Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Nyɛsumɔsumɔa Nyɛhe”

“Nyɛsumɔsumɔa Nyɛhe”

“Nyɛsumɔsumɔa Nyɛhe”

“Nyɛkɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ asumɔsumɔa nyɛhe.”—ROMABII 12:10.

1, 2. Mɛɛ wekukpaa ni kãa akɛ nyɛmimɛi ateŋ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ ko kɛ bɔfo Paulo ná?

YƐ AFII 43 ni Don kɛsɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ yɛ Bokagbɛ Shɔŋŋ lɛ mli fɛɛ lɛ, ayɔse lɛ akɛ mɔ ko ni yɔɔ mɛi ni esɔmɔɔ lɛ ahe miishɛɛ. Beni emiaa ehiɛ yɛ hela ni yɛ naagbee mli lɛ egbe lɛ lɛ mli lɛ, etsutsu nikaselɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi fa gbɛ kilomitai akpei abɔ kɛba amɛbasara lɛ ni amɛkɛɛ lɛ yɛ Koreabii awiemɔ mli akɛ, “Kamsahamnida, kamsahamnida!”—“Oyiwaladɔŋŋ, oyiwaladɔŋŋ!” Suɔmɔ ni Don yɔɔ lɛ sa amɛtsuii ahe.

2 Nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ kɔɔɔ Don pɛ he. Bɔfo Paulo jie suɔmɔ ni mli kwɔ kpo etsɔɔ mɛi ni esɔmɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli. Paulo kɛ ehe shã afɔle. Eyɛ mli akɛ eji nuu ni yɔɔ hemɔkɛyeli ni mli wa moŋ, shi emli jɔ ni esusuɔ mɔ he “taakɛ bɔ ni bii anyɛ hiɛɔ lɛ diɛŋtsɛ ebii dɔdɔɔdɔ lɛ.” Eŋma kɛyaha asafo ni yɔɔ Tesalonika lɛ akɛ: “Akɛni wɔsumɔɔ nyɛ jogbaŋŋ nɛkɛ hewɔ lɛ, wɔyɛ he tsui akɛ jeee Nyɔŋmɔ sanekpakpa lɛ kɛkɛ wɔkɛaaha nyɛ, shi moŋ wɔ diɛŋtsɛ wɔwala tete, ejaakɛ wɔmiisumɔ nyɛ naakpa.” (1 Tesalonikabii 2:7, 8) Sɛɛ mli beni Paulo kɛɛ enyɛmimɛi ni yɔɔ Efeso lɛ akɛ amɛnaŋ lɛ dɔŋŋ lɛ, “amɛfó naakpa, ni amɛgbeegbee Paulo kuɛ nɔ, ni amɛshɔ enaa.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:25, 37) Eyɛ faŋŋ akɛ, wekukpaa ni kã Paulo kɛ enyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ tee shɔŋŋ kwraa fe hemɔkɛyeli kome too lɛ ni amɛ fɛɛ amɛhiɛ lɛ kɛkɛ. Amɛyɛ suɔmɔ kɛha amɛhe.

Mɔ Hedɔɔ kɛ Suɔmɔ

3. Mɛɛ gbɛ nɔ Biblia lɛ mli wiemɔi kɛha hedɔɔ kɛ suɔmɔ lɛ kɛ amɛhe yɔɔ tsakpaa?

3 Mɔ hedɔɔ, he ni anuɔ ahaa mɛi krokomɛi, kɛ mɔbɔnalɛ fɛɛ kɛ Kristofoi asui lɛ ateŋ nɔ ni fe fɛɛ ni ji—suɔmɔ lɛ yɛ tsakpaa waa yɛ Ŋmalɛi lɛ amli. (1 Tesalonikabii 2:8; 2 Petro 1:7) Taakɛ ojarawatɛ koji fɛɛ feɔ ekome kɛkpɛlɛɔ fɛfɛo lɛ, nɛkɛ sui ni saa Nyɔŋmɔ hiɛ nɛɛ fɛɛ feɔ ekome kɛtsuɔ nii, ni amɛwoɔ yibii kpakpai. Jeee akɛ amɛgbalaa Kristofoi kɛbɛŋkɛɔ amɛhe kɛkɛ, shi moŋ ehaa amɛbɛŋkɛɔ amɛŋwɛi Tsɛ lɛ hu. No hewɔ lɛ, bɔfo Paulo wo enanemɛi heyelilɔi hewalɛ akɛ: “Nyɛsuɔmɔ lɛ osato akahi mli. . . . Nyɛkɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ adɔa nyɛhe.”—Romabii 12:9, 10, NW.

