Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Obaajie Nyɔŋmɔ Anunyam Lɛ Kpo?

Ani Obaajie Nyɔŋmɔ Anunyam Lɛ Kpo?

Ani Obaajie Nyɔŋmɔ Anunyam Lɛ Kpo?

“Wɔjieɔ . . . Yehowa anunyam lɛ kpo tamɔ ashwishwɛ.”—2 KORINTOBII 3:18, NW.

1. Mɛni Mose na, ni mɛni ba yɛ no sɛɛ?

EJI ninaai ni yɔɔ naakpɛɛ waa ní adesa ko ena pɛŋ lɛ ateŋ ekome. Beni Mose kome yɔɔ Sinai Gɔŋ lɛ yiteŋ lɛ, atsu nibimɔ ko ni efɔɔɔ kaa ní ebi lɛ he nii aha lɛ. Ajie nɔ ko ni adesa ko enako pɛŋ atsɔɔ lɛ, no ji Yehowa anunyam lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Mose enaaa Yehowa diɛŋtsɛ. Akɛni Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpɛ́ɔ waa hewɔ lɛ, adesa ko nyɛŋ ana lɛ ni eyi aná wala. Enɛ hewɔ lɛ, bɔni afee ni Mose yi aná wala lɛ, Yehowa kɛ “[e]nine” tsĩ enɔ beni E-hoɔ lɛ, ni ekã shi faŋŋ akɛ enajiaŋdamɔlɔ bɔfo ko ji mɔ ni ekɛtsu nii yɛ sane nɛɛ mli. Beni Yehowa ho sɛɛ lɛ, ejie enine yɛ Mose nɔ bɔni afee ni ena Nyɔŋmɔ anunyam lɛ sɛɛ kpɛmɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, Yehowa tsɔ bɔfo ko nɔ ekɛ Mose wie. Biblia lɛ tsɔɔ nɔ ni ba yɛ sɛɛ mli lɛ mli akɛ: “Ni eba mli akɛ, beni Mose jɛ Sinai gɔŋ lɛ nɔ ekpeleke shi lɛ, . . . akɛni ekɛ [Yehowa] lɛ wie hewɔ lɛ ehã ehiɛ ekpɛ́.”—2 Mose 33:18–34:7, 29.

2. Mɛni bɔfo Paulo ŋma yɛ anunyam ní Kristofoi jieɔ lɛ kpo lɛ he?

2 Ŋɔɔ lɛ akɛ no mli lɛ ofata Mose he yɛ gɔŋ lɛ nɔ. Kwɛ bɔ ni Ofe lɛ anunyam ní kpɛ́ɔ halaŋŋ kɛ egbee ni ooonu lɛ baaha omli afili bo aha! Ni kwɛ hegbɛ ni eeeji akɛ ooofata Mose ni ji Mla kpaŋmɔ lɛ teŋdamɔlɔ lɛ he kɛkpeleke shi yɛ Sinai Gɔŋ lɛ nɔ! Shi kɛlɛ, ani ole akɛ yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, anɔkwa Kristofoi jieɔ Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo yɛ gbɛ ni da kwraa nɔ fe Mose fee lɛ? Nɛkɛ anɔkwa sane ni haa asusuɔ nii ahe nɛɛ je kpo yɛ wolo ko ni bɔfo Paulo ŋma lɛ mli. Eŋma akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ‘jieɔ Yehowa anunyam lɛ kpo tamɔ ashwishwɛ.’ (2 Korintobii 3:7, 8, 18) Yɛ shishinumɔ ko naa lɛ, Kristofoi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ nɔ lɛ hu jieɔ Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo.

