Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ná Hekɛnɔfɔɔ Yɛ Yehowa Wiemɔ Lɛ Mli

Ná Hekɛnɔfɔɔ Yɛ Yehowa Wiemɔ Lɛ Mli

Ná Hekɛnɔfɔɔ Yɛ Yehowa Wiemɔ Lɛ Mli

“Mihiɛ kã owiemɔ lɛ nɔ.”—LALA 119:42.

1. Mɛni ole yɛ mɔ ni fo Lala 119 lɛ he, ni mɛni obaanyɛ owie yɛ esu he?

MƆ NI fo Lala 119 lɛ sumɔɔ Yehowa wiemɔ lɛ jogbaŋŋ. Eeenyɛ efee akɛ Hezekia ni ji Maŋtsɛ binuu ni jɛ Yuda lɛ ni fo lala nɛɛ. Henumɔi ni ajie lɛ kpo yɛ lala nɛɛ mli lɛ kɛ Hezekia, mɔ ni ‘ŋɔ ehe ekpɛtɛ Yehowa he’ beni eyeɔ nɔ ákɛ Yuda maŋtsɛ lɛ nifeemɔi kpãa gbee. (2 Maŋtsɛmɛi 18:3-7) Nɔ kome ni yɔɔ faŋŋ ji akɛ: Mɔ ni fo lala lɛ hiɛ yɛ emumɔŋ hiamɔ nii anɔ.—Mateo 5:3.

2. Mɛni ji sane oti ni yɔɔ Lala 119 lɛ mli, ni te ato lala nɛɛ he gbɛjianɔ aha tɛŋŋ?

2 Sɛɛnamɔ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ loo shɛɛ sane * lɛ he lɛ ji sane oti ni yɔɔ Lala 119 lɛ mli. Ekolɛ mɔ ni ŋma lala nɛɛ to emli wiemɔi lɛ anaa yɛ bɔ ni ato alfabɛtai lɛ anaa aha lɛ naa bɔni afee ni anyɛ akai. Ato kukuji 176 ni yɔɔ mli lɛ anaa yɛ bɔ ni Hebri alfabɛta okadii lɛ yɔɔ ha lɛ naa. Yɛ Hebri wiemɔi diɛŋtsɛ ni akɛŋmala lala nɛɛ mli lɛ, lala lɛ fãi 22 lɛ ateŋ eko fɛɛ eko yɛ liamɔi 8 komɛi ni akɛ niŋmaa okadi kome too lɛ nɔŋŋ je shishi. Lala nɛɛ wieɔ Nyɔŋmɔ wiemɔi, emlai, ekaimɔi, egbɛ̀i, ekpɔi, egbɛnaai, ekitãi, kɛ ekojomɔi ahe. Wɔkɛ Biblia shishitsɔɔmɔ ko ni ja ní akwɛ Hebri Biblia lɛ mli wiemɔi lɛ anɔ akɛfee lɛ baatsu nii ni wɔkɛsusu Lala 119 lɛ he yɛ nikasemɔ nɛɛ kɛ nɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ amli. Esa akɛ Yehowa tsuji ni hi shi yɛ blema kɛ mɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ aniiashikpamɔi ahe ní wɔɔsusu lɛ aha shishinumɔ ni wɔyɔɔ yɛ lala ni ajɛ mumɔŋ aŋma nɛɛ he lɛ aya hiɛ, ni eha hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni aŋma ni ji Biblia lɛ mli akwɔ.

Bo Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Toi ni Oná Miishɛɛ

3. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko eye emuu lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? Okɛ ehe nɔkwɛmɔnɔ aha.

