Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nɛgbɛ Ji He Ni Je Lɛ Ema Eyi Shi Kɛyaa?

Nɛgbɛ Ji He Ni Je Lɛ Ema Eyi Shi Kɛyaa?

Nɛgbɛ Ji He Ni Je Lɛ Ema Eyi Shi Kɛyaa?

JEŊ TOIŊJƆLƐ. Eji sanekpakpa. Ani ejeee nɔ ni mɔ fɛɛ mɔ sumɔɔ? Hɛɛ, awie ekomefeemɔ he babaoo. Je lɛ hiɛnyiɛlɔi egbala amɛjwɛŋmɔ kɛtee sane nɛɛ nɔ yɛ be kɛ beaŋ. Yɛ August afi 2000 lɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni fa fe 1,000 kpe yɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ nitsumɔhe lɛ yɛ New York kɛha Afii Akpe Jeŋ Toiŋjɔlɛ Kpee lɛ. Amɛsusu nibii ni baaha aná je lɛŋ béi lɛ anaa tsabaai lɛ ahe. Shi béi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ hu eko yɛ kpee ni afee lɛ mli. Akɛni Yuda jamɔŋ hiɛnyiɛlɔ ko baaba kpee lɛ eko hewɔ lɛ, Muslim mlatsɔɔlɔ ko ni jɛ Yerusalem lɛ kɛɛ ebaaa kpee lɛ. Akɛni afɔ̃ɔɔ Dalai Lama nine kɛbaaa kpee lɛ klɛŋklɛŋ gbii enyɔ lɛ shishi, yɛ gbeyei ni asheɔ akɛ no baawo Chinabii lɛ amli la hewɔ lɛ, eha mɛi krokomɛi amli fu.

Yɛ October afi 2003 lɛ, maji ni yɔɔ Pacific Ocean husui lɛ anaa lɛ susu je lɛŋ shweshweeshwefeemɔ he saji ahe yɛ Asia-Pacific Economic Cooperation (APEC) kpee ni afee yɛ Thailand lɛ shishi. Maji 21 ni ba lɛ wo shi akɛ amɛbaagu mɛi ni kɛ awuiyeli tutuaa mɛi lɛ, ni amɛba gbeekpamɔ yɛ gbɛ̀i ni baaha shweshweeshwefeemɔ ashwere yɛ je lɛ mli lɛ he. Shi beni kpee lɛ yaa nɔ lɛ, mɛi ni ba lɛ ateŋ mɛi babaoo wie huhuuhu yɛ wiemɔ ko ni maŋsɔɔlɔ nukpa ko wie lɛ hewɔ, ni amɛkɛɛ eji hetsɛ̃ wiemɔi ni ekɛfolɔ Yudafoi lɛ anaa.

Mɛni Hewɔ Ekomefeemɔ Bɛ Lɛ?

Eyɛ mli akɛ awieɔ jeŋ ekomefeemɔ he babaoo moŋ, shi yibiiwoi kpakpai fioo pɛ wɔnaa akɛ ejɛɔ mli kɛbaa. Yɛ anɔkwayeli ni mɛi babaoo kɛbɔɔ jeŋ ekomefeemɔ he mɔdɛŋ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni hewɔ adesai anine nyɛɛɛ ashɛ jeŋ ekomefeemɔ nɔ aahu kɛbabote afii ohai 21 lɛ mli lɛ?

Anaa hetoo lɛ fã ko yɛ wiemɔ ni maŋsɔɔlɔi nukpai ni tee APEC kpee lɛ ateŋ mɔ kome wie lɛ mli. Ekɛɛ akɛ, “No ji nɔ ni atsɛɔ lɛ akɛ maŋhedɔɔ mli henɔwomɔ mumɔ lɛ.” Hɛɛ, adesai kɛ amɛhe ewo maŋhedɔɔ mli vii. Nɔ̃ diɛŋtsɛ ni kudɔɔ maŋ fɛɛ maŋ, kɛ akutseiaŋ kui lɛ ji hegbɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛhalaa amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔyeli lɛ. Maŋ nɔyeli hewalɛ, akaŋshii mumɔ, kɛ hiɛkɔɔ miiya nɔ ekɛ oshara shihilɛ miiba. Bei pii lɛ, kɛ́ ebi ni ahala nibii enyɔ nɛɛ ateŋ ekome ni ji, nɔ ni baahi kɛha maŋ lɛ loo nɔ ni baahi kɛha je lɛ lɛ, ahalaa nibii ni baahi kɛha maŋ lɛ moŋ.

