Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Biblia lɛ Baanyɛ Aye Abua Bo Koni Oná Miishɛɛ

Biblia lɛ Baanyɛ Aye Abua Bo Koni Oná Miishɛɛ

Biblia lɛ Baanyɛ Aye Abua Bo Koni Oná Miishɛɛ

EYƐ mli akɛ Biblia lɛ jeee tsofafeemɔ he wolo moŋ, shi ewieɔ hewalɛ ni henumɔi—nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii fɛɛ—baanyɛ aná yɛ mɔ jwɛŋmɔ kɛ egbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ nɔ lɛ he. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Tsuijurɔ lɛ, tsofa kpakpa ni; shi ŋkɔmɔyeli mumɔ lɛ, ehaa mɔ wuiaŋ gbĩɔ.” Wɔkaneɔ kɛfataa he akɛ: “Kɛ otɔ biti yɛ haomɔ gbi nɔ lɛ, belɛ ohewalɛ faaa.” (Abɛi 17:22; 24:10) Nijiaŋwujee henumɔi baanyɛ aha wɔhewalɛ aba shi, ni enɛ baaha wɔgbɔjɔ ni wɔfee mɛi ni baanyɛ amɛkɛ amɛhe awo oshara mli ni sumɔŋ akɛ amɛtsake loo akɛ amɛtao yelikɛbuamɔ.

Nijiaŋwujee hu baanyɛ aye mɔ awui yɛ mumɔŋ. Bei pii lɛ, mɛi ni nuɔ he akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ lɛ nuɔ he akɛ amɛnyɛŋ amɛná amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa kpakpa ní ejɔɔ amɛ kɔkɔɔkɔ. Simone ni atsĩ etã yɛ sane ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ naaa nɔmimaa akɛ eji “mɔ ko ni Nyɔŋmɔ baakpɛlɛ enɔ.” Shi kɛlɛ, kɛ́ wɔkwɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ji Biblia lɛ mli lɛ, wɔnaa akɛ Nyɔŋmɔ yɛ mɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛsa ehiɛ lɛ ahe jwɛŋmɔ kpakpa.

Nyɔŋmɔ Susuɔ Mɔ He

Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ “Yehowa bɛŋkɛɔ mɛi ni tsuii ekumɔ lɛ, ni ehereɔ mɛi ni mumɔ tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ.” Nyɔŋmɔ kpooo “tsui ní werɛ eho ehe ní tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ,” shi moŋ ewo shi akɛ ebaaha “mɛi ni tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ atsui aná wala hee!”—Lala 34:19; 51:19; Yesaia 57:15.

Yɛ be ko mli lɛ, Nyɔŋmɔ Bi ni ji Yesu na akɛ ehe miihia koni egbala ekaselɔi lɛ ajwɛŋmɔ kɛya anɔkwale ni eji akɛ Nyɔŋmɔ naa ekpakpa ni E-tsuji lɛ feɔ lɛ nɔ. Etsɔ nɔkwɛmɔnɔ ko nɔ egba amɛ akɛ, kɛ́ afilimata ko gbee shikpɔŋ lɛ, Nyɔŋmɔ yɔseɔ—nɔ ko ni adesai babaoo baasusu akɛ ehe ehiaaa tsɔ̃. Ema nɔ mi hu akɛ Nyɔŋmɔ le adesai ahe saji fitsofitso, ni ele amɛyiteŋ tsɔi falɛ po. Yesu mu enɔkwɛmɔnɔ lɛ naa akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛkashea gbeyei; nyɛjara wa aahu fe afilimatai babaoo.” (Mateo 10:29-31) * Yesu tsɔɔ mli akɛ adesai ni yɔɔ hemɔkɛyeli lɛ ajara wa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni amɛnuɔ he amɛhaa. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bɔfo Petro kaiɔ wɔ akɛ “Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ; shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35.

