Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Susumɔ Ni Tamɔ Kristo Nɔ̃ Lɛ Ni Aaaná Yɛ Agbojee He

Susumɔ Ni Tamɔ Kristo Nɔ̃ Lɛ Ni Aaaná Yɛ Agbojee He

Susumɔ Ni Tamɔ Kristo Nɔ̃ Lɛ Ni Aaaná Yɛ Agbojee He

“Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ etsɔ agbo yɛ nyɛteŋ lɛ, lɛ moŋ etsɔ nyɛsɔɔlɔ.”—MATEO 20:26.

1. Mɛni ji je lɛ susumɔ yɛ agbojee he?

FARAO Amenhotep III lɛ he amaga ni kwɔlɛ shɛɔ mitai 18 lɛ bɛŋkɛ blema Mizraim maŋtiase ni ji Thebes (ŋmɛnɛŋmɛnɛ Karnak), ni yɔɔ Cairo wuoyigbɛ aaafee kilomitai 500 lɛ. Mɔ naa ehe bibioo kɛji akɛ ekɛ ehe to nakai amaga kpeteŋkpele lɛ he. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ amaga nɛɛ ni afee koni ekɛ hiɛnyamwoo aha nɔyelɔ lɛ ji bɔ ni je lɛ susuɔ agbojee he lɛ he okadi—ákɛ mɔ aaajie ehe kpo akɛ eje agbo ni ehe hiaa waa, koni ekɛha mɛi krokomɛi anu he akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ.

2. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu fee efɔ shi eha esɛɛnyiɛlɔi lɛ, ni mɛɛ sanebimɔi ehe hiaa ni wɔbi wɔ diɛŋtsɛ wɔhe?

2 Okɛ bɔ ni abuɔ agbojee ahaa lɛ ato nɔ ni Kristo tsɔɔ lɛ he okwɛ. Eyɛ mli akɛ eji esɛɛnyiɛlɔi lɛ ‘a-Tsɔɔlɔ kɛ Nuŋtsɔ’ moŋ, shi Yesu tsɔɔ amɛ akɛ agbojee jɛɔ mɛi krokomɛi asɔɔmɔ mli kɛbaa. Yɛ Yesu naagbee gbi yɛ eshikpɔŋ nɔ shihilɛ mli lɛ, efee shishinumɔ ni yɔɔ nɔ ni etsɔɔ amɛ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ kɛtsɔ ekaselɔi lɛ anaji ahe ni efɔ lɛ nɔ. Mɛɛ heshibaa sɔɔmɔ he nifeemɔ po eji nɛkɛ! (Yohane 13:4, 5, 14) Ákɛ ooosɔmɔ loo ni asɔmɔ bo—te nɔ ni he miishɛɛ onáa waa? Ani Kristo nɔkwɛmɔnɔ lɛ haa onáa shwelɛ akɛ oooba ohe shi taakɛ efee lɛ pɛpɛɛpɛ? Belɛ nyɛhaa wɔpɛia Kristo susumɔ yɛ agbojee he lɛ mli wɔkwɛa koni wɔkɛto susumɔ ni ahiɛ yɛ je lɛŋ lɛ he.

