Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Atsɔse Wɔ Koni Wɔye Odase Kɛmɔ Shi

Atsɔse Wɔ Koni Wɔye Odase Kɛmɔ Shi

Atsɔse Wɔ Koni Wɔye Odase Kɛmɔ Shi

“Nyɛaatsɔmɔ midasefoi yɛ Yerusalem kɛ Yudea kɛ Samaria fɛɛ, kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.”—BƆFOI LƐ ASAJI 1:8.

1, 2. Mɛni nitsumɔ akɛha Petro, ni namɔ kɛha lɛ?

“YESU ni jɛ Nazaret lɛ . . . ewo wɔ kitã akɛ wɔshiɛ wɔtsɔɔ maŋ lɛ ni wɔye odase akɛ lɛ ji mɔ ni Nyɔŋmɔ efã eto hiɛkalɔi kɛ gbohii akojolɔ lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 10:38, 42) Bɔfo Petro kɛ wiemɔi nɛɛ tsu nii ni ekɛtsɔɔ nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ akɛ sanekpakpa jajelɔ lɛ mli etsɔɔ Kornelio kɛ eweku lɛ.

2 Mɛɛ be Yesu kɛ nakai nitsumɔ lɛ ha? Ekolɛ, Petro miisusu nɔ ni Yesu wie yɛ eshitee lɛ sɛɛ dani ekwɔ kɛtee ŋwɛi lɛ he. Yesu kɛɛ ekaselɔi anɔkwafoi lɛ yɛ nakai be lɛ mli akɛ: “Nyɛaatsɔmɔ midasefoi yɛ Yerusalem kɛ Yudea kɛ Samaria fɛɛ, kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 1:8) Shi kɛlɛ, akɛ Yesu kaselɔ lɛ, Petro le yɛ be ni tsɔ hiɛ lɛ mli akɛ esa akɛ ekɛ mɛi krokomɛi agba ehemɔkɛyeli ni eyɔɔ yɛ Yesu mli lɛ he sane.

Akɛ Afii Etɛ Tsɔse Amɛ

3. Mɛɛ naakpɛɛ nii Yesu fee, ni mɛɛ ninefɔɔ ekɛha Petro kɛ Andrea?

3 Be ni abaptisi Yesu yɛ afi 29 Ŋ.B. lɛ, ekɛ nyɔji babaoo ni nyiɛ sɛɛ lɛ yashiɛ yɛ Galilea Ŋshɔ lɛ naa, he ni Petro kɛ enyɛmi nuu Andrea yaa woo yɛ lɛ. Amɛtsu nii nyɔŋ fɛɛ shi amɛnaaa loo. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ Yesu kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛtsia nyɛyaa bu lɛŋ ní nyɛyafɔ̃a nyɛyaai lɛ, koni nyɛgbe loo.” Be ni amɛfee nɔ ni Yesu kɛɛ amɛ lɛ, “amɛgbe looi babaoo ní amɛyaa lɛ miigbála.” Petro she gbeyei be ni ena naakpɛɛ nii nɛɛ, shi Yesu ha lɛ tsui ni ekɛɛ: “Kaashe gbeyei! kɛjɛ be nɛɛ nɔ kɛyaa nɛɛ ooosha gbɔmɛi.”—Luka 5:4-10.

4. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔ esaa ekaselɔi lɛ eto koni amɛye odase? (b) Mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ Yesu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ kɛ ekaselɔi lɛ anɔ lɛ teŋ?

