Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Yehowa Gbɛ̀i Lɛ Ja Trɔmɔɔ”

“Yehowa Gbɛ̀i Lɛ Ja Trɔmɔɔ”

“Yehowa Gbɛ̀i Lɛ Ja Trɔmɔɔ”

“Yehowa gbɛ̀i lɛ ja trɔmɔɔ, ni jalɔi nyiɛɔ nɔ.”—Hoshea 14:10.

1, 2. Beni Yehowa ŋɔ Israelbii lɛ akɛ ewebii lɛ, te ekɛ amɛ ye eha tɛŋŋ, shi te amɛyafee amɛnii amɛha tɛŋŋ?

BENI Yehowa ŋɔ Israelbii lɛ akɛ ewebii yɛ gbalɔ Mose gbii lɛ amli lɛ, ekɛ amɛ ye yɛ jalɛ gbɛ nɔ. Shi beni shɛɔ afi 700 D.Ŋ.B. afii lɛ ashishijee mli lɛ, no mli lɛ amɛjeŋba ekpɔtɔ aahu akɛ Nyɔŋmɔ bu amɛ fɔ yɛ nifɔjianii ni mli wa ni amɛkɛ amɛhe woɔ mli lɛ hewɔ. Hoshea yitso 10 kɛyashi yitso 14 lɛ maa enɛ nɔ mi.

2 Israelbii lɛ etsɔmɔ osatofoi. Gbɔmɛi ni yɔɔ akutsei nyɔŋma maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ ‘hũ nɔ̃ fɔŋ feemɔ’ ni amɛkpa nɔ̃sha. (Hoshea 10:1, 13) Yehowa kɛɛ akɛ: “Beni Israel ji gbekɛ lɛ, no mli misumɔ lɛ, ni Mizraim tɔ̃ɔ mitsɛ́ mibi lɛ kɛjɛ.” (Hoshea 11:1) Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ jie Israelbii lɛ kɛjɛ nyɔŋyeli mli yɛ Mizraim moŋ, shi nɔ ni amɛkɛda lɛ shi ji amale kɛ shishiumɔ. (Hoshea 12:1) No hewɔ lɛ, Yehowa wo amɛ ŋaa akɛ: “Kpalemɔ kɛya o-Nyɔŋmɔ lɛ ŋɔɔ; hiɛmɔ mɔbɔnalɛ kɛ kojomɔ mli!”—Hoshea 12:7.

3. Mɛni baaba Samaria maŋbii atuatselɔi lɛ anɔ, shi mɛɛ gbɛ nɔ Israelbii lɛ aaatsɔ amɛha ana amɛ mɔbɔ?

3 Abaakpata Samaria maŋbii atuatselɔi lɛ kɛ amɛmaŋtsɛ lɛ hiɛ. (Hoshea 13:11; 14:1) Shi naagbee yitso ni yɔɔ Hoshea gbalɛ lɛ mli lɛ jeɔ shishi kɛ faikpamɔ akɛ: “Israel, kpalemɔ oba Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, ŋɔɔ!” Kɛji Israelbii lɛ tsake amɛtsui ni amɛbi Nyɔŋmɔ dɛŋ eshaifaa lɛ, no lɛ ebaana amɛ mɔbɔ. Yɛ anɔkwale lɛ, esa akɛ amɛkpɛlɛ nɔ akɛ “Yehowa gbɛ̀i lɛ ja trɔmɔɔ,” koni amɛnyiɛ nɔ.—Hoshea 14:2-7, 10.

4. Mɛɛ shishitoo mlai ahe wɔbaasusu yɛ Hoshea gbalɛ lɛ mli?

4 Shishitoo mlai babaoo yɛ Hoshea gbalɛ fã nɛɛ mli ní baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ. Amɛteŋ nɔ ni wɔbaasusu he ji: (1) Yehowa biɔ ni ajá lɛ yɛ gbɛ ni osatofeemɔ bɛ mli nɔ, (2) Yehowa jieɔ anɔkwa suɔmɔ kpo etsɔɔ ewebii, (3) ehe miihia ni wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ daa, (4) Yehowa gbɛ̀i lɛ ja be fɛɛ be, kɛ (5) eshafeelɔi baanyɛ aku amɛsɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ.

