Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Wɔkɛ Wɔhe Fɔ̃ Yehowa Hewalɛ Lɛ Nɔ

Wɔkɛ Wɔhe Fɔ̃ Yehowa Hewalɛ Lɛ Nɔ

Wala Shihilɛ He Sane

Wɔkɛ Wɔhe Fɔ̃ Yehowa Hewalɛ Lɛ Nɔ

TAAKƐ ERZSÉBET HAFFNER GBA

Beni Tibor Haffner ná ele ákɛ akɛ famɔ eha mi akɛ mishi Czechoslovakia lɛ, ekɛɛ akɛ: “Miŋmɛŋ amɛ gbɛ ni amɛtswa onane shi tu.” Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Kɛ́ okpɛlɛ nɔ akɛ mikɛ bo abote gbalashihilɛ mli lɛ, okɛ mi baahi biɛ kɛya naanɔ.”

BENI abi mi suɔmɔ ni mikpaaa gbɛ nɛɛ sɛɛ otsii fioo komɛi lɛ, mikɛ Tibor ni ji nyɛminuu Kristofonyo ni baye miweku lɛ odase klɛŋklɛŋ kwraa lɛ bote gbalashihilɛ mli yɛ January 29, afi 1938. Ejeee yiŋkpɛɛ ko ni feemɔ yɔɔ mlɛo. No mli lɛ kpaako kwraa miye afii 18, ni akɛ Yehowa Odasefoi abe-fɛɛ-sɔɔlɔ lɛ, miisumɔ ni matuu mihe kwraa maha Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ yɛ miblayeiaŋ. Mifó. Misɔle. Beni mikpa yaafó sɛɛ dani miyɔse akɛ suɔmɔ ni Tibor bi mi lɛ fe mlihilɛ kpojiemɔ ko kɛkɛ, no hewɔ lɛ minu he akɛ miisumɔ ni mikɛ nuu ni sumɔɔ mi yɛ anɔkwale mli nɛɛ ahi shi.

Shi mɛni hewɔ ni atswaa minane shishi tu lɛ? Ejaakɛ kɛ hooo kwraa lɛ, miyɛ maŋ ko ni yɔɔ edemokrase gbɛjianɔtoo kɛ jamɔŋ heyeli ni yɔɔ jɛmɛ lɛ he miishɛɛ mli. Ojogbaŋŋ, misusuɔ akɛ kɛbashi heni wɔshɛ nɛɛ ehe miihia ni magba nyɛ mishihilɛ he sane.

Mifɔlɔi ni ji Greek Katolik jamɔ lɛ mlibii lɛ fɔ mi yɛ December 26, afi 1919 yɛ akrowa ni ji Sajószentpéter ni yɔɔ Hungary, aaafee kilomitai 160 yɛ Budapest bokagbɛ lɛ mli. Dɔlɛ sane ji akɛ, mitsɛ gbo dani afɔ́ mi. Etsɛɛɛ ni minyɛ kɛ nuu okulafo ko ni yɔɔ bii ejwɛ lɛ bote gbalashihilɛ mli, ni wɔfã kɛtee Lučenec, ni ji maŋtiase ko ni yɔɔ fɛo yɛ tsutsu Czechoslovakia lɛ mli. Yɛ nakai beaŋ lɛ, ewa akɛ aaahi shi yɛ banuma weku mli. Akɛni miji gbekɛ yɛ gbekɛbii enumɔ nɛɛ ateŋ hewɔ lɛ, minu he akɛ mifataaa weku lɛ he. Shika gbɛfaŋ shihilɛ ni yɔɔ lɛ mli wa, ni jeee akɛ minine shɛɛɛ heloonaa nibii anɔ pɛ kɛkɛ, shi moŋ minaaa fɔlɔi akwɛmɔ kɛ suɔmɔ hu.

Ani Mɔ ko Le Hetoo Lɛ?

