Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Tsuji Ni Yɔɔ Miishɛɛ

Yehowa Tsuji Ni Yɔɔ Miishɛɛ

Yehowa Tsuji Ni Yɔɔ Miishɛɛ

“Miishɛɛ ji mɛi ni amɛhiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ.”—MATEO 5:3, NW.

1. Mɛni ji anɔkwa miishɛɛ, ni mɛni kpo ejieɔ?

YEHOWA webii buɔ miishɛɛ ni amɛyɔɔ lɛ akɛ ehe hiaa waa. Lalatsɛ David bo akɛ: “Ajɔɔ [“miishɛɛ ji,” NW] maŋ ni Yehowa ji e-Nyɔŋmɔ lɛ!” (Lala 144:15) Miishɛɛ ji he ni anuɔ akɛ ayɛ ojogbaŋŋ. Miishɛɛ ni fe fɛɛ—ni saa wɔmligbɛ gbɔmɔ lɛ he lɛ—jɛɔ le ni wɔnáa wɔleɔ akɛ Yehowa miijɔɔ wɔ lɛ mli kɛbaa. (Abɛi 10:22) Miishɛɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ jieɔ wekukpaa kpaakpa ni kã wɔkɛ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ teŋ, kɛ le ni wɔle akɛ wɔmiifee esuɔmɔnaa nii lɛ kpo. (Lala 112:1; 119:1, 2) Miishɛɛ sane ji akɛ, Yesu tsĩ yiŋtoi nɛɛhu ni baanyɛ aha wɔná miishɛɛ lɛ atã. Yiŋtoi ni haa anáa miishɛɛ loo mlifilimɔ nɛɛ amli ni wɔbaapɛi yɛ nikasemɔ nɛɛ kɛ nɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ baaye abua wɔ koni wɔyɔse bɔ ni wɔmii baanyɛ ashɛ wɔhe aha kɛji akɛ wɔkɛ anɔkwayeli sɔmɔ Yehowa ni ji “miishɛɛ Nyɔŋmɔ” lɛ.—1 Timoteo 1:11, NW.

Wɔhiɛ ni Aaahi Wɔmumɔŋ Hiamɔ Nii Anɔ

2. Mɛɛ be mli Yesu wie miishɛɛ he lɛ, ni mɛni ji ehiɛkpamɔ wiemɔ lɛ?

2 Yesu ha wiemɔ ni ehe gbɛi fe fɛɛ yɛ yinɔsane mli lɛ ateŋ ekome yɛ afi 31 Ŋ.B. Atsɛɔ lɛ akɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ, ejaakɛ Yesu ha yɛ gɔŋ ko ni kwɛɔ Galilea Ŋshɔ lɛ nɔ. Mateo Sanekpakpa lɛ kɛɛ akɛ: “Shi be ni [Yesu] ena mɛi pii lɛ, ekwɔ etee gɔŋ lɛ nɔ, ni be ni eho eta shi lɛ, ekaselɔi lɛ ba eŋɔɔ; ni egbele enaa etsɔɔ amɛ nii ekɛɛ: ‘Miishɛɛ ji mɛi ni amɛhiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ, ejaakɛ ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ ji amɛnɔ.’” Kɛ́ atsɔɔ Yesu hiɛkpamɔ wiemɔi lɛ ashishi tɛ̃ɛ lɛ, ekaneɔ akɛ: “Miishɛɛ ji mumɔ lɛŋ ohiafoi lɛ” loo “Miishɛɛ ji mɛi ni baa mumɔ lɛ.” (Mateo 5:1-3, NW; Kingdom Interlinear; NW shishigbɛ niŋmaa) Today’s English Version lɛ kaneɔ akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni le akɛ ohiafoi ji amɛ yɛ mumɔŋ lɛ.”

