Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Namɔ Ji “Anɔkwa Nyɔŋmɔ Lɛ Kɛ Naanɔ Wala Lɛ”?

Namɔ Ji “Anɔkwa Nyɔŋmɔ Lɛ Kɛ Naanɔ Wala Lɛ”?

Namɔ Ji “Anɔkwa Nyɔŋmɔ Lɛ Kɛ Naanɔ Wala Lɛ”?

ANƆKWA Nyɔŋmɔ lɛ ji Yehowa, wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo Tsɛ lɛ. Lɛ ji Bɔlɔ lɛ, ní kɛ naanɔ wala duroɔ mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ. Nɛkɛ ji bɔ ni mɛi pii ni kaneɔ Biblia lɛ ni amɛheɔ amɛyeɔ lɛ baaha sane ni abi yɛ saneyitso ni yɔɔ yiteŋgbɛ lɛ hetoo. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu diɛŋtsɛ kɛɛ akɛ: “Shi enɛ ji naanɔ wala lɛ, ákɛ amɛle bo, anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ.”—Yohane 17:3, wɔma efã ko nɔ mi.

Shi kɛlɛ, sɔlemɔyalɔi babaoo nuɔ wiemɔ nɛɛ shishi yɛ gbɛ kroko nɔ. Ajie saneyitso lɛ mli wiemɔi lɛ kɛjɛ 1 Yohane 5:20, ni efã ko kɛɔ akɛ: “Wɔyɛ anɔkwafo lɛ mli, yɛ ebi Yesu Kristo lɛ mli; mɔ nɛ ji anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kɛ naanɔ wala lɛ.”

Mɛi ni heɔ Triniti tsɔɔmɔ lɛ amɛyeɔ lɛ kɛɔ akɛ najiaŋgbɛi ni ji “mɔ nɛ” (houʹtos) ni akɛtsu nii yɛ Yesu Kristo gbɛi lɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ lɛ ji mɔ he ni awieɔ lɛ. Amɛmaa nɔ mi akɛ Yesu ji “anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kɛ naanɔ wala lɛ.” Shi kɛlɛ, niiamlitsɔɔmɔ nɛɛ kɛ Ŋmalɛi krokomɛi kpaaa gbee. Ni nilelɔi babaoo ni yɔɔ hegbɛ hu ekpɛlɛɛɛ Triniti susumɔ nɛɛ nɔ. B. F. Westcott ni ji Cambridge University nilelɔ lɛ ŋma akɛ: “Mɔ tuuntu ni yɔɔ bɔfo lɛ jwɛŋmɔ mli lɛ ji mɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ aaakɛɛ akɛ [najiaŋgbɛi houʹtos] lɛ kɔɔ ehe, shi jeee mɔ ni najiaŋgbɛi lɛ nyiɛ egbɛi sɛɛ nɔŋŋ lɛ.” No hewɔ lɛ, mɔ ni yɔɔ bɔfo Yohane jwɛŋmɔ mli ji Yesu Tsɛ. Germany Nyɔŋmɔ jamɔ he nilelɔ Erich Haupt ŋma akɛ: “Esa akɛ atao mli kɛji akɛ [houʹtos] ni akɛtsu nii yɛ wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ kɔɔ mɔ ni gbɛi sɛɛ nɔŋŋ ni akɛtsu nii yɛ lɛ he . . . loo ákɛ ekɔɔ Nyɔŋmɔ ni awie ehe kɛtsɔ hiɛ lɛ he. . . . Etamɔ nɔ ni enɛ shishi ni aaanu akɛ ekɔɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ koome lɛ he lɛ kɛ naagbee kɔkɔbɔɔ ni akɛha yɛ wɔji ahe lɛ kpaa gbee waa fe ni aaakɛɛ akɛ Kristo ji Nyɔŋmɔ.”

Wolo ni ji A Grammatical Analysis of the Greek New Testament, ni Rome Pontifical Biblical Institute lɛ ŋma lɛ po kɛɛ akɛ: “[Houʹtos]: ni akɛmu [kuku] 18-20 lɛ naa lɛ kɔɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ srɔto kwraa yɛ wɔŋjamɔ ni atsi tã (yɛ kk. 21) lɛ he diɛŋtsɛ.”

Bei pii lɛ houʹtos, ni afɔɔ shishitsɔɔmɔ akɛ “lɛ” loo “mɔ nɛ” lɛ kɔɔɔ mɔ ni akɛtsuɔ nii yɛ egbɛi sɛɛ nɔŋŋ lɛ he. Ŋmalɛi krokomɛi tsɔɔ oti nɛɛ mli. Bɔfo ni ŋma Yohane klɛŋklɛŋ wolo lɛ nɔŋŋ ŋma yɛ 2 Yohane 7 lɛ akɛ: “Shishiulɔi pii eba je lɛ mli, mɛi ni ejajeee akɛ Yesu Kristo eba yɛ heloo mli; mɔ nɛ [houʹtosʹ] ji shishiulɔ lɛ kɛ antikristo lɛ.” Najiaŋgbɛi ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ nyɛŋ akɔ mɔ ni akɛtsu nii yɛ egbɛi sɛɛ nɔŋŋ ni ji Kristo lɛ he. Eka shi faŋŋ akɛ “mɔ nɛ” kɔɔ mɛi ni kwa Yesu lɛ ahe. Amɛ fɛɛ amɛji “shishiulɔ lɛ kɛ antikristo lɛ.”

