Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Duromɔ Aŋɔhereɔ Nyɛyiwala, Shi Jeee Nitsumɔi Pɛ

Duromɔ Aŋɔhereɔ Nyɛyiwala, Shi Jeee Nitsumɔi Pɛ

Duromɔ Aŋɔhereɔ Nyɛyiwala, Shi Jeee Nitsumɔi Pɛ

‘Ahere nyɛyiwala kɛtsɔ hemɔkɛyeli nɔ, ni enɛ lɛ, jeee nitsumɔi amli ejɛ, koni mɔ ko akashwã.’—EFESOBII 2:8, 9.

1. Esoro bɔ ni Kristofoi feɔ amɛnii amɛhaa yɛ nibii ni amɛnyɛ amɛtsu lɛ agbɛfaŋ lɛ yɛ bɔ ni adesai krokomɛi feɔ amɛnii amɛhaa lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni hewɔ?

ŊMƐNƐ, adesai kɛ nibii ni amɛnyɛ amɛtsu lɛ shiɔ amɛtsitsi waa, ni bei pii lɛ etsɛɛɛ ni amɛkɛshwãa. Shi kɛlɛ, Kristofoi efeee nakai. Amɛkɛ nibii ni amɛnyɛ amɛtsu, ní nibii ni amɛtsu yɛ anɔkwa jamɔ gbɛfaŋ po fata he lɛ eshwãaa. Eyɛ mli akɛ nɔ ni Yehowa webii enyɛ amɛtsu akɛ kuu lɛ haa amɛnáa miishɛɛ moŋ, shi amɛkɛ nibii ni amɛnyɛ amɛtsu akɛ aŋkroaŋkroi lɛ shiii amɛtsitsi. Amɛyɔseɔ akɛ jwɛŋmɔ kpakpa ni aaaná yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ he miihia kwraa fe nɔ ni amɛnyɛ amɛtsu akɛ aŋkroaŋkroi. Yɛ naagbee lɛ, jeee nɔ ni mɔ ko enyɛ etsu lɛ nɔ abaadamɔ aha lɛ naanɔ wala ni ji nikeenii lɛ, shi moŋ hemɔkɛyeli kɛ Nyɔŋmɔ duromɔ hewɔ.—Luka 17:10; Yohane 3:16.

2, 3. Mɛni nɔ Paulo shwã efɔ̃, ni mɛni hewɔ?

2 Bɔfo Paulo le anɔkwa sane nɛɛ jogbaŋŋ. Beni esɔle shii etɛ koni ajie ‘ŋmei ko yɛ eheloo mli’ sɛɛ lɛ, Yehowa ha lɛ hetoo akɛ: “Miduromɔ lɛ fá hao, ejaakɛ mihewalɛ lɛ, gbedeefeemɔ mli eyeɔ emuu yɛ.” Paulo kɛ heshibaa kpɛlɛ Yehowa yiŋkpɛɛ lɛ nɔ, ni ewie akɛ: “No hewɔ lɛ misumɔɔ titri akɛ mashwã mafɔ̃ migbedeefeemɔi lɛ anɔ moŋ, koni Kristo hewalɛ lɛ abu mihe.” Esa akɛ wɔ fɛɛ wɔkase Paulo heshibaa su lɛ.—2 Korintobii 12:7-9.

3 Eyɛ mli akɛ Paulo tsu Kristofoi anitsumɔi waa moŋ, shi eyɔse akɛ jeee nyɛmɔi pɔtɛɛi komɛi ni eyɔɔ lɛ ha enyɛ etsu enɛɛmɛi. Ekɛ heshibaa wie akɛ: “Mi ni miji bibioo fe hetselɔi lɛ fɛɛ lɛ, aŋɔ nɛkɛ duromɔ nɛɛ aha mi, akɛ mijaje Kristo nifalɛ ni anyɛɛɛ shishi ana kɛgbe naa lɛ he sanekpakpa lɛ mitsɔɔ jeŋmaji lɛ.” (Efesobii 3:8) Paulo wiemɔi nɛɛ etsɔɔɔ akɛ eeshwã, ni asaŋ etsɔɔɔ hu akɛ ekɛ henɔwomɔ buɔ ehe akɛ jalɔ. “Nyɔŋmɔ lɛ, ekuɔ hewolɔi anaa, shi heshibalɔi eduroɔ.” (Yakobo 4:6; 1 Petro 5:5) Ani wɔkaseɔ Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ni wɔbuɔ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ mɔ bibioo po akɛ enɔ kwɔ fe wɔ?