3. Heshibaa su haa wɔnáa miishɛɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

3 Yesu tsɔɔ yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli akɛ, kɛ́ mɔ ko hiɛ yɛ ehe nɔ akɛ nɔ ko he miihia lɛ yɛ mumɔŋ lɛ, ehaa enáa miishɛɛ waa diɛŋtsɛ. Kristofoi ni baa amɛhe shi, ni le diɛŋtsɛ akɛ amɛyɛ esha shihilɛ mli lɛ kpaa Yehowa fai koni edamɔ Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ nɔ ekɛ amɛhe eshai ake amɛ. (1 Yohane 1:9) Enɛ haa amɛnáa jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ kɛ anɔkwa miishɛɛ. “Ajɔɔ [“miishɛɛ ji,” NW] mɔ ni aŋɔ enɔtɔmɔ afa lɛ, ni atsimɔ ehe esha nɔ lɛ!”—Lala 32:1; 119:165.

4. (a) Mɛɛ gbɛ̀i anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔhiɛ yɛ wɔmumɔŋ hiamɔ nii kɛ mɛi krokomɛi anɔ̃ nɔ? (b) Mɛni haa wɔmii shɛɔ wɔhe babaoo kɛ́ wɔhiɛ yɛ wɔmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ?

4 Wɔhiɛ ni yɔɔ wɔmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔkane Biblia lɛ daa gbi, ni wɔye mumɔŋ niyenii ni “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ kɛhaa “yɛ be ni sa nɔ lɛ,” ni wɔya Kristofoi akpeei daa. (Mateo 24:45; Lala 1:1, 2; 119:111; Hebribii 10:25) Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha wɔkutsoŋbii lɛ haa wɔhiɛ hiɔ mɛi krokomɛi amumɔŋ hiamɔ nii anɔ, ni etsirɛɔ wɔ koni wɔfee ekãa yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ tsɔɔmɔ kɛ eshiɛmɔ mli. (Marko 13:10; Romabii 1:14-16) Biblia mli anɔkwalei lɛ ni wɔgbaa mɛi krokomɛi lɛ haa wɔnáa miishɛɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:20, 35) Kɛ́ wɔjwɛŋ Maŋtsɛyeli lɛ he hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ kɛ jɔɔmɔi ni nakai Maŋtsɛyeli lɛ kɛbaaba lɛ anɔ lɛ, ehaa miishɛɛ ni wɔyɔɔ lɛ faa babaoo. Maŋtsɛyeli lɛ he hiɛnɔkamɔ ni Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni ji “asafoku bibioo” lɛ yɔɔ ji akɛ amɛbaahi wala mli kɛya naanɔ yɛ ŋwɛi ákɛ Kristo Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ mlibii. (Luka 12:32; 1 Korintobii 15:50, 54) Hiɛnɔkamɔ ni “tooi krokomɛi” lɛ yɔɔ ji naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ yɛ nakai Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi.—Yohane 10:16; Lala 37:11; Mateo 25:34, 46.

Nɔ ni Haa Ŋkɔmɔyelɔi Nyɛɔ Amɛnáa Miishɛɛ

5. (a) Mɛni ji wiemɔ “mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ” lɛ shishi? (b) Ashɛjeɔ mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ nɛɛ amii yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