Mikɛ sanebimɔi ni gbáa mɔ naa kpe beni miye afii 16 lɛ. Mikɛ miishɛɛ babaoo kane Jeŋ Ta I lɛ he yinɔsane, ni minaa kpɛ mihe yɛ gbɔmɔgbee ni tee nɔ yɛ maji ni hiɛ egbele ni kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi lɛ po ateŋ lɛ he waa. Kɛfata he lɛ, mina bɔ ni asraafoi anitsumɔ lɛ yaa nɔ yɛ hei babaoo lɛ hu. Amɛteŋ ekome folo po bɛ ni kɛ nɔ ni mikase yɛ sɔlemɔ lɛ mli ni kɔɔ naanyo suɔmɔ he lɛ kpãa gbee.

No hewɔ lɛ, mitee Roma Katolik osɔfo ko ŋɔɔ ni miyabi lɛ akɛ: “Mɛɛ famɔ esa akɛ efee sɔ̃ ni kã wɔnɔ akɛ Kristofoi—ni wɔgbe wɔnanemɛi yɛ tawuu mli loo ni wɔsumɔ amɛ?” Akɛni misanebimɔ lɛ wo emli la hewɔ lɛ, eha hetoo akɛ nɔ ni enine shɛɔ nɔ kɛjɛɔ hegbɛi ni nɔ kwɔlɔ lɛ adɛŋ lɛ ji nɔ ni etsɔɔ. Nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ ba mli beni miyasara Calvin jamɔ lɛ mli osɔfo ko, kɛ agbɛnɛ Yudafoi atsɔɔlɔ ko hu lɛ. Minaaa hetoo ko, fe akɛ amɛnaa kpɛ amɛhe yɛ misanebimɔ ni efɔɔɔ kaa lɛ he. Yɛ naagbee lɛ mitee miyana Lutheran osɔfo ko. Lɛ hu emli fu, shi dani mashi lɛ maya lɛ, ekɛɛ akɛ: “Kɛji akɛ oosumɔ ni ole nɔ ko yɛ he lɛɛlɛŋ lɛ, bi Yehowa Odasefoi.”

Mibɔ mɔdɛŋ koni minine ashɛ Odasefoi lɛ anɔ, shi miyeee omanye. Yɛ gbii fioo komɛi asɛɛ beni mijɛ nitsumɔ mibaa shia lɛ, mina akɛ agbele shinaa lɛ afɔ fioo. Oblanyo fɛfɛo ko miikane Biblia lɛ kɛmiiha minyɛ. Susumɔ ko ba mijwɛŋmɔ mli nɔŋŋ akɛ, ‘ekolɛ Yehowa Odasefonyo nɛ!’ Wɔha nɛkɛ nuu nɛɛ, ni ji Tibor Haffner ba wɔshia lɛ mli, ni mitĩ misanebimɔi lɛ amli ekoŋŋ mitsɔɔ lɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni eeeha mi hetoo yɛ lɛ diɛŋtsɛ ewiemɔ mli lɛ, etsɔɔ mi nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ anɔkwa Kristofoi akadimɔ nii lɛ he, kɛ nɔ ni kɔɔ bei amli ni wɔyɔɔ lɛ hu he.—Yohane 13:34, 35; 2 Timoteo 3:1-5.

Abaptisi mi beni eshwɛ nyɔji fioo ni maná afii 17. Minu he akɛ esa akɛ mɛi fɛɛ anu nɛkɛ anɔkwale ni jara wa ni etɔ mi dani minine shɛ nɔ nɛɛ. Mikɛ mibe fɛɛ bɔi shiɛmɔ, nɔ ni feemɔ bɛ mlɛo yɛ Czechoslovakia yɛ afi 1930 lɛ naagbee gbɛ lɛ. Eyɛ mli ákɛ akɛ wɔnitsumɔ lɛ ewo mla shishi moŋ, shi wɔkɛ shitee-kɛ-woo ni mli wa ni osɔfoi lɛ woɔ he hewalɛ lɛ kpeɔ.