3 Nyɔŋmɔ mla lɛ naa ní wɔnyiɛɔ yɛ lɛ ji nɔ ni haa wɔnáa miishɛɛ diɛŋtsɛ. (Lala 119:1-8) Kɛ́ wɔnyiɛ yɛ Yehowa mla lɛ naa lɛ, no lɛ ebaabu wɔ akɛ mɛi ni ‘eye emuu yɛ amɛ gbɛ nɔ.’ (Lala 119:1) Kɛ́ akɛɛ wɔye emuu lɛ etsɔɔɔ akɛ tɔmɔ ko bɛ wɔhe, shi moŋ etsɔɔ akɛ wɔmiaa wɔhiɛ koni wɔfee Yehowa Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Noa hi shi ákɛ mɔ ni “eye emuu yɛ eyinɔbii lɛ ateŋ,” ni ekɛ “anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ nyiɛ.” Nakai blematsɛ anɔkwafo lɛ kɛ eweku lɛ je Nu Afua lɛ mli shweshweeshwe ejaakɛ edi shihilɛ gbɛ ni Yehowa etsɔɔ lɛ sɛɛ. (1 Mose 6:9, NW; 1 Petro 3:20) Nakai nɔŋŋ wɔyibaamɔ kɛmiijɛ je nɛɛ hiɛkpatamɔ lɛ mli lɛ damɔ ‘Nyɔŋmɔ akpɔi lɛ ní wɔɔye nɔ pɛpɛɛpɛ,’ ní wɔkɛ nakai feemɔ atsɔɔ akɛ wɔmiifee esuɔmɔnaa nii lɛ nɔ.—Lala 119:4.

4. Mɛni baaha wɔná miishɛɛ ní wɔye omanye?

4 Yehowa kwaŋ wɔ gbi ko gbi ko kɛ́ ‘wɔkɛ tsui ni ja jie eyi ní wɔye egbɛnaai lɛ anɔ.’ (Lala 119:7, 8) Nyɔŋmɔ kwaaa Yoshua ní kɛ ŋaa ni ewo lɛ akɛ ‘ekane mla wolo lɛ mli wiemɔi lɛ nyɔɔŋ kɛ shwane koni efee tamɔ bɔ ni aŋma yɛ mli lɛ pɛpɛɛpɛ’ lɛ tsu nii lɛ. No ha eye omanye yɛ shihilɛ mli ni eye ebua lɛ hu ni ekɛ hiɛshikamɔ tsu nii. (Yoshua 1:8) Yoshua tee nɔ ejie Nyɔŋmɔ yi kɛyashi egbɔlɛ beaŋ tɔ̃ɔ, no hewɔ lɛ beni eshwɛ fioo ni ebaagbo lɛ, enyɛ ekai Israelbii lɛ akɛ: “Nyɛle yɛ nyɛtsui mli fɛɛ kɛ nyɛsusuma mli fɛɛ akɛ nibii kpakpai fɛɛ ni Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, wie yɛ nyɛhewɔ lɛ, emli ekome folo ekaaa shi.” (Yoshua 23:14) Taakɛ eba lɛ yɛ Yoshua kɛ mɔ ni ŋma Lala 119 lɛ agbɛfaŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ ni wɔye omanye kɛtsɔ yijiemɔ ni wɔkɛaaha Yehowa kɛ hekɛnɔfɔɔ ni wɔɔná yɛ ewiemɔ lɛ mli lɛ anɔ.

Yehowa Wiemɔ lɛ Hãa Wɔhe Tseɔ

5. (a) Tsɔɔmɔ bɔ ni mɔ baanyɛ eha ehe atse yɛ mumɔŋ lɛ mli. (b) Mɛɛ yelikɛbuamɔ abaanyɛ akɛha oblanyo loo oblayoo fioo ko ni kɛ ehe eyawo esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ mli lɛ?

5 Kɛ́ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ naa lɛ, no baanyɛ aha wɔhe atse yɛ mumɔŋ. (Lala 119:9-16) Nakai ebaaba lɛ kɛ́ wɔfɔlɔi efeee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa po. Eyɛ mli akɛ Hezekia tsɛ ji wɔŋjalɔ moŋ, shi Hezekia hã lɛ diɛŋtsɛ ‘egbɛ lɛ he tse,’ ekolɛ kɛtsɔ gbɛ ni eyaŋmɛɛɛ koni wɔŋjamɔŋ nifeemɔi aná enɔ hewalɛ lɛ nɔ. Ni kɛ́ oblanyo loo oblayoo fioo ko ni miisɔmɔ Nyɔŋmɔ amrɔ nɛɛ kɛ ehe yawo esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ mli hu? Ehe shwamɔ, sɔlemɔ, efɔlɔi ayelikɛbuamɔ, kɛ suɔmɔ mli ni Kristofoi asafoŋ onukpai aaajɛ amɛkɛ yelikɛbuamɔ aha lɛ lɛ baaye abua lɛ koni ‘eha egbɛ lɛ he atse ni ekwɛ ehe nɔ jogbaŋŋ.’—Yakobo 5:13-15.

