Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Mɛi ni He Jɔ lɛ Shikpɔŋ lɛ Aaatsɔ̃ Amɛnɔ̃”—Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

“Mɛi ni He Jɔ lɛ Shikpɔŋ lɛ Aaatsɔ̃ Amɛnɔ̃”—Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

“Mɛi ni He Jɔ lɛ Shikpɔŋ lɛ Aaatsɔ̃ Amɛnɔ̃”—Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

“EKOLƐ ole Yesu wiemɔi ni taa mɔ tsuiŋ jogbaŋŋ akɛ ‘mɛi ni he jɔ lɛ shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ̃’ lɛ. Shi yɛ nibii ni gbɔmɛi kɛfeɔ amɛhe kɛ shikpɔŋ lɛ hewɔ lɛ, mɛni osusuɔ akɛ ebaashwɛ eha mɛi ni he jɔ lɛ akɛ gboshinii?”—Mateo 5:5; Lala 37:11.

Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ ko ni atsɛɔ lɛ Myriam lɛ kɛ sanebimɔ nɛɛ tsu nii kɛje Biblia mli sanegbaa shishi. Nuu ní ekɛgba sane lɛ here nɔ akɛ kɛ́ Yesu kɛ shiwoo nɛɛ ha lɛ, belɛ eetsɔɔ akɛ shikpɔŋ nɛɛ baatsɔ nɔ ko ni sa jogbaŋŋ ni aaatsɛ lɛ akɛ gboshinii, shi jeee he ko ni efee amaŋfɔ loo ni anyɛɛɛ nɔ ahi.

Eji hetoo ni ja diɛŋtsɛ. Shi ani wɔyɛ yiŋtoo ko ni wɔɔdamɔ nɔ wɔná jwɛŋmɔ kpakpa ni tamɔ nɛkɛ? Hɛɛ wɔyɛ eko, ejaakɛ Biblia lɛ haa wɔ yiŋtoi ni mli wa ni wɔɔdamɔ nɔ wɔhe wɔye akɛ nakai shiwoo lɛ baaba mli anɔkwale. Yɛ anɔkwale mli lɛ, nakai shiwoo lɛ mlibaa kɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha adesai kɛ shikpɔŋ lɛ yɛ tsakpãa. Ni áma nɔ mi aha wɔ akɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ eto eyiŋ yɛ he lɛ, ebaatsu he nii. (Yesaia 55:11) No hewɔ lɛ, mɛni ji Nyɔŋmɔ shishijee yiŋtoo kɛha adesai, ni te ebaatsu enɛ he nii eha tɛŋŋ?

Nyɔŋmɔ Naanɔ Yiŋtoo Kɛha Shikpɔŋ Lɛ

Yehowa Nyɔŋmɔ bɔ shikpɔŋ lɛ yɛ yiŋtoo pɔtɛ̃ɛ ko hewɔ. “Bɔ ni Yehowa, mɔ ni bɔ ŋwɛi lɛ, Nyɔŋmɔ, mɔ ni shɔ̃ shikpɔŋ lɛ ni efee ni ekɛma shi, ni ebɔɔɔ lɛ efolo, shi eshɔ̃ lɛ ni ahi nɔ lɛ, kɛɛ nɛ: Mi ji Yehowa, ni mɔ ko bɛ sɛɛ dɔŋŋ!” (Yesaia 45:18) No hewɔ lɛ, abɔ shikpɔŋ lɛ titri kɛha adesai koni amɛhi nɔ. Kɛfata he lɛ, eji Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ adesai ahi shikpɔŋ lɛ nɔ ni etsɔ amɛshia kɛya naanɔ. “Oŋɔ shikpɔŋ lɛ oto eshishitoo nii lɛ anɔ, koni ekahoso gbi ko gbi ko.”—Lala 104:5; 119:90.

Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ hu jeɔ kpo faŋŋ yɛ nitsumɔ ni ekɛha klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ mli. Yehowa kɛɛ Adam kɛ Hawa akɛ: “Nyɛfɔa ni nyɛyi afáa ni nyɛyia shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ, ni nyɛnaanaa nɔ, ni nyɛyea ŋshɔŋloi kɛ ŋwɛi loofɔji kɛ kooloo fɛɛ kooloo ni tsiɔ ehe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ nɔ.” (1 Mose 1:28) Shikpɔŋ lɛ ni Nyɔŋmɔ kɛwo Adam kɛ Hawa dɛŋ lɛ baafee naanɔ shĩa kɛha amɛ kɛ amɛshwiei. Yɛ afii ohai abɔ sɛɛ lɛ, lalatsɛ lɛ jaje akɛ: “Ŋwɛi lɛ Yehowa ŋwɛi ni, shi shikpɔŋ lɛ eŋɔha gbɔmɛi abii.”—Lala 115:16.

Kɛ́ Adam kɛ Hawa kɛ amɛshwiei fɛɛ anine aaashɛ gbɛkpamɔ ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ nɔ lɛ, no lɛ esa akɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akpɛlɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ni ji Bɔlɔ kɛ Wala-Halɔ lɛ nɔ akɛ amɛ Nɔyelɔ, koni amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛbo lɛ toi. Yehowa ha enɛ fee faŋŋ kɛha amɛ beni ekɛ famɔ nɛɛ ha nuu lɛ akɛ: “Trom lɛ mli tsei lɛ fɛɛ nɔ yibii lɛ ye bɔ ni osumɔɔ; shi ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ yibii lɛ kaaye eko; ejaakɛ gbi nɔ ni oooye eko lɛ, gbo ooogbo!” (1 Mose 2:16, 17) Kɛ́ Adam kɛ Hawa baaya nɔ amɛhi Eden trom lɛ mli lɛ, esa akɛ amɛye nakai famɔ ni yɔɔ mlɛo ni mli kã shi faŋŋ lɛ nɔ. Nakai ni amɛaafee lɛ baatsɔɔ hiɛsɔɔ ni amɛyɔɔ kɛha nibii fɛɛ ni ŋwɛi Tsɛ lɛ efee kɛha amɛ lɛ.

Beni Adam kɛ Hawa jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛku famɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ mli lɛ, amɛkɛ nakai feemɔ diɛŋtsɛ kpoo mɔ ni kɛ nibii fɛɛ ni amɛyɔɔ lɛ eha amɛ lɛ. (1 Mose 3:6) Nakai ni amɛfee lɛ ha amɛ Paradeiso shĩa fɛfɛo lɛ je amɛdɛŋ, ni jeee amɛ pɛ, shi moŋ amɛshwiei hu. (Romabii 5:12) Ani wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ atoigbele lɛ tsĩ Nyɔŋmɔ yiŋtoo ni ekɛbɔ shikpɔŋ lɛ naa?

Nyɔŋmɔ ko ni Tsakeko

Nyɔŋmɔ jaje kɛtsɔ egbalɔ Maleaki nɔ akɛ: “Mi Yehowa lɛ, mitsakeee.” (Maleaki 3:6) Beni French Biblia woloŋlelɔ L. Fillion wieɔ kuku nɛɛ he lɛ, etsɔɔ mli akɛ sanejajemɔ nɛɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ shiwoi amlibaa he. Fillion ŋma akɛ: “Kulɛ Yehowa baanyɛ ekpata ewebii toigbolɔi lɛ ahiɛ, shi akɛni kɛ ewo shi lɛ etsakeee hewɔ lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ebaaye shi fɛɛ ni ewo momo lɛ anɔ.” Kɛ́ Nyɔŋmɔ kɛ shiwoo ha mɔ aŋkro ko, maŋ ko, loo adesai fɛɛ lɛ, ehiɛ kpaaa nɔ kɔkɔɔkɔ shi moŋ etsuɔ he nii yɛ be ni sa mli. “Ekaiɔ ekpaŋmɔ lɛ kɛyaa naanɔ, wiemɔ ni ekɛma shi eha yinɔi akpe lɛ.”—Lala 105:8.