‘Nyɛbubua Nyɛnanemɛi Fe Nyɛ Diɛŋtsɛ’

4. Mɛni hewɔ bei komɛi lɛ ebaanyɛ ewa kɛha wɔ akɛ wɔɔbubuu wɔnanemɛi fe wɔ diɛŋtsɛ wɔhe lɛ?

4 Bɔfo Paulo wo Kristofoi aŋaa akɛ: “Nyɛkaŋmɛa mligbalamɔi loo yaka anunyam taomɔ gbɛ, shi moŋ nyɛkɛ heshibaa jwɛŋmɔ abubua nyɛnanemɛi fe nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe.” (Filipibii 2:3) Enɛ baanyɛ afee nɔ ni wa waa, titri lɛ kɛ́ akɛ nɔkwɛmɔ hegbɛ ewo wɔdɛŋ. Ekolɛ akaŋshii su ni egbɛ eshwa je lɛŋ ŋmɛnɛ lɛ ni náa wɔnɔ hewalɛ yɛ gbɛ ko nɔ lɛ ji nɔ ni haa enɛ feemɔ waa kɛhaa wɔ lɛ. Ekolɛ atsɔse wɔ akɛ gbekɛbii ni kɛ amɛnyɛmimɛi shiɔ akaŋ yɛ shia loo amɛkɛ amɛnanemɛi skulbii shiɔ akaŋ yɛ skul. Ekolɛ ayaa nɔ awoɔ wɔ hewalɛ be fɛɛ be ni wɔbɔ mɔdɛŋ waa koni wɔbatsɔmɔ kpɔiaŋgbɔlelɔi ni he esa fe fɛɛ yɛ skul loo skulbii lɛ ateŋ mɔ ni le nii fe fɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji nɔ ko ni hi akɛ wɔkɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ aaatsu nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa ko. Shi kɛlɛ, Kristofoi efeee nakai koni amɛkɛgbala jwɛŋmɔ kɛba amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔ bɔ ni esaaa, shi moŋ koni amɛná nitsumɔ lɛ he sɛɛ kɛmɔ shi, ni ekolɛ mɛi krokomɛi hu aná he sɛɛ. Shi kɛlɛ, mɔdɛŋ ni aaabɔ be fɛɛ be koni abatsɔ mɔ ni fe fɛɛ lɛ he yɛ oshara. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

5. Kɛ́ akudɔɔɔ akaŋshii mumɔ lɛ, mɛni baanyɛ ajɛ mli kɛba?

5 Kɛ́ mɔ kudɔɔɔ akaŋshii loo anunyam taomɔ mumɔ ni eyɔɔ lɛ, ebaanyɛ eha efee mɔ ni ebuuu mɔ, ní woɔ ehe nɔ. Ekolɛ ebaatsɔ mɔ ni hiɛ kɔ̃ɔ mɛi krokomɛi anyɛmɔi kɛ hegbɛi ni amɛyɔɔ lɛ anɔ. Abɛi 28:22 kɛɔ akɛ: “Mɔ ni yɔɔ hiŋmɛi sha lɛ, eyeɔ oyái ní ená nii, shi eleee akɛ ohia miiba enɔ.” Ekolɛ ekɛ henɔwomɔ po baatao gbɛhei ni jeee enɔ̃. Ekolɛ ebaaje shishi ejie sui ni esa akɛ Kristofoi akwa ni ji mɛi krokomɛi ahe osheku ni ebaaye, kɛ amɛnifeemɔi ahe ni ebaawie nyanyaanya koni ekɛtsɔɔ akɛ enifeemɔ lɛ ja lɛ kpo. (Yakobo 3:14-16) Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, enɛ baaha ená pɛsɛmkunya su ní he yɔɔ oshara lɛ.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Biblia lɛ bɔɔ kɔkɔ eshiɔ akaŋshii mumɔ?