6. Mɛɛ yei ‘ha amɛgbɛ̀i lɛ ahe tse ni amɛkwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ mla lɛ naa’?

6 Eyɛ mli akɛ Rahab kɛ Rut hi shi afii babaoo dani afo Lala 119 lɛ moŋ, shi ‘amɛha amɛgbɛ̀i lɛ ahe tse.’ Rahab ji Kanaan yoo ajwamaŋ, shi abale lɛ ákɛ Yehowa jálɔ ni yɔɔ hemɔkɛyeli. (Hebribii 11:30, 31) Moab yoo Rut shi enyɔŋmɔi ni eyɔɔ lɛ ni ebasɔmɔ Yehowa, ni eye Mla ni Yehowa kɛha Israel lɛ nɔ. (Rut 1:14-17; 4:9-13) Nɛkɛ yei enyɔ nɛɛ fɛɛ ni amɛjeee Israelbii lɛ ‘kwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ mla lɛ naa,’ ni amɛna hegbɛ ni nɔ bɛ ákɛ amɛaafee Yesu Kristo blemanyɛmɛi.—Mateo 1:1, 4-6.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ Daniel kɛ Hebri oblahii krokomɛi etɛ lɛ fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛfɔ̃ shi yɛ mumɔŋ hetsemɔ mlihiɛmɔ mli?

7 Eyɛ mli akɛ “gbɔmɔ tsuiŋ jwɛŋmɔ lɛ efɔŋ [e]ji kɛjɛ egbekɛbiiashi” moŋ, shi oblahii kɛ oblayei baanyɛ adi gbɛ ni he tse sɛɛ yɛ nɛkɛ jeŋ ni ekpɔtɔ ni yɔɔ Satan kudɔmɔ shishi nɛɛ po mli. (1 Mose 8:21; 1 Yohane 5:19) Beni Daniel kɛ Hebri oblahii krokomɛi etɛ lɛ ji nomii yɛ Babilon lɛ, ‘amɛkwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ mla lɛ naa.’ Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛkɛ “maŋtsɛ lɛ niyenii kɛ ewein ní enuɔ lɛ” buleee amɛhe. (Daniel 1:6-10) Babilonbii lɛ yeɔ kooloi ni he tseee ní Mose Mla lɛ guɔ eyeli lɛ. (3 Mose 11:1-31; 20:24-26) Amɛfɔɔɔ kooloi agbee ní amɛbaafɔse elá amɛshwie shi, ni loo kɛ elá ní amɛyeɔ lɛ kuɔ Nyɔŋmɔ mla ni kɔɔ lá he lɛ mli. (1 Mose 9:3, 4) Ebɛ naakpɛɛ akɛ Hebri oblahii ejwɛ lɛ yeee maŋtsɛ lɛ niyenii lɛ! Nakai oblahii ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ tee nɔ amɛha amɛhe tse yɛ mumɔŋ, ni amɛtsɔ nakai feemɔ nɔ amɛfee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛfɔ̃ shi.

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Yeɔ Ebuaa Wɔ ni Wɔyeɔ Anɔkwa

8. Mɛɛ su kɛ nilee ehe hiaa ni wɔná bɔni afee ni wɔnu Nyɔŋmɔ mla lɛ shishi ni wɔkɛtsu nii?

8 Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ ní wɔmii shɛɔ he lɛ ji oti ko ni he hiaa waa ní haa wɔyeɔ Yehowa anɔkwa. (Lala 119:17-24) Kɛ́ wɔyɛ su ni tamɔ mɔ ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni eŋma lala nɛɛ nɔ̃ lɛ, no lɛ wɔbaasumɔ koni wɔnu Nyɔŋmɔ mla lɛ mli “naakpɛɛ nii lɛ” ashishi. Wɔbaashwe ‘Yehowa kojomɔi lɛ’ be fɛɛ be, ni ‘wɔmii baashɛ ekaimɔi lɛ ahe.’ (Lala 119:18, 20, 24) Kɛ́ nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ po wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Yehowa lɛ, ani ‘wɔshweɔ wiemɔ lɛ mli fufɔ krɔŋŋ lɛ’? (1 Petro 2:1, 2) Ehe miihia ni wɔnu Biblia shishijee tsɔɔmɔi lɛ ashishi bɔni afee ni wɔnu Nyɔŋmɔ mla lɛ shishi jogbaŋŋ ni wɔkɛtsu nii.