Bɔ ni Kristofoi Jieɔ Nyɔŋmɔ Anunyam lɛ Kpo Amɛhaa

3. Yehowa he nilee ní wɔyɔɔ lɛ fe nɔ ni Mose ná lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

3 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo? Mose na Yehowa, ni enu egbee hu, shi ebɛ lɛ nakai yɛ wɔgbɛfaŋ. Shi kɛlɛ, wɔyɛ Yehowa he nilee babaoo ní Mose náaa eko. Mose egbo aaafee afii 1,500 sɛɛ dani Yesu pue akɛ Mesia. No hewɔ lɛ, bɔ ni fee ni Yesu ní gbo koni ekpɔ̃ adesai kɛjɛ esha kɛ gbele nyɔŋyeli mli lɛ wo Mla lɛ obɔ eha lɛ ji nɔ ko ni Mose leee. (Romabii 5:20, 21; Galatabii 3:19) Kɛfata he lɛ, Yehowa yiŋtoo ni yɔɔ nyam ní kɔɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ kɛ shikpɔŋ nɔ Paradeiso ní maŋtsɛyeli nɛɛ kɛbaaba lɛ he nilee fioo ko pɛ Mose yɔɔ. No hewɔ lɛ, jeee wɔhiŋmɛi diɛŋtsɛ wɔkɛnaa Yehowa anunyam lɛ, shi moŋ nibii ni wɔheɔ wɔyeɔ ní damɔ Biblia tsɔɔmɔi anɔ lɛ nɔ wɔtsɔɔ wɔfeɔ nakai. Agbɛnɛ hu, jeee ŋwɛibɔfo ko nɔ wɔtsɔɔ wɔnuɔ Yehowa gbee, shi moŋ wɔtsɔɔ Biblia lɛ, ni titri lɛ, Sanekpakpai ní wieɔ Yesu tsɔɔmɔi kɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ahe yɛ gbɛ ni yɔɔ miishɛɛ nɔ lɛ anɔ wɔfeɔ nakai.

4. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ tsɔɔ amɛjieɔ Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo? (b) Mɛɛ gbɛ̀i anɔ mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ ákɛ amɛbaahi shikpɔŋ nɔ lɛ aaatsɔ amɛjie Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo?

4 Eyɛ mli akɛ Kristofoi ejieee Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo kɛtsɔ anunyam nɛɛ ní aaakpɛ́lɛ yɛ amɛhiɛ nɔ moŋ, shi amɛhiɛ kpɛ́lɛɔ yɛ gbɛ ko nɔ beni amɛgbaa mɛi krokomɛi Yehowa sui kɛ eyiŋtoo ni yɔɔ nyam lɛ ahe sane lɛ. Gbalɔ Yesaia gba akɛ, yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ ‘baajaje Yehowa anunyam lɛ amɛtsɔɔ yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ.’ (Yesaia 66:19) Agbɛnɛ hu, wɔkaneɔ yɛ 2 Korintobii 4:1, 2 akɛ: “Ákɛ nɔ ni wɔhiɛ nɛkɛ sɔɔmɔ nɛɛ, . . . wɔgu hiɛgbejianii ní aŋɔtee lɛ, ni wɔbaaa wɔjeŋ yɛ kutumpɔo mli, ni asaŋ wɔfutuuu Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ, shi moŋ wɔkɛ anɔkwale lɛ kpojiemɔ lɛ jieɔ wɔhe wɔtsɔɔ gbɔmɛi ahenilee fɛɛ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.” Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni ji “kpaŋmɔ hee lɛ he sɔɔlɔi” lɛ ahe titri Paulo wieɔ yɛ biɛ lɛ. (2 Korintobii 3:6) Amɛsɔɔmɔ lɛ ená mɛi akpekpei abɔ anɔ hewalɛ, ni amɛná hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ nɔ. Kui enyɔ nɛɛ fɛɛ asɔɔmɔ lɛ biɔ ní amɛjie Yehowa anunyam lɛ kpo kɛtsɔ amɛnitsɔɔmɔ kɛ agbɛnɛ hu bɔ ni amɛhiɔ shi amɛhaa lɛ anɔ. Eji woo kɛ sɔ̃ hu ní kã wɔ nɔ ákɛ wɔjie Ŋwɛi Flooflo Nyɔŋmɔ lɛ anunyam lɛ kpo!