4. Mɛni ji wiemɔ ‘hedɔɔ’ lɛ shishi?

4 Hela wiemɔ ni Paulo kɛtsu nii eha ‘hedɔɔ’ lɛ hiɛ shishinumɔi enyɔ, klɛŋklɛŋ nɔ lɛ tsɔɔ naanyobɔɔ ni nɔ ni ji enyɔ lɛ tsɔɔ mɔ hesusumɔ diɛŋtsɛ. Taakɛ Biblia he nilelɔ ko tsɔɔ mli lɛ, enɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ Kristofoi afee “mɛi ni akɛ hetuu-kɛhamɔ ni ji kadimɔnɔ ni akɛyɔseɔ weku ni yɔɔ suɔmɔ, ekomefeemɔ, ni feɔ ekome kɛyeɔ amɛbuaa amɛhe lɛ yɔseɔ amɛ.” Ani nakai ji bɔ ni onuɔ he yɛ onyɛmimɛi hii kɛ yei Kristofoi lɛ ahe? Esa akɛ shihilɛ ni miishɛɛ yɔɔ mli—he ni anuɔ akɛ wekukpaa ko kã akɛ mɛi ateŋ—ahi Kristofoi asafo lɛ mli fɛɛ. (Galatabii 6:10) No hewɔ lɛ, The New Testament in Modern English, ni J. B. Phillips ŋma lɛ tsɔɔ Romabii 12:10 lɛ shishi akɛ: “Nyɛhaa wɔjiea hedɔɔ diɛŋtsɛ kpo wɔtsɔa wɔhe taakɛ eyɔɔ yɛ nyɛmimɛi ateŋ lɛ.” Ni The Jerusalem Bible lɛ kaneɔ akɛ: “Nyɛsumɔsumɔa nyɛhe taakɛ bɔ ni nyɛmimɛi feɔ lɛ.” Hɛɛ, nibii babaoo fata suɔmɔ ni aaahi Kristofoi ateŋ lɛ he fe akɛ eji nilee gbɛ kɛ sɔ̃ ní kã mɔ nɔ kɛkɛ. Esa akɛ ‘wɔkɛ nyɛmimɛi ahedɔɔ ni apasa bɛ mli ni jɛ tsui krɔŋŋ mli asumɔsumɔɔ wɔhe jogbaŋŋ.’—1 Petro 1:22.

“Nyɔŋmɔ Etsɔɔ Nyɛ akɛ Nyɛsumɔsumɔɔ Nyɛhe”

5, 6. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa kɛ majimaji ateŋ kpeei etsu nii koni ekɛtsɔɔ ewebii lɛ nibii ni kɔɔ Kristofoi ahedɔɔ he nii? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wekukpaa ni kã nyɛmimɛi ateŋ lɛ bafeɔ nɔ ni mli wa beni be shwieɔ mli lɛ?

5 Eyɛ mli akɛ “mɛi pii asuɔmɔ” lɛ he miijɔ yɛ je nɛɛ mli moŋ, shi Yehowa miitsɔɔ ewebii ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ anii ‘koni amɛsumɔsumɔɔ amɛhe.’ (Mateo 24:12; 1 Tesalonikabii 4:9) Yehowa Odasefoi amajimaji ateŋ kpeei ji be ni sa kadimɔ kɛha tsɔsemɔ nɛɛ. Odasefoi ni yɔɔ amɛmaji amli lɛ kɛ nyɛmimɛi ni jɛ shikpɔji ni yɔɔ shɔŋŋ amli lɛ kpeɔ yɛ nɛkɛ kpeei nɛɛ ashishi, ni mɛi pii kɛ amɛtsũi haa gbɔi lɛ koni amɛwɔ mli. Yɛ kpee ni afee nyɛsɛɛ nɛɛ ateŋ ekome shishi lɛ, mɛi ni ba lɛ ateŋ mɛi komɛi jɛ maji ni gbɔmɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ejieee amɛhenumɔi akpo yɛ faŋŋ mli lɛ amli. Kristofonyo ko ni ye ebua kɛto wɔɔhei ahe gbɛjianɔ lɛ gba akɛ: “Gbɔi nɛɛ atsui fã ni amɛshe gbeyei beni amɛba klɛŋklɛŋ kwraa lɛ. Shi gbii ekpaa pɛ sɛɛ beni amɛkɛ gbɔfeelɔi lɛ yeɔ shɛɛ lɛ, amɛfuafua amɛhe ni amɛfó. Amɛmii shɛ amɛhe yɛ Kristofoi asuɔmɔ ko ni amɛhiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ lɛ mli.” Wɔnyɛmimɛi ni wɔɔfee amɛ gbɔi, ni ekɔɔɔ he eko shihilɛi amli ni amɛjɛ lɛ baanyɛ ajie nibii ni hi fe fɛɛ ni yɔɔ gbɔ lɛ kɛ mɔ ni feɔ mɔ gbɔ lɛ fɛɛ amli lɛ kpo.—Romabii 12:13.

6 Kpee shishi niiashikpamɔi nɛɛ yɛ miishɛɛ, shi anáa wekukpaa ni yɔɔ gbagbalii diɛŋtsɛ beni Kristofoi feɔ ekome kɛsɔmɔɔ Yehowa yɛ be kpalaŋŋ mli lɛ. Kɛji akɛ wɔle wɔnyɛmimɛi lɛ jogbaŋŋ lɛ, wɔhiɛ baanyɛ asɔ amɛsui ni asumɔɔ jogbaŋŋ lɛ—amɛnɔkwayeli, he ni anyɛɔ akɛfɔɔ amɛnɔ, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, mɔ hesusumɔ, musuŋtsɔlɛ, kɛ pɛsɛmkunya ni amɛfeee lɛ. (Lala 15:3-5; Abɛi 19:22) Mark ni sɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ yɛ Afrika Bokagbɛ lɛ kɛɛ akɛ, “Ekome ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi feɔ kɛtsuɔ nii lɛ haa wɔnáa wekukpaa ko ni fiteee.”

7. Mɛni ebiɔ koni wɔnyɛ wɔná Kristofoi ahedɔɔ yɛ asafo lɛ mli?

7 Bɔni afee ni aná wekukpaa ni tamɔ nɛkɛ yɛ asafoi lɛ amli ni ahiɛ mli tswɛ lɛ, esa akɛ emlibii lɛ atsi abɛŋkɛ amɛhe kpaakpa. Kɛ wɔtee Kristofoi akpeei daa lɛ, wɔwajeɔ tsakpaa ni yɔɔ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ateŋ lɛ. Kɛ́ wɔtee kpeei mra ni wɔkɛ mɛi gba sane, wɔkɛ wɔhe wo kpee lɛ mli, ni wɔkɛ mɛi gba sane yɛ kpee lɛ sɛɛ lɛ, ehaa wɔkanyaa ni wɔwoɔ wɔhe hewalɛ koni wɔhiɛ adɔ “suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpa ahe.” (Hebribii 10:24, 25) Asafoŋ onukpa ko ni yɔɔ United States lɛ gba akɛ, “mikɛ miishɛɛ kaiɔ akɛ beni miji gbekɛ lɛ, miweku lɛ fata wekui ni shiɔ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ naagbee lɛ ahe, ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ bɔɔ naanyo ni wɔkɛ amɛ gbaa sane ni shishinumɔ yɔɔ mli bɔ ni wɔɔnyɛ.”

Ani Ehe Miihia ni Oha ‘Omli Alɛɛ’?

8. (a) Mɛni ji nɔ ni Paulo tsɔɔ beni ewo Korintobii lɛ hewalɛ koni ‘amɛmli alɛɛ’ lɛ? (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔkɛha hedɔɔ kpo ni wɔjieɔ lɛ aya hiɛ yɛ asafo lɛ mli?

8 Bɔni afee ni wɔjie hedɔɔ ni tamɔ nɛkɛ kpo kɛmɔ shi lɛ, ekolɛ ehe baahia ni ‘wɔtsuii amli alɛɛ.’ Bɔfo Paulo ŋma kɛyaha Korinto asafo lɛ akɛ: “Wɔtsui mli hu elɛɛ. Gbɛ yɛ wɔmli ha nyɛ.” Paulo wo amɛ hewalɛ koni amɛhu ‘amɛmli alɛɛ’ nakai nɔŋŋ. (2 Korintobii 6:11-13) Ani bo hu obaanyɛ oha ‘omli alɛɛ’ yɛ hedɔɔ kpo ní ooojie lɛ mli? Ehe ehiaaa ni omɛ koni mɛi krokomɛi aŋɔ hegbɛ lɛ klɛŋklɛŋ. Yɛ wolo ni Paulo ŋma kɛyaha Romabii lɛ mli lɛ, ekɛ bɔ ni ehe hiaa ni aná hedɔɔ lɛ tsa ŋaawoo nɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ kɛ woo aha enaanyo tsutsu.” (Romabii 12:10) Bɔni afee ni okɛ woo aha mɛi krokomɛi lɛ, obaanyɛ otsɔ hiɛ oŋa amɛ yɛ kpeei ashishi. Obaanyɛ ofɔ amɛ nine hu koni amɛbafata ohe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli loo nyɛsaa nyɛhe kɛha kpeeiyaa. No feemɔ gbeleɔ gbɛ koni anyɛ ajie hedɔɔ kpo babaoo.