9. Kɛ́ nibii ni adesai biɔ lɛ teɔ shi ewoɔ Nyɔŋmɔ mla lɛ, te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔha tɛŋŋ?

9 Wɔmii baanyɛ ashɛ Nyɔŋmɔ kaimɔi lɛ ahe, shi kɛ́ yɛ yiŋtoi komɛi ahewɔ ni “lumɛi” wie amɛshi wɔ hu? (Lala 119:23, 24) Ŋmɛnɛ, mɛi ni yɔɔ nɔyeli hegbɛi lɛ bɔɔ mɔdɛŋ bei pii koni amɛnyɛ wɔnɔ ni wɔbu gbɔmɛi amlai akɛ amɛhe hiaa fe Nyɔŋmɔ nɔ̃ lɛ. Kɛ́ nibii ni adesai biɔ lɛ teɔ shi ewoɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ, mɛni wɔbaafee? Wɔmii ní shɛɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ he lɛ baaye abua wɔ koni wɔye Yehowa anɔkwa. Taakɛ Yesu Kristo bɔfoi ni awa amɛyi lɛ kɛɛ lɛ, wɔ hu wɔbaakɛɛ akɛ: “Esa akɛ aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi.”—Bɔfoi lɛ Asaji 5:29.

10, 11. Okɛ bɔ ni wɔɔfee wɔye Yehowa anɔkwa yɛ shihilɛi ni mli wawai amli lɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

10 Wɔbaanyɛ wɔye Yehowa anɔkwa yɛ shihilɛi ni mli wawai po amli. (Lala 119:25-32) Kɛ́ wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔhi shi ákɛ mɛi ni yeɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa lɛ, no lɛ esa akɛ wɔfee mɛi ni sumɔɔ ni atsɔɔ amɛ nii ní wɔkɛ hiɛdɔɔ asɔle kɛbi egbɛtsɔɔmɔ. Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔhala “anɔkwayeli gbɛ lɛ.”—Lala 119:26, 30.

11 Hezekia ní ekolɛ lɛ eŋma Lala 119 lɛ hala “anɔkwayeli gbɛ lɛ.” Efee nakai eyɛ mli akɛ no mli lɛ eyɛ wɔŋjalɔi ateŋ, ni ekolɛ mɛi ni yɔɔ maŋtsɛwe lɛ ye ehe fɛo po. Ekã shi faŋŋ akɛ yɛ shihilɛi nɛɛ ahewɔ lɛ, ‘esusuma wɔɔɔ yɛ awerɛhoyeli sɔŋŋ’ hewɔ. (Lala 119:28) Shi Hezekia ji maŋtsɛ kpakpa, ekɛ ehe fɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ, ni “efee nɔ ni ja yɛ Yehowa hiɛ.” (2 Maŋtsɛmɛi 18:1-5) Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔdamɔ kaai anaa ákɛ mɛi ni eŋmɛɛɛ anɔkwa ni amɛyeɔ Nyɔŋmɔ lɛ he kɛtsɔ wɔhe ni wɔkɛaafɔ̃ enɔ lɛ nɔ.—Yakobo 1:5-8.

Yehowa Wiemɔ lɛ Haa Wɔnáa Ekãa

12. Ákɛ aŋkroaŋkroi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ koni wɔkɛ Lala 119:36, 37 lɛ atsu nii?