5. Bɔ ni wɔshwereɔ yɛ Nyɔŋmɔjamɔ mli lɛ maa mɛni nɔ mi?

5 Taakɛ Yesu gba lɛ, aashiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ yɛ jeŋ fɛɛ ŋmɛnɛ. (Mateo 24:14) Aŋkroaŋkroi ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli miibo sanekpakpa lɛ toi kɛ miishɛɛ, ni amɛmiifee tsakemɔi yɛ amɛshihilɛ mli bɔni afee ni amɛfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. (Romabii 12:2; Kpojiemɔ 7:9) Taakɛ mra be mli Kristofoi lɛ fee lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛfɔ̃ɔ nii ni amɛna kɛ nii ni amɛnu lɛ ahe wiemɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 4:20) Ŋmɛnɛ, mɛi fe akpekpei ekpaa miijie Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo, ni enɛ ji gbɔmɛi ayifalɛ ni fe fɛɛ ní kɛ amɛhe ewo nifeemɔ ni tamɔ nakai mli yɛ adesai ayinɔsane mli. Ani ofata mɛi nɛɛ ahe? Bɔ ni Nyɔŋmɔ webii eshwere ehã yɛ ejamɔ mli lɛ kɛ odaseyeli ní tsɔɔ mɔ yiŋ hãa ákɛ Yehowa jɔɔmɔ kɛ ehebuu yɛ amɛnɔ. Henyɛlɔi babaoo ní amɛgbá amɛwo wɔ lɛ hãa anaa faŋŋ akɛ Yehowa mumɔ lɛ yɛ wɔ nɔ. Agbɛnɛ, nyɛhaa wɔsusua nɔ̃ hewɔ ní mumɔ nɛɛ yɔɔ wɔ nɔ lɛ he wɔkwɛa.

Anyɛŋ Aha Nyɔŋmɔ Webii Abu Amɛnaa

6. Mɛni hewɔ ebiɔ hemɔkɛyeli kɛ ekãa ní onyɛ ofĩ Yehowa sɛɛ lɛ?

6 Ŋɔɔ lɛ akɛ atsɛ́ bo yɛ kojomɔhe koni obaye odase oshi awuiyelɔ ko ni yitsoŋ wa waa. Ole akɛ awuiyelɔ nɛɛ yɛ asafo ko ni he wa, ni ákɛ ebaafee nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ ehewalɛ mli bɔni afee ni ekɛtsĩ bo gbɛ koni okakpa ehe mama. Kɛ́ obaanyɛ oye odase oshi awuiyelɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, no lɛ ebaabi ni oná ekãa kɛ agbɛnɛ hu nɔmimaa ákɛ kojolɔi lɛ baabu ohe kɛjɛ ehe. Wɔyɛ shihilɛ ko ni tamɔ nakai mli. Yehowa kɛ eyiŋtoi lɛ ahe odase ní wɔyeɔ lɛ tsɔɔ akɛ wɔmiiye odase wɔmiishi Satan Abonsam kɛmiikpa ehe mama ákɛ eji gbɔmɔgbelɔ kɛ amalelɔ ní shishiuɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ. (Yohane 8:44; Kpojiemɔ 12:9) Ebiɔ hemɔkɛyeli kɛ ekãa ní onyɛ ofĩ Yehowa sɛɛ ní ote shi oshi Abonsam.

7. Satan ená mɛi babaoo anɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni ebɔɔ mɔdɛŋ koni efee?

7 Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa ji Ofe. Eyɛ hewalɛ kwraa fe Satan, ni ehewalɛ lɛ sɛɛ efooo hu. Jeee ákɛ Yehowa baanyɛ ebu wɔhe kɛkɛ, shi moŋ eyɛ he miishɛɛ hu ákɛ eeefee nakai, ni wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa yɛ enɛ he kɛ́ wɔjɛ anɔkwayeli mli wɔsɔmɔ lɛ. (2 Kronika 16:9) Shi kɛlɛ, Satan ji daimonioi kɛ adesai ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ anɔ lumɔ. (Mateo 12:24, 26; Yohane 14:30) Akɛni ashɛ Satan afɔ̃ shikpɔŋ lɛ nɔ ní “egiri” hewɔ lɛ, ekɛ mlifu teɔ shi ewoɔ Yehowa tsuji, ni ekɛ mɛi ni yɔɔ ekudɔmɔ shishi lɛ tsuɔ nii koni ebɔ mɔdɛŋ ni eha mɛi fɛɛ ni shiɛɔ sanekpakpa lɛ abu amɛnaa. (Kpojiemɔ 12:7-9, 12, 17) Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ efeɔ enɛ? Kɛ́ hooo kwraa lɛ, etsɔɔ gbɛ̀i etɛ anɔ etsuɔ enɛ he nii.

8, 9. Mɛɛ gbɛ nɔ Satan tsɔɔ ekɛ suɔmɔ ní anáa ahaa shihilɛ mli nibii tsuɔ nii kɛlakaa mɔ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ wɔnanemɛi ahalamɔ mli lɛ?