Kwá Susumɔ ni Je lɛ Yɔɔ yɛ Agbojee He Lɛ

3. Mɛɛ Biblia mli nɔkwɛmɔnii tsɔɔ awerɛho saji ni baa mɛi ni taoɔ gbɔmɛi ahiɛnyam lɛ anɔ?

3 Biblia mli nɔkwɛmɔnii babaoo yɛ ni tsɔɔ akɛ je lɛ susumɔ yɛ agbojee he lɛ haa mɔ nine nyɛɔ shi. Susumɔ Haman ni ale lɛ jogbaŋŋ yɛ Persia maŋtsɛwe lɛ yɛ Ester kɛ Mordekai beaŋ lɛ he okwɛ. Hiɛnyam ni Haman taoɔ lɛ kɛ lɛ tee hiɛshishwiemɔ kɛ gbele mli. (Ester 3:5; 6:10-12; 7:9, 10) Ni Nebukadnezar henɔwolɔ lɛ, mɔ ni aha eye sɛkɛ beni ehewalɛ lɛ shɛ heni nɔ kwɔ fe fɛɛ lɛ hu? Atsɔɔ susumɔ ni ejaaa ni ehiɛ yɛ agbojee he lɛ mli yɛ wiemɔi nɛɛ amli, akɛ: “Ani jeee Babel kpeteŋkpele lɛ ní mima ní etsɔ maŋtsɛwe yɛ mihewalɛ kpeteŋkpele lɛ naa ha minunyam lɛ yijiemɔ lɛ nɛ!” (Daniel 4:30) Agbɛnɛ Herode Agripa I ni wóɔ ehe nɔ, ni kpɛlɛ anunyam ni esaaa lɛ ni kulɛ esa akɛ ekɛha Nyɔŋmɔ lɛ nɔ lɛ hu yɛ. “Gɔgɔmii ye lɛ, ni eje jeŋ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 12:21-23) Yehowa susumɔ yɛ agbojee he lɛ shishi ni hii nɛɛ fɛɛ eyanuuu lɛ nyiɛ amɛhiɛ kɛtee amɛ shigbeemɔ ni yɔɔ hiɛshishwiemɔ mli.

4. Namɔ hɔ henɔwomɔ mumɔ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ sɛɛ?

4 Ehi jogbaŋŋ akɛ wɔkɛ wɔwala aaatsu nii yɛ gbɛ ni baaha wɔná woo kɛ bulɛ nɔ. Shi kɛlɛ, Abonsam kɛ nɔ ni ashweɔ nɛɛ tsuɔ nii kɛtsɔ henɔwomɔ mumɔ ni ewoɔ he hewalɛ lɛ nɔ, ni no jieɔ oti ni ma ehiɛ lɛ kpo. (Mateo 4:8, 9) Ohiɛ akakpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ lɛ ji “je nɛŋ nyɔŋmɔ lɛ,” ni etswa efai shi akɛ ebaaha esusumɔ lɛ ahé shi yɛ biɛ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. (2 Korintobii 4:4; Efesobii 2:2; Kpojiemɔ 12:9) Akɛni Kristofoi le heni susumɔ nɛɛ jɛ hewɔ lɛ, amɛkpoɔ je lɛ susumɔ yɛ agbojee he.

5. Ani agbojee, gbɛihemɔ, kɛ ninámɔ maa miishɛɛnamɔ ni hiɔ shi daa nɔ mi? Tsɔɔmɔ mli.

5 Susumɔ ko ni Abonsam woɔ he hewalɛ ji akɛ gbɛihemɔ yɛ je lɛ mli, yijiemɔ ni anáa kɛjɛɔ gbɔmɛi adɛŋ, kɛ shika babaoo ni anáa lɛ ji nɔ diɛŋtsɛ ni haa anáa miishɛɛ yɛ shihilɛ mli. Ani eji anɔkwale? Ani agbojee, gbɛihemɔ, kɛ ninámɔ kɛ shihilɛ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli he nɔmimaa haa? Biblia lɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ koni wɔkaha susumɔ ni tamɔ nakai miilaka wɔ. Nilelɔ Maŋtsɛ Salomo ŋma akɛ: “Misaa mina deŋmegbomɔ fɛɛ, kɛ nitsumɔ mli shweremɔ fɛɛ hu, akɛ no hewɔ gbɔmɔ he tsɛ̃ɔ enaanyo. Enɛ hu yakayaka nɔ ko kɛ kɔɔyɔɔ hakumɔ ni.” (Jajelɔ 4:4) Aŋkroaŋkroi babaoo ni kɛ amɛwala fɛɛ eha koni amɛkɛná agbojee yɛ je lɛ mli lɛ baanyɛ aye anɔkwale ni nakai Biblia mli ŋaawoo ni jɛ mumɔŋ lɛ ji lɛ he odase. Nɔkwɛmɔnɔ kome ji nuu ko ni ye ebua ni akɛto ŋwɛiniiaŋ lɛlɛ ko ni akɛyaa nyɔŋtsere lɛ nɔ lɛ he gbɛjianɔ, ni afee, ni aka akwɛ lɛ. Ewie akɛ: “Mitsu nii dɛŋdɛŋ ni mibatsɔ mɔ ni he esa yɛ nɔ ni mifee lɛ mli. Shi kɛlɛ, ebafee nɔ ni sɛɛnamɔ bɛ he, loo nɔ ni he ehiaaa, ni baaha mana naanɔ miishɛɛ kɛ jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ.” * Agbojee ni je lɛ kpɛlɛɔ nɔ, kɛji akɛ eji nɔ ni yɔɔ nitsumɔ mli, kpɔiaŋgbɔlemɔi, loo hiɛtserɛjiemɔ mli jio lɛ, emaaa miishɛɛnamɔ ni hiɔ shi daa nɔ mi.