Klɛŋklɛŋ Yiwaa ni Ba Minɔ

Gbi ko lɛ, mikɛ nyɛmiyoo Kristofonyo ko miishiɛ yɛ akrowa ko ni bɛŋkɛ Lučenec lɛ mli yɛ afi 1937 lɛ naagbee gbɛ. Etsɛɛɛ ni amɔmɔ wɔ ni ayawo wɔ tsuŋ. Nuu ni buɔ jɛmɛ lɛ tsí wɔ tsuŋwoohe lɛ shinaa lɛ eŋa waa ni ekɛɛ: “Nyɛbaagboi yɛ biɛ nɛɛ.”

Beni shɛɔ gbɛkɛ lɛ, akɛ yei krokomɛi ejwɛ bafata wɔhe. Wɔbɔi amɛmiishɛjemɔ, ni wɔye amɛ odase. Amɛná tsui, ni wɔkɛ jenamɔ muu fɛɛ tsu nii ni wɔkɛ amɛsusu Biblia mli anɔkwalei lɛ ahe.

Beni atswa leebi ŋmɛji ekpaa lɛ, bulɔ lɛ tsɛ́ mi kɛjɛ tsuŋwoohe lɛ. Mikɛɛ mɔ ni fata mihe lɛ akɛ: “Wɔbaakpe ekoŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli.” Mikɛɛ lɛ koni eha miweku lɛ ale nɔ ni eba kɛji akɛ eyi ná wala. Misɔle yɛ dioofeemɔ mli ni mikɛ bulɔ lɛ tee. Ekɛ mi tee tsu ni eyɔɔ mli yɛ heni tsuŋwoohe lɛ yɔɔ lɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Awula, miyɛ saji komɛi ni mabi bo. Nyɛ gbɛkɛ lɛ okɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛi ji Yehowa. Ani obaanyɛ otsɔɔ mi heni ejeɔ kpo yɛ Biblia lɛ mli?” Mɛɛ naakpɛɛ sane kɛ heyeli po nɛ! Ekɛ e-Biblia lɛ ba, ni mitsɔɔ lɛ kɛ eŋa fɛɛ Yehowa gbɛi lɛ. Ebi saji krokomɛi babaoo yɛ nibii ni wɔkɛ yei ejwɛ lɛ susu he nakai gbɛkɛ lɛ he. Akɛni enu sane hetooi lɛ ashishi hewɔ lɛ, ebi koni eŋa ahoo leebi niyenii eha mi kɛ mihefatalɔ lɛ.

Yɛ gbii fioo komɛi asɛɛ lɛ ajie wɔ, shi kojolɔ ko mu sane naa akɛ, akɛni Hungarynyo ji mi hewɔ lɛ, esa akɛ mashi Czechoslovakia. Beni nɛkɛ sane nɛɛ eba sɛɛ ni Tibor Haffner bi koni matsɔ eŋa lɛ. Wɔbote gbalashihilɛ mli ni mifã kɛyahi efɔlɔi ashia mli.

Yiwaa lɛ Mli Bawa

Eyɛ mli akɛ Tibor yɛ nibii agbɛjianɔtoo he nitsumɔ moŋ, shi wɔtee nɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli akɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi. Gbii fioo komɛi asɛɛ dani Hungary asraafoi lɛ baabote wɔ maŋtiase lɛ mli yɛ November afi 1938 mli lɛ, wɔfɔ́ wɔbinuu Tibor fio. Jeŋ Ta II lɛ miihe afɛ yɛ Europa. Hungarybii lɛ ŋɔ Czechoslovakia shikpɔŋ lɛ fã kpotoo, ni amɛkɛ yiwaa ba Yehowa Odasefoi ni yɔɔ hei ni amɛŋɔ lɛ anɔ.