8 Shihilɛ mli nibii asɛɛdii ji gbɛ kome ni Satan tsɔɔ nɔ ebɔɔ mɔdɛŋ koni ejie wɔjwɛŋmɔ kɛjɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Adesai babaoo ni yɔɔ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ ji shika suɔlɔi, hesuɔlɔi, kɛ mɛi ni sumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ. Amɛsumɔɔɔ Nyɔŋmɔ. (2 Timoteo 3:1-4) Akɛni daa gbi shihilɛ mli nifeemɔi ehé mɛi babaoo abe fɛɛ hewɔ lɛ, ‘amɛbooo’ sanekpakpa ni wɔkɛyahaa amɛ lɛ toi. Amɛsumɔɔɔ kwraa akɛ amɛkaseɔ Biblia mli anɔkwalei lɛ. (Mateo 24:37-39) Subaŋ ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ atsɛŋe wɔ, ni eha wɔbɔi wɔdɔ̃i wɔɔ yɛ mumɔŋ. Kɛ́ wɔná suɔmɔ wɔha heloonaa nibii kɛ shihilɛ mli ŋɔɔmɔyelii lɛ, no lɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ he baajɔ.—Mateo 24:12.

9 Enɛ hewɔ lɛ, Kristofoi kwɛɔ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ amɛnanemɛi ahalamɔ mli. Maŋtsɛ Salomo ŋma akɛ: “Mɔ ni kɛ nilelɔi nyiɛɔ lɛ, eeetsɔ nilelɔ; shi mɔ ni kɛ kwashiai bɔɔ lɛ, eeená amane.” (Abɛi 13:20) Eba akɛ wɔkɛ mɛi ni jieɔ Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo lɛ ‘aaanyiɛ.’ Kwɛ bɔ ni enɛ feemɔ yɔɔ miishɛɛ hã! Kɛ́ wɔkɛ wɔmumɔŋ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ anaa yakpe shi yɛ wɔkpeei kɛ nifeemɔi krokomɛi ashishi lɛ, suɔmɔ kpo ni amɛjieɔ, amɛhemɔkɛyeli, miishɛɛ ni amɛyɔɔ, kɛ agbɛnɛ hu amɛnilee lɛ woɔ wɔ hewalɛ. Naanyobɔɔ kpakpa ni tamɔ nɛkɛ lɛ woɔ wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔbaaya nɔ wɔtsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli hewalɛ.

10. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Satan kɛ fɛoyeli tsuɔ nii koni enine ashɛ mɛi ni jieɔ Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo lɛ anɔ?

10 Fɛoyeli ji gbɛ ni ji enyɔ ní Satan tsɔɔ nɔ ebɔɔ mɔdɛŋ koni etsĩ Kristofoi fɛɛ anaa ní amɛkajie Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo. Esaaa akɛ ŋaatsɔɔ nifeemɔ nɛɛ feɔ wɔ naakpɛɛ. Beni Yesu tsuɔ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ, aye ehe fɛo—aŋmɔ lɛ, ali lɛ, afee lɛ niseniianii, ni atsɛ̃ lajɔ po ashwie ehiɛ. (Marko 5:40; Luka 16:14; 18:32) Aye mra be mli Kristofoi lɛ hu ahe fɛo. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:13; 17:32) Akɛ Yehowa tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu yeɔ yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ. Bɔfo Petro tsɔɔ akɛ yɛ anɔkwale mli lɛ, abaatsɛ́ amɛ “amale gbalɔi” po. Petro gba akɛ: “Naagbee gbii lɛ anɔ lɛ hefɛoyelɔi aaaba kɛ hefɛoyeli, mɛi ní aaanyiɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛkɔnɔi lɛ anaa, ni amɛaakɛɛ: Nɛgbɛ ebaa lɛ he shiwoo lɛ yɔɔ? ejaakɛ . . . bɔ ni nibii yɔɔ kɛjɛ jeŋbɔɔ shishijee mli lɛ, nakai nɔŋŋ amɛyɔɔ nɛɛ.” (2 Petro 3:3, 4) Ayeɔ Nyɔŋmɔ webii ahe fɛo akɛ amɛleee nɔ ni yaa nɔ. Abuɔ jeŋba he shishitoo mlai ní yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ ákɛ amɛbe eho. Kɛha mɛi babaoo lɛ, shɛɛ sane ni wɔshiɛɔ lɛ ji kwashiai asane. (1 Korintobii 1:18, 19) Ákɛ Kristofoi lɛ, ekolɛ abaaye wɔhe fɛo yɛ skul, yɛ nitsumɔhe, kɛ yɛ bei komɛi amli po lɛ, yɛ weku kɔkrɔɔ lɛ mli. Kɛlɛ, enɛ ejeee wɔnijiaŋ wui, shi moŋ wɔyaa nɔ wɔjieɔ Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo kɛtsɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ, ejaakɛ wɔkɛ Yesu kpāa gbee akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ anɔkwaleŋ.—Yohane 17:17.