6 Enɛ hewɔ lɛ, Biblia lɛ woɔ Kristofoi aŋaa akɛ: “Wɔhiɛ akakɔ̃ yakayaka anunyam nɔ ní wɔwowoo wɔhe mlila ní wɔhe miitsɛ̃tsɛ̃ɛ wɔhe!” (Galatabii 5:26) Bɔfo Yohane wie naanyo Kristofonyo ko ni eka shi faŋŋ akɛ ejie su nɛɛ kpo lɛ he. Yohane wie akɛ: “Miŋma wolo ko mimaje asafo lɛ, shi Diotrefe mɔ ni taoɔ amɛnɔ onukpa aye lɛ haaa wɔ hiɛgbɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ miba jiŋŋ, makai enitsumɔi ni etsuɔ lɛ, bɔ ni ewieɔ wɔhe wiemɔi fɔji lɛ.” Kwɛ bɔ ni enɛ ji shihilɛ gbonyo ni esaaa kwraa akɛ Kristofonyo ko kɛ ehe woɔ mli!—3 Yohane 9, 10.

7. Mɛni esa akɛ Kristofonyo akwa yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ heloonaa nitsumɔi ni ashiɔ akaŋ yɛ mli lɛ he?

7 Yɛ anɔkwale mli lɛ, enyɛŋ eba lɛ akɛ Kristofonyo baanyɛ atsi ehe kwraa kɛjɛ akaŋshii nifeemɔi fɛɛ ahe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ eheloonaa nitsumɔ ni etsuɔ lɛ baabi ni ekɛ mɛi krokomɛi loo nitsumɔhei ni tsuɔ enitsumɔ lɛ eko lɛ ashi jarayeli he akaŋ. Shi kɛlɛ, yɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ mli po lɛ, esa akɛ Kristofonyo kɛ bulɛ, suɔmɔ, kɛ mɛi krokomɛi ahesusumɔ atsu enitsumɔ lɛ. Esa akɛ ekpoo nifeemɔi ni kɛ mla kpãaa gbee loo nifeemɔi ni esaaa Kristofoi lɛ, ni etsi ehe kɛjɛ le ni eeeha ale lɛ titri akɛ mɔ ni hiɛ akaŋshii su lɛ he. Esaaa akɛ enuɔ he akɛ na ni eeeha ana lɛ akɛ mɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni etiuɔ sɛɛ lɛ mli lɛ ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli. Kɛ́ enɛ ji anɔkwale yɛ heloonaa nitsumɔi agbɛfaŋ lɛ, belɛ kwɛ bɔ ni eji anɔkwale diɛŋtsɛ yɛ jamɔ nifeemɔi amli!

‘Jeee ni Akɛaato Mɔ Kroko Nɔ̃ lɛ He’

8, 9. (a) Mɛni hewɔ Kristofoi onukpai lɛ bɛ yiŋtoo ko kwraa ni amɛaadamɔ nɔ amɛkɛ amɛhe ashi akaŋ lɛ? (b) Mɛni hewɔ 1 Petro 4:10 lɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ ahe lɛ?

8 Atsɔɔ su ni esa akɛ Kristofoi aná yɛ amɛjamɔ mli lɛ mli yɛ wiemɔi ní ajɛ mumɔŋ aŋma nɛɛ amli akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aka lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ ekwɛ, ni no dani eeená nɔ ko yɛ lɛ diɛŋtsɛ emli kɛkɛ ni eshwã efɔ nɔ, ni jeee mɔ kroko nɔ̃ lɛ nɔ [“jeee ni ekɛaato mɔ kroko nɔ̃ lɛ he,” NW].” (Galatabii 6:4) Akɛni onukpai ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ le akɛ amɛkɛ amɛhe eshiii akaŋ hewɔ lɛ, amɛfeɔ ekome, ni amɛkɛ gbeekpamɔ tsuɔ nii akɛ kuu. Amɛnáa sɛɛfimɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛhaa, kɛha asafo lɛ hilɛ-kɛhamɔ lɛ he miishɛɛ. Enɛ hewɔ lɛ amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ akaŋshii mumɔ ni fiteɔ nii lɛ he, ni amɛfeɔ ekomefeemɔ he nɔkwɛmɔnɔ amɛhaa asafo lɛ.