Yɛ October 10, afi 1942 mli lɛ, Tibor shi kɛtee Debrecen koni ekɛ nyɛmimɛi komɛi ayakpe. Shi kɛlɛ, yɛ nɛkɛ bei nɛɛ mli lɛ ekuuu esɛɛ ebaaa. Sɛɛ mli lɛ ekɛɛ mi nɔ ni ba. Yɛ nɔ najiaŋ ni ekɛ nyɛmimɛi aaakpe lɛ, ekɛ polisifoi ni wo nitsulɔi atadei yakpe yɛ nu hiɛ agba ni ekɛ nyɛmimɛi lɛ baakpe yɛ nɔ lɛ nɔ. Amɛmiimɛ miwu kɛ Pál Nagypál, ni ji naagbee bii ni baaba amɛbashɛ shi lɛ. Polisifoi lɛ mɔmɔ amɛ kɛtee amɛnitsumɔhe lɛ, ni amɛkɛ tsokpoti yi amɛnaji foji ashishi aahu kɛyashi beni nɔ nyɔ amɛnɔ yɛ piŋmɔ lɛ hewɔ.

Kɛkɛ ni afa koni amɛwo amɛ aspaaterei kakadaji lɛ ní amɛte shi amɛdamɔ shi. Yɛ piŋmɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, anyɛ amɛnɔ koni amɛya oketeke shidaamɔhe lɛ. Polisifoi lɛ kɛ nuu kroko ni akɛ mama ebala eyitso he aahu akɛ ewa kɛha lɛ akɛ eena nii jogbaŋŋ lɛ ba jɛmɛ. Nuu nɛɛ ji Nyɛminuu András Pilling, ni lɛ hu eeba kpee lɛ. Akɛ miwu wo oketeke mli kɛtee ayawo lɛ tsuŋ yɛ Alag, ni bɛŋkɛ Budapest lɛ. Bulɔi lɛ ateŋ mɔ kome ni na bɔ ni apila Tibor naji aha lɛ kɛ hefɛoyeli kɛɛ akɛ: “Mɛɛba ni mɛikomɛi ayitseiaŋ wa nɛkɛ! Kaaha egbá onaa, wɔbaatsá bo.” Bulɔi krokomɛi enyɔ bɔi Tibor najiashi yii, ni eha la kpa jɛmɛ fɛɛ. Yɛ minitii fioo komɛi asɛɛ lɛ, nɔ nyɔ enɔ.

Akɛ Tibor kɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei krokomɛi ni fa fe 60 tee kojomɔhe lɛ yɛ nyɔŋ ni nyiɛ sɛɛ lɛ nɔ. Abu nyɛmimɛi hii András Bartha, Dénes Faluvégi, kɛ János Konrád gbele fɔ kɛtsɔ sɛŋmɔ nɔ. Awo nyɛminuu András Pilling tsuŋ ewala gbii abɔ fɛɛ, ni awo miwu tsuŋ afii 12. Mɛni ji efɔŋ ni amɛfee lɛ? Kojolɔ lɛ folɔ amɛnaa akɛ amɛji mɛi ni teɔ shi woɔ nɔyeli, amɛkɛ amɛhe wooo asraafoi anitsumɔ mli, ákɛ maŋ shikpálɔi ji amɛ, kɛ sɔlemɔ krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ lɛ heguɔgbelɔi. Yɛ sɛɛ mli lɛ, atsake gbele fɔbuu lɛ kɛba wala gbii abɔ fɛɛ tsuŋwoo.

Minyiɛ Miwu Sɛɛ

Gbii enyɔ sɛɛ beni Tibor eshi kɛtee kpee lɛ yɛ Debrecen lɛ, mite shi mibɔi mitaadei lɛ anɔtoomɔ dani atswa leebi ŋmɛji ekpaa. Trukaa lɛ abɔi shinaa lɛ shimɔ. Misusu akɛ ‘amɛbashɛ shi.’ Polisifoi ekpaa bote mli ni amɛkɛɛ mi akɛ aha amɛ hegbɛ koni amɛbagbɛlɛ nibii amli yɛ mishia lɛ mli. Amɔmɔ shia lɛ mlibii fɛɛ ní wɔbi nuu ni eye afii etɛ lɛ fata he lɛ kɛtee polisifoi anitsumɔhe lɛ. Nakai gbi lɛ nɔŋŋ ajie wɔ kɛtee tsuŋwoohe ko yɛ Pétervására, yɛ Hungary.