Anáa Agbojee Kɛtsɔ Sɔɔmɔ ni Suɔmɔ Kanyaa Efeemɔ lɛ Nɔ

6. Mɛni tsɔɔ akɛ Yakobo kɛ Yohane hiɛ susumɔ ni ejaaa yɛ agbojee he?

6 Nifeemɔ ko ni ba yɛ Yesu shihilɛ mli lɛ jieɔ nɔ ni agbojee diɛŋtsɛ tsɔɔ lɛ kpo. Yesu kɛ ekaselɔi lɛ miifa gbɛ kɛmiiya Yerusalem kɛha afi 33 Ŋ.B. Hehoo lɛ yeli. Beni amɛnyiɛ gbɛ nɔ ni amɛyaa lɛ, Yesu nyɛkwɛ̃ bihii ni ji Yakobo kɛ Yohane jie susumɔ ni ejaaa kpo yɛ agbojee he. Amɛtsɔ amɛnyɛ nɔ amɛkɛ nibimɔ nɛɛ fɔ Yesu hiɛ akɛ: ‘Kɛɛmɔ koni wɔtá oninejurɔ kɛ obɛku nɔ yɛ omaŋtsɛyeli lɛ mli.’ (Mateo 20:21) Yɛ Yudafoi lɛ ateŋ lɛ, abuɔ ninejurɔ loo abɛku ní mɔ ko aaata lɛ akɛ eji hegbɛ kpele. (1 Maŋtsɛmɛi 2:19) Hiɛnyam taomɔ hewɔ Yakobo kɛ Yohane kpa fai ni amɛbɔ mɔdɛŋ koni amɛnine ashɛ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ anɔ. Amɛmiitao ni amɛnine ashɛ nɔyeli hegbɛi nɛɛ anɔ. Yesu le nɔ ni yaa nɔ yɛ amɛjwɛŋmɔi amli lɛ, ni no hewɔ lɛ eŋɔ hegbɛ lɛ ni ekɛjaje susumɔ ni ejaaa ni amɛhiɛ yɛ agbojee he lɛ.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔɔ nɔ ni haa Kristofonyo náa anɔkwa agbojee lɛ mli yɛ?

7 Yesu le akɛ nuu ni akpɛlɛɔ enɔ akɛ eje agbo yɛ henɔwomɔ je nɛɛ mli lɛ ji mɔ ko ni yeɔ mɛi krokomɛi anɔ ni efámɔɔ amɛ, ní kɛ́ etswa ewao naa pɛ lɛ atsuɔ nibii fɛɛ ni etaoɔ ahe nii ahaa lɛ. Shi yɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ lɛ, heshibaa sɔɔmɔ ji nɔ ni tsɔɔ akɛ mɔ ko je agbo. Yesu kɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ etsɔ agbo yɛ nyɛteŋ lɛ, lɛ moŋ etsɔ nyɛsɔɔlɔ. Ni mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ etsɔ onukpa yɛ nyɛteŋ lɛ, lɛ moŋ etsɔ nyɛtsulɔ.”—Mateo 20:26, 27.

8. Ní aaatsɔ sɔɔlɔ lɛ tsɔɔ mɛni, ni mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe?

8 Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ Biblia lɛ mli akɛ “sɔɔlɔ” lɛ kɔɔ mɔ ni kɛ hiɛshikamɔ yaa nɔ ebɔɔ mɔdɛŋ koni esɔmɔ mɛi krokomɛi lɛ he. Yesu miitsɔɔ ekaselɔi lɛ nikasemɔ ko ni he hiaa: mɛi ni afámɔɔ koni amɛfee nii lɛ haaa mɔ ko aje agbo; mɛi krokomɛi asɔɔmɔ ni suɔmɔ kanyaa efeemɔ lɛ haa ajeɔ agbo. Bi ohe akɛ: ‘Kulɛ te mafee minii maha tɛŋŋ kɛji miji Yakobo loo Yohane? Ani kulɛ manu shishi yɛ anɔkwale mli akɛ anɔkwa agbojee baa kɛjɛɔ sɔɔmɔ ni ajɛɔ suɔmɔ mli asɔmɔɔ lɛ mli?’—1 Korintobii 13:3.

9. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu fee efɔ shi yɛ bɔ ni ekɛ mɛi krokomɛi ye eha lɛ mli?

9 Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ akɛ je lɛŋ shishitoo tɛi ni kɔɔ agbojee he lɛ jeee nɔ ni Kristo fee he nɔkwɛmɔnɔ lɛ. Ejieee henɔwomɔ su kpo yɛ mɛi ni esɔmɔɔ amɛ lɛ anɔ loo ni ebaaha amɛnu he akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ. Gbɔmɛi ni jɛ shihilɛi fɛɛ amli—ni ji hii, yei, kɛ gbekɛbii, niiatsɛmɛi, ohiafoi, gbɔmɛi wuji, kɛ mɛi ni ale amɛ akɛ amɛji eshafeelɔi fɛɛ—ahe jɔɔ amɛ kɛ́ amɛyɛ emasɛi. ((Marko 10:13-16; Luka 7:37-50) Gbɔmɛi naaa tsui amɛhaaa mɛi ni yɔɔ gbɔjɔmɔi lɛ. Esoro Yesu. Yesu jɛɔ tsuishitoo mli etsɔɔ ekaselɔi lɛ anii, ni ekɛtsɔɔ akɛ ebaa ehe shi yɛ anɔkwale mli ni ehe jɔ, eyɛ mli akɛ bei komɛi lɛ amɛsusuuu nii ahe ni amɛbéɔ.—Zakaria 9:9; Mateo 11:29; Luka 22:24-27.

10. Yesu shihilɛ gbɛ fɛɛ tsɔɔ mɛi krokomɛi asɔɔmɔ ni pɛsɛmkunya bɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

10 Nɔkwɛmɔnɔ ni pɛsɛmkunya bɛ mli ni Nyɔŋmɔ Bi ni fe fɛɛ nɛɛ fee efɔ shi lɛ tsɔɔ nɔ ni agbojee diɛŋtsɛ ji lɛ shishi. Yesu baaa shikpɔŋ lɛ nɔ koni asɔmɔ lɛ shi moŋ koni ebasɔmɔ mɛi krokomɛi, étsa “helai srɔtoi,” ní eha mɛi aye amɛhe kɛjɛ daimonioi akudɔmɔ shishi. Eyɛ mli akɛ etɔɔ lɛ ni ebiɔ ni ená be ekɛjɔɔ ehe moŋ, shi be fɛɛ be lɛ ekɛ mɛi krokomɛi ahiamɔ nii yeɔ lɛ diɛŋtsɛ enɔ lɛ najiaŋ, ni ebɔɔ mɔdɛŋ koni eshɛje amɛmii. (Marko 1:32-34; 6:30-34; Yohane 11:11, 17, 33) Suɔmɔ ni Yesu yɔɔ lɛ tsirɛ lɛ koni eye ebua gbɔmɛi yɛ mumɔŋ, ni efaa gbɛ kilomitai ohai abɔ kɛtsɔɔ gbɛjegbɛi ni mulu yɔɔ nɔ lɛ anɔ koni eyashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. (Marko 1:38, 39) Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ Yesu bu mɛi krokomɛi ni aaasɔmɔ lɛ akɛ nɔ ko ni he hiaa waa.

Kasemɔ Kristo Heshibaa Lɛ

11. Mɛɛ sui ataoɔ yɛ nyɛmimɛi hii ni ahala akɛ amɛsɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔi yɛ asafoi lɛ amli lɛ adɛŋ?