4 Amrɔ nɔŋŋ ni Petro kɛ Andrea, kɛ agbɛnɛ hu Yakobo kɛ Yohane, ni ji Zebedeo bihii lɛ shi amɛlɛlɛ lɛ ni amɛnyiɛ Yesu sɛɛ. Amɛfata Yesu he yɛ eshiɛmɔ nitsumɔ gbɛfaa lɛ mli nɔ ni miihe ashɛ afii etɛ, ni atsɔse amɛ akɛ sanekpakpa jajelɔi. (Mateo 10:7; Marko 1:16, 18, 20, 38; Luka 4:43; 10:9) Be ni nakai tsɔsemɔ lɛ ba naagbee yɛ Nisan 14, afi 33 Ŋ.B. lɛ, Yesu kɛɛ amɛ akɛ: “Mɔ ni heɔ minɔ yeɔ lɛ, nitsumɔi ni mitsuɔ lɛ, lɛ hu eeetsu, ni eeetsu nii ni fe nomɛi tete.” (Yohane 14:12) Yesu kaselɔi lɛ baaye odase kɛmɔ shi taakɛ Yesu fee lɛ, shi amɛbaafee nakai yɛ gbɛ ni mli lɛɛ nɔ. Taakɛ etsɛɛɛ ni amɛyɔse lɛ, amɛkɛ mɛi ni baatsɔmɔ kaselɔi wɔsɛɛ lɛ baaye odase yɛ “jeŋmaji fɛɛ” amli kɛyashi “jeŋ naagbee lɛ.”—Mateo 28:19, 20.

5. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔná Yesu tsɔsemɔ ni ekɛha ekaselɔi lɛ ahe sɛɛ?

5 Wɔyɛ “je nɛŋ naagbee” be lɛ mli. (Mateo 24:3) Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ nakai klɛŋklɛŋ kaselɔi lɛ, wɔnyɛŋ wɔkɛ Yesu aya shiɛmɔ koni wɔna gbɛ nɔ ni etsɔɔ eshiɛɔ ehaa gbɔmɛi. Shi wɔbaanyɛ wɔná etsɔsemɔ lɛ he sɛɛ kɛtsɔ Biblia lɛ ni wɔɔkane koni wɔna gbɛ nɔ ni etsɔɔ eshiɛɔ, kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni ekɛha ekaselɔi lɛ nɔ. (Luka 10:1-11) Shi kɛlɛ, nikasemɔ nɛɛ baatsɔɔ nɔ kroko ni he yɔɔ sɛɛnamɔ ni Yesu fee he nɔkwɛmɔnɔ eha ekaselɔi lɛ—ni ji su kpakpa ni esa akɛ aná yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

Mɛi Ahe Susumɔ Kpo ni Aaajie

6, 7. Mɛɛ Yesu su ko ha esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mɔ shi jogbaŋŋ, ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkase lɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ?

6 Mɛni hewɔ Yesu ye odase ni mɔɔ shi tamɔ nɛkɛ? Yiŋtoo kome ji akɛ eyɛ gbɔmɛi lɛ ahe miishɛɛ ni esusuɔ amɛhe. Lalatsɛ lɛ gba akɛ Yesu ‘baana ohiafo kɛ mɔ ni efĩ lɛ mɔbɔ.’ (Lala 72:13) Eha nakai gbalɛ lɛ ba mli anɔkwale. Biblia lɛ bɔ shihilɛ ko he amaniɛ akɛ: “Beni ena mɛi babaoo lɛ, emusuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ amɛhewɔ, akɛni etɔ amɛ ni amɛfee yuyaa tamɔ tooi ni bɛ kwɛlɔ lɛ.” (Mateo 9:36) Eshafeelɔi po na bɔ ni esusuɔ mɛi ahe ehaa lɛ ni no ha amɛtsi kɛbɛŋkɛ lɛ.—Mateo 9:9-13; Luka 7:36-38; 19:1-10.

