Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Harmagedon Shishijee ko ni Yɔɔ Miishɛɛ

Harmagedon Shishijee ko ni Yɔɔ Miishɛɛ

Harmagedon Shishijee ko ni Yɔɔ Miishɛɛ

ANÁ wiemɔ ni ji “Harmagedon” lɛ kɛjɛ Hebri wiemɔ Har–​Magedon, loo “Megido Gɔŋ” lɛ mli. Anaa yɛ Kpojiemɔ 16:16 lɛ mli, nɔ ni kɛɔ akɛ: “Ebua amɛnaa kɛtee he ko ni atsɛ́ɔ jɛi yɛ Hebri wiemɔ mli akɛ Harmagedon lɛ.” Namɛi abua amɛnaa kɛtee Harmagedon lɛ, ni mɛni hewɔ? Wɔkaneɔ yɛ Kpojiemɔ 16:14 lɛ akɛ: Aabua ‘Maŋtsɛmɛi ni yɔɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ lɛ,’ anaa ‘kɛmiiya Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ.’ Taakɛ akpáa gbɛ lɛ, nakai wiemɔi lɛ teeɔ sanebimɔi ni yɔɔ miishɛɛ waa shi. Nɛgbɛ “maŋtsɛmɛi” nɛɛ wuɔ ta yɛ lɛ? Mɛɛ sane hewɔ amɛwuɔ ta lɛ, ni namɔ amɛkɛwuɔ ta lɛ? Taakɛ mɛi pii susuɔ lɛ, ani amɛkɛ tawuu nibii ni akɛkpataa mɛi babaoo ahiɛ baatsu nii? Ani abaabaa mɛi komɛi ayi yɛ Harmagedon? Ha Biblia lɛ aha hetoo.

Ani “Megido Gɔŋ” ni atsĩ tã lɛ tsɔɔ akɛ abaawu Harmagedon ta lɛ yɛ gɔŋ pɔtɛɛ ko nɔ yɛ Middle East maŋ ko nɔ? Dabi. Nɔ kome ji akɛ, gɔŋ ko ni tamɔ nakai kwraa bɛ—gɔŋ bibioo ko ni kwɔlɛ aaashɛ mitai 20 ni kwɔ fe jɔɔ ni bɛŋkɛ lɛ lɛ pɛ ji nɔ ni yɔɔ he ni blema Megido yɔɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, “shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ kɛ amɛtai” lɛ fɛɛ ayifalɛ hoŋ he ni bɔle Megido lɛ. (Kpojiemɔ 19:19) Shi kɛlɛ, awu Middle East yinɔsane mli tai ni yɔɔ gbeyei fe fɛɛ ní ayeɔ mɔ kome nɔ kunim butuu lɛ ekomɛi yɛ Megido. No hewɔ lɛ, gbɛi ni ji Harmagedon lɛ damɔ shi kɛha ta ni awuɔ ní ayeɔ afã kome nɔ kunim butuu, ní afã kome pɛ yeɔ kunim yɛ faŋŋ mli lɛ.—Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Megido—Okadifeemɔ ni Sa Jogbaŋŋ” ni yɔɔ baafa 5 lɛ.

Harmagedon nyɛŋ afee ta kɛkɛ ni baaya nɔ yɛ shikpɔŋ nɔ majimaji lɛ ateŋ, ejaakɛ Kpojiemɔ 16:14 lɛ kɛɔ akɛ “maŋtsɛmɛi ni yɔɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ lɛ” feɔ kuu kome yɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ” mli. Yeremia kɛɛ yɛ egbalɛ ni jɛ mumɔŋ lɛ mli akɛ “mɛi ní Yehowa aaagbe” lɛ baagbɛ ashwã “kɛaajɛ shikpɔŋ lɛ naagbeehe kome kɛaatee shikpɔŋ lɛ naagbeehe kroko lɛ.” (Yeremia 25:33) No hewɔ lɛ, Harmagedon jeee adesai ata ni abaawu yɛ he ko pɔtɛɛ yɛ Middle East. Eji Yehowa ta, ni ebaaba shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.