11 Ama su kpakpa ni esa akɛ Kristofoi nɔkwɛlɔi aná lɛ nɔ mi yɛ afii 1800 lɛ naagbee gbɛ, beni ahalaa hii koni amɛbatsɔmɔ gbɛfalɔi ni damɔɔ asafo lɛ najiaŋ koni amɛyatsu Nyɔŋmɔ webii lɛ ahiamɔ nii ahe nii lɛ. Taakɛ Zion’s Watch Tower ni je kpo yɛ September 1, afi 1894 lɛ tsɔɔ lɛ, nɔ ni ataoɔ ji hii ni “baa amɛhe shi—koni amɛkawó amɛhe nɔ . . . , mɛi ni yɔɔ heshibaa jwɛŋmɔ ni taooo ni amɛwie amɛ diɛŋtsɛ amɛhe amɛtsɔɔ, shi Kristo—jeee ni amɛjie nilee ni amɛyɔɔ lɛ kpo amɛtsɔɔ, shi moŋ e-Wiemɔ lɛ yɛ bɔ ni eyɔɔ mlɛo kɛ hewalɛ hu lɛ naa.” Eyɛ faŋŋ akɛ, esaaa akɛ anɔkwa Kristofoi tiuɔ hegbɛ namɔ sɛɛ bɔni afee ni amɛkɛtao amɛ diɛŋtsɛ amɛhiɛ nyam loo ni amɛkɛná gbɛi, hewalɛ, koni amɛkɛye mɛi krokomɛi anɔ. Nɔkwɛlɔ ni baa ehe shi lɛ haa ehiɔ ejwɛŋmɔ mli akɛ nɔ ni fata egbɛnaa nii lɛ ahe ji “nitsumɔ kpakpa,” jeee gbɛhe ni nɔ kwɔ ni eeená bɔni afee ni ená hiɛnyam eha lɛ diɛŋtsɛ ehe. (1 Timoteo 3:1, 2) Esa akɛ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi fɛɛ abɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛaanyɛ koni amɛkɛ heshibaa asɔmɔ mɛi krokomɛi, ni amɛnyiɛ hiɛ yɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ lɛ mli, koni amɛfee nɔkwɛmɔnɔ ni sa amɛfɔ shi amɛha mɛi krokomɛi ni amɛkase.—1 Korintobii 9:19; Galatabii 5:13; 2 Timoteo 4:5.

12. Mɛɛ sanebimɔi ekolɛ mɛi ni taoɔ ni amɛnine ashɛ sɔɔmɔ hegbɛi anɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ amɛbi amɛhe?

12 Ekolɛ ehe baahia ni nyɛminuu fɛɛ nyɛminuu ni taoɔ ni enine ashɛ sɔɔmɔ hegbɛi anɔ lɛ abi lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ: ‘Ani mitaoɔ hegbɛi ni mikɛaasɔmɔ mɛi krokomɛi, loo misumɔɔ ni asɔmɔ mi? Ani miisumɔ akɛ matsu nitsumɔi ni yeɔ ebuaa ni mɛi krokomɛi yɔseŋ amrɔ nɔŋŋ lɛ ahe nii?’ Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ oblanyo ko baasumɔ ni eha wiemɔi yɛ Kristofoi asafo lɛ mli, shi eshashaoɔ shi akɛ ebaaye ebua mɛi ni edara yɛ afii amli lɛ. Ekolɛ enáa hii ni yɔɔ gbɛnaanii yɛ asafo lɛ mli lɛ kɛ naanyobɔɔ he miishɛɛ, shi kɛlɛ eshashaoɔ shi akɛ ekɛ ehe baawo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Esa akɛ oblanyo ni tamɔ nakai lɛ abi ehe akɛ: ‘Ani mijwɛŋɔ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli nibii ni haa ayɔseɔ mɔ, ni ajieɔ mɔ yi lɛ anɔ titri? Ani miibɔ mɔdɛŋ doo akɛ maha mɛi krokomɛi ana mi akɛ mɔ ni he esa fe fɛɛ?’ Eka shi faŋŋ akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhiɛ nyam taomɔ sɛɛ ni wɔɔtiu lɛ etsɔɔɔ akɛ wɔmiikase Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ.—Yohane 5:41.

13. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ nɔkwɛlɔ ko heshibaa nɔkwɛmɔnɔ baanyɛ aná mɛi krokomɛi anɔ hewalɛ yɛ? (b) Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ heshibaa, loo ní aaaba he shi yɛ jwɛŋmɔŋ lɛ jeee nɔ ko ni kɛ́ Kristofonyo ko miisumɔ dani ebaafee lɛ?