Beni wɔyashɛ jɛmɛ sɛɛ lɛ, atridii ko mɔ mi ni ajie mi kɛjɛ gboklɛfoi krokomɛi lɛ ateŋ. Beni mihe wa mi sɛɛ lɛ, mina asraafoi enyɔ komɛi yɛ tsuŋwoohe ni miyɔɔ mli lɛ mli, ni amɛmiibé yɛ mihe. Mɔ kome kɛɛ akɛ: “Esa akɛ wɔtswa lɛ tu! Matswa lɛ tu!” Shi mɔ kroko lɛ miitao koni ekwɛ migbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ dani amɛfee nakai. Mikpa amɛ fai koni amɛkagbe mi. Yɛ naagbee lɛ, amɛshi tsuŋwoohe lɛ, ni mida Yehowa shi akɛ eye ebua mi.

Bulɔi lɛ yɛ gbɛ krɛdɛɛ ko ni amɛtsɔɔ nɔ amɛbiɔ mɔ sane. Amɛfã ni makã shikpɔŋ koni mikɛ mihiɛ abu shi, ni amɛkɛ sɔks wo midaaŋ, ni amɛfimɔ miniji kɛ minaji, ni amɛyi mi aahu kɛyashi mibɔi lá hoo. Beni asraafoi lɛ ateŋ mɔ kome kɛɛ akɛ etɔ lɛ lɛ sɛɛ pɛ dani amɛkpa. Amɛbi mi mɔ ni kulɛ miwu kɛlɛ yaakpe gbi nɔ ni amɔ lɛ lɛ. Mitsɔɔɔ amɛ, no hewɔ lɛ amɛtee nɔ amɛyi mi gbii etɛ sɔŋŋ. Yɛ gbi ni ji ejwɛ lɛ nɔ lɛ, aŋmɛ mi gbɛ koni mikɛ mibinuu lɛ ayaha minyɛ. Mikpɛ mibi fioo lɛ yɛ misɛɛ pilamɔi lɛ anɔ yɛ kɔɔyɔɔ ŋanii lɛ mli, ni minyiɛ aaafee kilomitai 13 kɛtee oketeke shidaamɔhe lɛ. Mikɛ oketeke tsa nɔ kɛjɛ jɛmɛ kɛtee shia, shi esa akɛ maku misɛɛ kɛba nsara lɛ mli nakai gbi lɛ nɔŋŋ.

Awo mi tsuŋ afii ekpaa yɛ Budapest tsuŋwoohe ko mli. Beni miyashɛ jɛmɛ lɛ miná mile akɛ Tibor yɛ tsuŋwoohe lɛ mli yɛ jɛmɛ. Kwɛ bɔ ni wɔná miishɛɛ beni aŋmɛ wɔ gbɛ koni wɔkɛ wɔhe awie lɛ, eyɛ mli akɛ wɔfee nakai minitii fioo komɛi kɛtsɔ dadei ni akɛfo afabaŋ lɛ amli! Wɔ fɛɛ wɔnu Yehowa suɔmɔ lɛ he ni nɛkɛ bei ni jara wa nɛɛ wo wɔ hewalɛ. Dani wɔɔkpe ekoŋŋ lɛ, wɔ fɛɛ wɔtsɔmɔ kaa ko ni woɔ mɔ he gbeyei mli waa, ni wɔje gbele mli shii abɔ.