Shi kɛlɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa tsakeko eshishijee yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ? Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa yɛ enɛ he, ejaakɛ wɔnaa akɛ atsĩ Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ ekɛ shikpɔŋ lɛ baaha adesai toibolɔi lɛ atã yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ajɛ mumɔ mli aŋma, ni ji Biblia lɛ mli fɛɛ. (Lala 25:13; 37:9, 22, 29, 34) Kɛfata he lɛ, Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ mli akɛ mɛi ni Yehowa ejɔɔ amɛ lɛ baahi shi yɛ shweshweeshwe shihilɛ mli, amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ aaata “eweintso kɛ egbamitso shishi, ni mɔ ko wooo amɛhe gbeyei.” (Mika 4:4; Ezekiel 34:28) Mɛi ni Yehowa ehala amɛ lɛ “aaamamɔ tsũi, ni amɛaahi mli, ni amɛaafee weintromi, ni amɛaaye mli yibii!” Toiŋjɔlɛ tete po baaba amɛkɛ jwɛiaŋ kooloi ateŋ.—Yesaia 11:6-9; 65:21, 25.

Biblia lɛ kɛ Nyɔŋmɔ shiwoo lɛ he mfoniri haa yɛ gbɛ kroko nɔ. Beni Maŋtsɛ Salomo yeɔ nɔ lɛ, Israel shwere ni amɛná toiŋjɔlɛ. Beni eyeɔ nɔ lɛ, “Yuda kɛ Israel hi shi shweshweeshwe, mɔ fɛɛ mɔ yɛ eweintso shishi kɛ egbamitso shishi, kɛjɛ Dan kɛyashi Beersheba.” (1 Maŋtsɛmɛi 5:5) Biblia lɛ wie Yesu he akɛ ‘efe Salomo,’ ni beni lalatsɛ lɛ wieɔ emaŋtsɛyeli lɛ he lɛ egba akɛ: “Jalɔ aaafrɔke yɛ egbii lɛ amli, ni hejɔlɛ aaafa kɛyashi beyinɔ ni nyɔɔŋtsere bɛ dɔŋŋ.” Yɛ nakai beaŋ lɛ, “shikpɔŋ lɛ nɔ aaaba abele babaoo kɛyashwie gɔji lɛ ayiteaŋ.”—Luka 11:31; Lala 72:7, 16.

Akɛni Yehowa Nyɔŋmɔ yeɔ ewiemɔ nɔ hewɔ lɛ, ebaakwɛ koni gboshinii ni ewo he shi lɛ aku sɛɛ aba kɛ enunyam lɛ ekoŋŋ, shi jeee ni eba mli kɛkɛ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ wɔ yɛ Kpojiemɔ 21:4 lɛ akɛ, yɛ jeŋ hee ni awo shi lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ “aaatsumɔ [gbɔmɛi] amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ.” Nɔ ni awo he shi lɛ baafee Paradeiso lɛɛlɛŋ.—Luka 23:43.

Bɔ ni Ooofee Oná Gboshinii ni Awo He Shi lɛ Mli Gbɛfaŋnɔ

Shikpɔŋ lɛ ni aaatsake afee lɛ paradeiso lɛ baaba mli yɛ nɔyeli ko ni yeɔ nɔ kɛjɛɔ ŋwɛi, ni ji Maŋtsɛyeli ko ni Yesu Kristo ji enɔ Maŋtsɛ lɛ shishi. (Mateo 6:9, 10) Klɛŋklɛŋ lɛ, nakai Maŋtsɛyeli lɛ “baafite mɛi ni fiteɔ shikpɔŋ lɛ.” (Kpojiemɔ 11:18; Daniel 2:44) Kɛkɛ lɛ, ákɛ “Hejɔlɛ lumɔ” lɛ, Yesu Kristo baaha nɛkɛ gbalɛ wiemɔi nɛɛ aba mli akɛ: “Elumɔyeli lɛ shweremɔ kɛ hejɔlɛ lɛ sɛɛ efoŋ.” (Yesaia 9:5, 6) Yɛ nakai Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ, adesai akpekpe toi abɔ ní mɛi ni abaatee amɛshi kɛtsɔ gbohiiashitee lɛ nɔ lɛ fata he lɛ baaná hegbɛ koni amɛnine ashɛ shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ gboshinii.—Yohane 5:28, 29; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15.

Namɛi anine baashɛ nakai gboshinii ni yɔɔ nyam lɛ nɔ? Susumɔ Yesu wiemɔi nɛɛ ahe okwɛ: ‘Ajɔɔ mɛi ni he jɔ lɛ; shi akɛ shikpɔŋ lɛ aaaha amɛ akɛ gboshinii.’ (Mateo 5:5) Kɛ́ mɔ ko he jɔ loo emli jɔ lɛ mɛni ni no tsɔɔ? Bei pii lɛ wiemɔ komekomei ashishitsɔɔmɔ woji tsɔɔ “he jɔ” loo “mli jɔ” lɛ shishi akɛ mɔ ni yɔɔ kpoo, mli hi, heshibaa, dioofeemɔ kɛ agbɛnɛ gbeyeishemɔ po. Shi kɛlɛ, Hela wiemɔ diɛŋtsɛ ni akɛtsu nii lɛ shishinumɔ yaa shɔŋŋ fe nakai. William Barclay wolo ni ji New Testament Wordbook lɛ wie akɛ: Nakai wiemɔ lɛ tsɔɔ “mlijɔlɛ su, shi nɔ ni hɔ mlijɔlɛ su lɛ sɛɛ ji hewalɛ ko ni tamɔ dade.” No tsɔɔ jwɛŋmɔŋ nyɛmɔ ko ni yeɔ ebuaa mɔ koni edamɔ piŋmɔ ko naa, koni ekatɔ owele loo ni eeesusu akɛ ekɛ esha aaato esha najiaŋ, yɛ wekukpaa ni ka mɔ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ hewɔ, ni nakai wekukpaa lɛ bafeɔ hewalɛ jɛɛhe kɛha lɛ.—Yesaia 12:2; Filipibii 4:13.

Mɔ ko ni he jɔ lɛ jɛɔ heshibaa mli ekpɛlɛɔ Nyɔŋmɔ jeŋba he tɛi ni efɔlɔ eshwie shi ni kɔɔ eshihilɛi fɛɛ ahe lɛ nɔ; efiii nɔ doo akɛ eeetsu lɛ diɛŋtsɛ esusumɔi ahe nii loo ni eeeha mɛi krokomɛi asusumɔ akudɔ lɛ. Eji mɔ ko ni anyɛɔ atsɔɔ lɛ nii, ni eyɛ he suɔmɔ akɛ Yehowa atsɔɔ lɛ nii. Lalatsɛ David ŋma akɛ: “[Yehowa] ewaa nɔnalɔi yɛ kojomɔ mli, ni etsɔɔ nɔnalɔi egbɛ lɛ.”—Lala 25:9; Abɛi 3:5, 6.

Ani obaafata mɛi ni “he jɔ” ni shikpɔŋ lɛ baatsɔ amɛnɔ̃ lɛ ahe? Yehowa ní obaale lɛ kɛ esuɔmɔnaa nii kɛtsɔ e-Wiemɔ lɛ kasemɔ jogbaŋŋ nɔ, kɛ nɔ ni okaseɔ lɛ ni okɛaatsu nii nɔ lɛ, bo hu obaanyɛ okpa gbɛ akɛ onine baashɛ paradeiso shikpɔŋ ko nɔ, ni obaahi shi yɛ nɔ kɛya naanɔ.—Yohane 17:3.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ jeɔ kpo faŋŋ yɛ nitsumɔ ni ekɛha Adam kɛ Hawa lɛ mli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6, 7]

Toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ ni hi shi yɛ Salomo nɔyeli beaŋ lɛ feɔ gboshinii ni awo he shi lɛ he mfoniri

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Tooi kɛ gɔŋ ni yɔɔ sɛɛgbɛ: Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.; Arabian oryx: Hai-Bar, Yotvata, Israel; okwaafonyo ni miihu: Garo Nalbandian

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Jalɛ jeŋ hee ko miiba—ani obaahi jɛmɛ?