13 Kɛji akɛ wɔkɛ mɔdɛŋbɔɔ tsu nii koni wɔkase Kristo heshibaa lɛ, ekanyaa wɔ koni wɔsɔmɔ mɛi krokomɛi. Susumɔ shikpɔji wuji anɔkwɛlɔ ko ni miikwɛ bɔ ni nitsumɔ lɛ yaa nɔ yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe niji lɛ ekome mli ehaa lɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ he okwɛ. Yɛ dekã ni ebɛ kwraa kɛ gbɛnaanii wulu ni kã enɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, nɛkɛ nɔkwɛlɔ nɛɛ wá edamɔ shi koni eye ebua nyɛminuu fioo ko ni miibɔ mɔdɛŋ koni esaa tsɔne ko ni akɛkpɛɔ woji. Nyɛminuu fioo lɛ wie akɛ: “Minaa kpɛ mihe! Ekɛɛ mi akɛ beni eji oblanyo ni esɔmɔɔ yɛ Betel lɛ, no mli lɛ ekɛ tsɔne ni tamɔ nakai nɔŋŋ tsuɔ nii, ni ekaiɔ bɔ ni ewa waa kɛha lɛ akɛ eeeha tsɔne lɛ he nɔ fɛɛ nɔ aja pɛpɛɛpɛ koni etsu nii. Eyɛ mli akɛ eyɛ nibii babaoo ni he hiaa ni ebaafee moŋ, shi ekɛ mi fee ekome kɛtsu nii yɛ tsɔne lɛ he be saŋŋ. Nɔ ni efee nɛɛ sa mihiɛ waa diɛŋtsɛ.” Nakai nyɛminuu lɛ ni amrɔ nɛɛ eji nɔkwɛlɔ yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe niji lɛ ekome mli lɛ kaiɔ nɛkɛ heshibaa nifeemɔ nɛɛ lolo. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔbaanu nu he akɛ wɔnɔ kwɔ kwraa fe bɔ ni wɔbaaba wɔhe shi kɛfee nii loo wɔhe hiaa tsɔ fe bɔ ni wɔɔtsu nitsumɔi ni baa shi. Yɛ no najiaŋ lɛ, esa akɛ wɔná “heshibaa jwɛŋmɔ.” Enɛ feemɔ jeee nɔ ko ni kɛ́ mɔ ko miisumɔɔ dani ebaafee. Eji “gbɔmɔ hee” lɛ fã ko ni esa akɛ Kristofonyo awo.—Filipibii 2:3; Kolosebii 3:10, 12; Romabii 12:16.

Bɔ ni Aaafee Aná Susumɔ ni Tamɔ Kristo Nɔ̃ lɛ yɛ Agbojee He

14. Mɛɛ gbɛ nɔ wekukpaa ni kã wɔkɛ Nyɔŋmɔ kɛ wɔnaanyo gbɔmɔ teŋ lɛ nɔjwɛŋmɔ baanyɛ aye abua wɔ yɛ koni wɔná susumɔ kpakpa yɛ agbojee he?

14 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná susumɔ ni ja yɛ agbojee he? Gbɛ kome ji kɛtsɔ wekukpaa ni kã wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ lɛ nɔ ní wɔɔjwɛŋ lɛ nɔ. Egbojee, hewalɛ, kɛ nilee lɛ wóɔ enɔ gojoo kɛtekeɔ adesai ni he waaa lɛ anɔ. (Yesaia 40:22) Wekukpaa ni kã wɔkɛ wɔnaanyo gbɔmɔ teŋ lɛ nɔ ni wɔɔjwɛŋ lɛ hu yeɔ ebuaa wɔ koni wɔná heshibaa jwɛŋmɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ wɔhe baasa fe mɛi krokomɛi yɛ nibii komɛi afeemɔ mli, shi ekolɛ amɛle shihilɛ mli nibii komɛi ni he hiaa lɛ kwraa fe wɔ, loo ekolɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ yɛ sui komɛi ní wɔbɛ eko. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi babaoo ni jara wa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ jeee mɛi wuji, yɛ amɛ humi kɛ heshibaa su lɛ hewɔ.—Abɛi 3:34; Yakobo 4:6.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ emuuyeli mli ni Nyɔŋmɔ webii hiɛɔ lɛ tsɔɔ akɛ mɔ ko bɛ nɔ ko ni eeedamɔ nɔ enu he akɛ enɔ kwɔ fe mɛi krokomɛi?