5 Etamɔ nɔ ni wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ ni Yesu kɛtsɔɔ nɔ ni haa anáa miishɛɛ lɛ kɛ amɛhe kpãaa gbee. Ekɛɛ akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ, shi aaashɛje amɛmii.” (Mateo 5:4, NW) Te mɔ ko aaafee tɛŋŋ eye ŋkɔmɔ ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ ená miishɛɛ? Kɛ́ wɔɔnu Yesu wiemɔi lɛ ashishi lɛ, no lɛ ehe miihia ni wɔsusu ŋkɔmɔyeli ni ewieɔ he lɛ he. Kaselɔ Yakobo tsɔɔ mli akɛ esha shihilɛ mli ni wɔyɔɔ lɛ baanyɛ aha wɔye ŋkɔmɔ. Eŋma akɛ: “Nyɛtsuua nyɛniji ahe, nyɛ eshafeelɔi, ní nyɛhaa nyɛtsuii ahe atsea, nyɛ jwɛŋmɔi enyɔnyɔtsɛmɛi. Nyɛwerɛ ahoa nyɛhe ni nyɛyea ŋkɔmɔ ni nyɛfoa; nyɛ ŋmɔlɔ lɛ atsɔ ŋkɔmɔyeli, ni nyɛ miishɛɛ hu atsɔ hiɛshishwiemɔ. Nyɛbaa nyɛhe shi yɛ Nuŋtsɔ [“Yehowa,” NW] lɛ hiɛ, ni eeewó nyɛnɔ.” (Yakobo 4:8-10) Kɛ́ mɛi ni werɛ eho amɛhe lɛɛlɛŋ yɛ esha shihilɛ mli ni amɛyɔɔ lɛ ná amɛle ákɛ akɛ amɛhe eshai baake amɛ kɛ́ amɛná Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli hemɔkɛyeli, ní amɛfee Yehowa suɔmɔnaa nii kɛtsɔɔ akɛ amɛshwa amɛhe lɛɛlɛŋ lɛ, ehaa amɛnáa miishɛɛ. (Yohane 3:16; 2 Korintobii 7:9, 10) Enɛ baanyɛ aha amɛná amɛkɛ Yehowa teŋ wekukpaa kpakpa, koni amɛná hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ ni amɛsɔmɔ lɛ ni amɛjie eyi. Enɛ haa amɛnáa mligbɛ miishɛɛ babaoo.—Romabii 4:7, 8.

6. Mɛi komɛi yeɔ ŋkɔmɔ yɛ mɛɛ shishinumɔ naa, ni mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ ashɛjeɔ amɛmii?

6 Yesu wiemɔi lɛ kɔɔ mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ yɛ shihilɛi gbohii ni yaa nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahewɔ lɛ hu ahe. Yesu kɛ gbalɛ ni yɔɔ Yesaia 61:1, 2 lɛ to lɛ diɛŋtsɛ ehe, nɔ ni kaneɔ akɛ: “Nuŋtsɔ Yehowa Mumɔ lɛ yɛ minɔ, ejaakɛ Yehowa efɔ mi mu, koni mishiɛ sanekpakpa lɛ mitsɔɔ ohiafoi; etsu mi koni mibatsá mɛi ni amɛtsuii ekumɔ lɛ . . . ni mishɛje ŋkɔmɔyelɔi fɛɛ amii.” Nakai famɔ lɛ hu kɔɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lolo, ni amɛnanemɛi “tooi krokomɛi” lɛ yeɔ buaa amɛ kɛtsuɔ enɛ he nii lɛ ahe. Amɛ fɛɛ amɛkɛ amɛhe woɔ nitsumɔ ni ji “hii ni dɔmɔɔ ŋtsɔi ní amɛyeɔ ŋkɔmɔ yɛ nihiinii fɛɛ ni afeɔ yɛ eteŋ [Yerusalem hemɔkɛyeli kwalɔ, ni feɔ Kristendom he mfoniri lɛ]” ahiɛnaai ni akadiɔ yɛ mfonirifeemɔŋ lɛ mli. (Ezekiel 9:4) “Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ shɛjeɔ ŋkɔmɔyelɔi nɛɛ amii. (Mateo 24:14) Kɛ́ amɛná amɛle akɛ etsɛŋ ni akɛ Yehowa jalɛ jeŋ hee lɛ baaye Satan nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ lɛ najiaŋ lɛ, ehaa amɛnáa miishɛɛ.

Miishɛɛ Ji Mɛi ni He Jɔ Lɛ

7. Mɛni wiemɔ “he jɔ” lɛ etsɔɔɔ?

7 Yesu tsá e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ nɔ akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni he jɔ lɛ, ejaakɛ amɛaahi shikpɔŋ lɛ nɔ.” (Mateo 5:5, NW) Kɛ́ mɔ ko he jɔ lɛ, bei komɛi lɛ asusuɔ akɛ eji su ni tsɔɔ gbɔjɔmɔ. Shi jeee nakai eji. Be ni Biblia he nilelɔ ko tsɔɔ jwɛŋmɔ ni yɔɔ wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “he jɔ” lɛ shishi lɛ, eŋma akɛ: “Su ni hi fe fɛɛ ni mɔ ni [he jɔ] yɔɔ lɛ ji akɛ eji mɔ ko ni nyɛɔ eyeɔ ehe nɔ waa. Etsɔɔɔ mɔ ko ni sheɔ gbeyei, feetɔ, loo mɔ ni tseɔ ehe banee. Etsɔɔ hewalɛ ni akudɔɔ.” Yesu wie lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ: “Mihe jɔ, ni mibaa mihe shi kɛjɛ mitsui mli.” (Mateo 11:29) Shi kɛlɛ, Yesu kɛ ekãa fã jalɛ shishitoo mlai ahe.—Mateo 21:12, 13; 23:13-33.

