Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛɛ Shihilɛi Amli Akɛ Kristo Tsɔɔmɔi lɛ Tsuɔ Nii yɛ Ŋmɛnɛ?

Mɛɛ Shihilɛi Amli Akɛ Kristo Tsɔɔmɔi lɛ Tsuɔ Nii yɛ Ŋmɛnɛ?

Mɛɛ Shihilɛi Amli Akɛ Kristo Tsɔɔmɔi lɛ Tsuɔ Nii yɛ Ŋmɛnɛ?

ALE Yesu Kristo waa akɛ eji gbɔmɛi ni fe mɛi fɛɛ ni ehi shi pɛŋ lɛ ateŋ mɔ kome. Mɛi babaoo buɔ lɛ akɛ eji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ. Etsɔɔmɔi lɛ ená mɛi ashihilɛi anɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ nɔ ni miihe ashɛ afii akpei enyɔ sɔŋŋ. Ŋleshi Niŋmalɔ Melvyn Bragg ŋma akɛ, Yesu tsɔɔmɔi lɛ “ená mɛi ni jieɔ mlihilɛ kɛ ekpakpafeemɔ kpo yɛ gbɛ ni edaaa kwraa nɔ kɛ agbɛnɛ hu mɛi ni feɔ ejurɔ yɛ gbɛ ni da waa nɔ lɛ hu ashihilɛ nɔ hewalɛ.”

Ni Kristojamɔ Hu?

Ni Kristojamɔ hu? Awieɔ Kristojamɔ he akɛ eji “nibii ni eha adesai etee hiɛ yɛ mumɔŋ waa lɛ ateŋ ekome.” David Kelso ni yɔɔ Glasgow Caledonian University, yɛ Scotland lɛ wie susumɔ kome ko he. Eŋma akɛ: “Nibii ni etee nɔ waa yɛ afii akpei enyɔ ni Kristojamɔ kɛhi shi yɛ yinɔsane mli lɛ ji hiɛyaai ni aná fe fɛɛ yɛ nitɛŋmɔi, tsumaa he nilee, jeŋ nilee, lala, kɛ bɔ ni adesai feɔ amɛnii amɛhaa lɛ amli.”

Ni kɛlɛ, mɛi babaoo hu hiɛ susumɔ kroko. Jeee Kristojamɔ ni kɛ Yesu Kristo tsɔɔmɔi tsuɔ nii, ní heɔ yeɔ akɛ Yesu ji Nyɔŋmɔ bi lɛ ji nɔ ni gbáa amɛnaa lɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, nɔ ni amɛnáaa he miishɛɛ ji jeŋba ni jamɔ kui ni kɛɔ akɛ Kristofoi ji amɛ lɛ jieɔ lɛ kpo lɛ.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Germany jeŋ nilelɔ Friedrich Nietzsche ni hi shi yɛ afi 1800 afii lɛ amli lɛ wie Kristojamɔ ni kɛ Kristo tsɔɔmɔi lɛ tsuuu nii lɛ he akɛ eji “nɔ kome ko ni efite adesai ajeŋba kɛmiiya naanɔ.” Eŋma akɛ, eji “nɔ ni kɛ haomɔ kpele eba, nɔ ni kɛ fitemɔ wulu ni naa wa waa eba, . . . ni etsuɔ eyiŋtoi ahe nii kɛtsɔ heguɔgbee ni naa wa, amale ni naa wa, gbɛ ni yɔɔ nigii waa, kɛ gbɛ ni yɔɔ kpɛŋŋ waa nɔ.” Eji anɔkwale akɛ, Nietzsche susumɔi ni ejie lɛ kpo lɛ tee shɔŋŋ tsɔ̃, shi kɛlɛ niiashikpalɔi komɛi ni hiɛ jwɛŋmɔ ni ja saŋŋ lɛ emu sane naa bɔ ni miihe atamɔ Nietzsche nɔ̃ lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ nɔ ni ekadi mɛi ni kɛɔ akɛ Kristofoi ji amɛ yɛ yinɔsane be fɛɛ mli lɛ ajeŋba ji “juu-kɛ-fɔ̃, awuiyelii ni naa wa, kɛ musubɔɔ wiemɔi” ni egbɛ eshwã lɛ, shi jeee sui ni Yesu Kristo jie lɛ kpo lɛ.

Ani Kristo Fĩɔ Kristojamɔ Sɛɛ?

Kɛ nakai ni lɛ, belɛ jwɛŋmɔ yɛ mli akɛ aaabi akɛ, “Ani Kristo fĩɔ Kristojamɔ sɛɛ lolo?” Mɛi komɛi kɛ oyaiyeli baakɛ akɛ, “Hɛɛ! Ani ewooo esɛɛnyiɛlɔi lɛ ashi akɛ ekɛ amɛ baahi shi ‘kɛyashi jeŋ naagbee lɛ’?” (Mateo 28:20) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu kɛɛ nakai. Shi ani enɛ tsɔɔ akɛ ekɛ mɔ fɛɛ mɔ ni kɛɔ akɛ esɛɛnyiɛlɔ ji lɛ lɛ baahi shi ni bɔ ni mɔ lɛ jeŋba yɔɔ ha lɛ kɔɔɔ he eko?

Kaimɔ akɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi komɛi ni hi shi yɛ Yesu gbii lɛ amli lɛ nu he akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ amɛ yɛ. Akɛni Nyɔŋmɔ ehala Israel kɛha yiŋtoo krɛdɛɛ ko he nitsumɔ hewɔ lɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ekomɛi susu akɛ Nyɔŋmɔ kpooŋ amɛ kɔkɔɔkɔ—ekɔɔɔ he eko nɔ ni amɛbaafee. (Mika 3:11) Shi kɛlɛ, amɛkpoo Nyɔŋmɔ mlai lɛ kɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ kwraa yɛ sɛɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, Yesu Kristo gbá mli kpoo ekɛɛ amɛ akɛ: “Naa, aaashi nyɛwe lɛ amaŋfɔ aha nyɛ!” (Mateo 23:38) Jamɔŋ gbɛjianɔtoo muu lɛ fɛɛ naaa Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ. Ekpoo amɛ ni eha Roma asraafoi lɛ kpata amɛmaŋtiase ni ji Yerusalem, kɛ agbɛnɛ hu sɔlemɔtsu lɛ hiɛ yɛ afi 70 Ŋ.B.

Ani nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ baaba Kristojamɔ nɔ? Nyɛhaa wɔsusua taomɔ nii ni Yesu tsɔɔ akɛ esa akɛ esɛɛnyiɛlɔi ni ewo amɛ shi akɛ ekɛ amɛ baahi shi “kɛyashi jeŋ naagbee lɛ” ashɛ he lɛ he wɔkwɛa.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 2]

Yesu Kristo tsɔɔmɔi lɛ ená mɛi akpekpei abɔ anɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ yɛ jeŋ fɛɛ