Kɛjɛ Tsuŋwoohe Kome Mli Kɛtee Ekroko Mli

Atĩa wɔ nyɛmimɛi yei aaafee 80 naa awo tsuŋwoohe kome mli. Mumɔŋ hɔmɔ miiye wɔ, shi etamɔ nɔ ni anyɛŋ akɛ nɔ ko aba tsuŋwoohe lɛ mli. Ani wɔnine baanyɛ ashɛ nɔ ko nɔ kɛjɛ tsuŋwoohe lɛ mligbɛ? Ha makɛɛ bo nɔ ni wɔfee. Mikɛ mihe hã koni masaa sɔks ni tsuŋwoohe lɛ mli nitsulɔi lɛ woɔ lɛ. Miŋma nibimɔ miwo wolo bibioo ko nɔ kɛwo sɔks lɛ ateŋ ekome mli koni abaha mi Biblia ni yɔɔ gboklɛfoi awoji atoohe lɛ nɔmba. Bɔni afee ni akayoo sɛɛ lɛ, mibi woji enyɔ krokomɛi kɛfata he.

Enɔ jetsɛremɔ lɛ, minine shɛ sɔks babaoo nɔ kɛjɛ nitsulɔi lɛ adɛŋ. Hetoo lɛ yɛ amɛteŋ ekome mli. Kɛkɛ ni mikɛ nɔmbai ni aŋmala aha mi lɛ ha bulɔi lɛ eko koni eha mi woji lɛ. Mɛɛ miishɛɛ eji nɛkɛ beni wɔnine shɛ woji lɛ kɛ Biblia lɛ anɔ lɛ! Wɔtsakeɔ woji krokomɛi lɛ daa otsi, shi Biblia lɛ hi wɔŋɔɔ. Kɛ́ bulɔ lɛ bi sane ko yɛ he lɛ, nɔ ni wɔkɛɔ daa ji akɛ: “Eji wolo ko ni da ni mɔ fɛɛ mɔ miisumɔ akɛ ekane.” Wɔtsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ wɔkane Biblia lɛ.

Gbi ko lɛ, asraafonyo onukpa ko tsɛ mi kɛtee e-ɔfis. Ejeee mɔ ni fɔɔ ehiɛ tsemɔ kɛ mɔ hamɔ.

Ekɛɛ mi akɛ: “Awula Haffner, miyɛ sanekpakpa ko kɛha bo. Obaanyɛ oya shia. Ekolɛ wɔ́. Ekolɛ ŋmɛnɛ po, kɛji akɛ oketeke ko yɛ.”

Mihere nɔ akɛ: “Ebaaŋɔɔ minaa waa.”

Ekɛɛ akɛ: “Nakai ni, ebaaŋɔɔ onaa waa. Oyɛ bi, ni miheɔ miyeɔ akɛ oosumɔ ni otsɔse lɛ.” Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Kɛ owaonaa gbɛi awo wolo nɛɛ shishi kɛkɛ.”

Mibi lɛ akɛ: “Mɛni wolo nɛ?”

Ema nɔ mi doo akɛ: “Kaagba ohe naa yɛ he. Bolɛ kɛ owaonaa gbɛi awo shishi kɛkɛ, koni aŋmɛɛ ohe.” Kɛkɛ ni ekɛɛ mi akɛ: “Kɛ oyashɛ shia nɔŋŋ lɛ feemɔ nɔ fɛɛ nɔ ni osumɔɔ. Shi amrɔ nɛɛ esa akɛ okɛ owaonaa gbɛi awo shishi akɛ ojeee Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko dɔŋŋ.”

Mitsi kɛtee sɛɛ ni mikɛ ekãa kpoo.

Kɛkɛ ni ekɛ mlifu bolɔ akɛ “belɛ obaagbo yɛ biɛ mɔ!” ni eshwie mi yɛ ehiɛ.