8. Mɛɛ su kɛ su ni tsɔɔ akɛ mɔ ko he jɔ lɛ yɔɔ tsakpãa kpaakpa, ni mɛni hewɔ su nɛɛ he hiaa wɔ yɛ wɔkɛ mɛi krokomɛi ateŋ wekukpaa mli lɛ?

8 No hewɔ lɛ, su ni tsɔɔ akɛ mɔ ko he jɔ lɛ kɛ henɔyeli yɛ tsakpãa waa diɛŋtsɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bɔfo Paulo tsĩ mlijɔlɛ kɛ hiɛshikamɔ loo henɔyeli tã yɛ he kome be ni etsĩɔ “mumɔ lɛ yibii” lɛ atã lɛ. (Galatabii 5:22, 23) Esa akɛ aná su ni tsɔɔ akɛ mɔ he jɔ lɛ yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yelikɛbuamɔ naa. Eji Kristofoi asu ko ni haa toiŋjɔlɛ hiɔ amɛkɛ mɛi ni heee yeee kɛ mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ateŋ. Paulo ŋma akɛ: “Nyɛwoa musuŋtsɔlɛ, mlihilɛ, heshibaa jwɛŋmɔ, mlijɔlɛ, tsuishitoo, ni kɛji mɔ ko kɛ mɔ ko ná sane ko lɛ, nyɛnanaa nyɛhaa nyɛhe ni nyɛkɛfafaa nyɛhe.”—Kolosebii 3:12, 13.

9. (a) Mɛni hewɔ wɔhe ni aaajɔ lɛ kɔɔɔ wekukpaa ni kã wɔkɛ mɛi krokomɛi ateŋ pɛ he lɛ? (b) “Shikpɔŋ lɛ aaatsɔ̃” mɛi ni he jɔ lɛ anɔ̃ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

9 Shi kɛlɛ, su ni tsɔɔ akɛ mɔ ko he jɔ lɛ kɔɔɔ wekukpaa ni yɔɔ wɔkɛ adesai krokomɛi ateŋ lɛ pɛ he. Kɛ́ wɔjɛ suɔmɔ mli wɔba wɔhe shi wɔha Yehowa maŋtsɛyeli lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ akɛ wɔhe jɔ. Mɔ ni fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni fe fɛɛ ji Yesu Kristo, ní tsɔɔ akɛ ehe jɔ, ni fee e-Tsɛ suɔmɔnaa nii kɛmɔ shi kwraa be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. (Yohane 5:19, 30) Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, shikpɔŋ lɛ tsɔ̃ Yesu nɔ̃, ejaakɛ lɛ ji mɔ ni awó lɛ enɔ Nɔyelɔ. (Lala 2:6-8; Daniel 7:13, 14) Ekɛ “nanemɛi niyelɔi” 144,000 ni ahala kɛjɛ “gbɔmɛi ateŋ” koni ‘amɛye shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ maŋtsɛmɛi’ lɛ jaa egboshinii lɛ. (Romabii 8:17; Kpojiemɔ 5:9, 10; 14:1, 3, 4; Daniel 7:27) Kristo kɛ enanemɛi nɔyelɔi lɛ baaye hii kɛ yei akpekpei abɔ ni tamɔ tooi ni lala lɛ mli gbalɛ lɛ baaná emlibaa ni yɔɔ miishɛɛ yɛ amɛnɔ akɛ: “Mɛi ni he jɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ̃ amɛnɔ̃, ni amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli” lɛ anɔ.—Lala 37:11; Mateo 25:33, 34, 46.

Miishɛɛ Ji Mɛi ni Jalɛ He Hɔmɔ Yeɔ Amɛ Lɛ

10. Mɛni ji gbɛ kome ni mɛi ni ‘jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ’ lɛ baatsɔ nɔ amɛtɔrɔ?

10 Nɔ kroko ni Yesu tsĩ tã akɛ ehaa anáa miishɛɛ be ni ewieɔ yɛ Galilea gɔŋ lɛ nɔ lɛ ji akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ lɛ, shi amɛaatɔrɔ.” (Mateo 5:6, NW) Yehowa ji mɔ ni woɔ jalɛ he mlai kɛhaa Kristofoi. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ he hɔmɔ kɛ kumai ji nɔ ni yeɔ mɛi ni jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ lɛ. Mɛi nɛɛ ahiɛ yɛ amɛhe esha kɛ emuu ni amɛyeee lɛ nɔ jogbaŋŋ, ni amɛmiishwe ni amɛná shidaamɔ kpakpa yɛ Yehowa hiɛ. Kɛ́ amɛkase yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli akɛ kɛji akɛ amɛtsake amɛtsui ni amɛdamɔ Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ nɔ amɛbi ni akɛ amɛhe eshai ake amɛ lɛ, amɛbaaná shidaamɔ kpakpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, ehaa amɛnáa miishɛɛ waa!—Bɔfoi lɛ Asaji 2:38; 10:43; 13:38, 39; Romabii 5:19.

11, 12. (a) Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ tsɔmɔɔ jalɔi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Agbeɔ jalɛ he kumai ni yeɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ananemɛi lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

11 Yesu kɛɛ akɛ mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ baaná miishɛɛ, ejaakɛ “amɛaatɔrɔ.” (Mateo 5:6) Ábu Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni atsɛ amɛ koni amɛkɛ Kristo “aye maŋtsɛ” yɛ ŋwɛi lɛ ‘wala bem ákɛ jalɔi.’ (Romabii 5:1, 9, 16-18) Yehowa ŋɔɔ amɛ akɛ emumɔŋ bii. Amɛtsɔmɔɔ Kristo niyelɔi, ni atsɛ amɛ koni amɛbatsɔmɔ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi yɛ eŋwɛi Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ mli.—Yohane 3:3; 1 Petro 2:9.

12 Abuko mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ananemɛi lɛ wala bem ákɛ jalɔi bianɛ. Shi kɛlɛ, hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Kristo lá ni efɔse eshwie shi lɛ mli hewɔ lɛ, Yehowa buɔ amɛ akɛ jalɔi yɛ gbɛ ko nɔ. (Yakobo 2:22-25; Kpojiemɔ 7:9, 10) Abuɔ amɛ akɛ jalɔi ni ji Yehowa nanemɛi ni abaahere amɛyiwala yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” be lɛ mli. (Kpojiemɔ 7:14) Abaaya nɔ agbe jalɛ he kumai ni yeɔ amɛ lɛ kɛ́ amɛbatsɔmɔ shikpɔŋ hee “ni jalɛ hiɔ mli” lɛ mlibii yɛ “ŋwɛi hee” lɛ shishi lɛ.—2 Petro 3:13; Lala 37:29.

Miishɛɛ Ji Mɛi ni Naa Mɔbɔ Lɛ

13, 14. Mɛɛ gbɛ̀i ni anyɛɔ atsuɔ he nii wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔnaa mɔbɔ, ni mɛɛ sɛɛnamɔ baajɛ mli aba aha wɔ?