12 Gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ mli ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ haa wɔnáa ekãa ni he hiaa ni baaha wɔnyɛ wɔdamɔ kaai ni wɔkɛkpeɔ yɛ shihilɛ mli lɛ anaa lɛ. (Lala 119:33-40) Wɔkɛ heshibaa biɔ Yehowa gbɛtsɔɔmɔ bɔni afee ni wɔnyɛ wɔye emla lɛ nɔ ‘kɛ wɔtsui muu fɛɛ.’ (Lala 119:33, 34) Taakɛ lalatsɛ lɛ fee lɛ, wɔkɛɔ Nyɔŋmɔ akɛ: ‘Dɔɔ mitsui kɛya okaimɔi lɛ ahe, shi jeee hiɛkɔ̃ɔ loo hiɛjoomɔ he.’ (Lala 119:36) Taakɛ bɔfo Paulo fee lɛ, ‘wɔbaa wɔjeŋ fɛfɛo yɛ nii fɛɛ mli.’ (Hebribii 13:18) Kɛ́ nitsumɔtsɛ ko miitao ni wɔkɛ wɔhe awo shishiumɔ nifeemɔ ko mli lɛ, wɔkɛ ekãa kpɛtɛɔ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi lɛ ahe—ni Yehowa jɔɔ wɔ be fɛɛ be yɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ ni wɔkɔɔ lɛ hewɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eyeɔ ebuaa wɔ bɔni afee ni wɔnyɛ wɔye akɔnɔi gbohii fɛɛ anɔ kunim. Belɛ, nyɛhaa wɔsɔlea akɛ: “Jiemɔ mihiɛ kɛjɛ yaka nii akwɛmɔ nɔ.” (Lala 119:37) Wɔsumɔŋ ni wɔbu nɔ ko ni he bɛ sɛɛnamɔ ni Nyɔŋmɔ nyɛ̃ɔ lɛ ákɛ nɔ ko ni sa. (Lala 97:10) Sɔlemɔ nɛɛ kanyaa wɔ ni wɔtsiɔ wɔhe kɛjɛɔ nibii babaoo ní bɔlɛnamɔ he mfonirii kɛ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi fata he lɛ ahe.—1 Korintobii 6:9, 10; Kpojiemɔ 21:8.

13. Te fee tɛŋŋ ni Yesu kaselɔi ní awa amɛ yi lɛ ná hewalɛ ni amɛkɛ ekãa ye odase lɛ?

13 Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ mli anɔkwa nilee woɔ wɔ hewalɛ ni wɔkɛ ekãa yeɔ odase. (Lala 119:41-48) Ni ekãafeemɔ he miihia wɔ bɔni afee ni ‘wɔná hetoo wɔha mɔ ni bɔɔ wɔ ahora lɛ.’ (Lala 119:42) Yɛ bei komɛi amli lɛ, wɔbaasɔle taakɛ Yesu kaselɔi ni awa amɛ yi lɛ fee lɛ, mɛi ni sɔle akɛ: ‘Yehowa, hã otsuji lɛ kɛ ekãa pii ajaje owiemɔ lɛ.’ Mɛni jɛ mli ba? “Mumɔ krɔŋkrɔŋ yimɔ amɛ fɛɛ amɛmli obɔbɔ, ni amɛkɛ ekãa jaje Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ.” Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ kometoo nɛɛ nɔŋŋ woɔ wɔ hewalɛ koni wɔkɛ ekãa ajaje ewiemɔ lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 4:24-31.

14. Mɛni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔkɛ ekãa yeɔ odase taakɛ Paulo fee lɛ?

14 Kɛji akɛ wɔmii shɛɔ “anɔkwa wiemɔ lɛ” he ni ‘wɔyeɔ Nyɔŋmɔ mla lɛ nɔ daa’ lɛ, no lɛ wɔbaaná ekãa ni he hiaa wɔ lɛ koni wɔye odase ní hiɛgbele bɛ mli. (Lala 119:43, 44) Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni aŋma lɛ ní wɔkaseɔ kɛ ekãa lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni ‘wɔwieɔ ekaimɔi lɛ ahe yɛ maŋtsɛmɛi ahiɛ.’ (Lala 119:46) Sɔlemɔ kɛ Yehowa mumɔ lɛ hu yeɔ ebuaa wɔ ni wɔwieɔ saji ni sa lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ. (Mateo 10:16-20; Kolosebii 4:6) Paulo kɛ ekãa wie Nyɔŋmɔ kaimɔi lɛ ahe etsɔɔ maŋtsɛmɛi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eye Roma Amralo Felike ní ‘bo Yesu Kristo hemɔkɛyeli lɛ toi’ lɛ odase. (Bɔfoi lɛ Asaji 24:24, 25) Paulo ye odase hu yɛ Amralo Festo kɛ Maŋtsɛ Agripa hiɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 25:22–26:32) Yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee odasefoi ni yɔɔ ekãa ní ‘hiɛ gbooo sanekpakpa lɛ he’ kɔkɔɔkɔ.—Romabii 1:16.

