Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Ji Wɔyelikɛbualɔ

Yehowa Ji Wɔyelikɛbualɔ

Yehowa Ji Wɔyelikɛbualɔ

“Miyelikɛbuamɔ jɛɔ Yehowa, mɔ ni fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ, ŋɔɔ.”—LALA 121:2.

1, 2. (a) Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ yelikɛbuamɔ he hiaa wɔ fɛɛ yɛ bei komɛi amli lɛ? (b) Mɛɛ Yelikɛbualɔ nɛkɛ Yehowa ji?

WƆTEŊ namɔ yɔɔ ni yelikɛbuamɔ he ehiaaa lɛ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, yelikɛbuamɔ he hiaa wɔ fɛɛ yɛ bei komɛi amli—koni wɔnyɛ wɔdamɔ naagba wulu ko naa, ni wɔto wɔtsui shi yɛ nɔ ko ni wɔŋmɛɛ ni yɔɔ dɔlɛ lɛ mli, koni wɔdamɔ kaai ni mli wawai anaa. Bei pii lɛ kɛ yelikɛbuamɔ he miihia mɛi lɛ, amɛyaa amɛnanemɛi ni susuɔ amɛhe lɛ aŋɔɔ. Naanyo ni tamɔ nɛkɛ ni okɛ lɛ aaasusu onaagba he lɛ baanyɛ aha naagba lɛ naadaamɔ afee mlɛo kɛha bo. Shi, yelikɛbuamɔ ni wɔnaanyo gbɔmɔ baanyɛ ekɛha wɔ lɛ yawaa he ko. Agbɛnɛ hu, jeee be fɛɛ be mɛi baanyɛ amɛye amɛbua wɔ yɛ be mli ni yelikɛbuamɔ he hiaa wɔ.

2 Shi kɛlɛ, Yelikɛbualɔ ko yɛ ni hewalɛ kɛ nibii ni eyɔɔ lɛ etãaa. Kɛfata he lɛ, emaa nɔ mi ehaa wɔ akɛ ekwaŋ wɔ gbi ko gbi ko. Lɛ ji Mɔ ni lalatsɛ ni kɛ nɔmimaa diɛŋtsɛ jaje akɛ: “Miyelikɛbuamɔ jɛɔ Yehowa . . . ŋɔɔ” lɛ tsĩ etã lɛ. (Lala 121:2) Mɛni hewɔ lalatsɛ nɛɛ ná nɔmimaa akɛ Yehowa baaye ebua lɛ? Kɛha sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ, nyɛhaa wɔpɛia Lala 121 lɛ mli wɔkwɛa. Enɛ feemɔ baaye abua wɔ koni wɔna nɔ hewɔ ni wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkɛ nɔmimaa akwɛ Yehowa gbɛ akɛ wɔ-Yelikɛbualɔ.

Yelikɛbuamɔ Jɛɛhe Ko ni Sɛɛ Efooo

3. Mɛɛ gɔji eeenyɛ efee akɛ lalatsɛ lɛ hole ehiŋmɛii anɔ kɛkwɛ lɛ, ni mɛni hewɔ?

3 Lalatsɛ lɛ je lala lɛ shishi kɛtsɔ jwɛŋmɔ ni egbala kɛtee Bɔlɔ ni Yehowa ji lɛ nɔ akɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔdamɔ nɔ wɔná hekɛnɔfɔɔ yɛ emli, ekɛɛ akɛ: “Miihole mihiŋmɛii anɔ makwɛ gɔji lɛ: nɛɛgbɛ miyelikɛbuamɔ baajɛ aba? Miyelikɛbuamɔ jɛɔ Yehowa, mɔ ni fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ, ŋɔɔ.” (Lala 121:1, 2) Lalatsɛ lɛ holeee ehiŋmɛii anɔ kɛkwɛɛɛ gɔji komɛi kɛkɛ. Beni aŋmala wiemɔi nɛɛ ashwie shi lɛ, no mli lɛ Yehowa sɔlemɔwe lɛ yɛ Yerusalem. Nakai maŋtiase ni yɔɔ Yuda gɔji lɛ ayiteŋ shɔŋŋ lɛ ji Yehowa mfonirifeemɔŋ shihilɛhe. (Lala 135:21) Ekolɛ lalatsɛ lɛ hole ehiŋmɛii anɔ ekwɛ Yerusalem gɔji ni Yehowa sɔlemɔtsu lɛ ma nɔ lɛ, ni ekɛ nɔmimaa kwɛ Yehowa gbɛ kɛha yelikɛbuamɔ. Mɛni hewɔ lalatsɛ lɛ ná nɔmimaa waa akɛ Yehowa baanyɛ aye abua lɛ lɛ? Ejaakɛ Lɛ ji “mɔ ni fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ.” Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, lalatsɛ lɛ miikɛɛ akɛ, ‘Hɛɛ, nɔ ko kwraa bɛ ni baanyɛ atsĩ Bɔlɔ ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ lɛ naa akɛ eeeye ebua mi!’—Yesaia 40:26.