Yehowa Biɔ ni Ajá lɛ Yɛ Gbɛ ni Osatofeemɔ Bɛ Mli Nɔ

5. Mɛɛ sɔɔmɔ Nyɔŋmɔ kpáa gbɛ akɛ wɔkɛha lɛ?

5 Yehowa miikpa gbɛ akɛ wɔkɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ baaha lɛ yɛ hetsemɔ mli ní osatofeemɔ bɛ mli. Ni kɛlɛ, Israel tsɔ tamɔ “weintso kusuu” ní wooo yibii. Israelbii lɛ fee ‘afɔleshaa latɛi babaoo’ koni amɛkɛtsu nii yɛ apasa jamɔ mli. Hemɔkɛyeli kwalɔi nɛɛ mamɔ akulashiŋi, ní ekolɛ edamɔ shi kɛha amagai ni amɛshɔ̃ koni amɛkɛtsu nii yɛ apasa jamɔ mli lɛ. Yehowa baakumɔ afɔleshãa latɛi nɛɛ, ni ebaakpata nakai amagai lɛ ahiɛ.—Hoshea 10:1, 2.

6. Bɔni afee ni wɔnyɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ lɛ, mɛɛ su esa akɛ wɔkwa?

6 Yehowa tsuji efeee osato. Ni kɛlɛ, mɛni ji nɔ ni Israelbii lɛ fee? ‘Amɛtsɔmɔ osatofoi’! Eyɛ mli akɛ be ni eho lɛ amɛkɛ Yehowa fee kpaŋmɔ akɛ amɛbaahi shi akɛ maŋ ní amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha lɛ moŋ, shi amɛbatsɔmɔ osatofoi, ni ebu amɛ fɔ yɛ no hewɔ. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ enɛ mli? No ji akɛ, kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Nyɔŋmɔ lɛ, esa akɛ wɔhi shi nakai ní osatofeemɔ bɛ mli. Abɛi 3:32 lɛ bɔɔ kɔkɔ akɛ: “Yehowa miihi kutumpɔfo; shi mɛi ni ja ekɛbɔɔ.” Bɔni afee ni wɔnyɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ lɛ, esa akɛ wɔjie “suɔmɔ ni jɛ tsui ni mli tse kɛ henilee kpakpa kɛ hemɔkɛyeli ni apasa ko bɛ mli lɛ mli” lɛ kpo.—1 Timoteo. 1:5.

Nyɔŋmɔ Jieɔ Anɔkwa Suɔmɔ Kpo Etsɔɔ Ewebii

7, 8. (a) Mɛni baaha Nyɔŋmɔ ajie anɔkwa suɔmɔ kpo etsɔɔ wɔ? (b) Kɛ́ wɔtɔ̃ tɔmɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

7 Kɛ́ wɔjá Yehowa yɛ anɔkwale mli ní osatofeemɔ bɛ mli lɛ, no lɛ ebaajie mlihilɛ loo anɔkwa suɔmɔ kpo etsɔɔ wɔ. Akɛɛ Israelbii ní ye amɛtsui naa sane lɛ akɛ: “Nyɛdũa nii nyɛhaa nyɛhe yɛ jalɛ mli, nyɛkpaa nii yɛ mɔbɔnalɛ naa! Nyɛhũa hayii hu nyɛhaa nyɛhe; ejaakɛ eshɛ be ní akɛtaoɔ Yehowa sɛɛgbɛ kɛyashi beyinɔ ní eeeba ebanɛ jalɛ eha nyɛ.”—Hoshea 10:12.