Lalatsɛ lɛ wiemɔ ni ji ‘gbele hela ni kɛ fimɔ baa’ lɛ tsɔɔ nɔ ni maŋhedɔɔ ji lɛ mli jogbaŋŋ. (Lala 91:3) Maŋhedɔɔ efee tamɔ hela kɛha adesai aweku lɛ, ni ekɛ nɔnaai babaoo eba. Maŋhedɔɔ kɛ hetsɛ̃ ni ehaa anáa ahaa mɛi krokomɛi lɛ etee nɔ ehi shi afii ohai abɔ. Ŋmɛnɛ, maŋhedɔɔ miiya nɔ eewo mligbálamɔ mli hewalɛ, ni adesai anɔyelɔi nyɛko amɛtsi naa.

Nɔyelɔi babaoo eyɔse akɛ maŋhedɔɔ kɛ pɛsɛmkunya ji nɔ titri ni kɛ je lɛŋ naagbai lɛ baa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, tsutsu Jeŋmaji Ekomefeemɔ Hiɛnyiɛlɔ Nukpa ni atsɛɔ lɛ U Thant lɛ kɛɛ akɛ: “Nɔ ni kɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ ateŋ babaoo baa, loo ejɛɛhe lɛ ji sui gbohii . . . Eko ji maŋhedɔɔ he pɛsɛmkunya ni afeɔ—‘mimaŋ ni, kɛ́ ehi loo ehiii po.’” Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, jeŋmaji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛ amɛhe ewo pɛsɛmkunya mli vii, ni amɛkɛ hoofeemɔ miiya nɔ amɛmiibi ni amɛná amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔyeli hewalɛ. Mɛi ni nine eshɛ nɔ lɛ sumɔɔɔ ni bibioo po jeɔ amɛdɛŋ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, International Herald Tribune lɛ wie enɛ yɛ European Union (EU) lɛ he akɛ: “Akaŋshii kɛ hekɛnɔfɔɔ ni abɛ yɛ mɛi amli lɛ kã he eji Europa maŋkwramɔŋ nifeemɔ titri. Yɛ maji ni feɔ EU lɛ asusumɔ naa lɛ, ekã he eji nɔ ni esaaa lolo akɛ amɛtipɛŋfoi lɛ ateŋ mɔ ko aaaye amɛnɔ ni enyiɛ amɛhiɛ.”

Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ji Biblia lɛ tsɔɔ nɔ ni baajɛ adesai anɔyelii fɛɛ mli aba lɛ mli yɛ gbɛ ni ja nɔ, ekɛɛ akɛ: “Gbɔmɔ yeɔ enaanyo gbɔmɔ nɔ ni ekɛyeɔ ehe awui.” (Jajelɔ 8:9) Akɛni ajara je lɛ mli awo maji srɔtoi amli hewɔ lɛ, adesai akui kɛ agbɛnɛ hu aŋkroaŋkroi ena akɛ Biblia mli shishitoo mla nɛɛ ji anɔkwale akɛ: “Mɔ ni etse ehe lɛ, akɔnɔ nii etaoɔ, ni etseɔ nɔ ni hi ha lɛ fɛɛ hiɛ atũa.”—Abɛi 18:1.