Ajie mi kɛtee tsuŋwoohe kroko ni yɔɔ Budapest lɛ mli yɛ May afi 1943, ni yɛ sɛɛ mli lɛ akɛ mi tee akrowa ni ji Márianosztra lɛ, ni wɔkɛ yei mɔ kome shihilɔi 70 yahi shi yɛ amɛshihilɛhe lɛ yɛ jɛmɛ. Yɛ hɔmɔ kɛ shihilɛ ni mli wawai nɛɛ fɛɛ amli lɛ, wɔfee klalo akɛ wɔbaagba amɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ he sane. Yei mɔ kome shihilɔi lɛ ateŋ mɔ kome ná wɔshɛɛ sane lɛ he miishɛɛ ni ekɛɛ akɛ: “Tsɔɔmɔi nɛɛ yɛ miishɛɛ waa. Minuko nɔ ko ni tamɔ enɛ pɛŋ. Ofainɛ ni ogba mi babaoo.” Wɔgba lɛ jeŋ hee lɛ kɛ miishɛɛ shihilɛ ni baahi jɛmɛ lɛ he sane. Beni wɔyaa nɔ wɔgbaa sane lɛ, yei mɔ kome shihilɔi lɛ ateŋ onukpa fe fɛɛ lɛ ba. Aŋɔ mɔ ni ná he miishɛɛ lɛ kɛtee amrɔ nɔŋŋ, ajie etadei lɛ yɛ ehe, ni akɛ kpãa yi lɛ jogbaŋŋ. Beni wɔkɛ lɛ kpe sɛɛ mli ekoŋŋ lɛ, ekpa fai akɛ: “Nyɛfainɛ, nyɛsɔlea nyɛhaa Yehowa ni ehere mi koni ebajie mi yɛ biɛ kɛya. Miisumɔ ni matsɔ nyɛteŋ mɔ kome.”

Tsuŋwoohe ni nyiɛ sɛɛ ni ajie wɔ kɛtee mli lɛ ji tsuŋwoohe momo ko ni yɔɔ Komárom, ni ji maŋtiase ko ni yɔɔ Danube Faa lɛ nɔ, yɛ Budapest anaigbɛ aaafee kilomitai 80. Shihilɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ mli wa waa. Taakɛ eba yɛ nyɛmimɛi yei krokomɛi lɛ fɛɛ agbɛfaŋ lɛ, atridii ko mɔ mi waa, ni ehaa mishweɔ lá ni mifeɔ gbedee. Wɔbɛ tsofa ko, ni misusu akɛ migbele be eshɛ. Shi no mli lɛ onukpai lɛ miitao mɔ ko ni baanyɛ atsu ɔfis nitsumɔ. Nyɛmimɛi yei lɛ tsĩ migbɛi tã. No hewɔ lɛ aha mi tsofa, ni mihe wa mi ekoŋŋ.

Miyafata Miweku lɛ He Ekoŋŋ

Beni Soviet asraafoi lɛ bɛŋkɛɔ wɔ kɛjɛ bokagbɛ lɛ, anyɛ wɔnɔ koni wɔfa kɛya anaigbɛ. Kɛ́ mikɛɛ magba gbeyei nibii ni wɔtsɔmɔ mli lɛ, ebaafee sane kakadaŋŋ. Mina gbele hiɛ kɛ hiɛ shii abɔ, shi yɛ Yehowa nine ni buɔ mɔ he lɛ hewɔ lɛ, mije fɛɛ mli. Beni ta lɛ ba naagbee lɛ no mli lɛ wɔyɛ Czech maŋtiase ni ji Tábor ni kɛ Prague jɛkɛmɔ aaafee kilomitai 80 lɛ mli. Ehe mi kɛ miwu nyɛmiyoo Magdalena otsii etɛ sɔŋŋ dani wɔyashɛ wɔshia ni yɔɔ Lučenec lɛ mli yɛ May 30, afi 1945.

Mina mishaayoo kɛ mibinuu Tibor ni misumɔɔ lɛ lɛ yɛ yale lɛ mli kɛjɛ shɔŋŋ. Mihiŋmɛiiaŋ yi obɔ kɛ yaafonui, kɛkɛ ni mibo waa akɛ “Tibike!” Ejo foi ni etu efua mi. “Awo, okuŋ osɛɛ oyaŋ dɔŋŋ, loo obaaya?” Nomɛi ji klɛŋklɛŋ wiemɔi ni ekɛ mi wie, ni mihiɛ kpaŋ nɔ gbi ko gbi ko.