4. Mɛɛ gbɛ nɔ lalatsɛ lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa hiɛ hiɔ ewebii ahiamɔ nii anɔ be fɛɛ be, ni mɛni hewɔ eji sane ni shɛjeɔ mɔ mii lɛ?

4 No sɛɛ lɛ, lalatsɛ lɛ tsɔɔ mli akɛ Yehowa hiɛ yɛ etsuji ahiamɔ nii anɔ be fɛɛ be, ekɛɛ akɛ: “Ehaŋ onane ashane; mɔ ni buɔ ohe lɛ wɔŋ wɔdɔi. Naa, mɔ ni buɔ Israel he lɛ ewɔɔɔ, ni esaa ewɔŋ wɔdɔi gbi ko gbi ko.” (Lala 121:3, 4) Nyɔŋmɔ haŋ mɛi ni kɛ amɛhe fɔ̃ɔ enɔ lɛ “anane ashane” loo ni amɛgbee shi ni ehiii amɛ shitee. (Abɛi 24:16) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa tamɔ tookwɛlɔ ni hiɛ kã be fɛɛ be kɛmiibu etooi ahe. Ani jeee miishɛjemɔ wiemɔ nɛ? Eŋamɔŋ ehiŋmɛii yɛ ewebii ahiamɔ nii ahe gbi ko gbi ko. Ehiŋmɛii hiɔ amɛhe shwane kɛ nyɔɔŋ.

5. Mɛni hewɔ awie Yehowa he akɛ edamɔ ‘ninejurɔgbɛ’ lɛ?

5 Akɛni lalatsɛ lɛ yɛ nɔmimaa akɛ Yehowa ji ewebii lɛ a-Hebulɔ anɔkwafo hewɔ lɛ, eŋma akɛ: “Yehowa ji ohebulɔ, Yehowa ji ohɔ̃ɔŋ yɛ oninejurɔ nɔ. Shwane lɛ hulu eshaŋo, ni nyɔŋ hu nyɔŋtsere efeŋo nɔ ko.” (Lala 121:5, 6) He ko ni hɔ̃ɔŋ yɔɔ lɛ haa mɔ ko ni nyiɛ kɛmiifa gbɛ yɛ Boka-Teŋgbɛ lɛ náa he ko eteeɔ ehe kɛjɛɔ hulu la ni naa wa lɛ he. Yehowa tamɔ hɔ̃ɔŋ ha ewebii lɛ, ebuɔ amɛhe kɛjɛɔ amanehului ni baanyɛ aye amɛ awui tamɔ la ni naa wa lɛ he. Kadimɔ akɛ awie Yehowa he akɛ edamɔ ‘ninejurɔgbɛ.’ Yɛ blema tawuu mli lɛ, tsɛŋ ni asraafoi kɛ amɛbɛku hiɔ lɛ nyɛɛɛ abu amɛninejurɔ fɛɛ he. Ekolɛ asraafonyo naanyo anɔkwafo ko baadamɔ eninejurɔgbɛ ni ewuu kɛbu asraafonyo lɛ he. Tamɔ nakai asraafonyo naanyo lɛ ji lɛ, Yehowa kɛ anɔkwayeli damɔɔ ejálɔi amasɛi, ni efee klalo akɛ ebaaye ebua amɛ.

6, 7. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ lalatsɛ lɛ maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ Yehowa kpaŋ ewebii ayelikɛbuamɔ? (b) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa taakɛ lalatsɛ lɛ ná lɛ?