13 Be ni Yesu tsáa e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ nɔ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni naa mɔbɔ, shi aaana amɛ mɔbɔ.” (Mateo 5:7, NW) Kɛ́ aaawie yɛ saneyeli shishinumɔ naa lɛ, wiemɔ ni ji mɔbɔnalɛ lɛ tsɔɔ mlihilɛ mli ni saneyelɔ ko jɛɔ etseɔ toigbalamɔ diɛŋtsɛ ni mla ŋmɛɔ gbɛ akɛ ekɛba efɔŋfeelɔ ko nɔ lɛ nɔ. Shi taakɛ akɛtsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ, shishijee wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ ‘mɔbɔnalɛ’ lɛ tsɔɔ mlihilɛ loo musuŋtsɔlɛ mli ni ajɛɔ afeɔ nɔ ko ni haa mɛi ni yɔɔ naagba mli lɛ náa hejɔlɛ. No hewɔ lɛ mɛi ni yɔɔ mɔbɔnalɛ lɛ tsɔɔ akɛ amɛyɛ musuŋtsɔlɛ diɛŋtsɛ. Yesu abɛbua ni ekɛha ni kɔɔ naanyo kpakpa ni ji Samarianyo lɛ he lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ ni sa ni tsɔɔ aŋkro ko ni “na” mɔ ko ni yɔɔ hiamɔ mli lɛ “mɔbɔ.”—Luka 10:29-37.

14 Kɛ́ wɔɔná miishɛɛ ni jɛɔ mɔbɔ ni anaa mɛi krokomɛi lɛ mli kɛbaa lɛ eko lɛ, no lɛ ehe miihia ni wɔtsu nitsumɔi kpakpai ni mlihilɛ yɔɔ mli wɔha mɛi ni ehia amɛ lɛ. (Galatabii 6:10) Yesu musuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ mɛi ni ena lɛ ahe. “Emusuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ amɛhewɔ, ejaakɛ amɛtamɔ tooi ni bɛ kwɛlɔ; ni ebɔi amɛ nibii pii tsɔɔmɔ.” (Marko 6:34) Yesu yɔse akɛ mumɔŋ nibii ji nɔ ni he hiaa adesai fe fɛɛ. Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ akɛ wɔyɛ musuŋtsɔlɛ kɛ mɔbɔnalɛ kɛha mɛi krokomɛi kɛtsɔ nɔ ni he hiaa amɛ fe fɛɛ—ni ji “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ—ni wɔɔgba amɛ lɛ nɔ. (Mateo 24:14) Wɔbaanyɛ wɔfee nɔ ko pɔtɛɛ hu kɛye wɔbua nanemɛi Kristofoi ni edara, yei okulafoi, kɛ awusai, ni ‘wɔshɛje mɛi ni tsui fãa lɛ amii.’ (1 Tesalonikabii 5:14; Abɛi 12:25; Yakobo 1:27) Jeee miishɛɛ pɛ enɛ baaha wɔná, shi moŋ ebaaha Yehowa ana wɔ mɔbɔ hu.—Bɔfoi lɛ Asaji 20:35; Yakobo 2:13.

Mɛi ni Tsuii Amli Tse kɛ Mɛi ni Sumɔɔ Toiŋjɔlɛ

15. Wɔbaanyɛ wɔha wɔtsui mli atse ni wɔsumɔ toiŋjɔlɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Yesu tsɔɔ nibii ni haa anáa miishɛɛ lɛ ateŋ nɔ ni ji ekpaa kɛ kpawo lɛ mli akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni tsuii amli tse lɛ, shi amɛaana Nyɔŋmɔ. Miishɛɛ ji mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ, shi aaatsɛ amɛ ‘Nyɔŋmɔ bii.’” (Mateo 5:8, 9, NW) Tsui ni mli tse lɛ jeee nɔ ni mli tse yɛ jeŋba gbɛfaŋ pɛ kɛkɛ, shi emli tse yɛ mumɔŋ hu, ni atuu fɛɛ aha Yehowa jamɔ. (1 Kronika 28:9; Lala 86:11) Wiemɔ diɛŋtsɛ ni atsɔɔ shishi akɛ “sumɔɔ toiŋjɔlɛ” lɛ shishi diɛŋtsɛ ji “mɛi ni kɛ toiŋjɔlɛ baa.” Mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ kɛ amɛnyɛmimɛi Kristofoi hiɔ shi yɛ toiŋjɔlɛ mli, ni kɛ́ eeehi lɛ amɛkɛ amɛkutsoŋbii hu hiɔ shi yɛ toiŋjɔlɛ mli. (Romabii 12:17-21) ‘Amɛtaoɔ hejɔlɛ ni amɛnyiɛɔ no sɛɛ.’—1 Petro 3:11.