8 Eji Israelbii lɛ tsake amɛtsui ni amɛtao Yehowa sɛɛ gbɛ kulɛ, kwɛ bɔ ni nibii baaya nɔ jogbaŋŋ aha amɛ! Kulɛ ekɛ miishɛɛ ‘baatsɔse amɛ yɛ jalɛ mli.’ Kɛji wɔtɔ̃ tɔmɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, nyɛhaa wɔtaoa Yehowa sɛɛ gbɛ, wɔsɔle kɛbi edɛŋ eshaifaa, ni wɔbi mumɔŋ yelikɛbuamɔ kɛjɛ Kristofoi asafoŋ onukpai lɛ adɛŋ. (Yakobo 5:13-16) Eba akɛ wɔɔbi gbɛtsɔɔmɔ hu kɛjɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ŋɔɔ, ejaakɛ “mɔ ni dũɔ nii yɛ lɛ diɛŋtsɛ eheloo mli lɛ, eheloo lɛ mli ebaakpa fitemɔ kɛjɛ; shi mɔ ni dũɔ nii yɛ mumɔ mli lɛ, mumɔ lɛ mli nɔŋŋ ebaakpa naanɔ wala kɛjɛ.” (Galatabii 6:8) Kɛji ‘wɔdũ nii yɛ mumɔ mli lɛ,’ no lɛ Nyɔŋmɔ baaya nɔ ejie anɔkwa suɔmɔ kpo etsɔɔ wɔ.

9, 10. Te Hoshea 11:1-4 lɛ kɔɔ Israelbii lɛ ahe ehaa tɛŋŋ?

9 Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa kɛ ewebii yeɔ yɛ suɔmɔ mli be fɛɛ be. Ama enɛ nɔ mi yɛ Hoshea 11:1-4, he ni wɔkaneɔ yɛ akɛ: “Beni Israel ji gbekɛ lɛ, no mli misumɔ lɛ, ni Mizraim tɔ̃ɔ mitsɛ́ mibi lɛ kɛjɛ. . . . Amɛyashã afɔle amɛha Baalim, ni amɛshã tsofa-kɛ-ŋma amɛha amagai. Shi mifee Efraim [Israelbii lɛ] tataa, mihole amɛ yɛ mikpɔkɔiaŋ; shi amɛleee akɛ mitsá amɛ. Gbɔmɛi akpãai mikɛgbala amɛ, kɛ suɔmɔ taŋkpeei hu, ni mifee tamɔ mɔ ni wóɔ apã nɔ yɛ amɛkadaai anɔ, ni mikɛ niyenii ma amɛhiɛ.”

10 Yehowa kɛ Israel to gbekɛ he yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli. Yehowa tsɔɔ Israelbii lɛ nyiɛmɔ, ehole amɛ yɛ ekpɔkɔiaŋ. Ni etee nɔ ekɛ “suɔmɔ taŋkpeei” loo suɔmɔ kpãai gbala amɛ. Mɛɛ nifeemɔ ni taa mɔ tsuiŋ po nɛ! Ŋɔɔ lɛ akɛ oji fɔlɔ ni ooye oobua obi koni ekase nyiɛmɔ nɔ ni ji klɛŋklɛŋ kwraa. Ekolɛ obaakpã onine mli oha lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekolɛ okɛ kpãai baaha obi lɛ koni emɔ mli ni ekagbee shi. Suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ pɛpɛɛpɛ Yehowa yɔɔ kɛha bo. Eyɛ he miishɛɛ akɛ ekɛ “suɔmɔ taŋkpeei” loo suɔmɔ kpãai aaaye ebua bo.