15 Yehowa Odasefoi ni akɛ amɛ etee kojomɔhe yɛ amɛhemɔkɛyeli hewɔ lɛ aniiashikpamɔi lɛ feɔ oti nɛɛ he mfoniri yɛ gbɛ ni sa nɔ. Yɛ bei babaoo amli lɛ, mɛi ni je lɛ buɔ amɛ akɛ amɛji mɛi foji lɛ ji mɛi ni ehiɛ amɛ emuuyeli lɛ mli amɛha Nyɔŋmɔ yɛ kaai ni naa wa tamɔ la lɛ ashishi. Nɔkwɛmɔnii ni tamɔ nɛkɛ nɔ ni wɔɔjwɛŋ lɛ baanyɛ aye abua wɔ koni wɔba wɔhe shi, ni etsɔɔ wɔ ‘koni wɔkabu wɔ diɛŋtsɛ wɔhe tuutu fe bɔ ni sa akɛ wɔbuɔ wɔhe.’—Romabii 12:3. *

16. Mɛɛ gbɛ nɔ asafo lɛ mli bii fɛɛ baanyɛ amɛkase agbojee he nɔkwɛmɔnɔ ni Yesu fee efɔ lɛ yɛ?

16 Esa akɛ Kristofoi, gbekɛbii kɛ onukpai fɛɛ aná Kristo susumɔ yɛ agbojee he. Esa akɛ atsu nitsumɔi srɔtoi yɛ asafo lɛ mli. Kaaha omlifu kɔkɔɔkɔ akɛ abaabi bo ni otsu nibii ni ekolɛ amɛtamɔ nibii ni baa shi lɛ ahe nii. (1 Samuel 25:41; 2 Maŋtsɛmɛi 3:11) Fɔlɔi, ani nyɛwoɔ nyɛbii lɛ kɛ mɛi ni eye afii 13 kɛyaa lɛ ahewalɛ koni amɛkɛ miishɛɛ atsu nitsumɔi ni akɛwo amɛdɛŋ akɛ amɛtsu lɛ ahe nii, kɛji eji Maŋtsɛyeli Asa nɔ nifeemɔ, yɛ kpokpaa nɔ kpee ko shishi, loo hei ni afeɔ kpokpaa nɔ kpee yɛ lɛ? Ani amɛnaa bo akɛ ootsu nitsumɔi ni baa shi? Nyɛminuu ko ni amrɔ nɛɛ esɔmɔɔ yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe yitso lɛ kaiɔ efɔlɔi anɔkwɛmɔnɔ lɛ yɛ faŋŋ mli. Ekɛɛ akɛ: “Bɔ ni amɛtsuɔ Maŋtsɛyeli Asa lɛ loo heni afeɔ kpokpaa nɔ kpee yɛ lɛ saamɔ he nii amɛhaa lɛ ha mile akɛ amɛbuɔ lɛ akɛ ehe miihia waa. Amɛkɛ amɛhe haa yɛ be kɛ beaŋ koni amɛyatsu nitsumɔi ni he baaba sɛɛnamɔ aha asafo lɛ loo nyɛmifeemɔ lɛ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni nakai nitsumɔi lɛ baatamɔ nɔ ni baa shi ha. Su nɛɛ eye ebua mi koni majɛ misuɔmɔ mli makpɛlɛ nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ nɔ yɛ biɛ nɛɛ yɛ Betel.”

17. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ yei ni baa amɛhe shi lɛ baanyɛ afee jɔɔmɔ kɛha asafo lɛ yɛ?

17 Ester ni batsɔ maŋnyɛ yɛ Persia Nɔyeli lɛ mli yɛ afi 500 D.Ŋ.B. lɛ feɔ bɔ ni ehe hiaa ni wɔkɛ mɛi krokomɛi ahiamɔ nii aye wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ najiaŋ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni sa jogbaŋŋ. Eyɛ mli akɛ maŋtsɛwe lɛ eyɔɔ moŋ, shi eesumɔ ni ekɛ ewala awo oshara mli yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ anajiaŋ, ni efee enii yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛ gbeekpamɔ naa. (Ester 1:5, 6; 4:14-16) Yɛ shika gbɛfaŋ shihilɛi amli ni Kristofoi yei yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛbaanyɛ amɛjie mumɔ ni tamɔ Ester nɔ lɛ kpo kɛtsɔ mɛi ni ehao lɛ ahewalɛ ni amɛaawo, amɛsara mɛi ni he yeɔ lɛ, amɛkɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, kɛ ekome ni amɛkɛ onukpai lɛ aaafee lɛ nɔ. Kwɛ bɔ ni nyɛmimɛi yei heshibalɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ji jɔɔmɔ kɛha asafo lɛ!