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Shɛjeɔ Wɔmii

15. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baanyɛ ashɛje wɔmii yɛ be mli ni mɛi yeɔ wɔhe fɛo lɛ?

15 Yehowa Wiemɔ lɛ shɛjeɔ wɔmii be fɛɛ be. (Lala 119:49-56) Bei komɛi shɛɔ ni miishɛjemɔ he hiaa wɔ waa. Eyɛ mli akɛ wɔkɛ ekãa shiɛɔ akɛ Yehowa Odasefoi moŋ, shi bei komɛi lɛ, “hewolɔi” ni ji mɛi ni kɛ henɔwomɔ teɔ shi woɔ Nyɔŋmɔ lɛ ‘yeɔ wɔhe fɛo babaoo.’ (Lala 119:51) Shi, yɛ be mli ni wɔsɔleɔ lɛ, ekolɛ wɔbaakai nibii kpakpai komɛi ni atsĩ tã yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli, ni ‘wɔkɛ enɛɛmɛi baashɛje wɔmii.’ (Lala 119:52) Yɛ be mli ni wɔsɔleɔ lɛ, ekolɛ wɔbaakai mla loo shishitoo mla ko yɛ Ŋmalɛ lɛ mli, ni enɛ baashɛje wɔmii ni ebaaha wɔná ekãa ni he hiaa ni baaha wɔnyɛ wɔdamɔ shihilɛ ko ni mli wa ni wɔkɛkpeɔ lɛ naa.

16. Yɛ yiwaa ni Nyɔŋmɔ tsuji kɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni amɛfeee?

16 Hewolɔi ní ye lalatsɛ lɛ he fɛo lɛ ji Israelbii, ni ji maŋ ko ni ejɔɔ ehe nɔ eha Nyɔŋmɔ lɛ mli bii. Mɛɛ hiɛgbejianii nɛ! Shi, ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ amɛ lɛ, nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔjeŋ Nyɔŋmɔ mla lɛ sɛɛ gbi ko gbi ko. (Lala 119:51) Yɛ yiwaai ni Nazibii kɛba Nyɔŋmɔ tsuji anɔ kɛ ekrokomɛi ni tamɔ nakai ni amɛkɛkpe yɛ afii ni eho lɛ amli fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛteŋ mɛi akpekpei abɔ ekpoo ákɛ amɛaaje mlai kɛ shishitoo mlai ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ asɛɛ. (Yohane 15:18-21) Ni ejeee jatsu kɛha wɔ ákɛ wɔɔbo Yehowa toi, ejaakɛ egbɛnaai lɛ tamɔ lala ni wɔkɛshɛjeɔ wɔmii.—Lala 119:54; 1 Yohane 5:3.

Jiemɔ Hiɛsɔɔ Kpo yɛ Yehowa Wiemɔ lɛ He

17. Mɛni hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔfee?

17 Wɔtsɔɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ ní wɔhiɔ shi yɛ naa lɛ nɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ ewiemɔ lɛ. (Lala 119:57-64) Lalatsɛ lɛ ‘wo shi akɛ ebaaye Yehowa wiemɔi lɛ anɔ,’ ni ‘eteɔ shi nyɔɔŋ teŋ’ po ni ‘edaa Nyɔŋmɔ shi yɛ E-jalɛ kojomɔi lɛ ahewɔ.’ Kwɛ hegbɛ ni sa ni wɔnáa ní wɔkɛaada Nyɔŋmɔ shi yɛ sɔlemɔ mli yɛ be mli ni wɔhiɛ etsɛ̃ nyɔɔŋ lɛ! (Lala 119:57, 62) Hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔdi etsɔɔmɔi lɛ asɛɛ, ni enɛ feemɔ haa wɔbatsɔmɔɔ ‘mɛi ni sheɔ Yehowa gbeyei,’ ni ji aŋkroaŋkroi ni kɛ woo kɛ bulɛ ni mli kwɔ haa Nyɔŋmɔ lɛ ‘ananemɛi’ ni yɔɔ miishɛɛ. (Lala 119:63, 64) Ani nanemɛi kpakpai komɛi yɛ shikpɔŋ nɔ ní fe mɛnɛɛmɛi ni wɔkɛaabɔ?