6 Ani be ko baashɛ ni Yehowa baakpa ewebii lɛ ayelikɛbuamɔ? Ebaŋ lɛ nakai. Lalatsɛ lɛ mu esane lɛ naa akɛ: “Yehowa aaabu ohe kɛaaje efɔŋ fɛɛ mli, eeebu osusuma he. Yehowa aaabu okpojee kɛ omlibaa he kɛjɛ be nɛ mli kɛyashi naanɔ.” (Lala 121:7, 8) Kadimɔ akɛ mɔ ni ŋma lala lɛ miigbala jwɛŋmɔ kɛmiiya wɔsɛɛ be nɔ. Lalatsɛ lɛ wie kɛtsɔ hiɛ yɛ kuku 5 lɛ mli akɛ: “Yehowa ji ohebulɔ.” Shi yɛ kukuji nɛɛ amli lɛ, lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Yehowa aaabu ohe.” No hewɔ lɛ, amaa nɔ mi ahaa anɔkwa jálɔi akɛ yelikɛbuamɔ ni Yehowa kɛhaa amɛ lɛ baatsa nɔ kɛyashi wɔsɛɛ. Ebaaye ebua amɛ be fɛɛ be ekɔɔɔ he eko he ni amɛyɔɔ loo amanehulu ni amɛkɛkpeɔ.—Abɛi 12:21.

7 Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔ ni ŋma Lala 121 lɛ yɛ nɔmimaa akɛ Bɔlɔ lɛ kwɛɔ etsuji anɔ taakɛ tookwɛlɔ ni yɔɔ suɔmɔ kɛ bulɔ ni hiɛ yɔɔ ehe nɔ feɔ lɛ. Wɔyɛ yiŋtoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔná nɔmimaa taakɛ lalatsɛ lɛ ná lɛ, ejaakɛ Yehowa tsakeee. (Maleaki 3:6) Ani enɛ tsɔɔ akɛ wɔbaaná gbɔmɔtsoŋ hebuu be fɛɛ be? Dabi, shi shii abɔ ni wɔyaa nɔ wɔkwɛɔ lɛ gbɛ akɛ wɔ-Yelikɛbualɔ lɛ, ebaabu wɔhe kɛjɛ nibii fɛɛ ni baanyɛ aye wɔ awui yɛ mumɔŋ lɛ ahe. Taakɛ eji lɛ, wɔɔbi akɛ, ‘Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa yeɔ ebuaa wɔ yɛ?’ Nyɛhaa wɔsusua gbɛ̀i ejwɛ nɔ ni etsɔɔ efeɔ nakai lɛ ahe wɔkwɛa. Wɔbaasusu gbɛ nɔ ni etsɔ eye ebua etsuji ni hi shi yɛ Biblia beaŋ lɛ he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli. Wɔbaasusu gbɛ nɔ ni etsɔɔ eyeɔ ebuaa etsuji ŋmɛnɛ lɛ he yɛ nikasemɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ mli.

Yelikɛbuamɔ ni Ŋwɛibɔfoi Kɛhaa

8. Mɛni hewɔ ebɛ naakpɛɛ akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ yɛ Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ahilɛ-kɛhamɔ he miishɛɛ waa lɛ?

8 Yehowa yɛ ŋwɛibɔfoi akpekpe toi akpei abɔ ni ekɛ fãmɔ haa. (Daniel 7:9, 10) Nɛkɛ emumɔŋ bii nɛɛ kɛ anɔkwayeli tsuɔ esuɔmɔnaa nii ahe nii. (Lala 103:20) Amɛle jogbaŋŋ akɛ Yehowa yɛ suɔmɔ kpele kɛha adesai ni jáa lɛ lɛ, ni ákɛ eesumɔ ni eye ebua amɛ. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ yɛ Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ahilɛ-kɛhamɔ he miishɛɛ waa. (Luka 15:10) Belɛ, ŋwanejee bɛ he akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ amii shɛɔ nii ni Yehowa kɛ amɛ tsuɔ ni ekɛyeɔ ebuaa adesai lɛ he. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Yehowa kɛ ŋwɛibɔfoi tsu nii yɛ blema beaŋ kɛye ebua etsuji ni ji adesai lɛ?

9. Okɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ ha ŋwɛibɔfoi hewalɛ ni amɛkɛbu adesai anɔkwafoi ahe lɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

9 Nyɔŋmɔ ha ŋwɛibɔfoi hewalɛ ni amɛkɛbu adesai anɔkwafoi lɛ ahe ni amɛkpɔ̃ amɛ. Ŋwɛibɔfoi enyɔ ye amɛbua Lot kɛ ebiyei lɛ ni amɛje Sodom kɛ Gomora hiɛkpatamɔ lɛ mli shweshweeshwe. (1 Mose 19:1, 15-17) Ŋwɛibɔfo kome kpata Ashur asraafoi 185,000 ni woɔ Yerusalem he gbeyei lɛ ahiɛ. (2 Maŋtsɛmɛi 19:35) Beni ashɛ Daniel afɔ̃ jatai abu mli lɛ, Yehowa ‘tsu ebɔfo ni eyaŋamɔ jatai lɛ anaabui.’ (Daniel 6:21, 22) Ŋwɛibɔfo ko yagbele bɔfo Petro kɛjɛ tsuŋwoo mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 12:6-11) Biblia lɛ tsĩɔ nɔkwɛmɔnii krokomɛi babaoo ni kɔɔ hebuu ni ŋwɛibɔfoi kɛha lɛ tã, ni enɛ maa nɔ ni Lala 34:8 lɛ kɛɔ lɛ nɔ mi, akɛ: “Yehowa bɔfo lɛ bɔɔ nsara yɛ mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ ahe kɛkpeɔ, ni ejieɔ [loo ekpɔ̃ɔ] amɛ.”

10. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa kɛ bɔfo ko tsu nii ni ekɛwo Daniel hewalɛ?

10 Bei komɛi lɛ, Yehowa kɛ ŋwɛibɔfoi tsuɔ nii ni ekɛwoɔ adesai anɔkwafoi hewalɛ ni ekɛkanyaa amɛ. Wɔnaa enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni taa mɔ tsuiŋ yɛ Daniel yitso 10 lɛ mli. Beni sane ni yɔɔ nakai yitso lɛ mli lɛ ba mli lɛ, no mli lɛ Daniel eye aaafee afii 100. Ekã shi faŋŋ akɛ bɔ ni Yerusalem kã shi amaŋfɔ̃ kɛ bɔ ni sɔlemɔwe lɛ maa ekoŋŋ lɛ sɛɛ gbala shi eha lɛ ha gbalɔ lɛ nijiaŋ je wui waa. Agbɛnɛ hu ninaa ko ni yɔɔ gbeyei ni ena lɛ hao lɛ waa. (Daniel 10:2, 3, 8) Yehowa jɛ suɔmɔ mli etsu bɔfo koni eyaye ebua lɛ. Bɔfo lɛ kai Daniel shii abɔ akɛ, lɛ Daniel ji nuu ko ni Nyɔŋmɔ ‘sumɔɔ esane waa.’ Mɛni jɛ mli kɛba? Gbalɔ ni egbɔ lɛ kɛɛ bɔfo lɛ akɛ: “Owo mi hewalɛ!”—Daniel 10:11, 19.

11. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ yɔɔ ni tsɔɔ bɔ ni akɛ bɔfoi tsu nii kɛkudɔ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ?

11 Yehowa kɛ ŋwɛibɔfoi tsu nii hu ni ekɛkudɔ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Ŋwɛibɔfo ko kudɔ Filipo kɛtee Etiopia piafonyo ko ŋɔɔ koni eshiɛ Kristo he sane etsɔɔ lɛ, abaptisi piafonyo nɛɛ yɛ sɛɛ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 8:26, 27, 36, 38) Be fioo ko sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ basumɔ akɛ ashiɛ atsɔɔ jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia lɛ. Ŋwɛibɔfo ko jie ehe kpo etsɔɔ Kornelio, ni eji jeŋmajiaŋnyo ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ yɛ ninaa mli, ni ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ha lɛ koni etsu ni ayakpee bɔfo Petro kɛba. Beni tsuji ni Kornelio tsu amɛ lɛ yana Petro lɛ, amɛkɛɛ lɛ akɛ: ‘Ŋwɛibɔfo krɔŋkrɔŋ ko kɛɛ Kornelio akɛ etsu ni abakpeeo kɛba ewe lɛ, koni ebo onaa toi.’ Petro tee, ni kɛtsɔ no nɔ lɛ, abaná klɛŋklɛŋ jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia afata Kristofoi asafo lɛ he. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:22, 44-48) Susumɔ bɔ ni obaanu he oha kɛji akɛ oyɔse akɛ bɔfo ko ni ye ebua bo ni onine shɛ mɔ ko ni hiɛ tsui ni ja lɛ nɔ lɛ he okwɛ!