9 Yɛ afii ni onukpai lɛ ekomɛi eye, niiashikpamɔi ni amɛná, nyɛmɔi ni amɛyɔɔ, loo nii ni amɛle waa hewɔ lɛ, ekolɛ amɛhe baasa fe onukpai krokomɛi lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, onukpai lɛ tsuɔ gbɛnaa nii srɔtoisrɔtoi ahe nii yɛ Yehowa asafo lɛ mli. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛkɛ amɛhe aaato amɛhe lɛ, amɛhaa ŋaawoo nɛɛ hiɔ amɛjwɛŋmɔ mli akɛ: “Bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ ená duromɔ keenii lɛ, nyɛkɛsɔmɔsɔmɔa nyɛhe, tamɔ Nyɔŋmɔ duromɔ nii srɔtoi lɛ anɔkwɛlɔi kpakpai.” (1 Petro 4:10) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ŋmalɛ nɛɛ kɔɔ Yehowa tsuji fɛɛ ahe, ejaakɛ akɛ anɔkwale lɛ he nilee eduro amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ, ni amɛ fɛɛ amɛná hegbɛ akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli.

10. Mɛɛ gbɛ nɔ pɛ wɔɔtsɔ wɔha Yehowa akpɛlɛ wɔsɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ?

10 Kɛ́ wɔkɛ wɔsɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ holeee wɔhe nɔ yɛ mɛi krokomɛi anɔ, shi moŋ wɔkɛ suɔmɔ kɛ hetuu-kɛhamɔ tsu he nii lɛ, no dani esaa Yehowa hiɛ. Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔná jwɛŋmɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ nitsumɔi ni wɔtsuɔ kɛfiɔ anɔkwa jamɔ sɛɛ lɛ ahe. Eyɛ mli akɛ mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ale mɔ kroko yiŋtoi jogbaŋŋ kɛmɔ shi moŋ, shi Yehowa “ŋmɛɔ tsuii ekwɛɔ.” (Abɛi 24:12; 1 Samuel 16:7) Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe yɛ be kɛ beaŋ akɛ, ‘Mɛɛ yiŋtoi ahewɔ mitsuɔ hemɔkɛyeli nitsumɔi lɛ?’—Lala 24:3, 4; Mateo 5:8.

Wɔhemɔkɛyeli Nitsumɔi Ahe Jwɛŋmɔ Kpakpa ní Wɔɔná

11. Mɛɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he sanebimɔi ni nilee yɔɔ mli wɔbaanyɛ wɔsusu he?

11 Kɛji akɛ jwɛŋmɔ ni ja ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ni baaha Yehowa akpɛlɛ wɔnɔ lɛ, belɛ te esa akɛ wɔsusu hemɔkɛyeli nitsumɔi ni wɔtsuɔ lɛ ahe wɔha tɛŋŋ? Kɛ́ wɔkɛ jwɛŋmɔ ni ja tsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ani ehe miihia ni wɔŋmala nii ni wɔtsuɔ yɛ mli, kɛ efalɛ abɔ ni wɔtsuɔ lɛ wɔshwie shi? Akɛni wɔsumɔŋ ni wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛya yibɔi anɔ fe hemɔkɛyeli nitsumɔi anɔ, loo ni wɔɔha shiɛmɔyaa he akɔntaabuu kpakpa ni wɔɔná lɛ afee nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ wɔ-Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli hewɔ lɛ, nilee yɛ sanebimɔi nɛɛ amli.