16, 17. (a) Mɛni hewɔ atsɛɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ “Nyɔŋmɔ bii” lɛ, ni “amɛaana Nyɔŋmɔ” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) “Tooi krokomɛi” lɛ ‘naa Nyɔŋmɔ’ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (d) Mɛɛ be “tooi krokomɛi” lɛ baatsɔmɔ “Nyɔŋmɔ bii” kɛmɔ shi diɛŋtsɛ, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Awo mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ ni amɛtsui mli tse lɛ ashi akɛ “aaatsɛ amɛ ‘Nyɔŋmɔ bii’” ni “amɛaana Nyɔŋmɔ.” Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ji mɛi ni afɔ́ amɛ yɛ mumɔŋ, ni Yehowa eŋɔ amɛ akɛ “bii” be ni amɛyɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ. (Romabii 8:14-17) Kɛ́ atee amɛ shi koni amɛkɛ Kristo ayahi shi yɛ ŋwɛi lɛ, amɛsɔmɔɔ yɛ Yehowa hiɛ ni amɛnaa Lɛ kɛ amɛhiŋmɛi.—1 Yohane 3:1, 2; Kpojiemɔ 4:9-11.

17 “Tooi krokomɛi” lɛ ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ sɔmɔɔ Yehowa yɛ Kristo Yesu ni ji Kwɛlɔ Kpakpa ni batsɔɔ amɛ “Naanɔ tsɛ” lɛ shishi. (Yohane 10:14, 16; Yesaia 9:5) Mɛi ni baaye omanye yɛ naagbee kaa ni baaba yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ sɛɛ lɛ baatsɔmɔ Yehowa bii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ‘amɛbaaná Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli.’ (Romabii 8:21; Kpojiemɔ 20:7, 9) Be ni amɛmɛɔ enɛ lɛ, amɛtsɛɔ Yehowa akɛ amɛ-Tsɛ, ejaakɛ amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha lɛ ni amɛkpɛlɛɔ enɔ akɛ amɛ Wala-Halɔ. (Yesaia 64:7) Taakɛ Hiob kɛ Mose ni hi shi yɛ blema lɛ ji lɛ, amɛbaanyɛ amɛkɛ hemɔkɛyeli hiŋmɛi ‘ana Nyɔŋmɔ.’ (Hiob 42:5; Hebribii 11:27) Amɛtsɔɔ ‘amɛtsui hiŋmɛi’ kɛ Nyɔŋmɔ he anɔkwa nilee lɛ nɔ amɛnaa Yehowa naakpɛɛ sui lɛ ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkase lɛ kɛtsɔ esuɔmɔnaa nifeemɔ nɔ.—Efesobii 1:18; Romabii 1:19, 20; 3 Yohane 11.

18. Taakɛ nibii kpawo ni haa anáa miishɛɛ ni Yesu tsĩ tã lɛ tsɔɔ lɛ, namɛi náa anɔkwa miishɛɛ ŋmɛnɛ?

18 Wɔna akɛ mɛi ni hiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ, mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ, mɛi ni he jɔ, mɛi ni jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ, mɛi naa mɔbɔ, mɛi ni tsuii amli tse, kɛ mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ náa miishɛɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli. Shi kɛlɛ, mɛi nɛɛ kɛ shitee-kɛwoo kɛ yiwaa po kpeɔ daa nɛɛ. Ani enɛ fiteɔ miishɛɛ ni amɛyɔɔ lɛ? Abaaha nakai sanebimɔ lɛ hetoo yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

Kɛha Emlitĩi

• Mɛɛ miishɛɛ mɛi ni hiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ náa?

• Ashɛjeɔ mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ lɛ amii yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ yɛ akɛ wɔhe jɔ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔna mɔbɔ, wɔtsuii amli atse, ni wɔsumɔ toiŋjɔlɛ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

“Miishɛɛ ji mɛi ni amɛhiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ”

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10]

“Miishɛɛ ji mɛi ni naa mɔbɔ”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

“Miishɛɛ ji mɛi ni jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ lɛ”