Wɔ-Bɔlɔ ní le nɔ ni hi fe fɛɛ kɛha wɔ lɛ ebɔɔɔ adesai kɔkɔɔkɔ kɛ yiŋtoo akɛ amɛto amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔyelii ni amɛye amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ. Adesai kɛ nakai feemɔ eku amɛhiɛ amɛfɔ Nyɔŋmɔ yiŋtoo, kɛ anɔkwa sane ni ji akɛ nibii fɛɛ ji enɔ̃ lɛ nɔ. Lala 95:3-5 lɛ kɛɔ akɛ: “Mawu kpele ji Yehowa kɛ maŋtsɛ kpele ni fe nyɔŋmɔi fiaa. Edɛŋ shikpɔŋ lɛ shishi lɛ yɔɔ, ni gɔji lɛ ayiteaŋ grɔŋŋi lɛ hu enɔŋ. Ŋshɔ lɛ enɔŋ, ni lɛ efee, ni shikpɔŋ gbiŋ lɛ, eniji shɔ̃.” Nyɔŋmɔ ji Nɔyelɔ ni sa, ní esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ abu lɛ akɛ nɔyelɔ. Akɛni jeŋmaji lɛ tiuɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔyelii asɛɛ hewɔ lɛ, amɛmiite shi kɛmiiwo esuɔmɔnaa nii lɛ.—Lala 2:2.

Mɛni Ehe Hiaa ni Afee?

Gbɛ pɛ ni je lɛ baatsɔ nɔ afee ekome ji, ní aná nɔyeli kome ni yɔɔ mɛi fɛɛ ahilɛ-kɛhamɔ he miishɛɛ. Mɛi babaoo ní esusu sane lɛ he jogbaŋŋ lɛ eyɔse hiamɔ nii nɛɛ. Shi bei pii lɛ, mɛi ni yɔseɔ hiamɔ nɛɛ lɛ kɛ amɛhiɛ fɔɔ nɔyelii ni esaaa anɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, saji amlitsɔɔlɔi babaoo, ní jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi fata he lɛ ewo mɛi ahewalɛ koni amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nɔ akɛ nɔ ni kɛ jeŋ ekomefeemɔ baaba. Shi bɔ fɛɛ bɔ ni adesai agbɛjianɔtoi lɛ asusumɔi lɛ ji ekpakpa ha lɛ, amɛnyɛko amɛtsu adesai anaagbai lɛ ahe nii kɔkɔɔkɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, béi ni yɔɔ maji srɔtoi lɛ amli lɛ yɛ gbɛjianɔtoi srɔtoi nɛɛ hu amli.

Biblia lɛ bɔɔ kɔkɔ eshiɔ adesai agbɛjianɔtoi ni akɛ hiɛ fɔ̃ɔ nɔ kɛha naagbai anaa tsabaa lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nyɛkaŋɔa nyɛhiɛ nyɛfɔa lumɛi loo gbɔmɔ bi ko ní yelikɛbuamɔ ko bɛ edɛŋ lɛ nɔ.” (Lala 146:3) Ani enɛ tsɔɔ akɛ hiɛnɔkamɔ ko bɛ kɛha jeŋ ekomefeemɔ? Dabi kwraa. Gbɛ kroko ko yɛ.

Mɛi babaoo leee akɛ Nyɔŋmɔ eto nɔyeli ni baanyɛ efee je lɛ ekome lɛ shishi momo. Biblia lɛ wieɔ Yehowa Nyɔŋmɔ he akɛ: “Shi miwo mimaŋtsɛ yɛ migɔŋ krɔŋkrɔŋ Zion lɛ nɔ! Bi mi, ni maŋɔ jeŋmaji lɛ mahao akɛ ogboshinii kɛ shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ hu akɛ ogbɛfaŋnɔ!” (Lala 2:6, 8) Kadimɔ akɛ ŋmalɛi lɛ wie Yehowa Nyɔŋmɔ he akɛ ‘ewo emaŋtsɛ,’ ni ewie maŋtsɛ nɛɛ he yɛ kuku 7 lɛ akɛ “mibi.” Mɔ nɛɛ ji Nyɔŋmɔ mumɔŋ klɛŋklɛŋ Bi, ni ji Yesu Kristo ni aha lɛ hegbɛ yɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ nɔ lɛ.