Shi kadimɔ akɛ, atsɛ́ Harmagedon yɛ Kpojiemɔ 16:16 lɛ akɛ eji “he ko.” Kɛ akɛ wiemɔ ni ji “he ko” tsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ, ebaanyɛ etsɔɔ shihilɛ ko—ni yɛ enɛ gbɛfaŋ lɛ, ákɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ baafee ekome kɛte shi ashi Yehowa. (Kpojiemɔ 12:6, 14) Shikpɔŋ lɛ nɔ majimaji fɛɛ baabua amɛhe naa yɛ Harmagedon kɛte shi amɛshi “tai ni yɔɔ ŋwɛi lɛ” ni yɔɔ “maŋtsɛmɛi amaŋtsɛ kɛ nuŋtsɔmɛi anuŋtsɔ” ni ji Yesu Kristo famɔ shishi lɛ.—Kpojiemɔ 19:14, 16.

Ni tsɔɔmɔ ni atsɔɔ akɛ Harmagedon baafee hiɛkpatamɔ ni kɔɔ tawuu nibii ni akɛkpataa mɛi babaoo ahiɛ loo ŋulami wulu ko ni baagbee shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu? Ani Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ baaŋmɛ gbɛ ni hiɛkpatamɔ ni yɔɔ gbeyei waa tamɔ nɛkɛ lɛ aba adesai ashĩa ni ji shikpɔŋ lɛ nɔ? Dabi. Etsɔɔ faŋŋ akɛ ebɔɔɔ shikpɔŋ lɛ “efolo” shi moŋ “eshɔ̃ lɛ ni ahi nɔ.” (Yesaia 45:18; Lala 96:10) Yehowa kɛ la kpataŋ wɔshikpɔŋ muu lɛ hiɛ yɛ Harmagedon. Yɛ no najiaŋ lɛ, ‘ebaafite mɛi ni fiteɔ shikpɔŋ lɛ.’—Kpojiemɔ 11:18.

Harmagedon—Mɛɛ Be?

Yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli lɛ, sanebimɔ ko ni atee nɔ abi ní mɛi eka amɛyiŋ amɛha hetoo aahu ji akɛ, Mɛɛ be Harmagedon baaba? Kɛ wɔpɛi Kpojiemɔ wolo lɛ mli ni wɔkɛto Biblia lɛ mli saji krokomɛi ahe lɛ, ebaanyɛ eye ebua wɔ koni wɔle bei amli ni ta ni he hiaa waa nɛɛ baaba. Kpojiemɔ 16:15 lɛ kɛ Harmagedon to ba ni Yesu baaba tamɔ julɔ baa lɛ he. Yesu kɛ nakai mfonirifeemɔ wiemɔ lɛ hu tsu nii ni ekɛtsɔɔ ba ni ebaaba koni ebakojo nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ lɛ mli.—Mateo 24:43, 44; 1 Tesalonikabii 5:2.

Taakɛ Biblia mli gbalɛi amlibaa etsɔɔ lɛ, kɛjɛ afi 1914 lɛ mli kɛbaa nɛɛ, wɔbote nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee gbii lɛ amli vii. * Be ni Yesu tsɛ́ lɛ akɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ baakadi naagbee gbii lɛ amli naagbee fã lɛ. Biblia lɛ etsɔɔɔ be sɛɛkɛlɛ ni enɛ baahe, shi haomɔi ni fata he lɛ mli baawo wu fe nɔ fɛɛ nɔ ni eba je lɛ nɔ pɛŋ. Nakai amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba naagbee yɛ Harmagedon.—Mateo 24:21, 29.

Akɛni Harmagedon ji ‘Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ’ hewɔ lɛ, nɔ ko nɔ ko bɛ ni adesai baanyɛ afee kɛtsi amɛto. Yehowa eto “be” ni nakai ta lɛ baaje shishi. “Ekpeŋ sɛɛ!”—Habakuk 2:3.

