Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Ani kɔmpiuta nɔ shwɛmɔi ni awuiyeli yɔɔ mli ni akɛhe aaawo mli lɛ baanyɛ afite mɔ kɛ Yehowa teŋ wekukpãa?

Maŋtsɛ David ni hi shi yɛ blema Israel lɛ ŋma akɛ: “Yehowa lɛ, jalɔ moŋ ekaa; shi mɔ fɔŋ kɛ mɔ ni sumɔɔ yiwalɛ lɛ, esusuma nyɛ̃ɔ amɛ.” (Lala 11:5) Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “nyɛ̃ɛ” lɛ baanyɛ ahiɛ shishinumɔ kroko ni ji “henyɛlɔ.” No hewɔ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ yiwalɛ nifeemɔ lɛ miifee ehe Nyɔŋmɔ henyɛlɔ. Kɛ́ nakai ji sane lɛ, belɛ, sanebimɔ ni esa akɛ wɔsusu he ji akɛ: Ani kɔmpiuta nɔ shwɛmɔi komɛi ni wɔkɛ wɔhe baawo mli lɛ baanyɛ aha wɔnya yiwalɛ nifeemɔi ahe?

Kɔmpiuta nɔ shwɛmɔi ni yiwalɛ nifeemɔi yɔɔ mli lɛ woɔ tawuu nii kɛ nitsumɔ he hewalɛ. Bei babaoo lɛ, amɛtsɔɔ mɔ ni kɛshwɛɔ lɛ bɔ ni awuɔ ta ahaa. Wolo tɛtrɛɛ ni ji The Economist lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Kɔmpiuta nɔ shwɛmɔi ebatsɔ nɔ titri ni akɛtsɔseɔ Amerika asraafoi lɛ. Aahɔ̃ɔ shwɛmɔi nɛɛ ni asraafoi lɛ kɛtsuɔ nii lɛ ekomɛi yɛ shwapoi amli kɛ jaji anɔ.”

Eji anɔkwale akɛ mɛi ni kɛ kɔmpiuta nɔ shwɛmɔi ni yiwalɛ nifeemɔi yɔɔ mli lɛ shwɛɔ lɛ yeee gbɔmɛi diɛŋtsɛ awui ko. Shi mɛni hiɛtserɛjiemɔ henɔ nɛɛ jieɔ lɛ kpo yɛ nɔ ni ekolɛ eyaa nɔ yɛ mɛi nɛɛ atsuii amli lɛ he? (Mateo 5:21, 22; Luka 6:45) Te obaamu sane naa oha tɛŋŋ yɛ mɔ ko ni náa kakla ni atsuɔ mɛi, tu tswaa, kpá ni ahaa mɛi jeɔ, kɛ gbɔmɔ gbee he mfonirii ahe miishɛɛ lɛ he oha tɛŋŋ? Ni kɛ́ mɔ nɛɛ kɛ ehe woɔ yiwalɛ nifeemɔi ahe yaka yiŋsusumɔi nɛɛ amli ŋmɛlɛtswai babaoo daa otsi, ni enyɛɛɛ ekpa shwɛmɔi nɛɛ hu? Kɛ́ hooo lɛ, obaamu sane naa akɛ mɔ nɛɛ miiná suɔmɔ kɛmiiha yiwalɛ nifeemɔ, tamɔ bɔ ni mɔ ni kwɛɔ bɔlɛnamɔ he mfonirii lɛ náa jeŋba shara he akɔnɔi lɛ pɛpɛɛpɛ.—Mateo 5:27-29.

Te nyɛ̃ɛ ni Yehowa yɔɔ kɛha mɔ ni sumɔɔ yiwalɛ nifeemɔ lɛ mli wa ha tɛŋŋ? David kɛɛ akɛ Yehowa ‘nyɛ̃ɔ nakai mɔ lɛ diɛŋtsɛ.’ Yehowa ha ana bɔ ni enyɛ̃ɔ mɛi ni sumɔɔ yiwalɛ nifeemɔ lɛ waa ehaa lɛ yɛ Noa gbii lɛ amli. Yehowa kɛɛ Noa akɛ: “Heloo fɛɛ naagbee eba mihiɛ; ejaakɛ shikpɔŋ lɛ nɔ eyi obɔ̃ kɛ yiwalɛ ni jɛ amɛ; ni naa, mibakpata amɛ kɛ shikpɔŋ lɛ hiɛ.” (1 Mose 6:13) Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kpata adesai fɛɛ ni yɔɔ nakai beaŋ lɛ ahiɛ yɛ amɛyiwalɛ nifeemɔi lɛ ahewɔ. Noa kɛ eweku lɛ ní sumɔɔɔ yiwalɛ nifeemɔ ní amɛ fɛɛ amɛyifalɛ ji kpaanyɔ lɛ pɛ ayi ebaa.—2 Petro 2:5.

Mɛi ni sumɔɔ ni amɛtsɔmɔ Yehowa nanemɛi lɛ ‘kɛ amɛklantei sɔ̃ɔ kɔii, ni amɛkɛ amɛkpɔlɔi hu sɔ̃ɔ adedai.’ Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaakase bɔ ni anáa suɔmɔ ahaa yiwalɛ nifeemɔ lɛ, ‘amɛkaseee tawuu dɔŋŋ.’ (Yesaia 2:4) Bɔni afee ni wɔkã he wɔfee Nyɔŋmɔ nanemɛi ní wɔkatsɔmɔ ehenyɛlɔi lɛ, esa akɛ ‘wɔwi efɔŋ ni wɔfee ekpakpa.’ Esa akɛ ‘wɔtao hejɔlɛ ni wɔnyiɛ no sɛɛ.’—1 Petro 3:11.

Ni kɛ́ wɔji mɛi komɛi ni kɛ vidio shwɛmɔi ni yiwalɛ nifeemɔi yɔɔ mli lɛ shwɛɔ hu? No lɛ esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaasa Yehowa hiɛ kɛtsɔ wɔhe ni wɔɔtsi kɛjɛ nibii ni enyɛ̃ɔ lɛ ahe lɛ nɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ, esa akɛ wɔsɔle wɔbi Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yelikɛbuamɔ koni wɔnyɛ wɔkpa nifeemɔ ni yeɔ mɔ awui yɛ mumɔŋ nɛɛ. Wɔbaanyɛ wɔkpa shwɛmɔi nɛɛ kɛji wɔwo sui tamɔ toiŋjɔlɛ, ejurɔfeemɔ, kɛ henɔyeli, ni enɛɛmɛi baaye abua wɔ koni wɔhi shi yɛ Nyɔŋmɔ gbɛ̀i lɛ kɛ gbeekpamɔ naa.—Luka 11:13; Galatabii 5:22, 23.