Ná Jwɛŋmɔ ni Ŋmɛɔ Pɛpɛɛpɛ

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ hewalɛ koni wɔŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ bɔ ni wɔnaa wɔhe wɔhaa lɛ mli. Bɔfo Paulo ŋma yɛ mumɔ lɛ kanyamɔ naa akɛ: “Mikɛ duromɔ ni aŋɔduro mi lɛ miikɛɛ nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ, ekabu lɛ diɛŋtsɛ ehe tuutu fe bɔ ni sa akɛ ebuɔ ehe; shi moŋ ejwɛŋ hiɛshikamɔ jwɛŋmɔ, mɔ fɛɛ mɔ lɛ taakɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ esusu hemɔkɛyeli susumɔ eha lɛ lɛ.”—Romabii 12:3.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, esaaa akɛ wɔbuɔ wɔhe babaoo tsɔ̃ fe nine aahu akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsane aaaŋɔɔ wɔnaa; ni esaaa hu akɛ wɔfeɔ mɛi ni bɛ bulɛ ko kwraa kɛha amɛhe, ni no ha wɔsusu akɛ wɔhe bɛ sɛɛnamɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, esa akɛ oti ni ma wɔhiɛ lɛ afee akɛ wɔbaaná wɔhe jwɛŋmɔ ni ja ni baaha wɔyɔse wɔnyɛmɔi kɛ wɔfatɔi hu. Yoo ko ni ji Kristofonyo lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Mijeee gbɔmɔ fɔŋ; ni asaŋ mijeee mɔ ni he yɔɔ sɛɛnamɔ fe nine. Mifeɔ nɔ̃ kpakpa ni tɔmɔi hu yɛ mihe, ni nakai nɔŋŋ eji yɛ mɔ fɛɛ mɔ hu gbɛfaŋ.”

Yɛ anɔkwale mli lɛ, jwɛŋmɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ tamɔ nɛkɛ ni aaakɛɛ akɛ ayɔɔ lɛ waaa tamɔ efeemɔ. Ekolɛ ebaabi ni wɔbɔ mɔdɛŋ waa diɛŋtsɛ koni wɔjie wɔ diɛŋtsɛ wɔhe susumɔ ni ejaaa ní wɔhiɛ afii babaoo ni eho nɛɛ lɛ kɛjɛ wɔjwɛŋmɔ mli. Ni kɛlɛ, yɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ yelikɛbuamɔ naa lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsake wɔsu kɛ bɔ ni wɔsusuɔ shihilɛ he wɔhaa lɛ hu. Yɛ anɔkwale mli lɛ, nakai ji bɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee. Wɔkaneɔ akɛ: “Nyɛshɛ nyɛsá jeŋba lɛ naa gbɔmɔ momo ni efite yɛ shishiumɔ sɛɛdii lɛ anaa lɛ nyɛfɔ, ni nyɛtsɔmɔ mɛi heei yɛ nyɛjwɛŋmɔ mumɔ lɛ mli, ni nyɛwo gbɔmɔ hee ni abɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ yɛ anɔkwa jalɛ kɛ hetsemɔ mli lɛ.”—Efesobii 4:22-24.

Kɛ wɔmia wɔhiɛ koni wɔtsake ‘hewalɛ ni kanyaa wɔjwɛŋmɔ’ lɛ, ni ji nɔ̃ titri ni kanyaa wɔjwɛŋmɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsake wɔsu ni ejaaa kwraa lɛ koni wɔná su ni ja. Lena ni atsĩ etã yɛ sane ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ ná ebale akɛ, kɛ́ ejieee susumɔ ni tsɔɔ akɛ mɔ ko mɔ ko sumɔŋ lɛ loo akɛ mɔ ko mɔ ko yeŋ ebuaŋ lɛ lɛ kɛjɛɛɛ ejwɛŋmɔ mli lɛ, nɔ ko nɔ ko nyɛŋ atsake susumɔi ni ehiɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe lɛ. Mɛɛ Biblia mli ŋaawoo kpakpa ye ebua Lena, Simone, kɛ mɛi krokomɛi koni amɛfee tsakemɔ ni tamɔ nɛkɛ?