Jalɛ Nyɔŋmɔ lɛ Baawu Ta yɛ Jalɛ Naa

Shi mɛni hewɔ ni Nyɔŋmɔ baawu jeŋ fɛɛ ta lɛ? Harmagedon kɔɔ esui titrii lɛ ateŋ ekome he waa diɛŋtsɛ, ni no ji jalɛsaneyeli. Biblia lɛ jaje akɛ: “Yehowa sumɔɔ jalɛsaneyeli.” (Lala 37:28) Ena jalɛ sane ni ayeee yɛ gbɛ̀i srɔtoi babaoo anɔ yɛ adesai ayinɔsane mli lɛ fɛɛ. Eka shi faŋŋ akɛ enɛ teeɔ emlifu shi yɛ gbɛ ni ja nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, ehala e-Bi lɛ koni ewu jalɛ ta bɔni afee ni ekpata gbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ fɛɛ hiɛ.

Yehowa pɛ ji mɔ ni baanyɛ awu jalɛ ta diɛŋtsɛ ní ehere mɛi ni sa lɛ ayiwala yɛ ta lɛ mli, ní ehere aŋkroaŋkroi ni hiɛ jalɛ tsui lɛ ayiwala, ni hei srɔtoi ni amɛyɔɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ kɔɔɔ he eko. (Mateo 24:40, 41; Kpojiemɔ 7:9, 10, 13, 14) Ni lɛ pɛ ji mɔ ni yɔɔ hegbɛ ni ekɛaaye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ maŋtsɛ, ejaakɛ lɛ ji mɔ ni bɔ shikpɔŋ lɛ.—Kpojiemɔ 4:11.

Mɛɛ nibii Yehowa kɛbaakpata ehenyɛlɔi lɛ ahiɛ? Wɔleee kwraa. Nɔ ni wɔle ji akɛ eyɛ nɔ ni ekɛbaakpata majimaji fɔji lɛ ahiɛ kwraa kɛmɔ shi. (Hiob 38:22, 23; Zefania 1:15-18) Shi kɛlɛ, Nyɔŋmɔ jálɔi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ kɛ amɛhe woŋ ta lɛ mli. Ninaa ni yɔɔ Kpojiemɔ yitso 19 lɛ tsɔɔ akɛ ŋwɛi tai lɛ pɛ baafata Yesu Kristo he kɛwu ta lɛ. Yehowa tsuji ni ji Kristofoi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko kɛ ehe woŋ mli.—2 Kronika 20:15, 17.

Nyɔŋmɔ ni Yɔɔ Nilee lɛ Kɛ Kɔkɔbɔɔ ni Fa Haa

Ani abaahere mɛi ayiwala? Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa sumɔɔɔ akɛ mɔ ko hiɛ akpata yɛ Harmagedon. Bɔfo Petro kɛɛ akɛ: ‘Yehowa sumɔɔɔ akɛ mɛi komɛi alaaje, shi moŋ akɛ mɛi fɛɛ atsake amɛtsui.’ (2 Petro 3:9) Ni bɔfo Paulo kɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ “sumɔɔ akɛ ehere gbɔmɛi fɛɛ yiwala, koni amɛshɛ anɔkwale lɛ lee mli.”—1 Timoteo 2:4.

Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa ejɛ nilee mli ekwɛ koni ajaje “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ yɛ hei srɔtoi fɛɛ, yɛ wiemɔi ohai abɔ mli. Akɛ hegbɛ miiha gbɔmɛi ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ bɔni afee ni amɛná yibaamɔ kɛ yiwalaheremɔ. (Mateo 24:14; Lala 37:34; Filipibii 2:12) Mɛi ni kɛ miishɛɛ hereɔ sanekpakpa lɛ nɔ lɛ baanyɛ afo Harmagedon ni amɛhi shi yɛ shikpɔŋ nɔ paradeiso mli kɛya naanɔ yɛ emuuyeli mli. (Ezekiel 18:23, 32; Zefania 2:3; Romabii 10:13) Ani enɛ jeee nɔ ni mɔ aaakpa gbɛ kɛaajɛ Nyɔŋmɔ ko ni ji suɔmɔ lɛ dɛŋ?—1 Yohane 4:8.