11. Nyɔŋmɔ batsɔ ‘tamɔ mɔ ni wóɔ apã nɔ yɛ mɔ nɔ’ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

11 Yehowa kɛ Israelbii lɛ ye “tamɔ mɔ ni wóɔ apã nɔ yɛ amɛkadaai anɔ, ni [e]kɛ niyenii ma amɛhiɛ.” Gbɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔ ekɛ amɛ ye eha lɛ tamɔ bɔ pɛ ni mɔ wóɔ apã nɔ kɛjɛɔ kooloo ko nɔ loo ejieɔ yɛ ekuɛ bɔni afee ni kooloo lɛ anyɛ aye nii yɛ hejɔlɛ mli feɔ lɛ. Beni Israelbii lɛ ku apã ni kã amɛnɔ ni ji amɛhe shi ní amɛaaba amɛha Nyɔŋmɔ lɛ mli dani amɛyaje amɛhenyɛlɔi lɛ apã ni tsii lɛ shishi. (5 Mose 28:45, 48; Yeremia 28:14) Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔɔgbee wɔhenyɛlɔ ni fe fɛɛ ni ji Satan dɛŋ, ni no ha wɔpiŋ yɛ epã ni tsii lɛ shishi. Yɛ no najiaŋ lɛ, nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔkɛ wɔ-Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ anyiɛa yɛ anɔkwayeli mli.

Okɛ Ohiɛ Afɔ̃ Yehowa nɔ Daa

12. Taakɛ Hoshea 12:7 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛni ebiɔ ni wɔfee bɔni afee ni wɔnyɛ wɔya nɔ wɔkɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ?

12 Bɔni afee ni wɔnyɛ wɔya nɔ wɔkɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ daa. Akɛɛ Israelbii lɛ akɛ: “No hewɔ lɛ kpalemɔ kɛya o-Nyɔŋmɔ lɛ ŋɔɔ; hiɛmɔ mɔbɔnalɛ kɛ kojomɔ mli, ní okwɛ o-Nyɔŋmɔ lɛ gbɛ daa nɛɛ!” (Hoshea 12:7) Hɛɛ, Israelbii lɛ baanyɛ atsɔ mɔbɔnalɛ kpo ni amɛaajie, jalɛsane ni amɛaaye, kɛ ‘amɛhiɛ ni amɛkɛaafɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ daa’ lɛ nɔ amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛji mɛi komɛi ni eshwa amɛhe ni amɛku amɛsɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ. Ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ enyiɛ yɛ anɔkwayeli mli wɔha lɛ, esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaajie mɔbɔnalɛ kpo, ni wɔfee nii yɛ jalɛ mli, ni asaŋ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ daa.—Lala 27:14.

13, 14. Te Paulo kɛ Hoshea 13:14 lɛ tsu nii eha tɛŋŋ, ni no haa wɔnáa yiŋtoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔkɛ wɔhe afɔ̃ Yehowa nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Hoshea gbalɛ ni kɔɔ Israelbii lɛ ahe lɛ haa wɔnáa yiŋtoo titri ní wɔɔdamɔ nɔ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ. Yehowa kɛɛ akɛ: “Makpɔ̃ amɛ kɛaajɛ gbohiiaje dɛŋ, majie amɛ kɛaajɛ gbele mli! Gbele, nɛgbɛ otsɛŋemɔ hela lɛ yɔɔ? Gbohiiaje, nɛgbɛ ogbele hela lɛ yɔɔ?” (Hoshea 13:14) Yehowa etsɔɔɔ yɛ biɛ akɛ ebaabu Israelbii lɛ ahe ní amɛkagboi, shi moŋ eema nɔ mi akɛ be baashɛ ni ebaami gbele kɛaatee naanɔ loo ebaafo sɛɛ kwraa, ni ákɛ agboŋ dɔŋŋ.