Biblia Mli Shishitoo Mlai ni Haa Anáa Miishɛɛ

“Shɛ ojatsu lɛ ofɔ̃ Yehowa nɔ, ni lɛ eeehiɛ omli.” (Lala 55:23) Sɔlemɔ ji klɛŋklɛŋ nii ni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔná miishɛɛ babaoo. Simone kɛɛ akɛ: “Be fɛɛ be ni manu he akɛ minijiaŋ eje wui lɛ, misɔleɔ ni mibiɔ Yehowa dɛŋ yelikɛbuamɔ. Ewoɔ mi hewalɛ ni etsɔɔ mi gbɛ yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli.” Beni lalatsɛ lɛ woɔ wɔ hewalɛ koni wɔshɛ wɔjatsu lɛ wɔfɔ̃ Yehowa nɔ lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, eekai wɔ akɛ jeee akɛ Yehowa buɔ wɔhe pɛ kɛkɛ shi ebuɔ wɔ ákɛ aŋkroaŋkroi ni sa akɛ amɛná edɛŋ yelikɛbuamɔ kɛ sɛɛfimɔ hu. Yɛ gbɛkɛ beni ayeɔ Hehoo lɛ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ, Yesu kaselɔi lɛ ye awerɛho akɛni ekɛɛ amɛ akɛ etsɛŋ ni ebaashi amɛ lɛ hewɔ. Yesu wo amɛ hewalɛ koni amɛsɔle amɛha Tsɛ lɛ, kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Nyɛkpaa fai, ni nyɛaaná, koni nyɛmiishɛɛ lɛ ayi.”—Yohane 16:23, 24.

“Nɔ hamɔ haa mɔ náa miishɛɛ babaoo fe hemɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:35, NW) Taakɛ Yesu tsɔɔ lɛ, nihamɔ ji gbɛ ni atsɔɔ nɔ akɛnáa miishɛɛ babaoo yɛ shihilɛ mli. Biblia mli anɔkwale nɛɛ ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛya mɛi krokomɛi ahiamɔ nii anɔ moŋ fe nɔ ni wɔɔgbala jwɛŋmɔ kɛaaya wɔ diɛŋtsɛ wɔfatɔi anɔ. Kɛ wɔye wɔbua mɛi krokomɛi ni wɔna akɛ amɛhiɛ esɔ lɛ, wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔnáa miishɛɛ. Lena ená ele akɛ Biblia lɛ mli sanekpakpa lɛ ni egbaa ekutsoŋbii lɛ yeɔ ebuaa lɛ yɛ gbɛ̀i srɔtoi enyɔ nɔ. Ekɛɛ akɛ: “Klɛŋklɛŋ lɛ, ehaa mináa miishɛɛ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli ni Yesu wie he lɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, mɛi krokomɛi kpɛlɛɔ yelikɛbuamɔ ni mikɛhaa amɛ lɛ nɔ, ni enɛ yeɔ ebuaa mi ni mináa miishɛɛ.” Kɛ wɔkɛ be ni fa babaoo ye wɔbua mɛi krokomɛi lɛ, wɔbaaná he sɛɛ taakɛ Abɛi 11:25 lɛ kɛɔ lɛ, akɛ: “Mɔ ni nine kpɔɔ lɛ, eeewo fɔ, ni mɔ ni haa mɛi tɔrɔɔ lɛ, lɛ hu eeetɔ.”