Ani Nyɔŋmɔ ni Yɔɔ Suɔmɔ lɛ Baanyɛ Awu Ta?

Shi kɛlɛ, mɛi babaoo susuɔ nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ni eji suɔmɔ diɛŋtsɛ lɛ baanyɛ ekɛ gbele kɛ hiɛkpatamɔ aba adesai babaoo anɔ lɛ he. Abaanyɛ akɛ shihilɛ lɛ ato shĩa ko ni tɔŋtɔŋi eyi mli obɔ lɛ he. Ani okpɛlɛɛɛ nɔ akɛ esa akɛ shĩatsɛ ni hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa lɛ abu eweku lɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ kɛ amɛhilɛ-kɛhamɔ he kɛtsɔ tɔŋtɔŋi lɛ ni eeegbe lɛ nɔ?

Nakai nɔŋŋ suɔmɔ ni mli kwɔ ni Yehowa yɔɔ kɛha adesai lɛ hewɔ esa akɛ awu Harmagedon ta lɛ. Nyɔŋmɔ yiŋtoo ji ni eha shikpɔŋ lɛ atsɔ paradeiso ni eha adesai aye emuu ni amɛná toiŋjɔlɛ, ní ‘mɔ ko akawo amɛhe gbeyei.’ (Mika 4:3, 4; Kpojiemɔ 21:4) Belɛ, mɛni esa akɛ afee mɛi ni fiteɔ amɛnanemɛi adesai lɛ atoiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ lɛ? Esa akɛ Nyɔŋmɔ ajie nakai “tɔŋtɔŋi” lɛ—efɔŋfeelɔi ni ehiii kwraa lɛ—kɛjɛ shihilɛ mli yɛ jalɔi lɛ ahewɔ.—2 Tesalonikabii 1:8, 9; Kpojiemɔ 21:8.

Adesai anɔyeli ni yeee emuu kɛ ŋkomeŋfa nifeemɔ ni akɛtiuɔ maŋhedɔɔ nifeemɔi asɛɛ waa lɛ ji nɔ ni kɛ béi kɛ lashishwiemɔ babaoo ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ eba. (Jajelɔ 8:9) Akɛni adesai anɔyelii miitao ni amɛha amɛmaŋtsɛyeli lɛ aná mɛi babaoo anɔ hewaɛ hewɔ lɛ, amɛku amɛhiɛ amɛshwie Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni eto shishi lɛ nɔ kwraa. Nɔ ko kwraa bɛ ni tsɔɔ akɛ amɛbaaŋmɛɛ amɛmaŋtsɛyeli lɛ he koni Nyɔŋmɔ kɛ Kristo akudɔ. (Lala 2:1-9) No hewɔ lɛ, esa akɛ ajie nɔyelii ni tamɔ nɛkɛ lɛ kɛya koni egbele gbɛ kɛha Yehowa Maŋtsɛyeli ni Kristo yeɔ nɔ lɛ jalɛ nɔyeli lɛ. (Daniel 2:44) Esa akɛ awu Harmagedon ta lɛ bɔni afee ni akɛna sane ni tsɔɔ mɔ ni yɔɔ hegbɛ akɛ eeeye shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ kɛ adesai anɔ lɛ naa shikome nyɔŋlo.