11. Mɛɛ gbɛ nɔ Satan kɛ yiwaa etsu nii yɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ koni eha Kristofoi abu amɛnaa lɛ mli?

11 Shitee-kɛwoo loo yiwaa ji ŋaatsɔɔ nifeemɔ ni ji etɛ ni Abonsam kɛtsuɔ nii yɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ koni eha wɔbu wɔnaa lɛ mli. Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Amɛaajie nyɛ amɛwo amanehulu mli, ní agbe nyɛ; ni migbɛi lɛ hewɔ lɛ jeŋmaji fɛɛ aaanyɛ̃ nyɛ.” (Mateo 24:9) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ákɛ Yehowa Odasefoi lɛ, wɔkɛ yiwaai ni naa wawai ekpe yɛ maji srɔtoi amli. Wɔle akɛ kɛjɛ blema tɔ̃ɔ ni Yehowa gba akɛ hetsɛ̃ loo nyɛ̃ɛ baahi mɛi ni sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni sɔmɔɔ Satan Abonsam lɛ ateŋ. (1 Mose 3:15) Kɛfata he lɛ, wɔle akɛ kɛ́ wɔtee nɔ wɔye anɔkwa yɛ kaai amli lɛ, wɔkɛ nakai feemɔ tsɔɔ akɛ eja akɛ Yehowa yeɔ nɔ akɛ jeŋ muu maŋtsɛ. Enɛ ní wɔɔle lɛ baanyɛ aha wɔfĩ shi shiŋŋ yɛ shihilɛi ni mli wawai fe nine lɛ po amli. Kɛ́ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaaya nɔ wɔjie Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo lɛ, no lɛ yiwaa ko nyɛŋ aha wɔbu wɔnaa kɛya naanɔ.

12. Kɛ́ Satan kɛ shitee-kɛwoo ba wɔ nɔ ní wɔtee nɔ wɔye anɔkwa lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔná miishɛɛ?

12 Ani okpooɔ nibii ni je lɛ mlibii kɛlakaa mɔ lɛ, ni asaŋ oyaa nɔ ohiɔ shi akɛ anɔkwafo yɛ hefɛoyeli kɛ shitee-kɛwoo fɛɛ sɛɛ? Kɛ́ nakai ni lɛ, no lɛ oyɛ yiŋtoo kpakpa ni ooodamɔ nɔ oná miishɛɛ. Yesu ma nɔ mi eha esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Ajɔɔ nyɛ, kɛji ajɛ́ nyɛ ni awa nyɛ yi ni amale awie nyɛhe efɔŋ fɛɛ efɔŋ yɛ mihewɔ lɛ. Nyɛnyaa ni nyɛmli afilia nyɛ; shi nyɛnyɔmɔwoo fá yɛ ŋwɛi; ejaakɛ nakai amɛwa gbalɔi ni tsɔ nyɛhiɛ lɛ ayi.” (Mateo 5:11, 12) Otsui shi ní otoɔ lɛ haa anaa akɛ Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ ni yɔɔ hewalɛ waa lɛ yɛ onɔ, ni ewoɔ bo hewalɛ koni ojie enunyam lɛ kpo.—2 Korintobii 12:9.