14 Beni Paulo ŋmaa enanemɛi Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ, etsɛ́ wiemɔ sɛɛ kɛjɛ Hoshea gbalɛ lɛ mli ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Beni nɛkɛ fitemɔ nɔ̃ nɛɛ ewo nɔ ni fiteee lɛ, ni nɛkɛ gbele nɔ̃ nɛɛ ewo nɔ ni gbooo lɛ, no lɛ wiemɔ ni aŋma lɛ aaaba mli akɛ: ‘Ami gbele yɛ kunim mli. Bo gbele, nɛgbɛ ogãi lɛ yɔɔ? bo gbohiiaje, nɛgbɛ okunim lɛ yɔɔ?’ Shi gbele gãi ji esha; ni esha hewalɛ ji mla lɛ. Shi shidaa aha Nyɔŋmɔ, mɔ ni tsɔ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo nɔ ni eha wɔye kunim lɛ.” (1 Korintobii 15:54-57) Yehowa tsɔ Yesu shi ni etée kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ nɔ ekɛ nɔmimaa ni shɛjeɔ mɔ mii ha akɛ Nyɔŋmɔ baatee gbɔmɛi ni yɔɔ ekaimɔ mli lɛ ashi. (Yohane 5:28, 29) Mɛɛ yiŋtoo ni yɔɔ miishɛɛ po eji nɛkɛ akɛ wɔkɛ wɔhiɛ aaafɔ̃ Yehowa nɔ! Shi kɛlɛ, yɛ gbohiiashitee hiɛnɔkamɔ lɛ sɛɛ lɛ, nɔ kroko hu yɛ ni woɔ wɔ hewalɛ koni wɔkɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ.

Yehowa Gbɛ̀i lɛ Ja Trɔmɔɔ Be Fɛɛ Be

15, 16. Mɛni agba afɔ̃ shi yɛ Samaria he, ni mɛɛ gbɛ nɔ gbalɛ lɛ ba mli?

15 Nɔmimaa ni wɔyɔɔ akɛ “Yehowa gbɛ̀i lɛ ja trɔmɔɔ” lɛ yeɔ buaa wɔ koni wɔya nɔ wɔkɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ. Samariabii lɛ eyanyiɛɛɛ Nyɔŋmɔ jalɛ gbɛ̀i lɛ anɔ. No hewɔ lɛ, esa akɛ awo amɛ nɔshafeemɔ kɛ hemɔkɛyeli ni amɛyanáaa yɛ Yehowa mli lɛ he nyɔmɔ. Agba afɔ̃ shi akɛ: “Samaria aaatere lɛ diɛŋtsɛ esɔ̃; ejaakɛ etse e-Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ atua. Amɛaanyɔnyɔi yɛ klante naa; aaaŋɔ amɛbifabii lɛ atswia shi, aaagbálagbalaa amɛyeihɔlɔi lɛ amli.” (Hoshea 14:1) Yinɔsaji ni aŋmala ashwie shi lɛ tsɔɔ akɛ Ashurbii ní ye Samariabii lɛ anɔ kunim lɛ nyɛɔ amɛkɛ amɛhe woɔ yiwalɛ nifeemɔi ni tamɔ enɛɛmɛi amli.

16 Samaria ji Israel akutsei nyɔŋma maŋtsɛyeli lɛ maŋtiase. Shi Samaria ni awieɔ he yɛ sane nɛɛ mli lɛ baanyɛ akɔ mɛi ni yɔɔ nakai maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ fɛɛ ahe. (1 Maŋtsɛmɛi 21:1) Ashur Maŋtsɛ Salmaneser V lɛ bawo Samaria maŋtiase lɛ he ka yɛ afi 742 D.Ŋ.B. Beni aye Samaria nɔ kunim yɛ afi 740 D.Ŋ.B. lɛ, atswa emli hiɛnaanɔbii lɛ ateŋ mɛi babaoo anane shi tu kɛtee Mesopotamia kɛ Media. Kɛji maŋtsɛ Salmaneser V lɛ ni ye Samaria nɔ kunim jio, esɛɛyelɔ ni ji maŋtsɛ Sargon II lɛ ni fee nakai jio, aleee. (2 Maŋtsɛmɛi 17:1-6, 22, 23; 18:9-12) Shi kɛlɛ, maŋtsɛ Sargon he saji ni aŋmala ashwie shi lɛ wieɔ Israelbii 27,290 ni atswa amɛnaneshi tu kɛtee Eufrate Kooyigbɛ kɛ Media lɛ ahe sane.