Yehowa he ni ekɛaawo Harmagedon ta lɛ mli diɛŋtsɛ lɛ baafee nɔ ni he baaba sɛɛnamɔ jogbaŋŋ kɛha adesai. Yɛ be mli ni shihilɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ amli woɔ wu be fɛɛ be lɛ, Nyɔŋmɔ nɔyeli ni eye emuu lɛ pɛ baatsu adesai ahiamɔ nii ahe nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi. E-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ pɛ abaatsɔ aha anɔkwa toiŋjɔlɛ kɛ shweremɔ aya nɔ. Te jeŋ shihilɛi baatamɔ aha tɛŋŋ kɛ́ Nyɔŋmɔ kɛ ehe wooo mli kwraa dɔŋŋ lɛ? Ani hetsɛ̃, awuiyeli, kɛ tai eyaŋ nɔ ehaoŋ adesai dɔŋŋ taakɛ ebalɛ eha yɛ afii ohai abɔ ni adesai kɛye nɔ lɛ mli lɛ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, Harmagedon ta lɛ ji nibii ni hi fe fɛɛ ni baanyɛ aba wɔnɔ lɛ ateŋ ekome!—Luka 18:7, 8; 2 Petro 3:13.

Ta ni Baaha Tai Fɛɛ Sɛɛ Afo

Harmagedon baatsu nɔ ko ni ta ko kwraa tsuko eko pɛŋ—ebaafo tai fɛɛ asɛɛ. Namɔ kɛ miishɛɛ kpaaa gbi ni ta baatsɔ tsutsu nii lɛ gbɛ? Shi kɛlɛ, mɔdɛŋ srɔtoi ni adesai bɔɔ lɛ fɛɛ nyɛɛɛ afo ta sɛɛ. Mɔdɛŋ ni adesai bɔɔ koni amɛfo ta sɛɛ ni nyɛɛɛ aye omanye aahu kɛtsara nɔ lɛ maa anɔkwale ni Yeremia wiemɔi lɛ ji lɛ anɔ mi kɛkɛ akɛ: “Yehowa, mile akɛ gbɔmɔ gbɛ bɛ lɛ diɛŋtsɛ edɛŋ, ni adesa ní nyiɛ nɛɛ, bɔ ni eeetsɔ ejaje enajifaamɔi eha lɛ, ebɛ edɛŋ.” (Yeremia 10:23) Biblia lɛ woɔ shi yɛ nɔ ni Yehowa baatsu lɛ he akɛ: “Ehãa tai asɛɛ foɔ kɛyaa shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ, ekuɔ gãi mli, ni efoɔ akpɔlɔ mli, ta shwiilii lɛ hu eshãa kɛ la.”—Lala 46:9, 10.

Yɛ be mli ni jeŋmaji lɛ kɛ amɛtawuu nibii ni gbeɔ mɔ lɛ gbeɔ amɛhe ni amɛkɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkɛfite shihilɛhei lɛ, shikpɔŋ lɛ Feelɔ lɛ baafee he nɔ ko—yɛ Harmagedon ni Biblia lɛ wieɔ he lɛ! (Kpojiemɔ 11:18) No hewɔ lɛ, nɛkɛ ta nɛɛ baatsu nɔ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishelɔi ekpa gbɛ aahu afii abɔ lɛ he nii. Ebaabu bɔ ni eja gbɛ akɛ shikpɔŋ lɛ Nɔtsɛ ni ji Yehowa Nyɔŋmɔ aye ebɔɔ nii fɛɛ anɔ lɛ bem.

Enɛ hewɔ lɛ, esaaa akɛ mɛi ni sumɔɔ jalɛ nifeemɔ lɛ sheɔ Harmagedon gbeyei. Yɛ no najiaŋ lɛ, eji nɔ ni haa anáa hiɛnɔkamɔ. Harmagedon ta lɛ baajie efɔŋfeemɔi kɛ nɔshafeemɔi fɛɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya, ni ebaagbele gbɛ kɛha jalɛ nifeemɔ yɛ nibii agbɛjianɔtoo hee lɛ mli yɛ Nyɔŋmɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔyeli shishi. (Yesaia 11:4, 5) Yɛ nɔ najiaŋ ni Harmagedon baakpata nibii fɛɛ ahiɛ butuulɛ, ebaatsɔɔ shishijee ko ni yɔɔ miishɛɛ kɛha aŋkroaŋkroi ni baahi shi kɛya naanɔ yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ.—Lala 37:29.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 9 Kwɛmɔ Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli wolo lɛ ni Yehowa Odasefoi fee lɛ, yitso 11.

