɔ keɔ lɛ. (2 Maŋtsɛmɛi 13:23) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Yesu yɛ?

13. Te esa akɛ wɔna mɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ lɛ wɔha tɛŋŋ?

13 Esa akɛ wɔjie mɔ hesusumɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni egbɔjɔ loo amɛkpa shiɛmɔ yaa lɛ. Wɔkaiɔ nakai nanemɛi heyelilɔi lɛ anitsumɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli ni amɛjie lɛ kpo yɛ be ko ni eho lɛ mli lɛ—ekomɛi lɛ yɛ ekolɛ afii nyɔŋmai abɔ mli. (Hebribii 6:10) Wɔhiɛ tseɔ amɛnaanyobɔɔ lɛ. (Luka 15:4-7; 1 Tesalonikabii 2:17) Mɛɛ gbɛ nɔ ekolɛ wɔɔtsɔ wɔjie mɔ hesusumɔ kpo wɔtsɔɔ amɛ yɛ?

14. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔye wɔbua mɔ ko ni egbɔjɔ lɛ yɛ Yesu kasemɔ mli?

14 Yesu kɛɛ bɔfoi ni tsuii ekumɔ lɛ koni amɛya Galilea, ni amɛbaana lɛ yɛ jɛmɛ. Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ Yesu miifɔ amɛ nine kɛmiiya kpee krɛdɛɛ ko shishi. (Mateo 28:10) Ŋmɛnɛ yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, wɔwoɔ mɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ lɛ hewalɛ koni amɛya Kristofoi asafoŋ kpeei ashishi, ni ekolɛ ehe baahia ni wɔwo amɛ hewalɛ nɔ ni fe shikome koni amɛfee nakai. Yɛ bɔfoi lɛ agbɛfaŋ lɛ, ninefɔɔ lɛ wo yibii, ejaakɛ “kaselɔi nyɔŋma kɛ ekome lɛ yiŋ amɛtee Galilea gɔŋ lɛ nɔ, heni Yesu eto amɛ lɛ.” (Mateo 28:16) Kwɛ bɔ ni wɔnáa miishɛɛ beni mɛi ni egbɔjɔ lɛ kpɛlɛɔ ninefɔɔ ni jɛ tsui mli lɛ nɔ ni amɛjeɔ Kristofoi akpeeiyaa shishi ekoŋŋ lɛ!—Luka 15:6.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔnyiɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ yɛ bɔ ni ahereɔ mɛi ni egbɔjɔ ni baa wɔ kpeei ashishi lɛ atuu lɛ yɛ?

15 Te wɔbaafee wɔnii wɔha tɛŋŋ kɛ Kristofonyo ko ni egbɔjɔ lɛ ba Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ? Ojogbaŋŋ, mɛni Yesu fee beni ena akɛ ebɔfoi ni kulɛ amɛhemɔkɛyeli egbɔjɔ lɛ yɛ heni ato akɛ abaakpe yɛ lɛ? “Yesu ba ekɛ amɛ bawie.” (Mateo 28:18) Edamɔɔɔ sɛɛ fɛlɛŋŋ ni eeekwɛ amɛ gãa, shi moŋ etee eyanina amɛ. Kwɛ bɔ ni bɔfoi lɛ ahe baajɔ amɛ aha beni Yesu kɛ nakai hegbɛ lɛ tsu nii lɛ! Eba akɛ wɔ hu wɔkɛ nakai hegbɛ lɛ aaatsu nii koni wɔkɛhere mɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ ni bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛku amɛsɛɛ kɛba Kristofoi asafo lɛ mli lɛ atuu.

16. (a) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ gbɛ nɔ ni Yesu kɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ye eha lɛ mli? (b) Wɔbaanyɛ wɔjie bɔ ni Yesu susuɔ mɛi ni egbɔjɔ lɛ ahe ehaa lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa.)

16 Mɛni ekoŋŋ Yesu fee? Klɛŋklɛŋ lɛ, ekɛ adafitswaa ha akɛ: “Aŋɔ hegbɛ fɛɛ aha mi.” Nɔ ni ji enyɔ lɛ, ekɛ nitsumɔ ha “No hewɔ lɛ nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi.” Nɔ ni ji etɛ lɛ, ekɛ shiwoo ha akɛ: “Mi lɛ mikɛ nyɛ yɛ daa.” Shi ani okadi nɔ ni Yesu efeee? Ewieee kaselɔi lɛ ahiɛ yɛ amɛgbɔjɔmɔi kɛ yiŋkɔshikɔshifeemɔ lɛ hewɔ. (Mateo 28:17) Ani gbɛ ni ekɛtsu nii lɛ mɔ shi jogbaŋŋ? Hɛɛ. Etsɛɛɛ ni bɔfoi lɛ bɔi ‘nitsɔɔmɔ kɛ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ’ ekoŋŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:42) Kɛ wɔnyiɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ yɛ bɔ ni esusu mɛi ahe, kɛ bɔ ni ekɛ mɛi ni egbɔjɔ lɛ ye eha lɛ, ekolɛ wɔbaaná miishɛɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ yɛ wɔ asafo lɛ mli. *Bɔfoi lɛ Asaji 20:35.

“Mikɛ Nyɛ Yɛ Daa”

17, 18. Mɛɛ susumɔi ni woɔ mɔ hewalɛ yɔɔ Yesu wiemɔi ni ji “Mikɛ nyɛ yɛ daa” lɛ mli?

