Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Namɛi Ji Anɔkwa Kristofoi?

Namɛi Ji Anɔkwa Kristofoi?

Namɛi Ji Anɔkwa Kristofoi?

“MƐI ni kɛ Yesu Kristo he nilee lɛ tsuɔ nii yɛ amɛnitsɔɔmɔi kɛ amɛnifeemɔi amli lɛ pɛ ji Kristofoi.” (On Being a Christian) Hans Küng ni eji Nyɔŋmɔjamɔ he nilelɔ ni jɛ Switzerland lɛ wie anɔkwale ko ni yɔɔ faŋŋ akɛ: Aŋkroaŋkroi ni hiɛ jwɛŋmɔ ni ja ni kɛ Yesu tsɔɔmɔi lɛ tsuɔ nii lɛ pɛ ji anɔkwa Kristofoi.

Belɛ, mɛni abaanyɛ akɛɛ yɛ aŋkroaŋkroi loo jamɔ kui ni kɛɔ akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi ji amɛ shi yɛ anɔkwale mli lɛ amɛkɛ Yesu tsɔɔmɔi lɛ tsuuu nii lɛ ahe? Yesu diɛŋtsɛ wie akɛ, mɛi pii baakɛɛ akɛ Kristofoi ji amɛ. Amɛbaawie amɛnifeemɔi srɔtoi ahe ní amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛsɔmɔ lɛ, ni amɛbaakɛɛ akɛ: “Ani jeee bo ogbɛi lɛ mli wɔgba yɛ, ni ogbɛi lɛ mli wɔfamɔ daimonioi yɛ, ni ogbɛi lɛ mli wɔfee hewalɛ nibii pii yɛ lo?” Shi kɛlɛ, te Yesu baafee enii yɛ enɛ he eha tɛŋŋ? Ebaabu amɛ fɔ́ yɛ gbɛ ni mli wa nɔ akɛ: “Mileee nyɛ kwraa, nyɛjea minɔ nyɛyaa, nyɛ mɛi ni nyɛtsuɔ nibii ni ejaaa gbɛ!”—Mateo 7:22, 23.

Mɛɛ kɔkɔbɔɔ ni mli wa po enɛ ji kɛha ‘mɛi ni tsuɔ nibii ni ejaaa gbɛ’ ni amɛkɛɔ akɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi ji amɛ lɛ nɛkɛ! Susumɔ taomɔ nii titrii enyɔ ni Yesu tsɔɔ akɛ esa akɛ mɛi ajie lɛ kpo bɔni afee ni ekpɛlɛ amɛnɔ akɛ anɔkwa Kristofoi moŋ fe nɔ ni eeekpoo amɛ akɛ amɛji mɛi ni tsuɔ nii ni ejaaa gbɛ lɛ he okwɛ.

“Kɛji Nyɛsumɔɔ Nyɛhe Lɛ”

Klɛŋklɛŋ taomɔ nii ni Yesu kɛha lɛ ji enɛ: ‘Kitã hee miŋɔhaa nyɛ, akɛ nyɛsumɔ nyɛhe; taakɛ bɔ ni misumɔ nyɛ lɛ, nakai nyɛ hu nyɛsumɔa nyɛhe. Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.’—Yohane 13:34, 35.

Yesu miitao ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ aná suɔmɔ ni osato bɛ mli amɛha amɛhe kɛ mɛi krokomɛi fɛɛ hu. Kɛjɛ beni Yesu bahi shikpɔŋ nɔ kɛbaa nɛɛ lɛ, Kristofoi aŋkroaŋkroi babaoo etsu nakai taomɔ nii lɛ he nii yɛ afii babaoo ni eho lɛ amli. Ni jamɔ kui babaoo ni kɛɔ akɛ amɛdamɔ Kristo najiaŋ lɛ hu? Ani bɔ ni amɛhi shi amɛha lɛ tsɔɔ akɛ amɛyɛ suɔmɔ? Dabi kwraa. Yɛ no najiaŋ lɛ, amɛ́nyiɛ béi kɛ tai babaoo ni awu kɛshwie mɛi ni efeko nɔ ko lɛ alá shi lɛ hiɛ.—Kpojiemɔ 18:24.