[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

MEGIDO—OKADIFEEMƆ NI SA JOGBAŊŊ

Blema Megido yɛ he ko ni sa jogbaŋŋ, ni kɛji akɛ odamɔ jɛmɛ lɛ, obaanyɛ ona Yezreel Jɔɔ lɛ anaigbɛ ni yɔɔ frɔ̃frɔ̃ lɛ, ni yɔɔ Israel kooyigbɛ lɛ yɛ faŋŋ mli. Eji he ko ni hi kɛha majimaji ateŋ jarayeli, ni gbɛjegbɛi srɔtoi ni asraafoi tsɔɔ nɔ lɛ kpeɔ yɛ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, Megido batsɔ he ko ni awuɔ tai ní afã kome yeɔ afã kroko lɛ nɔ kunim butuu yɛ. Nilelɔ Kpanaa Graham Davies ŋma yɛ ewolo ni ji Cities of the Biblical World—Megiddo (Maŋtiasei ni Biblia lɛ Tsĩ Amɛtã—Megido) lɛ mli akɛ: “Jarayelɔi kɛ maŋsɛɛbii ni jɛɔ hei srɔtoi fɛɛ lɛ nyɛɔ amɛbaa Megido maŋtiase lɛ mli . . . yɛ gbɛ ni waaa kwraa nɔ; shi yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, kɛji akɛ hewalɛ tsĩ jɛmɛ naa lɛ, ehaa anyɛɔ akudɔɔ jarayeli kɛ tawuu fɛɛ. No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ . . . bei pii lɛ maŋtiase lɛ bafeɔ jweremɔ nɔ̃ ko ni awuɔ ta kɛpeleɔ he, ni kɛ́ nine shɛ nɔ lɛ, abuɔ he jogbaŋŋ diɛŋtsɛ.”

Megido yinɔsane ni sɛɛ etsɛ waa lɛ je shishi yɛ afi 1500 D.Ŋ.B. afii lɛ amli beni Mizraim nɔyelɔ Thutmose III lɛ ye Kanaan nɔyelɔi lɛ anɔ yɛ jɛmɛ lɛ. Etee nɔ aahu kɛtsɔ afii ohai abɔ lɛ amli kɛyashɛ afi 1918 beni Britain Tatsɛ Nukpa Edmund Allenby ye Turkeybii anɔ kunim butuu lɛ. Megido ji he ni Nyɔŋmɔ ha Kojolɔ Barak ye Kanaan Maŋtsɛ Yabin nɔ kunim butuu yɛ lɛ. (Kojolɔi 4:12-24; 5:19, 20) Kojolɔ Gideon gbe Midianbii lɛ kwraa yɛ nakai kpokpaa lɛ nɔŋŋ nɔ. (Kojolɔi 7:1-22) Jɛmɛ hu ji he ni agbe Maŋtsɛ Ahazia kɛ Maŋtsɛ Yosia yɛ.—2 Maŋtsɛmɛi 9:27; 23:29, 30.

Akɛni Megido ji he ko ni awu tai babaoo ní afã kome ye afã kroko lɛ nɔ kunim butuu yɛ hewɔ lɛ, Harmagedon ni akɛto jɛmɛ he lɛ sa jogbaŋŋ. Eji mɛi fɛɛ ni teɔ shi woɔ Nyɔŋmɔ lɛ anɔ kunim ni abaaye kwraa lɛ he okadifeemɔ ni sa jogbaŋŋ.

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]

Aabɔ mɛi akɔkɔ yɛ jeŋ fɛɛ, ni aaha amɛ hegbɛ koni amɛfo Harmagedon

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Harmagedon baaha aná shishijee ko ni yɔɔ miishɛɛ