Yehowa Yeɔ Ebuaa Wɔ ni Wɔtoɔ Wɔtsui Shi

13. Mɛɛ yiŋtoo titri hewɔ wɔtoɔ wɔtsui shi yɛ wɔ-Kristofoi ashiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

13 Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa kɛ enunyam lɛ kpojiemɔ he miishɛɛ ni wɔyɔɔ lɛ ji yiŋtoo titri ní haa wɔtoɔ wɔtsui shi yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Adesai sumɔɔ koni amɛkase mɛi ni amɛsumɔɔ amɛsane ní amɛbuɔ amɛ lɛ, shi yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni sa jogbaŋŋ ákɛ aaakase lɛ. Suɔmɔ babaoo ní eyɔɔ lɛ hã etsu e-Bi lɛ kɛba shikpɔŋ nɔ koni ebaye anɔkwale lɛ he odase, ní ekpɔ̃ adesai ní feɔ toiboo lɛ. (Yohane 3:16; 18:37) Taakɛ eji yɛ Nyɔŋmɔ gbɛfaŋ lɛ, wɔmiisumɔ koni mɛi fɛɛ atsake amɛtsui ni ahere amɛyiwala; no hewɔ ni wɔyashiɛɔ wɔhaa amɛ lɛ. (2 Petro 3:9) Nɛkɛ shwelɛ nɛɛ kɛ agbɛnɛ hu wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔbaakase Nyɔŋmɔ lɛ kanyaa wɔ koni wɔya nɔ wɔjie enunyam lɛ kpo kɛtsɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ ewoɔ wɔ hewalɛ koni wɔto wɔtsui shi yɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli?

14 Shi yɛ fɛɛ mli lɛ, Yehowa ji mɔ ni woɔ wɔ hewalɛ ni wɔnyɛɔ wɔtoɔ wɔtsui shi yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Etsɔɔ emumɔ lɛ, esafo lɛ, kɛ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ anɔ eyeɔ ebuaa wɔ, ni ewajeɔ wɔ hu. Yehowa yeɔ ebuaa mɛi ni sumɔɔ akɛ amɛjie enunyam lɛ kpo lɛ ni ‘amɛtoɔ amɛtsui shi.’ Eboɔ wɔsɔlemɔi atoi, ni eduroɔ wɔ nilee hu koni wɔnyɛ wɔdamɔ kaai anaa. (Romabii 15:5; Yakobo 1:5) Kɛfata he lɛ, Yehowa haaa aka wɔ fe bɔ ni wɔɔnyɛ naa wɔdamɔ. Kɛ́ wɔkɛ wɔhe fɔ̃ Yehowa nɔ lɛ, no lɛ ebaaje gbɛ eha wɔ bɔni afee ni wɔnyɛ wɔya nɔ wɔjie enunyam lɛ kpo.—1 Korintobii 10:13.

15. Mɛni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔtoɔ wɔtsui shi?

15 Wɔtsui shi ní wɔtoɔ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ yeɔ odase akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɛ wɔ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Ŋɔɔ lɛ akɛ mɔ ko hã bo nitsumɔ akɛ oja bodobodo pɔtɛɛ ko ohã mɛi kɛjɛ shĩa kɛya shĩa. Mɔ lɛ fã bo akɛ okɛ bo diɛŋtsɛ oshika atsu nitsumɔ nɛɛ, ni okɛ be ni okɛbaatsu bo diɛŋtsɛ onibii ahe nii lɛ atsu enɛ. Beni obɔi nitsumɔ lɛ hu etsɛɛɛ kɛkɛ ni ona akɛ mɛi fioo komɛi pɛ nyaa obodobodo lɛ he; mɛi komɛi po miite shi amɛmiiwo bo yɛ mɔdɛŋ ni obɔɔ yɛ bodobodo lɛ jaa mli. Ani osusuɔ akɛ obaaya nɔ otsu nitsumɔ nɛɛ? Ekolɛ ofeŋ nakai. Kɛlɛ, ekolɛ afii babaoo nɛ ni okɛ ohe wo sanekpakpa lɛ jajemɔ mli, ni okɛ bo diɛŋtsɛ obe kɛ oshika tsuɔ enɛ. Mɛni hewɔ? Ani jeee suɔmɔ ni oyɔɔ kɛha Yehowa kɛ agbɛnɛ hu emumɔ lɛ ní ekɛyeɔ ebuaa bo ni otoɔ otsui shi, ni no haa omɔdɛŋbɔi lɛ woɔ yibii lɛ hewɔ? Ekã shi faŋŋ akɛ no hewɔ!

Nitsumɔ ni Hiɛ Kpaŋ Nɔ

16. Mɛɛ sɛɛnamɔ baajɛ wɔtsui shi ní wɔtoɔ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ mli abaha wɔ kɛ mɛi ni boɔ wɔ toi lɛ hu?