9. Mɛni mɛi komɛi efee koni amɛtsɔmɔ nyɛmimɛi Kristofoi ananemɛi ni bɛŋkɛ kpaakpa? (Okɛ nɔkwɛmɔnii ko ni yɔɔ heni oyɔɔ lɛ afata he.)

9 Wekui kɛ aŋkroaŋkroi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ amɛha ‘amɛmli alɛɛ’ kɛtsɔ amɛhe saramɔ nɔ, ekolɛ ni amɛaafee ekome kɛye nii, kɛ ni amɛkɛ amɛhe awo nifeemɔi kpakpai amli kutuu. (Luka 10:42; 14:12-14) Yɛ be kɛ beaŋ lɛ, Hakop toɔ hiɛtserɛjiemɔi ahe gbɛjianɔ ehaa kui bibii. Egba akɛ, “onukpai kɛ gbekɛbii fɛɛ baa, kɛ fɔlɔi mɔ kome mɛi hu. Mɔ fɛɛ mɔ yaa shia kɛ miishɛɛ, ni amɛnuɔ he akɛ amɛbɛŋkɛ amɛhe kpaakpa.” Ákɛ Kristofoi lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ koni wɔfee anɔkwa nanemɛi, shi jeee nanemɛi heyelilɔi kɛkɛ.—3 Yohane 14.

10. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛji naagba yɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ateŋ?

10 Shi kɛlɛ, bei komɛi lɛ, ekolɛ emuu ni wɔyeee lɛ baaha naanyo ni aaabɔ kɛ hedɔɔ kpo ni aaajie lɛ baafee nɔ ni wa. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee? Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔsɔle kɛbi wekukpaa kpakpa yɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ateŋ. Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ji akɛ etsuji kɛ amɛhe akpã gbee, ni ebaaha anɔkwa sɔlemɔi ni tamɔ nakai lɛ ahetoo. (1 Yohane 4:20, 21; 5:14, 15) Esa akɛ wɔfee nibii ni kɛ wɔsɔlemɔi lɛ hu kpãa gbee. Ric ni ji sɔɔlɔ gbɛfalɔ yɛ Afrika Bokagbɛ lɛ kaiɔ nyɛminuu ko ni yɛ ekeketeefeemɔ hewɔ lɛ ewa akɛ mɛi kɛ lɛ baabɔ lɛ. Ric tsɔɔ mli akɛ: “Yɛ nɔ najiaŋ ni matsi mihe kɛjɛ nyɛminuu lɛ he lɛ, mibɔ mɔdɛŋ koni male lɛ jogbaŋŋ. Miná mile akɛ nyɛminuu lɛ tsɛ ji mɔ ko ni yɔɔ shiŋŋ yɛ tsɔsemɔ kɛhamɔ mli. Beni minu bɔ ni nyɛminuu lɛ ebɔ mɔdɛŋ waa koni eye shihilɛ nɛɛ nɔ kunim, kɛ nɔyaa ni ená lɛ, miná ehe miishɛɛ. Wɔbatsɔmɔ nanemɛi kpakpai.”—1 Petro 4:8.

Jiemɔ Ohenumɔi Akpo!

11. (a) Mɛni he hiaa bɔni afee ni hedɔɔ kpojiemɔ aya hiɛ yɛ asafo lɛ mli? (b) Mɛni hewɔ wɔhe ni wɔɔtse banee yɛ mɛi krokomɛi ahe lɛ baanyɛ aye wɔ awui yɛ mumɔŋ lɛ?