7 Wɔ hu wɔhe baanyɛ asa kɛji akɛ wɔjie mɔ hesusumɔ kpo wɔtsɔɔ gbɔmɛi lɛ nakai nɔŋŋ. Dani okɛ ohe aaawo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, mɛni hewɔ okɛ be fioo ko susuuu bɔ ni sane ni okɛaaha gbɔmɛi lɛ he hiaa amɛ waa lɛ he? Susumɔ naagbai ni ekolɛ amɛyɔɔ ní Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baanyɛ ekɛ enaa tsabaa aba lɛ ahe. Kpɛɛ oyiŋ akɛ obaaná jwɛŋmɔ ni ja yɛ mɔ fɛɛ mɔ he, akɛni oleee mɔ ni baabo shɛɛ sane lɛ toi lɛ hewɔ. Ekolɛ mɔ ni obaatsi obɛŋkɛ lɛ lɛ sɔleɔ koni mɔ ko tamɔ bo abaye abua lɛ!

Suɔmɔ Ji Nɔ ni Tsirɛɔ Wɔ

8. Mɛni tsirɛɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ koni amɛkase lɛ yɛ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ mli?

8 Sanekpakpa ni Yesu jaje lɛ kɔɔ Yehowa suɔmɔnaa nii, Egbɛi lɛ he tsemɔ, kɛ E-maŋtsɛyeli lɛ bembuu lɛ he—ni eji sane ni he hiaa ni kã adesai ahiɛ. (Mateo 6:9, 10) Suɔmɔ ni Yesu yɔɔ kɛha e-Tsɛ lɛ tsirɛ lɛ koni ehiɛ emuuyeli mli kɛyashi naagbee, ní eye Maŋtsɛyeli ni baatsu nakai saji lɛ ahe nii lɛ he odase kɛmɔ shi. (Yohane 14:31) Akɛni ŋmɛnɛ lɛ, no nɔŋŋ tsirɛɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ hewɔ lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ jogbaŋŋ be mli ni amɛkɛ amɛhe woɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ. Bɔfo Yohane kɛɛ akɛ: “Enɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ, akɛ wɔye ekitai lɛ anɔ,” ni nɔ ni fata he ji famɔ akɛ ashiɛ sanekpakpa lɛ ni afee mɛi kaselɔi.—1 Yohane 5:3; Mateo 28:19, 20.

9, 10. Yɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ sɛɛ lɛ, mɛɛ suɔmɔ kroko tsirɛɔ wɔ koni wɔye odase kɛmɔ shi?

9 Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Kɛji nyɛmiisumɔ mi lɛ, nyɛaaye mikitai lɛ anɔ. Mɔ ni mikitai lɛ yɔɔ edɛŋ ni eyeɔ nɔ lɛ, lɛ ji mɔ ni sumɔɔ mi.” (Yohane 14:15, 21) No hewɔ lɛ, esa akɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yesu lɛ atsirɛ wɔ koni wɔye anɔkwale lɛ he odase, ni wɔye nibii krokomɛi ni Yesu efã akɛ afee lɛ anɔ. Be ko be ni Yesu jie ehe kpo etsɔɔ ekaselɔi lɛ yɛ eshitee lɛ sɛɛ lɛ, ewo Petro hewalɛ akɛ: “Lɛɛ mitoobii lɛ. . . . Kwɛmɔ mitooi lɛ. . . . Lɛɛ mitooi lɛ.” Mɛni esa akɛ etsirɛ Petro koni efee nakai? Yesu ha Petro le hetoo lɛ be ni ebi lɛ shii abɔ akɛ: “Oosumɔ mi? . . . Oosumɔ mi lo? . . . Oodɔ mihe lo?” Hɛɛ, suɔmɔ ni Petro yɔɔ kɛha Yesu kɛ bɔ ni edɔɔ ehe ehaa lɛ baatsirɛ lɛ koni eye odase jogbaŋŋ kɛmɔ shi, etao Yesu ‘toobii’ lɛ, koni yɛ no sɛɛ lɛ efee mumɔŋ tookwɛlɔ kɛha amɛ.—Yohane 21:15-17.

10 Ŋmɛnɛ, wɔteŋ mɔ ko kɛ Yesu ebɔko tamɔ bɔ ni Petro fee lɛ. Shi kɛlɛ, wɔyɛ nɔ ni Yesu fee eha wɔ lɛ he shishinumɔ ni mli kwɔ. Suɔmɔ ni mli kwɔ ni ha “esa enaa gbele eha mɔ fɛɛ mɔ” lɛ tsirɛɔ wɔtsuii. (Hebribii 2:9; Yohane 15:13) Wɔnuɔ he tamɔ bɔ ni Paulo nu he be ni eŋma akɛ: “Kristo suɔmɔ lɛ nyɛɔ wɔnɔ . . . Ni egbo mɛi fɛɛ yigbele, koni mɛi ni hiɛ kãmɔ lɛ ahiɛ akakãmɔ miiha amɛ diɛŋtsɛ amɛhe dɔŋŋ, shi moŋ amɛhiɛ akãmɔ aha . . . lɛ.” (2 Korintobii 5:14, 15) Wɔtsɔɔ akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ susuɔ suɔmɔ ni Yesu yɔɔ kɛha wɔ lɛ he, ni ákɛ wɔ hu wɔsumɔɔ lɛ, kɛtsɔ hiɛdɔɔ ni wɔkɛtsuɔ nitsumɔ akɛ wɔye odase kɛmɔ shi lɛ nɔ. (1 Yohane 2:3-5) Wɔsumɔŋ kɔkɔɔkɔ akɛ wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jabejabe, tamɔ nɔ ni wɔbuɔ Yesu afɔleshaa lɛ akɛ nɔ ko ni jara waaa.—Hebribii 10:29.

Kwɛmɔ Ohiɛ Tɛ̃ɛ

11, 12. Mɛɛ yiŋtoo hewɔ Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ, ni mɛɛ gbɛ nɔ eha no bafee nɔ ni he hiaa lɛ fe fɛɛ yɛ eshihilɛ mli?

11 Beni Yesu damɔ Pontio Pilato hiɛ lɛ, ewie akɛ: “Mi lɛ, enɛ hewɔ afɔ́ mi ni enɛ hewɔ nɔŋŋ miba je lɛ mli, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase.” (Yohane 18:37) Yesu eŋmɛɛɛ gbɛ koni nɔ ko agbala ejwɛŋmɔ kɛjɛ anɔkwale lɛ he odase ni eeeye lɛ he. No ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ kɛha lɛ.

12 Yɛ anɔkwale mli lɛ, Satan ka Yesu yɛ enɛ gbɛfaŋ. Satan kɛ “jeŋ maŋtsɛyelihei fɛɛ kɛ amɛnunyam lɛ” ha Yesu beni abaptisi lɛ sɛɛ nɔŋŋ koni no aha etsɔ gbɔmɔ wulu yɛ je lɛ mli. (Mateo 4:8, 9) Yudafoi lɛ hu ka akɛ amɛbaawo lɛ maŋtsɛ yɛ sɛɛ mli. (Yohane 6:15) Mɛi komɛi baasusu sɛɛnamɔi ni kulɛ ebaajɛ mli kɛba, kɛji akɛ Yesu kpɛlɛ nakai nihamɔ lɛ nɔ, ekolɛ amɛaasusu akɛ Yesu baanyɛ afee babaoo kɛha adesai, kɛji akɛ eeye amɛnɔ maŋtsɛ. Shi Yesu kpoo nakai susumɔ lɛ. Ebu anɔkwale lɛ he odase ni eeeye lɛ akɛ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ eshihilɛ mli.

13, 14. (a) Mɛni nyɛɛɛ agbala Yesu jwɛŋmɔ kɛjɛ nɔ hewɔ ni eba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ nɔ? (b) Eyɛ mli akɛ ohiafo ji Yesu yɛ helooŋ gbɛfaŋ moŋ, shi mɛni enyɛ efee?