17. Ní wɔɔfee wɔnii akɛ mɛi ni ebuuu Nyɔŋmɔ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ, mɛni moŋ esa akɛ wɔfee?

17 Samariabii lɛ na amane yɛ Yehowa jalɛ gbɛ̀i lɛ anɔ ní amɛyanyiɛɛɛ lɛ hewɔ. Ákɛ Kristofoi ni ejɔɔ amɛhe nɔ lɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔhe woɔ efɔŋfeemɔ mli ní wɔkɛ wɔnifeemɔi tsɔɔ akɛ wɔbuuu Nyɔŋmɔ jalɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ, no lɛ wɔ hu wɔkɛ amanehului ni naa wawai baakpe. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔɔkɔ gbɛ gbonyo ni tamɔ nɛkɛ! Yɛ no najiaŋ lɛ, nyɛhaa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ bɔfo Petro ŋaawoo lɛ atsua nii. Ekɛɛ akɛ: “Nyɛteŋ mɔ ko mɔ ko akana amanehulu akɛ awuiyelɔ loo julɔ loo efɔŋfeelɔ aloo mɔ ko ni kɛ ehe woɔ mɛi krokomɛi asaji amli; shi kɛ́ mɔ ko naa amanehulu akɛ Kristofonyo lɛ, ehiɛ akagbo, shi moŋ ewo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam yɛ nɛkɛ gbɛi nɛɛ mli.”—1 Petro 4:15, 16.

18. Te wɔɔfee tɛŋŋ ‘wɔya nɔ wɔwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam’?

18 Wɔyeee wɔ diɛŋtsɛ wɔtsui naa sane, shi moŋ ‘wɔyaa nɔ wɔwoɔ Nyɔŋmɔ hiɛ nyam’ kɛtsɔ ejalɛ gbɛ̀i ni ja trɔmɔɔ lɛ anɔ ní wɔnyiɛɔ lɛ nɔ. Akɛni Kain yaye etsui naa sane ní eyabooo kɔkɔ ni Yehowa bɔ lɛ akɛ esha miitao esɛɛ gbɛ lɛ toi hewɔ lɛ, no ha egbe gbɔmɔ. (1 Mose 4:1-8) Bileam hé nikeenii ni Moab maŋtsɛ lɛ ha lɛ bɔni afee ni elomɔ Israelbii lɛ, ni ebɔ mɔdɛŋ shii abɔ akɛ eeelomɔ amɛ, shi eyeee omanye. (4 Mose 24:10) Ni Nyɔŋmɔ kpata Levinyo Kora kɛ mɛi krokomɛi ni fata ehe lɛ ahiɛ yɛ atua ni amɛtse amɛshi hegbɛ ni Mose kɛ Aaron yɔɔ lɛ hewɔ. (4 Mose 16:1-3, 31-33) Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔsumɔɔɔ ni wɔkɔɔ ‘Kain gbɔmɔgbee gbɛ lɛ,’ loo wɔsha foi kɛya ‘Bileam shishiumɔ gbɛ lɛ nɔ,’ loo koni wɔhiɛ akpata tamɔ ‘Kora hiɛ kpata yɛ etuatsemɔ lɛ mli lɛ.’ (Yuda 11) Ni kɛlɛ, kɛji wɔtɔ̃ lɛ, Hoshea gbalɛ lɛ shɛjeɔ wɔmii.

Eshafeelɔi Baanyɛ Aku Amɛsɛɛ Kɛba Yehowa Ŋɔɔ

19, 20. Mɛɛ afɔlei Israelbii ni tsake amɛtsui lɛ shã?