11 Ŋmɛnɛ, mɛi pii hiɔ shihilɛ mli ni amɛkɛ mɔ ko ebɔɔɔ naanyo. Kwɛ dɔlɛ sane ni enɛ eji! Ehe ehiaaa ni enɛ aje kpo yɛ Kristofoi asafo lɛ mli—ni esaaa akɛ ebaa lɛ nakai hu. Anɔkwa nyɛmimɛi asuɔmɔ jeee agwaseaŋ sanegbaa kɛ bulɛ kpojiemɔ kɛkɛ; ni asaŋ ejeee henumɔ ni fa fe nine kpo ni ajieɔ atsɔɔ mɛi krokomɛi hu. Yɛ no najiaŋ lɛ, esa akɛ wɔjɛ wɔtsuiaŋ wɔjie wɔhenumɔi akpo taakɛ Paulo fee yɛ Korintobii lɛ agbɛfaŋ lɛ, koni wɔkɛtsɔɔ wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ akɛ wɔsusuɔ amɛhilɛ-kɛhamɔ he lɛɛlɛŋ. Eyɛ mli akɛ yɛ adebɔɔ su naa lɛ jeee mɔ fɛɛ mɔ sumɔɔ naanyobɔɔ loo esumɔɔ wiemɔ babaoo moŋ, shi wɔhe ni wɔɔtse banee lɛ baanyɛ afee oshara. Biblia lɛ bɔ kɔkɔ akɛ: “Mɔ ni etse ehe lɛ, akɔnɔ nii etaoɔ, ni etseɔ nɔ ni hi ha lɛ fɛɛ hiɛ atũa.”—Abɛi 18:1.

12. Mɛni hewɔ sanegbaa kpakpa he hiaa kɛha wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa námɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ?

12 Sanegbaa ni jɛ anɔkwayeli mli lɛ ji shishitoo nɔ kɛha anɔkwa naanyobɔɔ. (Yohane 15:15) Nanemɛi ni wɔbaanyɛ wɔgba amɛ wɔyitsoŋ sane ni wɔjie wɔhenumɔi akpo wɔtsɔɔ amɛ he miihia wɔ fɛɛ. Kɛfata he lɛ, kɛ́ wɔle wɔhe jogbaŋŋ lɛ, ewaaa akɛ wɔɔtsu mɛi krokomɛi ahiamɔ nii ahe nii. Kɛji akɛ wɔtao nibii ni baahi aha mɛi krokomɛi yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, wɔhaa hedɔɔ yaa hiɛ yɛ asafo lɛ mli, ni wɔbaana anɔkwa ni Yesu wiemɔi nɛɛ ji, akɛ: “Nɔ hamɔ mli yɛ jɔɔmɔ fe hemɔ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 20:35; Filipibii 2:1-4.

13. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔyɛ anɔkwa hedɔɔ kɛha wɔnyɛmimɛi?

13 Bɔni afee ni hedɔɔ ni wɔyɔɔ lɛ he aba sɛɛnamɔ jogbaŋŋ lɛ, ehe miihia ni wɔjie lɛ kpo. (Abɛi 27:5) Kɛji akɛ wɔjieɔ hedɔɔ diɛŋtsɛ kpo lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ anaa yɛ wɔhiɛ ni ebaatsirɛ mɛi krokomɛi atsui koni amɛfee nakai nɔŋŋ. Nilelɔ lɛ ŋma akɛ: “Hiɛtsemɔ kɛ mɔ hamɔ haa tsui mii shɛɔ ehe.” (Abɛi 15:30) Nifeemɔi ni tsɔɔ mɔ hesusumɔ hu haa hedɔɔ ni ajieɔ lɛ kpo lɛ yaa hiɛ. Eyɛ mli akɛ mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ahé anɔkwa hedɔɔ moŋ, shi nikeenii ni ajɛɔ tsui mli akɛhaa lɛ baanyɛ afee nɔ ni sa kadimɔ. Wolo ko ni aŋma nɔ nii, wolo ni bo diɛŋtsɛ oŋma, kɛ ‘wiemɔ ni awieɔ yɛ be ni sa mli’—enɛɛmɛi fɛɛ baanyɛ ajie mɔ hedɔɔ ni mli kwɔ kpo. (Abɛi 25:11; 27:9) Kɛ́ wɔkɛ mɛi krokomɛi bɔi naanyobɔɔ lɛ, esa akɛ wɔhiɛ mli kɛtsɔ hedɔɔ ni pɛsɛmkunya bɛ mli ni wɔɔya nɔ wɔjie lɛ kpo lɛ nɔ. Esa akɛ wɔye wɔbua wɔnanemɛi yɛ amɛhiamɔ beaŋ titri. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Naanyo sumɔɔ mɔ bei fɛɛ mli, ni afɔ lɛ akɛ nyɛmi ha haomɔ be.”—Abɛi 17:17.

14. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛji akɛ etamɔ nɔ ni mɔ ko ekpɛlɛɛɛ hedɔɔ kpo ni wɔjieɔ lɛ nɔ lɛ?

14 Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔnyɛŋ wɔkpa gbɛ akɛ wɔbaanyɛ wɔkɛ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baabɔ gbagbalii. Yɛ adebɔɔ su naa lɛ mɛi komɛi yɛ ni wɔnuɔ he akɛ wɔnyɛɔ wɔkɛ amɛ bɔɔ gbagbalii fe mɛi krokomɛi. No hewɔ lɛ kɛji akɛ etamɔ nɔ ni mɔ ko tseee ehiɛ ehaaa bo taakɛ kulɛ obaasumɔ ni efee lɛ, okɛ oyaiyeli akamu sane naa akɛ naagba yɛ bo aloo nakai mɔ lɛ he. Ni kaabɔ mɔdɛŋ akɛ ooonyɛ mɔ lɛ nɔ koni okɛ lɛ abɔ naanyo ni yɔɔ gbagbalii. Kɛji akɛ obɔ mɔdɛŋ ni ojie naanyobɔɔ su ní mɔ lɛ baaŋmɛ gbɛ kɛkɛ kpo lɛ, ekolɛ no baagbele gbɛ koni okɛ lɛ abɔ naanyo ni yɔɔ gbagbalii yɛ wɔsɛɛ be mli.

“Bo Ohe Tsui Mináa”

15. Mɛɛ hewalɛ yijiemɔ ni akɛhaa lɛ náa yɛ mɛi anɔ, ni mɛni baa kɛ́ ajieee mɛi krokomɛi ayi?

15 Kwɛ bɔ ni ekolɛ Yesu ná miishɛɛ akɛ beni abaptisiɔ lɛ lɛ enu wiemɔi kɛjɛ ŋwɛi akɛ: “Bo ohe tsui mináa”! (Marko 1:11) Ekolɛ bɔ ni ekpɛlɛ enɔ eha nɛɛ ha hekɛnɔfɔɔ ni Yesu yɔɔ akɛ e-Tsɛ lɛ yɛ hedɔɔ kɛha lɛ lɛ mli bawa. (Yohane 5:20) Dɔlɛ sane ji akɛ, mɛi komɛi nuuu yijiemɔ wiemɔi ni tamɔ nɛkɛ kɛjɛɛɛ mɛi ni amɛbuɔ ni amɛsumɔɔ amɛ hu lɛ anaa. Ann kɛɛ akɛ: “Oblahii kɛ oblayei babaoo ni tamɔ mi lɛ bɛ wekumɛi ni kpɛlɛɔ amɛ Kristofoi ahemɔkɛyeli lɛ nɔ. Wiemɔ-kɛ-shimɔ pɛ wɔnuɔ yɛ shia. Enɛ haa wɔyeɔ awerɛho.” Shi kɛlɛ, kɛ́ amɛbafata wɔhe yɛ asafo lɛ mli lɛ, amɛnuɔ he akɛ mumɔŋ weku ko—ni ji tsɛmɛi kɛ nyɛmɛi kɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli kɛ yelikɛbuamɔ kɛ kwɛmɔ miiha amɛ.—Marko 10:29, 30; Galatabii 6:10.