12, 13. (a) Mɛni ji yiŋtoi komɛi ahewɔ ni wɔbuɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaa lɛ? (b) Kɛ́ wɔmiitĩ wɔjeŋ muu fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaabuu lɛ mli lɛ, mɛɛ yiŋtoi anɔ wɔbaanyɛ wɔdamɔ wɔná miishɛɛ?

12 Kadimɔ nɔ ni wolo ni ji Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Koni Wɔfee Yehowa Suɔmɔnaa Nii lɛ kɛɔ lɛ: “Yesu Kristo mra be mli kaselɔi lɛ ná bɔ ni shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yaa hiɛ lɛ ahe amaniɛbɔɔ he miishɛɛ. (Mar. 6:30) Biblia mli wolo ni ji Bɔfoi lɛ Asaji lɛ kɛɔ wɔ akɛ mɛi aaafee 120 ji mɛi ni bakpe beni afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ ashwie kaselɔi lɛ anɔ yɛ Pentekoste lɛ. Etsɛɛɛ ni kaselɔi lɛ ayifalɛ tee hiɛ kɛyashɛ 3,000, ni agbɛnɛ kɛyashɛ 5,000. . . . (Bɔf. 1:15; 2:5-11, 41, 47; 4:4; 6:7) Mɛɛ hewalɛ po saji ni kɔɔ nɔyaai nɛɛ ahe lɛ wo kaselɔi lɛ nɛkɛ!” Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ lɛ Yehowa Odasefoi bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛbu nii ni atsuɔ yɛ jeŋ fɛɛ ni haa Yesu wiemɔi lɛ baa mli akɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba” lɛ he akɔntaa ni ja. (Mateo 24:14) Akɔntaabuu nɛɛ haa aleɔ nɔ diɛŋtsɛ ni atsuɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ. Amɛhaa anaa he ni hiamɔ yɔɔ kɛ woji pɔtɛɛ ni he hiaa, kɛ woji abɔ hu ni he hiaa koni akɛha shiɛmɔ nitsumɔ lɛ aya hiɛ.

13 No hewɔ lɛ, wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaa ni wɔbuɔ lɛ yeɔ kɛbuaa wɔ ni wɔtsuɔ nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ wɔshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ kɛmɔɔ shi jogbaŋŋ. Kɛfata he lɛ, kɛji akɛ wɔnu nitsumɔi ni wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ maji krokomɛi amli lɛ tsuɔ lɛ, ani ewooo wɔ hewalɛ? Nɔyaa kɛ nitsumɔ lɛ mligbelemɔ ahe amaniɛbɔi ni wɔnuɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ haa wɔnáa miishɛɛ, etsirɛɔ wɔ koni wɔtsu babaoo, ni ehaa wɔnáa nɔmimaa akɛ Yehowa miijɔɔ wɔ. Ni kwɛ bɔ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli akɛ wɔɔle akɛ nɔ ni wɔtsuɔ akɛ aŋkroaŋkroi lɛ fata nakai jeŋ muu fɛɛ akɔntaabuu lɛ he! Kɛji ákɛ akɛ wɔ akɔntaabuu lɛ to jeŋ muu fɛɛ nɔ̃ lɛ he lɛ, wɔnɔ̃ lɛ faaa kwraa, shi kɛlɛ Yehowa ekuuu ehiɛ eshwieee nɔ. (Marko 12:42, 43) Kaimɔ akɛ, kɛ́ okɔntaabuu lɛ fataaa he lɛ, jeŋ muu fɛɛ nɔ̃ lɛ yeŋ emuu.