Yelikɛbuamɔ Kɛtsɔ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Nɔ

12, 13. (a) Mɛni hewɔ Yesu bɔfoi lɛ yɔɔ yiŋtoo kpakpa ni amɛaadamɔ nɔ amɛhe amɛye akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ aye abua amɛ lɛ? (b) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wo klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12 Beni eshwɛ fioo ni Yesu baagbo lɛ, ema nɔ mi eha ebɔfoi lɛ akɛ ashiŋ amɛ efolo ni ayeŋ abuaŋ amɛ. Tsɛ lɛ baaha amɛ “hefatalɔ . . . ni ji Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ.” (Yohane 14:26) Bɔfoi lɛ yɛ yiŋtoo kpakpa ni amɛaadamɔ nɔ amɛhe amɛye akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ aye abua amɛ. Kɛ hooo kwraa lɛ, Ŋmalɛi ni jɛ mumɔŋ lɛ amli eyi obɔ kɛ nɔkwɛmɔnii ni tsɔɔ bɔ ni Yehowa kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ, ni ji hewalɛ ni fe fɛɛ ni yɔɔ lɛ tsu nii ni ekɛye ebua ewebii lɛ.

13 Akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsu nii yɛ shihilɛi babaoo mli ni akɛwo adesai hewalɛ kɛha Yehowa suɔmɔnaa nifeemɔ. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wo Kojolɔi lɛ hewalɛ ni amɛkpɔ̃ Israel. (Kojolɔi 3:9, 10; 6:34) Nakai mumɔ lɛ nɔŋŋ wo Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ hewalɛ ni amɛtee nɔ amɛkɛ ekãa shiɛ yɛ shitee-kɛwoo srɔtoi ni amɛkɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:8; 4:31) Omanye ni amɛye yɛ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ kɛ nii ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ lɛ he odaseyeli ni tsɔɔ mɔ yiŋ haa. Yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ sɛɛ lɛ, ani nɔ kroko yɛ ni baanyɛ aha aŋkroaŋkroi ni “[amɛ]jeee woloŋlelɔi kɛ nilelɔi” lɛ anyɛ agbɛ sanekpakpa lɛ amɛshwã jeŋ ni ale yɛ nakai beaŋ lɛ mli fɛɛ?—Bɔfoi lɛ Asaji 4:13; Kolosebii 1:23.

14. Yehowa kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsu nii ni ekɛha saji ashishinumɔ ni ewebii yɔɔ lɛ tee hiɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Yehowa kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsu nii hu ni ekɛha saji ahe shishinumɔ ni ewebii yɔɔ lɛ tee hiɛ. Kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ lɛ, Yosef nyɛ etsɔɔ Farao lamɔi ní amɛji gbalɛi lɛ ashishi. (1 Mose 41:16, 38, 39) Yehowa tsɔ emumɔ lɛ nɔ ejie eyiŋtoi akpo etsɔɔ heshibalɔi ni eŋɔtee hewolɔi. (Mateo 11:25) No hewɔ lɛ, beni bɔfo Paulo wieɔ nibii ni Yehowa kɛduroɔ “mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ” he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ etsɔ̃ E-mumɔ lɛ nɔ ejie kpo etsɔ̃ɔ wɔ.” (1 Korintobii 2:7-10) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yelikɛbuamɔ naa pɛ mɔ baanyɛ anu nɔ ni Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ji lɛ shishi diɛŋtsɛ.

Yelikɛbuamɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Kɛhaa

15, 16. Mɛni akɛɛ Yoshua afee bɔni afee ni efee enii yɛ hiɛshikamɔ mli?