18. Te Yehowa haa sɔlemɔi ni wɔsɔleɔ yɛ be mli ni ‘mɛi fɔji akpãai lɛ efimɔ wɔ’ lɛ ahetooi ehaa tɛŋŋ?

18 Kɛ́ wɔjɛ wɔtsuiŋ fɛɛ ni wɔkɛ heshibaa sɔle wɔbi Yehowa koni etsɔɔ wɔ nii lɛ, belɛ ‘wɔmiikpa lɛ fai’ kɛ yiŋtoo akɛ eha wɔná ehiɛ duromɔ. Ehe miihia ni wɔsɔle, titri lɛ yɛ be mli ni ‘mɛi fɔji akpãai lɛ efimɔ wɔ’ lɛ. (Lala 119:58, 61) Yehowa baanyɛ afolɔ henyɛlɔ kpãai ni tsĩɔ wɔnaa lɛ amli bɔni afee ni wɔnyɛ wɔya nɔ wɔtsu Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ. (Mateo 24:14; 28:19, 20) Enɛ ebafee anɔkwale shii abɔ yɛ maji ni atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ jɛmɛ lɛ amli.

Ná Hemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Mli

19, 20. Mɛɛ gbɛ nɔ eeenyɛ efee nɔ ni hi ákɛ akɛ amanehulu aaakpe?

19 Hemɔkɛyeli ni wɔnáa yɛ Nyɔŋmɔ kɛ ewiemɔ lɛ mli lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔdamɔɔ amanehulu naa, ni wɔfeɔ esuɔmɔnaa nii. (Lala 119:65-72) Eyɛ mli akɛ hewolɔi ‘folɔ apasa saji amɛshwie’ lalatsɛ lɛ nɔ moŋ, shi elá akɛ: “Ehi ha mi akɛ mikɛ amanehulu aaakpe.” (Lala 119:66, 69, 71, NW) Mɛɛ gbɛ nɔ ebaanyɛ efee nɔ ni hi ha Yehowa tsulɔ ko akɛ ekɛ amanehulu aaakpe?

20 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ kɛ́ wɔkɛ amanehulu kpe lɛ, wɔkɛ hiɛdɔɔ sɔleɔ wɔhaa Yehowa, ni enɛ feemɔ gbalaa wɔ kɛbɛŋkɛɔ lɛ. Ekolɛ wɔkɛ be babaoo baatsu nii kɛkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni aŋma lɛ, ni wɔbaabɔ mɔdɛŋ waa ni wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ atsu nii. Enɛ kɛ shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ waa baa. Shi kɛji akɛ wɔnifeemɔ yɛ amanehulu mli lɛ jie sui ni wɔyɔɔ ni esaaa tamɔ tsuishitoo ní abɛ kɛ henɔwomɔ kpo hu? Kɛtsɔ sɔlemɔ ni wɔɔsɔle kɛ hiɛdɔɔ, kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ kɛ emumɔ lɛ yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔye fatɔɔi nɛɛ anɔ kunim ni ‘wɔwo gbɔmɔ hee lɛ jogbaŋŋ.’ (Kolosebii 3:9-14) Kɛfata he lɛ, kɛ́ wɔto wɔtsui shi yɛ amanehulu mli lɛ, ewoɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli hewalɛ. (1 Petro 1:6, 7) Amanehului ni Paulo kɛkpe lɛ ahe ba sɛɛnamɔ kɛha lɛ ejaakɛ eha ekɛ ehe fɔ̃ Yehowa nɔ babaoo. (2 Korintobii 1:8-10) Ani wɔ hu wɔhaa amanehului ahe baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ?