19 Mɛi ni etɔ̃ loo amɛgbee shi yɛ esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ní amɛkɛ amɛhe ewo mli lɛ po baanyɛ aku amɛsɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ. Wɔkaneɔ faikpamɔ ni akɛha yɛ Hoshea 14:2, 3 lɛ akɛ: “Israel, kpalemɔ oba Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, ŋɔɔ! Ejaakɛ onishaianii lɛ ahewɔ lɛ ogbee shi. Nyɛŋɔa wiemɔi nyɛhiɛa nyɛdɛŋ, ní nyɛkua nyɛsɛɛ nyɛyaa Yehowa ŋɔɔ! Nyɛyakɛa lɛ akɛ: ‘Ŋɔɔ nishaianii fɛɛ ofa, ní omli ahi aha wɔ, ni wɔɔŋɔ wɔnaabui wɔfee tsinahii wɔhao.’”

20 Israelbii ni tsake amɛtsui lɛ ‘ŋɔ amɛnaabui amɛfee tsinahii’ kɛshã afɔle amɛha Nyɔŋmɔ. Afɔlei nɛɛ ji yijiemɔi ni jɛ amɛtsuiŋ ni amɛkɛha lɛ lɛ. Beni Paulo wo Kristofoi hewalɛ koni amɛkɛ ‘yijiemɔ afɔle abaha Nyɔŋmɔ daa; ni ji naabui ní jajeɔ egbɛi lɛ ayibii lɛ,’ no mli lɛ, nakai gbalɛ lɛ he ewieɔ lɛ. (Hebribii 13:15) Kwɛ hegbɛ ni eji akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ aaanyiɛ ŋmɛnɛ, ni wɔkɛ afɔleshãai ni tamɔ nɛkɛ abaha lɛ!

21, 22. Te Israelbii ni abaaku sɛɛ akɛ amɛ aba amɛshikpɔŋ nɔ lɛ ashihilɛ baafee aha tɛŋŋ?

21 Israelbii ni kpale kɛjɛ amɛgbɛduu lɛ mli ni ku amɛsɛɛ kɛba Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ ŋɔ ‘amɛnaabui amɛfee tsinahii’ kɛshã afɔle amɛha lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, taakɛ Nyɔŋmɔ wo shi lɛ, eku sɛɛ ekɛ mumɔŋ hegbɛ ni amɛyɔɔ lɛ duro amɛ. Hoshea 14:5-8 kɛɔ akɛ: “[Yehowa] matsá amɛsɛɛsɛɛyaa lɛ, masumɔ amɛ yɛ tsuijurɔ naa; ejaakɛ mimlifu lɛ eje enɔ. Matsɔ tamɔ bɔ́ maha Israel: eeegba afofro tamɔ oflɔ fɔfɔi, ni eeetsɛ̃rɛ̃ fãi tamɔ Lebanon. Eniji aaalɛɛ shi, ni ehefɛo lɛ aaatamɔ mutso nɔ̃, ni eeeje ŋma hu tamɔ Lebanon. Mɛi ní yɔɔ ehɔ̃ɔŋ lɛ shishi lɛ aaaku amɛsɛɛ, amɛaaha ŋmãa lɛ yi aná wala, ni amɛaafrɔke tamɔ weintso; egbɛ́i aaahehe tamɔ Lebanon wein.”

22 Abaatsá Israelbii ni etsake amɛtsui lɛ yɛ mumɔŋ, ni Nyɔŋmɔ baaku sɛɛ esumɔ amɛ. Yehowa baatsɔ tamɔ bɔ́ ni haa mɔ he jɔɔ lɛ eha amɛ, kɛ shishinumɔ akɛ ebaajɔɔ amɛ babaoo. Ewebii ni eku sɛɛ ekɛ amɛ eba amɛshikpɔŋ nɔ lɛ ‘ahefɛo aaatamɔ mutso nɔ̃,’ ni amɛbaanyiɛ Nyɔŋmɔ gbɛ̀i lɛ anɔ. Ákɛ mɛi ni wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ baanyiɛ lɛ, mɛni abiɔ yɛ wɔdɛŋ?