16. Mɛni hewɔ wiemɔ ni awieɔ ashiɔ mɛi krokomɛi lɛ yeee ebuaaa lɛ?

16 Yɛ kusumii komɛi amli lɛ, fɔlɔi, mɛi ni edara yɛ afii amli, kɛ tsɔɔlɔi jɛɛɛ amɛtsui mli amɛjieee oblahii kɛ oblayei ayi, ejaakɛ amɛsusuɔ akɛ ekolɛ yijiemɔ ni tamɔ nakai baaha amɛmii ashɛ nɔ ni amɛfeɔ lɛ he loo ni amɛwó amɛhe nɔ. Susumɔ ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ aná hewalɛ yɛ Kristofoi awekui kɛ asafo lɛ po nɔ. Kɛ́ mɛi ni edara lɛ miiwie wiemɔ ko ni aha loo mɔdɛŋbɔɔ kroko he lɛ amɛbaanyɛ amɛkɛɛ akɛ: “Eji nɔ ni sa jogbaŋŋ, shi obaanyɛ ofee babaoo fe nakai!” Loo yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, ekolɛ amɛbaatsɔɔ akɛ amɛnaaa oblanyo ko he miishɛɛ. Mɛi pii susuɔ akɛ amɛkɛ nakai feemɔ miiwo oblahii kɛ oblayei lɛ hewalɛ koni amɛtsu nyɛmɔi ni amɛyɔɔ lɛ ahe nii kɛmɔ shi. Shi bei pii lɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ kɛ nitsumɔ lɛ náa hewalɛ kroko yɛ amɛnɔ, akɛni ekolɛ ebaaha oblahii kɛ oblayei lɛ agbala amɛhe shi loo amɛbaanu he akɛ amɛnyɛŋ amɛshɛ nɔ ni ataoɔ lɛ he lɛ hewɔ.

17. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔtao hegbɛi koni wɔkɛjie mɛi krokomɛi ayi lɛ?

17 Shi kɛlɛ, esaaa akɛ yijiemɔ ni akɛhaa lɛ feɔ nɔ ni akɛhaa akɛ nii ni tsɔɔ ŋaawoo hiɛ kɛkɛ. Yijiemɔ ni ajɛɔ anɔkwayeli mli akɛhaa lɛ haa hedɔɔ yaa hiɛ yɛ weku lɛ kɛ asafo lɛ mli, ni enɛ woɔ oblahii kɛ oblayei ahewalɛ koni amɛbi ŋaawoo kɛjɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni edara yɛ mumɔŋ lɛ adɛŋ. No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔŋmɛ gbɛ koni kusumii akudɔ bɔ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi yeɔ haa lɛ, nyɛhaa ‘wɔwoa gbɔmɔ hee ni abɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ yɛ anɔkwa jalɛ kɛ hetsemɔ mli lɛ.’ Jiemɔ mɛi ayi taakɛ Yehowa feɔ lɛ.—Efesobii 4:24.

18. (a) Oblahii kɛ oblayei, te esa akɛ nyɛbu ŋaawoo ni jɛ mɛi ni edara lɛ aŋɔɔ nyɛha tɛŋŋ? (b) Mɛni hewɔ mɛi ni edara lɛ kwɛɔ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ bɔ ni amɛkɛ ŋaawoo haa lɛ he lɛ?

18 Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, oblahii kɛ oblayei, nyɛkamua sane naa akɛ kɛji mɛi ni edara lɛ tsɛ́ nyɛjwɛŋmɔ yisɛɛ loo amɛwo nyɛ ŋaa lɛ, no tsɔɔ akɛ amɛsumɔɔɔ nyɛsane. (Jajelɔ 7:9) Jeee nakai kwraa eji! Eka shi faŋŋ akɛ mɔ hesusumɔ kɛ hedɔɔ ni mli kwɔ ni amɛyɔɔ kɛha nyɛ lɛ ji nɔ ni haa amɛfeɔ nakai. Kɛjeee nakai lɛ, mɛni hewɔ amɛbaagba amɛhe naa akɛ amɛkɛ nyɛ aaawie sane lɛ he? Akɛni mɛi ni edara—titri lɛ asafoŋ onukpai lɛ—le hewalɛ ni wiemɔ baanyɛ aná yɛ mɛi anɔ hewɔ lɛ, bei pii lɛ amɛkɛ be babaoo susuɔ nii ahe ni amɛsɔleɔ dani amɛkɛ ŋaawoo haa, ejaakɛ nɔkpakpa pɛ amɛtaoɔ ni amɛfee.—1 Petro 5:5.

‘Yehowa Yɛ Hedɔɔ Babaoo’