Gbɛ ni Abaatsɔ Nɔ Aná Jeŋ Ekomefeemɔ

Mɛi babaoo ekpɛlɛɛɛ ŋwɛi nɔyeli nɛɛ ni Nyɔŋmɔ eto shishi lɛ nɔ. Jeŋmaji lɛ etee nɔ amɛkɛ amɛhe ekpɛtɛ hegbɛ ni amɛkɛɛ amɛyɔɔ akɛ amɛtoɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔyeli shishi lɛ he. Shi Nyɔŋmɔ naŋ mɛi ni ekpɛlɛɛɛ enɔyeli hewalɛ lɛ kɛ nɔyeli ni eto shishi lɛ nɔ lɛ ahe miishɛɛ. Lala 2:9 lɛ wieɔ mɛi ni ekpɛlɛɛɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ lɛ ahe akɛ: “[Bi, ni ji Yesu Kristo] Oookumɔ amɛ kɛ dadetso, ooojwara amɛ tamɔ gbɛshɔlɔ gbɛ́!” Kɛji akɛ jeŋmaji lɛ kpɛlɛ nɔ jio, amɛkpɛlɛɛɛ nɔ jio, amɛnyiɛ gbɛ ko ni baaha béi aba amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ nɔ. Biblia lɛ mli naagbee wolo lɛ wieɔ “maŋtsɛmɛi ni yɔɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ lɛ” ni aabua amɛnaa kɛmiiya “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ” he. (Kpojiemɔ 16:14) Abaajie jeŋmaji lɛ kɛ amɛgbɛ̀i ni kɛ mligbálamɔi baa lɛ kɛya. Enɛ baagbele gbɛ aha Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ koni etsu enitsumɔ lɛ ní nɔ ko nɔ ko etsiii lɛ gbɛ.

Ákɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ baatsɔ e-Bi lɛ nɔ ekɛ hewalɛ atsu nii yɛ nilee mli koni ekɛ tsakemɔi ni he hiaa kɛha jeŋ ekomefeemɔ lɛ aba. Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ kɛ ekomefeemɔ diɛŋtsɛ baaba, ni ebaajɔɔ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ jalɛ nifeemɔ lɛ. Mɛni hewɔ okɛ minitii fioo ko kaneee Lala 72 lɛ yɛ o-Biblia lɛ mli? Akɛ gbalɛ ko tsɔɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ Bi lɛ baafee aha adesai lɛ mli yɛ mfonirifeemɔŋ yɛ jɛmɛ. Gbɔmɛi baaná jeŋ ekomefeemɔ diɛŋtsɛ, ni amɛnaagbai fɛɛ—nɔnyɛɛ, yiwalɛ, ohia, kɛ ekrokomɛi lɛ—baafee nɔ ni eho etee.

Yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ jeŋ ni mli egbála nɛɛ mli lɛ, mɛi babaoo susuɔ akɛ hiɛnɔkamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ nyɛŋ aba mli. Shi eji tɔmɔ akɛ aaasusu nakai. Nyɔŋmɔ shiwoi efeko efolo dã, ni efeŋ efolo kɔkɔɔkɔ. (Yesaia 55:10, 11) Ani obaasumɔ ni ona tsakemɔi nɛɛ? Obaanyɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi komɛi eje shishi momo amɛmiisaa amɛhe kɛha be nɛɛ. Amɛjɛ jeŋmaji fɛɛ mli, shi yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaanɔ lɛ, amrɔ nɛɛ amɛkɛ ekomefeemɔ miiba amɛhe shi kɛmiiha Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ. (Yesaia 2:2-4) Namɛi ni? Amɛji Yehowa Odasefoi lɛ. Mɛni hewɔ oyasaraaa amɛ yɛ amɛkpeehei lɛ? Ekolɛ naanyo ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli ni okɛ mɛi ni baanyɛ aye abua bo koni oba ohe shi oha Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ, ní oná ekomefeemɔ ni baŋ naagbee kɔkɔɔkɔ lɛ aaabɔ lɛ baaha oná miishɛɛ.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]

Gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli lɛ miisaa amɛha kɛha shihilɛ yɛ jeŋ ni efee ekome mli

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 4 lɛ Jɛ]

Saeed Khan/AFP/Getty Images

[Hei ni Mfonirii ni yɔɔ baafa 5 lɛ Jɛ]

Yoo nii miifó: Igor Dutina/AFP/Getty Images; shitee-kɛwolɔi: Said Khatib/AFP/Getty Images; tawuu tsɔnei: Joseph Barrak/AFP/Getty Images