15 Yehowa Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ ‘hi ha nitsɔɔmɔ,’ ni ehaa Nyɔŋmɔ tsuji ‘ahe saa jogbaŋŋ kɛhaa nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa.’ (2 Timoteo 3:16, 17) Nɔkwɛmɔnii babaoo yɛ Biblia lɛ mli ni tsɔɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ fãi ni agbe eŋmalamɔ naa yɛ blema beaŋ lɛ ye ebua etsuji ni hi shi yɛ nakai beaŋ lɛ.

16 Ŋmalɛi lɛ ye bua ni akɛ gbɛtsɔɔmɔ kpakpa ha Nyɔŋmɔ jálɔi lɛ. Beni akɛ Israelbii lɛ ahiɛnyiɛmɔ he gbɛnaanii wo Yoshua dɛŋ lɛ, akɛɛ lɛ akɛ: “Kaaha nɛkɛ mla wolo [ni Mose ŋma] nɛɛ mli wiemɔi lɛ miikpa yɛ odaaŋ, shi jwɛŋmɔ he nyɔɔŋ kɛ shwane, koni ojwɛŋ nɔ ni ofee tamɔ bɔ ni aŋma yɛ mli lɛ pɛpɛɛpɛ; ejaakɛ no aaaha ofee nɔbatsɛ kɛ hiɛshikalɔ.” Kadimɔ akɛ Nyɔŋmɔ wooo Yoshua shi akɛ ebaatsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ni ekɛ nilee awo eyitsoŋ. Yɛ no najiaŋ lɛ, ja Yoshua kane “mla wolo” lɛ ni ejwɛŋ nɔ dani ebaafee enii yɛ hiɛshikamɔ mli.—Yoshua 1:8; Lala 1: 1-3.

17. Ŋmalɛi ni Daniel kɛ Yosia nine shɛ nɔ lɛ ye bua amɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

17 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ye bua hu ni ajie esuɔmɔnaa nii kɛ eyiŋtoo kpo. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Daniel jɛ Yeremia niŋmaai lɛ amli eyɔse afii abɔ ni Yerusalem kɛbaahi shi amaŋfɔ̃. (Yeremia 25:11; Daniel 9:2) Agbɛnɛ hu susumɔ nɔ ni tee nɔ beni Maŋtsɛ Yosia yeɔ Yuda nɔ lɛ he okwɛ. No mli lɛ, maŋ lɛ ekpalaŋ kɛjɛ Yehowa he, ni ekã shi faŋŋ akɛ maŋtsɛmɛi lɛ ŋmalaaa Mla lɛ eko amɛhaaa amɛhe koni amɛkɛtsu nii. (5 Mose 17:18-20) Shi beni asaa sɔlemɔwe lɛ, ayana “mla wolo” ni eeenyɛ efee akɛ Mose ŋma lɛ. Ekolɛ no ji klɛŋklɛŋ nɔ ni aŋma aaafee afii 800 ni tsɔ nakai be lɛ hiɛ lɛ. Beni akane emli wiemɔi lɛ ni Yosia nu lɛ, eyɔse he ni maŋ lɛ ekpalaŋ kɛjɛ Yehowa suɔmɔnaa nifeemɔ he kɛyashɛ, ni maŋtsɛ lɛ to gbɛjianɔ ni yɔɔ shiŋŋ koni ekɛtsu nibii ni aŋmala yɛ wolo lɛ mli ahe nii. (2 Maŋtsɛmɛi 22:8; 23:1-7) Ani ebɛ faŋŋ akɛ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ fãi ni Nyɔŋmɔ webii ni hi shi yɛ blema beaŋ lɛ anine shɛ nɔ lɛ ye bua amɛ?

Yelikɛbuamɔ Kɛtsɔ Nanemɛi Heyelilɔi Anɔ

18. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ be fɛɛ be ni anɔkwa jálɔ ko kɛ yelikɛbuamɔ aaaha enaanyo jálɔ lɛ, Yehowa ji mɔ ni hɔ sɛɛ?

18 Bei pii lɛ Yehowa tsɔɔ nanemɛi heyelilɔi anɔ ni ekɛ yelikɛbuamɔ haa. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa ji mɔ ni hɔ yelikɛbuamɔi ni ejálɔi anɔkwafoi kɛhaa amɛnanemɛi jálɔi lɛ sɛɛ. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ nakai? Yɛ yiŋtoi enyɔ ahewɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ gbɛfaŋnɔ ko he nii yɛ yelikɛbuamɔi ni akɛhaa lɛ mli. Nakai mumɔ lɛ haa mɛi ni sumɔɔ ni etsu nii yɛ amɛmli lɛ woɔ yibii, ni suɔmɔ kɛ ejurɔfeemɔ fata yibii nɛɛ ahe. (Galatabii 5:22, 23) No hewɔ lɛ, kɛ́ nɔ ko kanya Nyɔŋmɔ tsulɔ ko ni ekɛ yelikɛbuamɔ ha enaanyo heyelilɔ lɛ, enɛ yeɔ Yehowa mumɔ lɛ nifeemɔ he odase. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, abɔ wɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ. (1 Mose 1:26) Enɛ tsɔɔ akɛ wɔyɛ nyɛmɔ ni wɔkɛaajie esui ní mlihilɛ kɛ mɔbɔnalɛ fata he lɛ akpo. No hewɔ lɛ, kɛ Yehowa tsulɔ ko kɛ yelikɛbuamɔ ha enaanyo tsulɔ lɛ, Mɔ diɛŋtsɛ ŋɔɔ ni nakai yelikɛbuamɔ lɛ jɛ lɛ ji mɔ subaŋ ni ejieɔ lɛ kpo lɛ yɛ nakai nifeemɔ lɛ mli lɛ.

19. Taakɛ Biblia mli amaniɛbɔi tsɔɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ nanemɛi heyelilɔi anɔ ekɛ yelikɛbuamɔ ha?

19 Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ nanemɛi heyelilɔi anɔ ni ekɛ yelikɛbuamɔ ha yɛ Biblia beaŋ? Bei pii lɛ, Yehowa haa etsuji lɛ ateŋ mɔ ko kɛ ŋaawoo haa enaanyo tsulɔ kroko, taakɛ eba lɛ beni Yeremia kɛ ŋaawoo ni hereɔ mɔ yiwala ha Baruk lɛ. (Yeremia 45:1-5) Bei komɛi lɛ, ekanyaa anɔkwa jálɔi ni amɛkɛ heloonaa nibii yayeɔ amɛbuaa amɛnanemɛi heyelilɔi, taakɛ eba lɛ beni Kristofoi ni yɔɔ Makedonia kɛ Akaia tsɔɔ bɔ ni amɛshweɔ koni amɛyaye amɛbua amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ Yerusalem ni ehia amɛ lɛ. Bɔfo Paulo tsɔɔ mli akɛ ejurɔfeemɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ ‘haa akɛ shidaa haa Nyɔŋmɔ.’—2 Korintobii 9:11.

20, 21. Yɛ mɛɛ shihilɛi amli nyɛmimɛi ni yɔɔ Roma lɛ wo bɔfo Paulo hewalɛ?

20 Amaniɛbɔi ni kɔɔ mɔdɛŋ ni Yehowa tsuji bɔ ni amɛkɛwaje amɛhe ni amɛkɛwowoo amɛhe hewalɛ lɛ ji nɔ ko ni taa mɔ tsuiŋ waa. Susumɔ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ bɔfo Paulo he lɛ he okwɛ. Beni Paulo ji gboklɛfonyo ni efãa gbɛ kɛyaa Roma lɛ, eyatsɔ Roma gbɛ wulu ni atsɛɔ lɛ Appian Way lɛ nɔ. Gbɛ lɛ naagbee gbɛ ehiii, akɛni ebiɔ ni gbɛfalɔi atsɔmɔ jɔɔi kɛ enɔ ŋmɔtɔ mli lɛ hewɔ. * Nyɛmimɛi ni yɔɔ Roma asafo lɛ mli lɛ le akɛ Paulo nyiɛ gbɛ kɛmiiba. Mɛni amɛbaafee? Ani amɛbaatara amɛshiai amli yɛ maŋtiase lɛ mli kɛyashi Paulo aaabashɛ shi ni ebaŋa amɛ?

21 Biblia ŋmalɔ ni ji Luka ni fata Paulo he kɛfã nakai gbɛ lɛ bɔɔ wɔ nɔ ni tee nɔ lɛ he amaniɛ akɛ: “Beni nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛi [Roma] lɛ nu wɔhe lɛ, amɛbakpee wɔ yɛ Apiiforo kɛ Tretaberna.” Ani obaanyɛ ofee shihilɛ lɛ he mfoniri yɛ ojwɛŋmɔŋ? Akɛni nyɛmimɛi ni yɔɔ Roma lɛ le akɛ Paulo miiba hewɔ lɛ, amɛtsu amɛteŋ mɛi komɛi ni amɛyakpee lɛ. Mɛi ni atsu lɛ ateŋ mɛi komɛi mɛ yɛ Apiiforo, ni ji he ko ni gbɛfalɔi jɔ́ɔ amɛhe fioo yɛ ní ehe gbɛi waa ni kɛ Roma jɛkɛmɔ aaafee kilomitai 74 lɛ. Mɛi ni eshwɛ lɛ yamɛ yɛ Tretaberna, ni ji hejɔɔmɔhe ko ni kɛ maŋtiase lɛ jɛkɛmɔ aaafee kilomitai 58 lɛ. Te Paulo fee enii eha tɛŋŋ? Luka bɔɔ amaniɛ akɛ: “Beni Paulo na amɛ lɛ, eda Nyɔŋmɔ shi ni ena tsui.” (Bɔfoi lɛ Asaji 28:15) Bo lɛ susumɔ he okwɛ—nyɛmimɛi ni kɛ mɔdɛŋbɔɔ fã gbɛ kakadaŋŋ nɛɛ kɛkɛ ni Paulo na lɛ shɛje emii! Ni namɔ Paulo kɛ shidaa ha yɛ nɛkɛ yelikɛbuamɔ nɛɛ hewɔ? Ekɛ shidaa lɛ ha Yehowa Nyɔŋmɔ, mɔ ni ha enine shɛ nakai yelikɛbuamɔ lɛ nɔ lɛ.

22. Mɛni ji wɔ afi ŋmalɛ kɛha afi 2005, ni mɛni he abaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

22 Nyɔŋmɔ nifeemɔi ahe saji ni ajɛ mumɔŋ aŋmala ashwie shi lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ eji yelikɛbualɔ. Eji Yelikɛbualɔ ni mɔ ko kɛ lɛ yeee egbɔ. Eja jogbaŋŋ akɛ wiemɔi ni yɔɔ Lala 121:2 lɛ akɛ: ‘Miyelikɛbuamɔ jɛɔ Yehowa ŋɔɔ’ lɛ baafee Yehowa Odasefoi afi 2005 afi ŋmalɛ. Shi, mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ eyeɔ ebua wɔ ŋmɛnɛ? Abaasusu enɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 20 Horace, ni eji Roma lalafoo wiemɔ ŋmalɔ (ni hi shi yɛ afi 65 kɛyashi afi 68 D.Ŋ.B.) ní lɛ hu efã gbɛ kɛtsɔ nakai gbɛ lɛ nɔ lɛ wie naagbai ni mɔ tsɔɔ mli yɛ gbɛ lɛ naagbee gbɛ lɛ he. Horace wie Apiiforo Jarayelihe lɛ he akɛ “enɔ etsĩ kɛ lɛji amli nitsulɔi kɛ dãanumɔhe nɔkwɛlɔi ni dɛŋ kpɔɔɔ.” Eye ŋkɔmɔ yɛ “tɔ̃ŋtɔ̃ŋi ni kɔmɔɔ mɔ waa kɛ kɔkɔdenei” kɛ nu ni yɔɔ jɛmɛ ni “joɔ” lɛ ahe.

Ani Okaiɔ?

Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Yehowa tsɔ ekɛ yelikɛbuamɔ ha—

• kɛtsɔ ŋwɛibɔfoi anɔ?

• kɛtsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ?

• kɛtsɔ e-Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ nɔ?

• kɛtsɔ nanemɛi heyelilɔi anɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 15]

Afi ŋmalɛ kɛha afi 2005 lɛ baafee: ‘Miyelikɛbuamɔ jɛɔ Yehowa ŋɔɔ.’—Lala 121:2.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Paulo da Nyɔŋmɔ shi yɛ yelikɛbuamɔ ni enine shɛ nɔ kɛjɛ nyɛmimɛi ni jɛ Roma lɛ adɛŋ lɛ hewɔ