17 Yesu naagbee wiemɔi ni ji “Mikɛ nyɛ yɛ daa” lɛ hiɛ shishinumɔ ko ni woɔ mɔ hewalɛ kɛha mɛi fɛɛ ni bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛtsu Kristo famɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ ahe nii lɛ. Ekɔɔɔ he eko nɔ shitee-kɛ-woo ni henyɛlɔi kɛbaaba wɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ, kɛ heguɔgbee fɛɛ ni akɛ baashi wɔ hu lɛ, wɔbɛ nɔ ko nɔ ko nɔ ni wɔbaadamɔ nɔ wɔshe gbeyei. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yesu, wɔ hiɛnyiɛlɔ ni yɔɔ ‘hegbɛ yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ’ lɛ kɛwɔ yɛ ni ebaaye ebua wɔ!

18 Yesu shiwoo akɛ: Mikɛ nyɛ yɛ daa” lɛ hu haa mɔ náa miishɛɛ. Be mli ni wɔmiaa wɔhiɛ koni wɔtsu Kristo famɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ ahe nii lɛ, wɔnáa miishɛɛ yɛ bei komɛi amli ni bei komɛi hu lɛ wɔyeɔ awerɛho. (2 Kronika 6:29) Wɔteaŋ mɛi komɛi tsɔmɔɔ awerɛhoo shihilɛi amli, be mli ni wɔyeɔ wɔsuɔlɔ ko ni egbo lɛ he ŋkɔmɔ lɛ. (1 Mose 23:2; Yohane 11:33-36) Mɛi komɛi kɛ gbɔlɛ afii amli naagbai kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ ni baa shi lɛ miikpe. (Jajelɔ 12:1-6) Kɛlɛ, mɛi krokomɛi kpeɔ gbii komɛi ni amɛkɛ jwɛŋmɔŋ nɔnyɛɛ henumɔi kpeɔ lɛ anaa. (1 Tesalonikabii 5:14) Wɔteaŋ mɛi babaoo kɛ ohia futaa shihilɛi wuwuaa shi. Shi kɛlɛ, yɛ kaai nɛɛ fɛɛ asɛɛ lɛ, wɔyeɔ omanye yɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ejaakɛ Yesu ‘kɛwɔ yɛ daa’ yɛ wɔgbii ni ehiii fe fɛɛ lɛ po amli.—Mateo 11:28-30.

19. (a) Mɛɛ gbɛtsɔɔmɔi yɔɔ Yesu nitsumɔ akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ mli? (b) Mɛni yeɔ ebuaa wɔ koni wɔnyɛ wɔgbe Kristo nitsumɔ lɛ naa?

19 Taakɛ wɔna yɛ nikasemɔ nɛɛ kɛ nɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, nitsumɔ ni Yesu kɛha akɛ afee mɛi kaselɔi lɛ kɔɔ nɔ fɛɛ nɔ he. Yesu kɛɛ wɔ nɔ hewɔ kɛ heni wɔbaatsu efamɔ lɛ he nii yɛ. Agbɛnɛ hu ekɛɛ wɔ nɔ ni esa akɛ wɔtsɔɔ kɛ be mli ni wɔbaafee nakai kɛyashi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ní aaatsu nitsumɔ nɛɛ agbe naa lɛ ji kaa. Shi akɛni Kristo nɔyeli hewalɛ lɛ fiɔ wɔsɛɛ, ni ekɛ wɔyɔɔ amrɔ nɛɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔgbe naa! Ani okpɛlɛɛɛ nɔ nakai?

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 3 Niiamlitaomɔ wolo ko tsɔɔ mli akɛ, Yesu kɛɛ: ‘Nyɛbaptisia amɛ . . . nyɛtsɔɔ amɛ nii,’ jeee ‘Nyɛbaptisi amɛ ni nyɛtsɔɔ amɛ nii.’ No hewɔ lɛ fãmɔ akɛ abaptisi ni atsɔɔ nii lɛ “jeee nifeemɔi enyɔ ni eko nyiɛɔ eko sɛɛ kɛkɛ.” Shi moŋ, etsɔɔ “nitsɔɔmɔ ni efã ko tsɔɔ baptisimɔ hiɛ . . . ni fã ko hu nyiɛɔ baptisimɔ sɛɛ.”

^ kk. 16 Jwɛŋmɔ ni esa akɛ aná yɛ mɛi ni egbɔjɔ lɛ ahe kɛ bɔ ni esa akɛ aye abua amɛ aha lɛ he saji babaoo yɛ Buu-Mɔɔ ni je kpo yɛ February 1, 2003 baafai 15-18.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi anii koni amɛye famɔ ni Yesu kɛha lɛ nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Mɛɛ nibii ekolɛ kaselɔ hee ko baanyɛ akase kɛjɛ mɛi krokomɛi aŋɔɔ yɛ asafo lɛ mli?

• Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua mɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔ mli lɛ?

• Mɛɛ hewalɛ kɛ miishɛɛ wɔnáa kɛjɛɔ Yesu shiwoo akɛ “Mikɛ nyɛ yɛ daa” lɛ mli?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 15]

Ehe miihia koni wɔtsɔmɔ tsɔɔlɔi kɛ gbɛtsɔɔlɔi fɛɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 17]

Kaselɔ hee ko kaseɔ nii ni he yɔɔ sɛɛnamɔ kɛjɛɔ nɔkwɛmɔnii ni mɛi krokomɛi feɔ lɛ mli