Yehowa jie mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔ miwu Tibor hu. Beni ajie lɛ yɛ tsuŋwoohe ni yɔɔ Budapest lɛ mli lɛ, akɛ lɛ kɛ nyɛmimɛi hii krokomɛi 160 tee gboklɛfoi ni tsuɔ nii dɛŋdɛŋ lɛ ansara ni yɔɔ Bor lɛ mli. Yɛ bei babaoo mli lɛ amɛbɛŋkɛɔ gbele kpaakpa, shi ákɛ kuu lɛ abaa amɛyi. Tibor ku sɛɛ kɛba shia yɛ April 8, afi 1945 mli, nyɔŋ kome dani miba.

Beni ta lɛ ba naagbee sɛɛ lɛ, Yehowa yelikɛbuamɔ he bahia wɔ lolo koni wɔye kai ni wɔkɛbaakpe yɛ afii 40 ni ka wɔhiɛ lɛ mli yɛ Komunist nɔyeli shishi yɛ Czechoslovakia. Awo Tibor tsuŋ be kakadaŋŋ ekoŋŋ, ni ehe bahia ni mikome too makwɛ wɔbi nuu lɛ. Beni ajie lɛ sɛɛ lɛ, Tibor sɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ. Yɛ afii 40 ni Komunist kɛye nɔ lɛ mli lɛ, wɔkɛ hegbɛ fɛɛ ni wɔnaa lɛ tsuɔ nii, ni wɔkɛ mɛi krokomɛi gbaa wɔhemɔkɛyeli lɛ he sane. Wɔnyɛ wɔye wɔbua mɛi babaoo ni amɛkase anɔkwale lɛ. Enɛ ha amɛbatsɔmɔ wɔmumɔŋ bii.

Kwɛ miishɛɛ ni eji beni wɔná jamɔŋ heyeli yɛ afi 1989 lɛ mli lɛ! Wɔtee wɔklɛŋklɛŋ kpokpaa nɔ kpee yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli, yɛ wɔmaŋ lɛ mli yɛ bei kakadaŋŋ ni eho lɛ sɛɛ. Beni wɔna wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei akpekpei abɔ ni amɛkɛ afii nyɔŋmai abɔ ehiɛ amɛ emuuyeli lɛ mli lɛ, wɔyɔse akɛ Yehowa ji hewalɛ kple jɛɛhe kɛha amɛ fɛɛ.

Miwu ni misumɔɔ lɛ waa, ni ji Tibor lɛ gbo akɛ anɔkwafo kɛha Nyɔŋmɔ yɛ October 14, afi 1993 mli, ni amrɔ nɛɛ miyɛ Žilina, yɛ Slovakia, ni mikɛ mibinuu lɛ teŋ jɛkɛɛɛ tsɔ. Mibɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ tsɔ ko, shi mumɔ ni yɔɔ mimli lɛ yɛ hewalɛ yɛ Yehowa hewalɛ lɛ naa. Miheɔ miyeɔ, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, yɛ ehewalɛ naa lɛ manyɛ madamɔ kaa fɛɛ kaa naa yɛ nɛkɛ nibii agbɛjianɔtoo momo nɛɛ mli. Kɛfata he lɛ miikwɛ wɔsɛɛ be ni yɛ Yehowa mɔbɔnalɛ ni esaaa wɔ lɛ naa lɛ, manyɛ mahi shi kɛya naanɔ lɛ gbɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 20]

Mibinuu Tibor fio, (beni eye afii 4) ni esa akɛ mashi lɛ maya lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Tibor onukpa, kɛ nyɛmimɛi hii krokomɛi yɛ Bor

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 22]

Mikɛ Tibor kɛ enyɛmi yoo Magdalena yɛ afi 1947, yɛ Brno

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 23]

Mina gbele hiɛ kɛ hiɛ shii abɔ, shi yɛ Yehowa nine ni buɔ mɔ he lɛ hewɔ lɛ, mije fɛɛ mli