Okɛ Ohe Afɔ̃ Yehowa nɔ Be Fɛɛ Be

21. Mɛni baa kɛ́ Nyɔŋmɔ wo hewolɔi ahiɛgbele?

21 Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ kɛ yiŋtoo kpakpa ni wɔɔdamɔ nɔ wɔná hekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ haa wɔ. (Lala 119:73-80) Kɛ́ wɔyɛ hekɛnɔfɔɔ diɛŋtsɛ yɛ wɔ-Bɔlɔ lɛ mli lɛ, no lɛ wɔhiɛ gboŋ yɛ gbɛ ko gbɛ ko nɔ. Shi kɛlɛ, yɛ mɛi krokomɛi anifeemɔi ahewɔ lɛ, esa akɛ ashɛje wɔmii, ni ekolɛ wɔbaasumɔ ni wɔsɔle akɛ: “Hã hewolɔi lɛ ahiɛ agboi.” (Lala 119:76-78) Kɛ́ Yehowa wo hewolɔi nɛɛ ahiɛgbele lɛ, ekpaa amɛgbɛ̀i fɔji lɛ ahe mama, ni etseɔ egbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ he. Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ mɛi ni waa Nyɔŋmɔ webii ayi lɛ náaa he sɛɛ diɛŋtsɛ ko. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛnyɛko—ni amɛnyɛŋ hu—ni amɛbule Yehowa Odasefoi ni kɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ nɔ kɛ amɛtsui fɛɛ lɛ ashishi kɔkɔɔkɔ.—Abɛi 3:5, 6.

22. Lalatsɛ lɛ batsɔ “tamɔ wolo tɔ yɛ lasu mli” yɛ mɛɛ shishinumɔ naa?

22 Kɛ́ aawa wɔ yi lɛ, Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ woɔ hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ yɛ emli lɛ mli hewalɛ. (Lala 119:81-88) Yiwaa ni hewolɔi lɛ kɛba lalatsɛ lɛ nɔ lɛ ha enu he “tamɔ wolo tɔ yɛ lasu mli.” (Lala 119:83, 86) Yɛ Biblia beaŋ lɛ, akɛ kooloi ahewolo feɔ tɔi, ni akɛ nu, wein, kɛ nu henɔi nibii krokomɛi woɔ mli. Kɛ́ nɔ ko bɛ wolo tɔi nɛɛ amli ní akɛtsotsoro tsu ko ni lasu maa mli be babaoo lɛ mli lɛ, ehaa amɛbɛɔ. Ani amanehulu loo yiwaa haa onuɔ he “tamɔ wolo tɔ yɛ lasu mli”? Kɛ́ nakai ni lɛ, no lɛ ná hekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa mli ni osɔle akɛ: ‘Hã miyi aná wala yɛ omlihilɛ naa, koni maye okaimɔi ni jɛ odaaŋ lɛ anɔ.’—Lala 119:88.

23. Mɛni wɔkase yɛ Lala 119:1-88 ní wɔsusu he lɛ mli, ni mɛɛ sane wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ abi ehe yɛ be mli ni wɔkpaa Lala 119:89-176 lɛ kasemɔ gbɛ lɛ?

23 Saji ni yɔɔ Lala 119 lɛ mli klɛŋklɛŋ fã ní wɔsusu he lɛ haa wɔnaa akɛ Yehowa jieɔ mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔ etsuji, ejaakɛ amɛyɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ ewiemɔ lɛ mli, ni amɛmii shɛɔ ekpɔi, ekaimɔi, ekitãi, kɛ emlai lɛ ahe. (Lala 119:16, 47, 64, 70, 77, 88) Kɛji mɛi ni etu amɛhe amɛha lɛ lɛ kwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ ewiemɔ lɛ naa lɛ, ehaa emii shɛɔ ehe. (Lala 119:9, 17, 41, 42) Be mli ni okpaa lala ni woɔ mɔ hewalɛ nɛɛ fã ni eshwɛ lɛ kasemɔ gbɛ lɛ, obaanyɛ obi ohe akɛ, ‘Ani mihaa Yehowa wiemɔ lɛ kpɛ́ɔ yɛ mitempɔŋ nɔ lɛɛlɛŋ?’

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 2 Jeee sane muu ni yɔɔ Biblia ni ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ he awieɔ yɛ biɛ lɛ, shi moŋ Yehowa shɛɛ sane lɛ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni ji nɔ ni kɛ miishɛɛ diɛŋtsɛ baa?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa wiemɔ lɛ haa wɔhe tseɔ yɛ mumɔŋ?

• Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni eshɛjeɔ wɔmii?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔná hemɔkɛyeli yɛ Yehowa kɛ ewiemɔ lɛ mli lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 11]

Rut, Rahab, kɛ Hebri oblahii ní aŋɔ amɛ nom kɛtee Babilon lɛ ‘kwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ mla lɛ naa’

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Paulo kɛ ekãa ‘wie Nyɔŋmɔ kaimɔi lɛ ahe yɛ maŋtsɛmɛi ahiɛ’