14. Yɛ wɔshiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ lɛ, mɛni fata jamɔ ní wɔkɛhaa Yehowa lɛ he?

14 Yɛ anɔkwale mli lɛ, nibii ni Odasefonyo fɛɛ Odasefonyo tsuɔ koni ekɛtsu sɔ̃ ni ka enɔ akɛ Yehowa tsulɔ ni ejɔɔ ehe nɔ lɛ he nii lɛ babaoo ejeee kpo yɛ ekɔntaabuu wolo lɛ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Biblia ni mɔ diɛntsɛ kaseɔ daa, Kristofoi akpeeiyaa kɛ he ni akɛwoɔ mli, asafoŋ nitsumɔi, yelikɛbuamɔ ni akɛhaa nanemɛi jálɔi kɛ́ ehe miihia, shika ni akɛfiɔ jeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ sɛɛ, kɛ ekrokomɛi ni fata he lɛ fataaa akɔntaabuu lɛ he. Enɛ hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaa ni wɔɔbu lɛ he miihia, ni eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔya nɔ wɔshiɛ kɛ ekãa ni wɔnijiaŋ akaje wui moŋ, shi esa akɛ wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ he. Esaaa akɛ wɔsusuɔ akɛ eji nɔdaamɔnɔ loo gbɛŋmɛɛ wolo kɛha naanɔ wala namɔ.

‘Hiɛ ní Aaadɔ Nitsumɔi Kpakpai Ahe’

15. Eyɛ mli akɛ nitsumɔi pɛ nyɛŋ ahere wɔyiwala moŋ, shi mɛni hewɔ amɛhe hiaa lɛ?

15 Eyɛ mli akɛ nitsumɔi pɛ nyɛŋ ahere wɔyiwala moŋ, shi eyɛ faŋŋ akɛ amɛhe miihia. Enɛ hewɔ ni atsɛɔ Kristofoi akɛ “emaŋ krɔŋŋ ní hiɛ dɔɔ nitsumɔi kpakpai ahe lɛ,” ni no hewɔ awoɔ amɛ hewalɛ ni ‘amɛyɔseyɔsee amɛhe, koni amɛhiɛ adɔ suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai ahe’ lɛ. (Tito 2:14; Hebribii 10:24) Biblia ŋmalɔ kroko hu, ni ji Yakobo gbá mli kpoo yɛ kukufoo mli akɛ: “Taakɛ bɔ ni gbɔmɔtso ni mumɔ bɛ mli lɛ ji gbonyo lɛ, nakai nɔŋŋ hemɔkɛyeli ni nitsumɔi bɛ he lɛ ji hemɔkɛyeli gbonyo.”—Yakobo 2:26.

16. Mɛni he hiaa babaoo po fe nitsumɔ, shi mɛni esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ he?

16 Eyɛ mli akɛ nitsumɔi kpakpai baanyɛ afee nɔ ni he hiaa moŋ, shi yiŋtoi ahewɔ ni atsuɔ lɛ ji nɔ ni he hiaa titri. Enɛ hewɔ lɛ, nilee yɛ mli akɛ wɔɔpɛi wɔyiŋtoi amli wɔkwɛ yɛ be kɛ beaŋ. Shi kɛlɛ, akɛni adesa ko kwraa nyɛŋ ale mɛi krokomɛi ayiŋtoi jogbaŋŋ kɛmɔ shi hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkakojo mɛi krokomɛi. Abiɔ wɔ akɛ: “Bo lɛ, namɔ jio ni okojoɔ mɔ kroko wenuu?” Hetoo ni yɔɔ faŋŋ lɛ ji akɛ: “Lɛ diɛŋtsɛ enuŋtsɔ edamɔɔ shi loo egbeeɔ shi ehaa.” (Romabii 14:4) Jeee wɔnitsumɔi pɛ anɔ Yehowa ni ji mɛi fɛɛ a-Nuŋtsɔ, kɛ e-Kojolɔ ni ehala ni ji Kristo Yesu lɛ baadamɔ amɛkojo wɔ, shi moŋ amɛbaadamɔ wɔyiŋtoi, shihilɛi amli ni wɔyɔɔ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ, kɛ bɔ ni wɔtu wɔhe wɔha amɛ lɛ nɔ hu amɛkojo wɔ. Yehowa kɛ Kristo Yesu pɛ baanyɛ akojo yɛ gbɛ ni ja nɔ kɛji ákɛ wɔtsu nɔ ni awo Kristofoi hewalɛ akɛ amɛtsu yɛ bɔfo Paulo wiemɔi nɛɛ amli akɛ: ‘Bɔɔ mɔdɛŋ ni okɛ ohe adamɔ Nyɔŋmɔ hiɛ, akɛ mɔ ko ni sa, nitsulɔ ni hiɛ gbooo, ni jaa anɔkwale wiemɔ lɛ mli pɛpɛɛpɛ’ loo wɔfeko nakai.—2 Timoteo 2:15; 2 Petro 1:10; 3:14.