Enɛ etee nɔ aahu kɛbashi wɔbei nɛɛ amli. Maji ni kɛɔ akɛ Kristofoi ji amɛ lɛ, nyiɛ hiɛ yɛ gbɔmɛi ni agbe yɛ jeŋ tai enyɔ ni awu yɛ afi 1900 afii lɛ amli lɛ mli. Nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ lɛ, sɔlemɔi ni kɛɔ akɛ Kristofoi ji amɛ lɛ amli bii lɛ nyiɛ yiwalɛ nifeemɔi ni naa wa waa kɛ mɔdɛŋ ni abɔ akɛ abule weku shishi yɛ Rwanda yɛ afi 1994 lɛ hiɛ. Tsutsu Anglican osɔfonukpa Desmond Tutu ŋma akɛ: “Mɛi ni kɛ amɛhe wu yɛ yiwalɛ nifeemɔ nɛɛ mli lɛ ji hemɔkɛyeli kome too lɛ nɔŋŋ mli bii. Amɛteŋ mɛi babaoo ji Kristofoi.”

“Kɛji Nyɛhi Shi yɛ Miwiemɔ lɛ Mli Lɛ”

Yesu tsɔɔ anɔkwa Kristojamɔ he taomɔ nii titri ni ji enyɔ lɛ mli beni ekɛɛ akɛ: ‘Kɛji nyɛhi shi yɛ miwiemɔ lɛ mli lɛ, minɔkwa kaselɔi ji nyɛ, ni nyɛaale anɔkwale lɛ, ni anɔkwale lɛ aaaha nyɛye nyɛhe.’—Yohane 8:31, 32.

Yesu kpáa esɛɛnyiɛlɔi lɛ agbɛ akɛ amɛhi shi yɛ ewiemɔ lɛ mli—ní tsɔɔ akɛ, esa akɛ amɛ́kpɛtɛ etsɔɔmɔi lɛ ahe. Nyɔŋmɔjamɔ he nilelɔ Küng wie akɛ, yɛ no najiaŋ lɛ, jamɔŋ tsɔɔlɔi ni kɛɔ akɛ amɛnyiɛ Kristo sɛɛ lɛ, “etee nɔ amɛkpɛlɛ Helabii asusumɔi anɔ.” Amɛkɛ susumɔi tamɔ susuma ni gbooo, hemɔkɛyeli ni tsɔɔ akɛ ayɛ hetsuumɔhe, Maria jamɔ, kɛ osɔfoi akuu, kɛfata nibii krokomɛi ahe—susumɔi ni aná kɛjɛ wɔŋjamɔ mli kɛ jeŋ nilelɔi adɛŋ—lɛ eye Yesu tsɔɔmɔi lɛ anajiaŋ.—1 Korintobii 1:19-21; 3:18-20.

Jamɔŋ tsɔɔlɔi lɛ kɛ Triniti tsɔɔmɔ ni futuɔ mɔ yiŋ lɛ hu bawo amɛtsɔɔmɔi amli, ni amɛwó Yesu nɔ amɛwo gbɛhe ko ni lɛ diɛŋtsɛ lɛ, ewieko pɛŋ akɛ eji egbɛhe lɛ mli. Yɛ nakai feemɔ mli lɛ, amɛgbala mɛi ajwɛŋmɔ kɛjɛ mɔ ni Yesu tsɔɔ be fɛɛ be akɛ esa akɛ ajá lɛ lɛ—e-Tsɛ Yehowa lɛ nɔ. (Mateo 5:16; 6:9; Yohane 14:28; 20:17) Hans Küng ŋma akɛ: “Kɛ Yesu wie Nyɔŋmɔ he lɛ, belɛ eewie blematsɛmɛi Abraham, Isak kɛ Yakob ablema Nyɔŋmɔ lɛ he, ni lɛ ji: Yahweh . . . Yɛ egbɛfaŋ lɛ, mɔnɛ ji Nyɔŋmɔ kome too lɛ.” Ŋmɛnɛ, mɛi enyiɛ kpɛlɛɔ nɔ amrɔ nɔŋŋ akɛ Yesu Nyɔŋmɔ kɛ e-Tsɛ lɛ ji Yahweh, aloo Yehowa taakɛ afɔɔ egbɛi lɛ ŋmaa yɛ Ga wiemɔ mli lɛ?

Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi kɛ Yesu famɔ ákɛ akɛ he akawo maŋkwramɔŋ saji amli lɛ tsuuu nii kwraa. Niŋmalɔ Trevor Morrow ŋma akɛ: Galilea “ji he ko ni maŋhedɔɔ nifeemɔ ni yaa nɔ yɛ wiemɔ kui amli lɛ ehe shi waa yɛ mli” yɛ Yesu gbii lɛ amli. Yudafoi maŋhedɔlɔi babaoo kɛ tawuu nibii tsu nii koni amɛkɛná heyeli yɛ maŋkwramɔŋ kɛ jamɔŋ nifeemɔi amli. Ani Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ amɛkɛ amɛhe awo tawuu nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ mli? Dabi. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛjɛɛɛ je lɛŋ.” (Yohane 15:19; 17:14) Shi kɛlɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni sɔlemɔ mli hiɛnyiɛlɔi aaahi shi akɛ mɛi ni kɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli lɛ, amɛha nɔ ni Ireland niŋmalɔ Hubert Butler tsɔɔ akɛ eji “jamɔŋ tsɔɔmɔi ni akɛtsuɔ tawuu kɛ maŋkwramɔŋ nifeemɔ he nii” lɛ tee hiɛ. Eŋma akɛ: “Etamɔ nɔ ni be fɛɛ be lɛ, Kristojamɔ ni fĩɔ maŋkwramɔŋ nifeemɔ sɛɛ lɛ hu nɔŋŋ ji Kristojamɔ ni fĩɔ tawuu sɛɛ lɛ, ni kɛ́ maŋkwralɔi kɛ osɔfoi lɛ yakpã gbee yɛ susumɔi komɛi ahe lɛ, nɔ ni fɔɔ kaa ji akɛ, Sɔlemɔ lɛ sɔleɔ kɛbiɔ jɔɔmɔi ehaa maŋ lɛŋ asraafoi lɛ bɔni afee ni osɔfoi lɛ aná hegbɛi komɛi.”

Amale Tsɔɔlɔi Kwa Yesu

Bɔfo Paulo bɔ kpalemɔ ni aaakpale kɛaajɛ anɔkwa Kristojamɔ he lɛ he kɔkɔ. Ekɛɛ akɛ, yɛ egbele sɛɛ lɛ, “klaji fulɔi” baajɛ mɛi ni kɛɔ akɛ Kristofoi ji amɛ lɛ ateŋ, ni ‘amɛbaawie nii ni ejaaa, ni amɛaakpala kaselɔi lɛ amɛshwie amɛsɛɛ.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 20:29, 30) ‘Amɛbaakɛɛ akɛ amɛle Nyɔŋmɔ,’ shi yɛ anɔkwale mli lɛ, ‘amɛkɛ amɛnitsumɔi baakwa lɛ.’ (Tito 1:16) Bɔfo Petro hu bɔ kɔkɔ akɛ amale tsɔɔlɔi ‘kɛ hiɛkpatamɔ tsɔɔmɔi aaabahɔ mli nigii, ni Nuŋtsɔ lɛ ní kpɔ̃ amɛ lɛ po, amɛaakwa lɛ.’ Ekɛɛ akɛ, amɛjeŋba gbonyo lɛ baaha mɛi ‘awie anɔkwale gbɛ lɛ he musubɔɔ wiemɔi.’ (2 Petro 2:1, 2) Hela woloŋlelɔ W. E. Vine kɛɛ akɛ, ní aaakwa Kristo yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ tsɔɔ “kpɛlɛmɔ ni akpɛlɛɛɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ nɔ, kɛtsɔ hemɔkɛyeli kwamɔ nifeemɔ kɛ tsɔɔmɔi ni yeɔ awui ni agbɛɔ ashwãa lɛ nɔ.”

Te Yesu baafee enii eha tɛŋŋ kɛ́ mɛi ni kɛɔ akɛ kaselɔi ji amɛ lɛ je gbɛ amɛfee amɛhe mɛi ni ‘ehiii shi yɛ ewiemɔ lɛ mli’ ni amɛshɛɛɛ taomɔ nii krokomɛi ni etsɔɔ lɛ ahe lɛ? Ebɔ kɔkɔ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni kwaa mi yɛ gbɔmɛi ahiɛ lɛ, mi hu makwa lɛ yɛ mitsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ hiɛ.” (Mateo 10:33) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu kwaaa mɔ ni bɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni eeenyɛ koni eye anɔkwa, ní fɛɛ sɛɛ ni etɔ̃ɔ lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eyɛ mli akɛ bɔfo Petro kwa Yesu shii etɛ sɔŋŋ moŋ, shi Petro tsake etsui ni aŋɔfa lɛ. (Mateo 26:69-75) Shi kɛlɛ, Yesu kwaa aŋkroaŋkroi loo kui ni tsɔmɔɔ amɛhe klaji ni ŋɔɔ too wolo amɛhàa amɛhe—ní feɔ tamɔ nɔ ni amɛnyiɛ Kristo sɛɛ shi amɛjeɔ gbɛ amɛkpooɔ etsɔɔmɔi lɛ be fɛɛ be lɛ. Yesu wie amale tsɔɔlɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe akɛ: “Amɛyibii lɛ nyɛkɛaale amɛ.”—Mateo 7:15-20.