13 Kɛfata he lɛ, heloonaa nibii asɛɛdii gbalaaa Yesu jwɛŋmɔ. No hewɔ lɛ, ehiii shi akɛ mɔ ni yɔɔ nii babaoo. Ebɛ lɛ diɛŋtsɛ eshia po. Ewie yɛ be ko mli akɛ: “Osɔi yɛ bui, ni ŋwɛi lofɔji yɛ tsũi; shi gbɔmɔ bi lɛ bɛ he ni ekɛ eyitso tsɔleɔ.” (Mateo 8:20) Be ni Yesu gbo lɛ, etade ni Roma asraafoi lɛ fɔ nɔ oshiki lɛ ji nɔ pɛ ni awie he akɛ eyɔɔ ni jara wa. (Yohane 19:23, 24) Ani Yesu yeee omanye yɛ eshihilɛ mli? Dabi kwraa!

14 Yesu tsu babaoo fe nɔ ni mɔ ko ni yɔɔ shika ni ekɛfeɔ gbɔmɛi ejurɔ lɛ baafee. Paulo wie akɛ: “Nyɛle wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo duromɔ lɛ, akɛ lɛ ni ji niiatsɛ lɛ etsɔ ohiafo yɛ nyɛhewɔ, koni nyɛtsɔ ehia lɛ nɔ nyɛtsɔmɔ niiatsɛmɛi.” (2 Korintobii 8:9; Filipibii 2:5-8) Eyɛ mli akɛ ohiafo ji Yesu yɛ helooŋ gbɛfaŋ moŋ, shi enyɛ eha aŋkroaŋkroi ni baa amɛhe shi lɛ ná hegbɛ ni baaha amɛná naanɔ wala ni yeɔ emuu mli ŋɔɔmɔ. Kwɛ bɔ ni esa akɛ wɔda lɛ shi babaoo! Ni kwɛ bɔ ni nyɔmɔwoo ni enine shɛ nɔ yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ ni ekɛ ye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli lɛ haa wɔnáa miishɛɛ ha!—Lala 40:9; Bɔfoi lɛ Asaji 2:32, 33, 36.

15. Mɛni jara wa fe ninamɔ?

15 Kristofoi ni bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkase Yesu lɛ hu eŋmɛɛɛ gbɛ koni heloonaa nibii asɛɛdii agbala amɛjwɛŋmɔ. (1 Timoteo 6:9, 10) Amɛkpɛlɛɔ nɔ akɛ ninamɔ baanyɛ aha shihilɛ afee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ moŋ, shi amɛle akɛ naanɔ wala namɔ damɔɔɔ ninamɔ nɔ. Kɛ́ Kristofonyo ko gbo lɛ, eheloonaa ninamɔ lɛ he bɛ sɛɛnamɔ kɛha lɛ dɔŋŋ, tamɔ bɔ ni Yesu atade lɛ hu he baaa sɛɛnamɔ kɛhaaa lɛ be ni egbo lɛ. (Jajelɔ 2:10, 11, 17-19; 7:12) Kɛ́ Kristofonyo ko gbo lɛ, nɔ diɛŋtsɛ ni eyɔɔ ni he baaba sɛɛnamɔ kɛha lɛ ji wekukpaa ni kã ekɛ Yehowa kɛ Yesu Kristo teŋ lɛ.—Mateo 6:19-21; Luka 16:9.

Shitee-kɛ-Woo Ejeee Enijiaŋ Wui

16. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔ edamɔ shitee-kɛ-woo naa?

16 Shitee-kɛ-woo etsiii Yesu naa koni ekaye anɔkwale lɛ he odase. Le ni ele akɛ esɔɔmɔ nitsumɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baaba naagbee yɛ afɔleshaa gbele mli lɛ po ejeee enijiaŋ wui. Paulo wie Yesu he akɛ: “Nyamɔ ni ka ehiɛ lɛ hewɔ lɛ emia ehiɛ yɛ sɛŋmɔtso lɛ he amanehulu lɛ mli, ni ebuuu hiɛgbele lɛ, ni ekɛyata shi yɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛsɛi lɛ ninejurɔ nɔ.” (Hebribii 12:2) Kadimɔ akɛ Yesu “ebuuu hiɛgbele lɛ.” Ehaaa nɔ ni henyɛlɔi susuɔ yɛ ehe lɛ agba enaa. Oti ni ma ehiɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ.

17. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Yesu tsuishiŋmɛɛ lɛ mli?

17 Paulo tsɛ́ Yesu tsuishiŋmɛɛ lɛ yisɛɛ ni ekɛwo Kristofoi ahewalɛ akɛ: “Nyɛjwɛŋa mɔ ni ŋmɛ etsui shi eha naashai ni eshafeelɔi ŋmɛ lɛ nɛɛ he, koni ekaje nyɛtsine ni nyɛsusumai lɛ anijiaŋ miije wui.” (Hebribii 12:3) Eji anɔkwale akɛ shitee-kɛ-woo kɛ hefɛoyeli ni akɛaakpe daa gbi lɛ baanyɛ aje mɔ tsine. Ya ni wɔyaa nɔ wɔteɔ shi wɔwoɔ je lɛ mli nibii ni lakaa mɔ, ni ekolɛ nakai feemɔ haa wekumɛi ni woɔ wɔ hewalɛ akɛ “wɔtsɔmɔ niiatsɛmɛi” lɛ wieɔ shiɔ wɔ lɛ baanyɛ afee nɔ ni jeɔ mɔ nijiaŋ wui. Shi kɛlɛ, taakɛ Yesu ji lɛ, wɔkwɛɔ Yehowa gbɛ kɛha yelikɛbuamɔ, ni wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ baaye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛi amli.—Mateo 6:33; Romabii 15:13; 1 Korintobii 2:4.

18. Mɛɛ nɔ kpakpa wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Yesu wiemɔi ni ekɛ Petro wie lɛ mli?

18 Bɔ ni Yesu kpooɔ akɛ eeeŋmɛ gbɛ koni nɔ ko agbala ejwɛŋmɔ lɛ je kpo faŋŋ be ni ebɔi ekaselɔi lɛ kɛɛmɔ akɛ ebaagbo lɛ. Petro wo Yesu hewalɛ koni ‘ena ehe mɔbɔ,’ ni ema nɔ mi kɛha lɛ akɛ ‘enɛ akagbale lɛ fɔ̃ɔŋfɔ̃.’ Yesu kpoo akɛ eeebo nɔ fɛɛ nɔ ni baanyɛ agbɔjɔ eyiŋkpɛɛ akɛ ebaafee Yehowa suɔmɔnaa nii lɛ toi. Etsɔ esɛɛ eha Petro ni ekɛɛ: “Ho misɛɛ, satan! ootɔ̃tɔ̃ minane: ejaakɛ ojwɛŋŋ Nyɔŋmɔ nii ahe, shi gbɔmɛi anii ahe moŋ ojwɛŋɔ.” (Mateo 16:21-23) Eba akɛ wɔbaatswa wɔfai shi nakai pɛpɛɛpɛ be fɛɛ be koni wɔkpoo gbɔmɛi asusumɔi. Yɛ no najiaŋ lɛ, nyɛhaa Nyɔŋmɔ susumɔi akudɔa wɔ daa.

Ekɛ Sɛɛnamɔi Kpakpai Baa

19. Yɛ naakpɛɛ nii ni Yesu tsu lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni ji esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fã ni he hiaa fe fɛɛ?