Jɔɔmɔi ni Jɛɔ Agbojee ni Tamɔ Kristo Nɔ̃ lɛ Mli Baa

18. Mɛɛ sɛɛnamɔi jɛɔ susumɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ yɛ agbojee he lɛ kpo ni ajieɔ lɛ mli kɛbaa?

18 Kɛ́ otee nɔ ohiɛ susumɔ ni Kristo hiɛ yɛ agbojee he lɛ mli lɛ, onáa he sɛɛ babaoo. Mɛi krokomɛi ni wɔbaasɔmɔ amɛ ni pɛsɛmkunya bɛ mli lɛ kɛ miishɛɛ bahaa wɔkɛ amɛ fɛɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:35) Be mli ni ojɛɔ osuɔmɔ mli okɛ ekãa tsuɔ nii yɛ onyɛmimɛi lɛ anajiaŋ lɛ, ehaa amɛsumɔɔ bo jogbaŋŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:37) Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, Yehowa buɔ nɔ ni otsuɔ koni okɛha ahi aha onanemɛi Kristofoi lɛ akɛ eji yijiemɔ afɔleshaa ni saa ehiɛ.—Filipibii 2:17.

19. Mɛni esa akɛ efee wɔfaishitswaa yɛ susumɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ yɛ Agbojee he lɛ he?

19 Ehe miihia ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ apɛi lɛ diɛŋtsɛ etsui mli koni ebi ehe akɛ: ‘Ani minaabu pɛ mikɛbaawie Kristo susumɔ yɛ agbojee námɔ he, aloo mikɛ mɔdɛŋbɔɔ baatsu nii koni maná nakai agbojee lɛ eko?’ Bɔ ni Yehowa nuɔ he ehaa yɛ henɔwolɔi ahe lɛ yɛ faŋŋ. (Abɛi 16:5; 1 Petro 5:5) Yɛ Kristofoi asafo lɛ mli jio, wɔweku shihilɛ mli jio, loo yɛ wɔkɛ nanemɛi adesai ateŋ daa sharamɔ mli po lɛ, nyɛhaa wɔkɛ wɔnifeemɔi atsɔa akɛ wɔnáa Kristo susumɔ yɛ agbojee he lɛ ni wɔɔjie lɛ kpo lɛ he miishɛɛ—ni wɔfee nii fɛɛ kɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam ni wɔkɛjie eyi.—1 Korintobii 10:31.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 5 Kwɛmɔ The Watchtower, May 1, 1982, baafai 3-6, “In Search of Success” (Omanyeyeli Sɛɛgbɛ Taomɔ.)

^ kk. 15 Kɛha nɔkwɛmɔnii lɛ, kwɛmɔ afi 1992 Yearbook of Jehovah’s Witnesses , baafai 181-182 kɛ Buu-Mɔɔ ni je kpo September 1, 1993, baafai 27-31 lɛ mli.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwa je lɛ susumɔ yɛ agbojee he lɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu susu agbojee he yɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ nɔkwɛlɔi baanyɛ amɛkase Kristo heshibaa lɛ yɛ?

• Mɛni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔná agbojee ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ eko?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 17]

Namɔ Yɔɔ Agbojee ni Tamɔ Kristo Nɔ̃ Lɛ?

Mɔ ni taoɔ ni asɔmɔ lɛ loo mɔ ni miisumɔ koni esɔmɔ?

Mɔ ni sumɔɔ ni agbala jwɛŋmɔ kɛba enɔ aloo mɔ ni kpɛlɛɔ nitsumɔi ni baa shi nɔ?

Mɔ ni wóɔ ehe nɔ loo mɔ ni holeɔ mɛi krokomɛi anɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 14]

Farao Amenhotep III lɛ he amaga agbo

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Ani Ole nɔ ni kɛ Adesai ashigbeemɔ ba?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 16]

Ani otaoɔ hegbɛi ni okɛaasɔmɔ mɛi krokomɛi?