19. Mɛni hewɔ mɛi ni nijiaŋ eje wui lɛ baanyɛ amɛkwɛ Yehowa gbɛ kɛha yelikɛbuamɔ lɛ?

19 Niiashikpamɔi ni yɔɔ dɔlɛ ni mɛi ná beni amɛjie hedɔɔ kpo sɛɛ lɛ eha mɛi komɛi ená henumɔ akɛ hedɔɔ kpo ni ajieɔ lɛ haa mɔ nijiaŋ jeɔ wui babaoo. Ebiɔ ekãa kɛ hemɔkɛyeli ni mli wa yɛ amɛgbɛfaŋ dani amɛnyɛ amɛjie amɛtsuiaŋ henumɔi akpo amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi ekoŋŋ. Shi esaaa akɛ amɛhiɛ kpaaa nɔ akɛ Yehowa ‘kɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ teŋ jɛkɛɛɛ.’ Efɔɔ wɔ nine koni wɔtsi wɔbɛŋkɛ lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:27; Yakobo 4:8) Enuɔ gbeyei ni wɔsheɔ akɛ abaaye wɔ awui yɛ henumɔŋ lɛ hu shishi, ni ewo shi akɛ ebaafi wɔsɛɛ ni ebaaye ebua wɔ. Lalatsɛ David ma nɔ mi eha wɔ akɛ: “Yehowa bɛŋkɛɔ mɛi ni tsuii ekumɔ lɛ, ni ehereɔ mɛi ni mumɔ tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ.”—Lala 34:19.

20, 21. (a) Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ wɔbaanyɛ wɔná wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa lɛ? (b) Mɛni ebiɔ koni wɔnyɛ wɔná wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa?

20 Naanyobɔɔ ni yɔɔ gbagbalii ni aaakã wɔkɛ Yehowa teŋ lɛ ji wekukpaa ko ni he hiaa fe fɛɛ ní wɔbaanyɛ wɔná. Shi ani abaanyɛ aná wekukpaa ni tamɔ nɛkɛ? Hɛɛ. Biblia lɛ tsɔɔ bɔ ni hii kɛ yei anɔkwafoi ni nu he akɛ amɛbɛŋkɛ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ kpaakpa lɛ nu he ha lɛ mli. Ábaa amɛ wiemɔi ni miishɛɛ yɔɔ mli lɛ ayi koni no aha wɔ hekɛnɔfɔɔ akɛ wɔ hu wɔbaanyɛ wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa.—Lala 23, 34, 139; Yohane 16:27; Romabii 15:4.

21 Mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ashɛ taomɔ nii ni haa anyɛɔ akɛ Yehowa bɔɔ naanyo lɛ he. David bi akɛ: “Yehowa, namɔ aaato obuu lɛŋ? . . . Mɔ ni nyiɛɔ pɛpɛɛpɛ ni etsuɔ jalɛ nii, ni ejɛɔ etsui mli ewieɔ anɔkwale.” (Lala 15:1, 2; 25:14) Be mli ni wɔnaa akɛ Nyɔŋmɔ ní wɔsɔmɔɔ lɛ lɛ woɔ yibii kpakpa ni etsɔɔ wɔ gbɛ ni ebuɔ wɔhe lɛ, wɔbaleɔ akɛ “Yehowa yɛ hedɔɔ babaoo.”—Yakobo 5:11, NW.

22. Mɛɛ wekukpaa Yehowa taoɔ ni ewebii aná?

22 Kwɛ bɔ ni ajɔɔ wɔ aha akɛ Yehowa sumɔɔ koni ekɛ adesai ni yeee emuu aná wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa! Belɛ ani esaaa akɛ wɔjieɔ hedɔɔ kpo wɔtsɔɔ wɔhe? Kɛtsɔ Yehowa yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ajie hedɔɔ ni ji wɔ Kristofoi anyɛmifeemɔ kadimɔ nɔ lɛ kpo ni lɛ hu enine ashɛ eko nɔ. Mɔ fɛɛ mɔ baaná hedɔɔ nɛɛ kpojiemɔ mli gbɛfaŋnɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi kɛya naanɔ.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛɛ shihilɛ esa akɛ ehi Kristofoi asafo lɛ mli?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ aye abua kɛjie hedɔɔ kpo yɛ asafo lɛ mli?

• Mɛɛ gbɛ nɔ yijiemɔ ni akɛhaa yɛ anɔkwayeli mli lɛ haa Kristofoi ahedɔɔ ni ajieɔ lɛ kpo lɛ yaa hiɛ?

• Yehowa hedɔɔ lɛ fiɔ wɔsɛɛ ni eyeɔ ebuaa wɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Suɔmɔ ni yɔɔ Kristofoi ateŋ lɛ fe sɔ̃ ko kɛkɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 16, 17]

Ani obaanyɛ ‘oha omli alɛɛ’ yɛ hedɔɔ ni ojieɔ lɛ kpo lɛ mli?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Ani owieɔ oshiɔ mɔ aloo owoɔ mɔ hewalɛ?