Yaa Nɔ Onyiɛ yɛ Yehowa Gbɛ̀i ni Ja Trɔmɔɔ lɛ Anɔ

23, 24. Mɛɛ gbalɛ wiemɔi ni woɔ mɔ hewalɛ akɛmu Hoshea wolo lɛ naa, ni mɛɛ hewalɛ enɛ náa yɛ wɔ nɔ?

23 Kɛji wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔkɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkɛ “nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ” atsu nii ni wɔhi shi yɛ ejalɛ gbɛ̀i lɛ anaa be fɛɛ be. (Yakobo 3:17, 18) Naagbee kuku ni yɔɔ Hoshea gbalɛ lɛ mli lɛ kaneɔ akɛ: “Namɔ ji nilelɔ ní aaana enɛɛmɛi ashishi, loo ŋaalɔ ní aaale? Ejaakɛ Yehowa gbɛ̀i lɛ ja trɔmɔɔ, ni jalɔi nyiɛɔ nɔ; shi mlatɔ̃lɔi aaagbee shi yɛ nɔ!”—Hoshea 14:10.

24 Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔha je nɛŋ nilee kɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ akudɔ wɔ lɛ, nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaanyiɛ yɛ Nyɔŋmɔ gbɛ̀i ni ja trɔmɔɔ lɛ anɔ. (5 Mose 32:4) Hoshea kɛ afii 59 loo nɔ ni fe nakai fee nakai. Ekɛ Nyɔŋmɔ shɛɛ saji lɛ ha yɛ anɔkwayeli mli, ni ele akɛ mɛi ni ji nilelɔi kɛ anɔkwafoi lɛ baanu nakai saji lɛ ashishi. Ni wɔ hu? Wɔbaaya nɔ wɔtao mɛi ni kɛ nilee baakpɛlɛ Yehowa mlihilɛ ni esaaa wɔ lɛ nɔ lɛ kɛyashi he ni ebaaŋmɛ wɔ gbɛ ni wɔye odase kɛyashi. Ni wɔyɛ he miishɛɛ akɛ wɔkɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ aaafee ekome kɛtsu enɛ he nii.—Mateo 24:45-47.

25. Mɛni esa akɛ Hoshea gbalɛ lɛ ni wɔsusu he lɛ aye abua wɔ ni wɔfee?

25 Esa akɛ Hoshea gbalɛ lɛ ni wɔsusu he nɛɛ aye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔkɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaahi shi kɛya naanɔ yɛ ejeŋ hee lɛ mli. (2 Petro 3:13; Yuda 20, 21) Mɛɛ hiɛnɔkamɔ ni nɔ bɛ po nɛ! Kɛ́ wɔtee nɔ wɔkɛ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔi tsɔɔ akɛ kɛ́ wɔkɛɛ: “Yehowa gbɛ̀i lɛ ja trɔmɔɔ” lɛ, belɛ nakai pɛpɛɛpɛ wɔtsɔɔ lɛ, no lɛ wɔnine baashɛ nakai hiɛnɔkamɔ lɛ nɔ diɛŋtsɛ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Kɛ́ wɔjá Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ, te ekɛ wɔ baaye eha tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ daa lɛ?

• Mɛni hewɔ oyɔɔ nɔmimaa akɛ Yehowa gbɛ̀i lɛ ja trɔmɔɔ lɛ?

• Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔya nɔ wɔnyiɛ yɛ Yehowa jalɛ gbɛ̀i lɛ anɔ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 28]

Kpɛlɛmɔ mumɔŋ yelikɛbuamɔ ni Kristofoi asafoŋ onukpai kɛhaa lɛ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]

Hoshea gbalɛ lɛ haa wɔnáa yiŋtoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔná hiɛnɔkamɔ yɛ gbohiiashitee he shiwoi lɛ amli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 31]

Yaa nɔ okɛ Nyɔŋmɔ anyiɛ kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ obaahi shi kɛya naanɔ