19 Yesu fee naakpɛɛ nii babaoo ni ekɛtsɔɔ akɛ lɛ ji Mesia lɛ. Etee gbohii ashi po. Nakai nitsumɔi lɛ gbala asafoi lɛ kɛba eŋɔɔ, shi Yesu baaa shikpɔŋ lɛ nɔ koni ebatsu maŋ nitsumɔ. Eba koni ebaye anɔkwale lɛ he odase. Ele akɛ heloonaa nibii fɛɛ ni ekɛha lɛ baahi shi be kukuoo. Mɛi po ni etee amɛshi lɛ baagbo ekoŋŋ. Anɔkwale lɛ he odase ni ebaaye lɛ pɛ nɔ ebaatsɔ eye ebua mɛi komɛi koni amɛná naanɔ wala.—Luka 18:28-30.

20, 21. Mɛɛ gbɛ nɔ anɔkwa Kristofoi yaa nɔ amɛŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ kɛ́ amɛmiitsu nitsumɔi kpakpai?

20 Ŋmɛnɛ, aŋkroaŋkroi komɛi bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkase Yesu nitsumɔi kpakpai ni efee lɛ kɛtsɔ helatsamɔhei ni amɛmamɔɔ loo nibii krokomɛi ni amɛtsuɔ amɛhaa ohiafoi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ nɔ. Bei komɛi lɛ amɛfiteɔ shika babaoo yɛ enɛ feemɔ mli ni amɛsa yijiemɔ, shi yelikɛbuamɔ ni amɛkɛhaa lɛ sɛɛ etsɛɛɛ. Maŋtsɛyeli lɛ pɛ ji nɔ ni kɛ naanɔ heyeli baaba. No hewɔ lɛ, taakɛ Yesu fee lɛ, Yehowa Odasefoi haa amɛjwɛŋmɔ hiɔ anɔkwale ni kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase ni amɛaaye lɛ nɔ.

21 Yɛ anɔkwale mli lɛ, anɔkwa Kristofoi tsuɔ nibii kpakpai. Paulo ŋma akɛ: “Akɛ nɔ ni wɔyɔɔ dekã hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔfea mɛi fɛɛ ejurɔ, shi titri lɛ mɛi ni ji hemɔkɛyeli lɛ webii lɛ.” (Galatabii 6:10) Wɔshashaooo shi akɛ wɔɔfee wɔnanemɛi loo wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ “ejurɔ” yɛ jaramɔ bei amli, loo kɛ́ ehia amɛteŋ mɔ ko. Shi kɛlɛ, wɔyaa nɔ wɔhiɛɔ oti ni he hiaa ni ma wɔhiɛ lɛ mli—no ji ni wɔye anɔkwale lɛ he odase.

Kasemɔ Nii Kɛjɛ Yesu Nɔkwɛmɔnɔ lɛ Mli

22. Mɛni hewɔ Kristofoi shiɛɔ amɛhaa amɛnanemɛi gbɔmɛi lɛ?

22 Paulo ŋma akɛ: “Kɛji mijajeee sanekpakpa lɛ, kpóo ha mi!” (1 Korintobii 9:16) Etsuuu sanekpakpa lɛ shiɛmɔ jabejabe, ejaakɛ ekɔɔ lɛ kɛ mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ fɛɛ awala he. (1 Timoteo 4:16) Wɔbuɔ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ hu nakai nɔŋŋ. Wɔmiisumɔ koni wɔye wɔbua wɔnanemɛi gbɔmɛi. Wɔmiisumɔ ni wɔjie suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ kpo. Wɔmiisumɔ ni wɔha ana suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yesu kɛ hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha suɔmɔ kpele ni eyɔɔ kɛha wɔ lɛ. No hewɔ lɛ wɔshiɛɔ sanekpakpa lɛ, ni wɔhiii “shi yɛ gbɔmɛi akɔnɔi anaa, shi moŋ yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii anaa.”—1 Petro 4:1, 2.

23, 24. (a) Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ni atsɔ agbe looi lɛ mli? (b) Namɛi yeɔ odase jogbaŋŋ kɛmɔɔ shi ŋmɛnɛ?