Bɔfo Yohane ŋma yɛ e-Sanekpakpa lɛ mli akɛ: “Mɛi enyɔ ni nu nɔ ni Yohane wie ni amɛnyiɛ esɛɛ lɛ ateŋ mɔ kome ji Andrea, Simon Petro nyɛmi lɛ. [houʹtos] eyana lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi Simon tsutsu.” (Yohane 1:40, 41, wɔma efã ko nɔ mi.) Eka shi faŋŋ akɛ “lɛ” ni akɛtsu nii lɛ kɔɔɔ naagbee mɔ ni atsi etã lɛ he, shi moŋ ekɔɔ Andrea he. Bɔfo lɛ kɛ nakai najiaŋgbɛi lɛ nɔŋŋ tsu nii nakai nɔŋŋ yɛ 1 Yohane 2:22.

Luka kɛ najiaŋgbɛi lɛ tsu nii nakai nɔŋŋ, taakɛ anaa yɛ Bɔfoi lɛ Asaji 4:10, 11 (wɔma efã ko nɔ mi.) lɛ akɛ: “Yesu Kristo, Nazarenyo lɛ, ní nyɛsɛŋ, ni Nyɔŋmɔ tee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ, lɛ nɔŋŋ egbɛi amli mɔ nɛ damɔ nyɛhiɛ ni ehe etã nɛɛ. [houʹtos] nɔŋŋ ji tɛ lɛ ni nyɛ ni nyɛji tsutswalɔi lɛ gbe ehe guɔ, ni ebatsɔ koŋtɛ nɛɛ.” Eka shi faŋŋ akɛ najiaŋgbɛi ni ji “lɛ” lɛ kɔɔɔ nuu ni atsá lɛ lɛ he, eyɛ mli ákɛ akɛ houʹtos lɛ tsu nii yɛ egbɛi sɛɛ nɔŋŋ moŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “lɛ” ni yɔɔ kuku 11 lɛ kɔɔ Yesu Kristo, Nazarenyo lɛ ni ji “koŋtɛ” ni atswa Kristofoi asafo lɛ ama nɔ lɛ he.—Efesobii 2:20; 1 Petro 2:4-8.

Bɔfoi lɛ Asaji 7:18, 19 (wɔma efã ko nɔ mi.) lɛ hu tsɔɔ oti nɛɛ mli akɛ: “Maŋtsɛ kroko ni leee Yosef lɛ bate shi yɛ Mizraim; [houʹtos] lɛ ekɛ wɔjakubii lɛ ye ŋaa mli.” “Lɛ” ni akɛdamɔ shi kɛha mɔ ni wa Yudafoi lɛ ayi lɛ kɔɔɔ Yosef he, shi ekɔɔ Farao ni ji Mizraim maŋtsɛ lɛ he.

Wiemɔi nɛɛ maa wiemɔ ni Hela nilelɔ Daniel Wallace wie lɛ nɔ mi, mɔ ni wie kɛkɔ Hela najiaŋgbɛi he lɛ akɛ, “kɛ́ akɛ najiaŋgbɛi ko tsu nii yɛ mɔ ko gbɛi sɛɛ nɔŋŋ yɛ sane ko mli lɛ, no etsɔɔɔ doo akɛ lɛ ji mɔ ni niŋmalɔ lɛ wieɔ ehe lɛ.”

“Anɔkwafo Lɛ”

Taakɛ bɔfo Yohane ŋma lɛ, “anɔkwafo” ji Yehowa, Yesu Kristo Tsɛ lɛ. Lɛ pɛ ji anɔkwa Nyɔŋmɔ, ni ji Bɔlɔ lɛ. Bɔfo Paulo jaje akɛ: “Kɛlɛ wɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kome pɛ wɔyɔɔ, tsɛ lɛ, mɔ mli ní nibii fɛɛ jɛ . . . lɛ.” (1 Korintobii 8:6; Yesaia 42:8) Yiŋtoo kroko ni tsɔɔ akɛ Yehowa ji “anɔkwafo lɛ” ni atsi tã yɛ 1 Yohane 5:20 ji akɛ lɛ ji anɔkwale Jɛɛhe. Lalatsɛ lɛ tsɛ́ Yehowa akɛ “Nyɔŋmɔ anɔkwafo,” ejaakɛ Eyeɔ anɔkwa yɛ Enifeemɔi fɛɛ mli ni enyɛŋ emale. (Lala 31:6; 2 Mose 34:6; Tito 1:2) Beni Bi lɛ wieɔ eŋwɛi Tsɛ lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Owiemɔ lɛ anɔkwaleŋ.” Ni beni Yesu wieɔ etsɔɔmɔ lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Minitsɔɔmɔ lɛ, jeee minɔ̃ŋ, shi moŋ mɔ ni tsu mi lɛ nɔ̃ŋ.”—Yohane 7:16; 17:17.

Yehowa ji “naanɔ wala” hu. Lɛ ji wala Jɛɛhe, Mɔ ni tsɔɔ Kristo nɔ ekɛhaa akɛ nikeenii lɛ. (Lala 36:10; Romabii 6:23) Nɔ ni sa kadimɔ ji akɛ, bɔfo Paulo kɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ ji ‘mɛi ni taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ anyɔmɔwolɔ.’ (Hebribii 11:6) Nyɔŋmɔ wo e-Bi lɛ nyɔmɔ kɛtsɔ shi ni etee lɛ lɛ nɔ, ni Tsɛ lɛ kɛ naanɔ wala baawo mɛi ni jɛɔ amɛtsui mli amɛsɔmɔɔ Lɛ lɛ nyɔmɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 26:23; 2 Korintobii 1:9.

No hewɔ lɛ te esa akɛ wɔmu sane naa wɔha tɛŋŋ? No ji akɛ Yehowa pɛ ji “anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kɛ naanɔ wala lɛ.” Lɛ pɛ ji mɔ ni esa akɛ ebɔɔ nii lɛ ajá.—Kpojiemɔ 4:11.