16 Kpaŋmɔ hee lɛ he nitsumɔ lɛ ji nikeenii ko ni anyɛŋ akɛ nɔ ko ato he. (2 Korintobii 4:7) Nakai nɔŋŋ Kristofoi ashiɛmɔ nitsumɔ ní tooi krokomɛi lɛ tsuɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ hu ji nitsumɔ ko ni nɔ bɛ. Kɛ́ otee nɔ oto otsui shi yɛ oshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, no lɛ taakɛ Paulo wie yɛ wolo ni eŋma Timoteo lɛ mli lɛ, obaanyɛ ‘ohere bo diɛŋtsɛ kɛ mɛi ni boɔo toi lɛ fɛɛ yiwala.’ (1 Timoteo 4:16) Susumɔ nɔ ni enɛ tsɔɔ lɛ he okwɛ. No ji akɛ sanekpakpa lɛ ní oshiɛɔ lɛ haa mɛi krokomɛi náa hegbɛ akɛ amɛaahi shi kɛya naanɔ. Obaanyɛ oha naanyobɔɔ ni mli wa abakã okɛ mɛi ni oyeɔ obuaa amɛ yɛ mumɔŋ lɛ teŋ. Kwɛ miishɛɛ ní oooná ákɛ okɛ mɛi ni oye obua amɛ ni amɛkase Nyɔŋmɔ he nii lɛ aaahi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso mli! Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛhiɛ kpaŋ mɔdɛŋ ni obɔ ní oye obua amɛ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Kwɛ miishɛɛ sane ni enɛ ji!

17. Mɛni hewɔ esoro wɔgbii nɛɛ kwraa yɛ adesai ayinɔsane mli lɛ?

17 Oyɛ be ko ni esoro lɛ kwraa yɛ adesai ayinɔsane mli lɛ mli. Ashiɛŋ sanekpakpa lɛ yɛ adesai ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ ateŋ dɔŋŋ. Noa hi shi yɛ gbɔmɛi ni tamɔ nakai ateŋ. Kwɛ bɔ ni emii baashɛ ehe eha ákɛ ekɛ anɔkwayeli fee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛtsɔ adeka ní ekpɛ, ní atsɔ nɔ akɛhere lɛ kɛ eweku lɛ yiwala lɛ nɔ! (Hebribii 11:7) Bo hu obaanyɛ oná miishɛɛ ni tamɔ nakai. Susumɔ bɔ ni obaanu he oha kɛ́ oyɛ jeŋ hee lɛ mli ní oosusu nibii ní ofee yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ ahe, ní ole krɛdɛɛ akɛ ofee bɔ fɛɛ bɔ ni ooonyɛ ni okɛha Maŋtsɛyeli lɛ he nibii tee hiɛ lɛ he okwɛ.

18. Mɛɛ nɔmimaa kɛ hewalɛwoo Yehowa kɛhaa etsuji?

18 Belɛ nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔjiea Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo. Abaakai enɛ ní wɔfeɔ lɛ kɛbaaya naanɔ. Yehowa hu kaiɔ wɔnitsumɔi lɛ. Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ jeee mɔ ni yeɔ sane ni ejaaa ni ehiɛ aaakpa nyɛnitsumɔ lɛ nɔ kɛ suɔmɔ deŋme ni nyɛgbo yɛ egbɛi lɛ ahewɔ, ni nyɛkɛsɔmɔ mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ, ni nyɛsaa nyɛsɔmɔɔ amɛ lolo lɛ. Shi wɔmiitao akɛ nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ atsɔɔ nɛkɛ mɔdɛŋbɔɔ nɛɛ nɔŋŋ, koni ama nɔhiɛkamɔ lɛ nɔ mi kɛyashi naagbee, koni nyɛkafee kpɔkee, shi moŋ nyɛkɔ mɛi ní tsɔɔ hemɔkɛyeli kɛ tsuishitoo nɔ náa shiwoi lɛ anane.”—Hebribii 6:10-12.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi tsɔɔ amɛjieɔ Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo?

• Mɛni ji ŋaai ní Satan tsɔ̃ɔ yɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ koni eha Nyɔŋmɔ webii abu amɛnaa lɛ ateŋ ekomɛi?

• Mɛni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɛ wɔ nɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Anunyam kpɛ́ yɛ Mose hiɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 16, 17]

Wɔjieɔ Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli