Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Mɛi komɛi kɛɛ jeee Melita ŋshɔkpɔ ni yɔɔ Sicily wuoyigbɛ lɛ nɔ ji he ni Paulo kɛ lɛlɛ yasha shi yɛ lɛ, shi moŋ yɛ ŋshɔkpɔ kroko nɔ. Nɛgbɛ ekɛ lɛlɛ yasha shi yɛ lɛ?

Nɛkɛ sanebimɔ nɛɛ kɔɔ yiŋsusumɔ ko ni je kpo nyɛsɛɛ nɛɛ akɛ jeee Melita ŋshɔkpɔ lɛ nɔ ji he ni bɔfo Paulo kɛ lɛlɛ yasha shi yɛ, shi moŋ yɛ Cephalonia (loo Kefallinía) ni yɔɔ Corfu masɛi yɛ Ionia Ŋshɔ lɛ mli yɛ Hela anaigbɛ lɛ nɔ. Saji ni ajɛ mumɔŋ aŋmala ashwie shi lɛ kɛɔ wɔ akɛ, Paulo fã gbɛ kɛjɛ Kaisarea yɛ Roman asafoiatsɛ Yulio kwɛmɔ shishi, ni asraafoi krokomɛi kɛ Paulo nanemɛi gboklɛfoi hu fata he. Taakɛ atsɔɔ mli yɛ shikpɔŋ he mfoniri lɛ mli lɛ, amɛkɛ lɛlɛ fã gbɛ kɛtee Zidon kɛ Mira. Amɛtsake lɛlɛ ni amɛkɛfãa gbɛ lɛ ni amɛyakwɔ lɛlɛ agbo ko ni ŋmãa yɔɔ mli ni jɛ Aleksandria, yɛ Mizraim ni amɛtsa nɔ kɛtsɔ anaigbɛ kɛtee Knido. Amɛnyɛɛɛ amɛtsɔ gbɛ ni amɛto amɛyiŋ akɛ amɛbaatsɔ nɔ ni kã shi yɛ Aegea Ŋshɔ lɛŋ kɛtsɔɔ Hela masɛi kɛyaa Roma lɛ nɔ. Ahum ko ni naa wa kpalaŋ amɛ kɛtee wuoyigbɛ kɛyaje Kreta niiaŋ ni amɛyaba abo yɛ jɛmɛ ŋshɔ lɛ naa. Amɛyakpeleke shi yɛ lɛjiadaamɔhe ko ni atsɛɔ jɛi Lɛji a-Toohe Fɛfɛo lɛ. Beni ‘amɛfã kɛjɛ Kreta’ lɛ, lɛlɛ lɛ ‘nyɛɛɛ ahum ko ni naa wa ni atsɛɔ lɛ Kooyi-Bokã Kɔɔyɔɔ lɛ naa akpee.’ Lɛlɛ ni ŋmãa ni yɔɔ mli lɛ eha etsii lɛ ‘kpalaŋ kɛtee kɛba’ aahu kɛyashi nyɔɔŋ ni ji 14 lɛ nɔ. Yɛ naagbee lɛ, lɛlɛ ni mɛi 276 yɔɔ mli lɛ yasha shi yɛ ŋshɔkpɔ ko ni Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ mli Hela ŋmalɛi lɛ tsɛ lɛ akɛ Me·liʹte lɛ nɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 27:1–28:1.

Aka yiŋ srɔtoi yɛ afii ni eho lɛ amli yɛ nɔ̃ ŋshɔkpɔ diɛŋtsɛ ni Me·liʹte ji lɛ he. Mɛi komɛi susu akɛ no ji Melite Illyrica ŋshɔkpɔ, ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Mljet, ni kã Adria Ŋshɔ ni yɔɔ Croatia ŋshɔ lɛ naa lɛ. Shi enɛ nyɛŋ afee anɔkwale, akɛni he ni Mljet yɔɔ yɛ kooyigbɛ lɛ kɛ hei ni Paulo tsa egbɛfãa lɛ nɔ kɛtee, ni ji Sirakusa, Sicily, kɛ agbɛnɛ Italia anaigbɛ ŋshɔ lɛ naa lɛ bɛ tsakpaa ko lɛ hewɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 28:11-13.

Biblia shishitsɔɔlɔi babaoo emu sane naa akɛ Me·liʹte damɔ shi kɛha ŋshɔkpɔ ni ji Melite Africanus, ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Melita lɛ. Lɛji adaamɔhe ni ji naagbee nɔ ni lɛlɛ ni Paulo ta mli lɛ yakpeleke shi yɛ jɛmɛ lɛ ji Lɛji a-Toohe Fɛfɛo, ni yɔɔ Kreta ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ. Kɛkɛ ni ahum ko ni naa wa kpalaŋ lɛlɛ lɛ kɛtee anaigbɛ kɛyaje Klaudia niiaŋ. Ahum lɛ tee nɔ ekpalaŋ lɛlɛ lɛ gbii babaoo. Shishinumɔ yɛ mli jogbaŋŋ akɛ lɛlɛ ni ahum ni naa wa kpalaŋ lɛ lɛ baaya nɔ akpalaŋ kɛya anaigbɛ niiaŋ ni eyaje Melita.

Beni Conybeare kɛ Howson tsɔɔ bɔ ni ahum fɔɔ tswaa kɛ “he ni etswaa kɛyaa, kɛ bɔ ni ekpãlaa lɛlɛ ehaa” lɛ mli lɛ, amɛtsɔɔ mli yɛ amɛwolo ni ji The Life and Epistles of St. Paul lɛ mli akɛ: “Shwɛ fioo ni gbɛ jɛkɛmɔ ni kã Klaudia [loo, Cauda] kɛ Melita teŋ lɛ ashɛ kilomitai 770. Nibii ni tee nɔ ni kɛ amɛhe kpãa gbee lɛ yɛ faŋŋ aahu akɛ, ebaafee nɔ ni wa waa akɛ aaahe aye akɛ jeee Melita ji he ni amlakui lɛ [yashɛ] yɛ nyɔɔŋ ni ji 14 lɛ nɔ lɛ. Odaseyelii ni maa enɛ nɔ mi akɛ Melita ni lɛ yɛ faŋŋ diɛŋtsɛ.”

Eyɛ mli akɛ abaanyɛ atsɔɔ hei krokomɛi akɛ jɛmɛ ji he ni lɛlɛ lɛ yasha shi yɛ moŋ, shi etamɔ nɔ ni shikpɔŋ he mfoniri ni fata he nɛɛ ni tsɔɔ lɛlɛ shishamɔ yɛ Melita lɛ mli lɛ kɛ saji ni aŋmala ashwie shi yɛ Biblia lɛ mli lɛ kpãa gbee.

[Shikpɔŋ he mfoniri/Mfoniri ni yɔɔ baafa 31]

(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)

Yerusalem

Kaisarea

Zidon

Mira

Knido

KRETA

KLAUDIA

MELITA

SICILY

Sirakusa

Roma

MLJET

HELA

CEPHALONIA