“Nɔnalɔ gbii fɛɛ lɛ, gbii fɔji sɔŋŋ ni; shi mɔ ni tsui enyɔ emli lɛ, daa nɛɛ eeye gbi jurɔ.” (Abɛi 15:15) Wɔ fɛɛ wɔyɛ hegbɛ ni wɔbaanyɛ wɔkɛhala jwɛŋmɔ ni wɔsumɔɔ akɛ wɔná yɛ wɔ diɛŋtsɛ kɛ shihilɛ mli ni wɔyɔɔ lɛ he. Wɔbaanyɛ wɔfee tamɔ mɔ ko ni naa nɔ fɛɛ nɔ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ ní haoɔ, loo wɔbaanyɛ wɔhala akɛ wɔɔsusu nii ahe yɛ gbɛ ni ja nɔ, ní ‘wɔtsui anyɔ wɔmli,’ ní wɔmli afili wɔ tamɔ nɔ ni wɔmiiye gbi jurɔ ko. Simone kɛɛ akɛ: “Mibɔɔ mɔdɛŋ koni maya nɔ maná jwɛŋmɔ kpakpa. Mikaseɔ nii ni mikɛ mihe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli daa, ni miyaa nɔ misɔleɔ. Mibɔɔ mɔdɛŋ hu ni mikɛ mɛi ni yɔɔ miishɛɛ lɛ abɔ, ni mibɔɔ mɔdɛŋ koni maye mabua mɛi krokomɛi hu.” Tsuijurɔ ni tamɔ nɛkɛ haa anáa miishɛɛ babaoo, taakɛ Biblia lɛ po woɔ wɔ hewalɛ lɛ, akɛ: “Nyɛ jalɔi, nyɛmii ashɛa nyɛhe yɛ Yehowa mli, ni nyɛmli afilia nyɛ, ni nyɛbɔa oshe kɛ nyamɔ, nyɛ mɛi fɛɛ ni nyɛja yɛ nyɛtsuii amli lɛ!”—Lala 32:11.

“Naanyo sumɔɔ mɔ bei fɛɛ mli, ni afɔ lɛ akɛ nyɛmi ha haomɔ be.” (Abɛi 17:17) Ní wɔɔgba mɔ ko ni wɔsumɔɔ esane loo ni wɔɔgba ŋaawolɔ ko ni wɔkɛ wɔhe fɔ̃ɔ enɔ lɛ wɔteemɔŋ sane lɛ baanyɛ aye abua wɔ koni wɔye susumɔi gbohii anɔ, ni wɔjie kɛjɛ wɔjwɛŋmɔ mli dani susumɔi nɛɛ aye wɔnɔ kwraa. Sane ni wɔkɛ mɛi krokomɛi aaagba lɛ baanyɛ aye abua wɔ koni wɔkwɛ nibii yɛ gbɛ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni hi jogbaŋŋ nɔ. Simone kɛɛ akɛ: “Bɔ ni onuɔ nii ahe ohaa lɛ he ni ooowie lɛ yeɔ ebuaa waa diɛŋtsɛ. Ehe miihia ni okɛɛ mɔ ko bɔ ni onuɔ he ohaa. Bei pii lɛ, bɔ ni onuɔ nii ahe ohaa lɛ kpo ni ooojie lɛ bafeɔ nɔ diɛŋtsɛ ni he hiaa.” Nakai feemɔ baaye ebua bo koni ona anɔkwale ni yɔɔ abɛbua nɛɛ mli, nɔ ni kɛɔ akɛ: “Gbɔmɔ tsui mli ŋkɔmɔyeli haa edɔɔ kɔmɔɔ; shi wiemɔ kpakpa haa emii shɛɔ ehe.”—Abɛi 12:25.

Nɔ ni Obaanyɛ Ofee

Wɔsusu Biblia mli shishitoo mlai babaoo ni yɔɔ miishɛɛ ni abaanyɛ akɛtsu nii ni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔye susumɔi gbohii anɔ ni wɔná miishɛɛ babaoo lɛ ateŋ fioo ko pɛ he. Kɛ oji mɛi ni susuɔ akɛ sɛɛnamɔ bɛ amɛhe lɛ ateŋ mɔ ko lɛ, no lɛ wɔmiiwo bo hewalɛ koni opɛi Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ji Biblia lɛ mli jogbaŋŋ kɛmɔ shi. Lé bɔ ni ooofee oná ohe jwɛŋmɔ kpakpa kɛ okɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ he jwɛŋmɔ kpakpa yɛ gbɛ ni ja jogbaŋŋ ni hi nɔ. Eji wɔhiɛnɔkamɔ diɛŋtsɛ akɛ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli gbɛtsɔɔmɔ nɔ lɛ, obaanyɛ oná miishɛɛ babaoo yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni ofeɔ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 6 Atsɔɔ Ŋmalɛ nɛɛ mli fitsofitso yɛ baafa 22 kɛ 23 lɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Biblia mli shishitoo mlai ni akɛaatsu nii lɛ haa anáa miishɛɛ