23 Taakɛ Yesu ji lɛ, wɔhiɛ ejeee oti ni ma wɔhiɛ lɛ nɔ kɛji akɛ mɛi krokomɛi ye wɔhe fɛo loo amɛkɛ mlifu kpoo wɔshɛɛ sane lɛ. Wɔkaseɔ nii kɛjɛɔ naakpɛɛ nii ni Yesu fee be ni etsɛ Petro kɛ Andrea akɛ amɛbanyiɛ esɛɛ lɛ mli. Wɔnuɔ shishi akɛ, kɛ́ wɔbo Yesu toi ní yɛ mfonirifeemɔŋ lɛ wɔfɔ wɔyaa lɛ wɔwo nui ni lòo bɛ mli lɛ po mli lɛ, ekolɛ yibiiwoo baajɛ wɔwuoyaa nitsumɔ lɛ mli aba. Kristofoi wolɛi babaoo egbe lòo babaoo yɛ afii babaoo ni amɛkɛtsu nii yɛ nui ni tamɔ nɔ ni lòo bɛ amɛmli lɛ amli. Mɛi krokomɛi enyɛ efa kɛyahi hei ni agbeɔ lòo babaoo yɛ lɛ ni amɛgbe looi babaoo. Wɔbaafɔ̃ wɔyaa lɛ yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ mli. Wɔle akɛ Yesu ekɛko ákɛ akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ aba naagbee yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ he ko he ko.—Mateo 24:14.

24 Yehowa Odasefoi ni fa fe akpekpei ekpaa miishiɛ yɛ shikpɔji ni fa fe 230 anɔ amrɔ nɛɛ ni amɛbɛ dekã kwraa. February 1, 2005 Buu-Mɔɔ ni baaje kpo lɛ kɛ amɛ afi jeŋ muu fɛɛ akɔntaabuu ni kɔɔ nitsumɔ ni amɛtsu yɛ afi 2004 sɔɔmɔ afi lɛ mli lɛ he lɛ baaha. Nakai akɔntaabuu lɛ baatsɔɔ Yehowa jɔɔmɔ ni enɛ eshwie amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Yɛ bei abɔ ni eshwɛ ni nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ baahi shi nɛɛ mli lɛ, nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔkɛ Paulo wiemɔi ni hewalɛ yɔɔ mli nɛɛ akɛ: ‘Wɔkã he wɔshiɛ wiemɔ lɛ’ awo wɔtsuii amli. (2 Timoteo 4:2) Eba akɛ wɔbaaya nɔ wɔye odase ni mɔɔ shi kɛyashi be ni Yehowa aaakɛɛ akɛ agbe nitsumɔ lɛ naa.

Kɛjɛ afi nɛɛ nɔ kɛyaa lɛ, Yehowa Odasefoi Ajeŋ Muu Fɛɛ Sɔɔmɔ Afi Akɔntaabuu lɛ ejeŋ kpo yɛ January 1, Buu-Mɔɔ lɛ mli dɔŋŋ. Ebaaje kpo moŋ yɛ February 1 nɔ lɛ mli.

Ani Obaanyɛ Oha Hetoo?

• Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔná tsɔsemɔ ni Yesu kɛha ekaselɔi lɛ he sɛɛ?

• Te Yesu fee enii eha yɛ gbɔmɛi ni eshiɛɔ ehaa amɛ lɛ ahe tɛŋŋ?

• Mɛni tsirɛɔ wɔ koni wɔye odase jogbaŋŋ kɛmɔ shi?

• Taakɛ Yesu fee lɛ, mɛɛ gbɛ̀i anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔha Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ afee oti titri ni ma wɔhiɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ baamɔ shi jogbaŋŋ kɛ́ wɔjie mɛi ahe susumɔ kpo taakɛ Yesu fee lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Nɔ titri hewɔ ni Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ ji ni ebaye anɔkwale lɛ he odase

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Yehowa Odasefoi haa amɛjwɛŋmɔ hiɔ odase ni amɛaaye kɛmɔ shi lɛ nɔ