17. Be mli wɔbɔɔ mɔdɛŋ koni wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔha Yakobo 3:17 ahi wɔjwɛŋmɔ mli lɛ?

17 Yehowa kpaaa babaoo ni fa fe bɔ ni wɔbaanyɛ wɔtsu lɛ gbɛ kɛjɛɛɛ wɔdɛŋ. Taakɛ Yakobo 3:17 lɛ tsɔɔ kɛfata nibii krokomɛi ahe lɛ, ‘nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ, ehiɛ ka shi,’ loo ekpaaa babaoo ni fa fe bɔ ni abaanyɛ atsu lɛ gbɛ. Ani ejeee nilee gbɛ kɛ agbɛnɛ hu nifeemɔ ni ja akɛ wɔɔkase Yehowa yɛ enɛ gbɛfaŋ? Enɛ hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔkpaa babaoo tsɔ gbɛ kɛjɛɔ wɔ diɛŋtsɛ loo wɔnyɛmimɛi lɛ adɛŋ.

18. Kɛji akɛ wɔná wɔnitsumɔi kɛ Yehowa duromɔ lɛ he jwɛŋmɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ lɛ, mɛni gbɛ wɔbaanyɛ wɔkpa?

18 Bei abɔ ni wɔyaa nɔ wɔnáa wɔhemɔkɛyeli nitsumɔi kɛ Yehowa duromɔ lɛ he jwɛŋmɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ lɛ, wɔbaaya nɔ wɔná miishɛɛ ni akɛyɔseɔ mɛi ni ji Yehowa anɔkwa tsuji lɛ. (Yesaia 65:13, 14) Wɔbaaná miishɛɛ akɛ Yehowa miifɔse ejɔɔmɔi kɛmiishwie ewebii lɛ anɔ akɛ kuu, ekɔɔɔ he eko nɔ ni wɔbaanyɛ wɔtsu akɛ aŋkroaŋkroi. Wɔbaaya nɔ wɔkɛ “sɔlemɔ kɛ faikpamɔ kɛ shidaa” akpa Nyɔŋmɔ fai ni eye kɛbua wɔ koni wɔkɛ mɔdɛŋbɔɔ afee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ. Kɛkɛ lɛ, ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ, ‘Nyɔŋmɔ hejɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ baato wɔtsuii kɛ wɔjwɛŋmɔi lɛ yɛ Kristo Yesu mli.’ (Filipibii 4:4-7) Hɛɛ, le ni wɔle akɛ jeee nitsumɔi pɛ anɔ abaadamɔ ahere wɔyiwala, shi moŋ abaadamɔ Yehowa duromɔ lɛ hu nɔ ahere wɔyiwala lɛ baanyɛ aha wɔná miishɛɛ!

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Nɔ Hewɔ ni Kristofoi

• kɛ nibii ni amɛnyɛ amɛtsu lɛ eshwãaa lɛ?

• tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ akaŋshii mumɔ ni amɛaajie lɛ kpo lɛ he lɛ?

• buɔ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaa lɛ?

• tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ nanemɛi Kristofoi akojomɔ he lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

“Miduromɔ lɛ fá hao”

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 16, 17]

Onukpai lɛ náa sɛɛfimɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛhaa, kɛha asafo lɛ hilɛ-kɛhamɔ lɛ he miishɛɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18, 19]

Kɛ́ okɔntaabuu lɛ fataaa he lɛ, jeŋ muu fɛɛ nɔ̃ lɛ yeŋ emuu