Hemɔkɛyeli Kwamɔ Te Shi yɛ Bɔfoi lɛ Agbele Sɛɛ

Mɛɛ be mli amale Kristofoi bɔi Kristo kwamɔ? Beni Yesu gbo sɛɛ nɔŋŋ. Lɛ diɛŋtsɛ ebɔ kɔkɔ akɛ Satan Abonsam kɛ oyaiyeli baaba ni ebadũ “jwɛi,” ni ji amale Kristofoi efutu “dũmɔ nii kpakpai,” ni ji anɔkwa Kristofoi, ni Yesu dũ yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ. (Mateo 13:24, 25, 37-39) Bɔfo Paulo ha ale akɛ amale tsɔɔlɔi miilaka mɛi momo yɛ egbii lɛ amli. Ekɛɛ akɛ, yiŋtoo titri hewɔ ni amɛkpale kɛjɛ Yesu Kristo tsɔɔmɔi lɛ ahe ji akɛ amɛbɛ “anɔkwale” lɛ he “suɔmɔ” diɛŋtsɛ.—2 Tesalonikabii 2:10.

Yesu Kristo bɔfoi lɛ tsĩ nɛkɛ hemɔkɛyeli kwamɔ nifeemɔ nɛɛ naa bei abɔ ni amɛkɛhi wala mli lɛ. Shi kɛlɛ, beni bɔfoi lɛ gboi sɛɛ lɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ni kɛ “amale hewalɛ kɛ okadii kɛ naakpɛɛ nii fɛɛ . . . , kɛ nii ni ejaaa gbɛ fɛɛ ni akɛshishiuɔ mɛi” tsu nii koni amɛkɛlaka mɛi babaoo lɛ gbala mɛi ni fa babaoo kɛjɛ anɔkwalei ni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ tsɔɔ mɛi lɛ ahe. (2 Tesalonikabii 2:3, 6-12) Ŋleshi jeŋ nilelɔ Bertrand Russell ŋma akɛ, etsɛɛɛ ni aha Kristofoi asafo ni ato shishi lɛ batsɔ jamɔŋ asafo ko ni “baaha Yesu kɛ Paulo po anaa akpɛ amɛhe waa.”

Asaa Ato Anɔkwa Kristojamɔ Shishi Ekoŋŋ

Anɔkwa saji ni aŋmala ashwie shi lɛ yɛ faŋŋ. Kɛjɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ kɛbaa nɛɛ, akɛ Kristo tsɔɔmɔi lɛ tsuuu nii yɛ nibii babaoo ni afee yɛ Kristojamɔ hewɔ lɛ mli. Ni kɛlɛ, enɛ etsɔɔɔ akɛ Yesu nyɛɛɛ aye eshiwoo akɛ ekɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ baahi shi “daa kɛyashi jeŋ naagbee lɛ” nɔ. (Mateo 28:20) Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ kɛjɛ beni ewie wiemɔi nɛɛ lɛ, anɔkwafoi komɛi kɛ “Yesu Kristo he nilee lɛ etsu nii yɛ amɛnitsɔɔmɔi kɛ amɛnifeemɔi amli.” Akɛni nɛkɛ mɛi nɛɛ bɔɔ mɔdɛŋ waa koni amɛjie suɔmɔ ni kadiɔ anɔkwa Kristofoi lɛ kpo, ní amɛyaa nɔ amɛhiɔ shi yɛ anɔkwalei ni etsɔɔ amɛ lɛ anaa hewɔ lɛ, Yesu Kristo eye eshiwoi ni ekɛha akɛ ebaafĩ mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ asɛɛ lɛ nɔ.

Agbɛnɛ hu, Yesu wo shi akɛ yɛ je nɛŋ naagbee be lɛ mli lɛ, ebaabua enɔkwa kaselɔi lɛ anaa efee amɛ Kristofoi asafo ni abaanyɛ ayɔse yɛ faŋŋ mli, ni ekɛ amɛ baatsu nii kɛtsu esuɔmɔnaa nifeemɔ he nii. (Mateo 24:14, 45-47) Amrɔ nɛɛ ekɛ nakai asafo lɛ miitsu nii kɛmiibua “asafo babaoo” ni ji hii, yei kɛ gbekɛbii “ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli” lɛ anaa, ni eefee amɛ ekome yɛ eyitsoyeli lɛ shishi akɛ “kuu kome” yɛ “kwɛlɔ kome” shishi.—Kpojiemɔ 7:9, 14-17; Yohane 10:16; Efesobii 4:11-16.

Enɛ hewɔ lɛ, tsi ohe kɛjɛ kui loo asafoi fɛɛ ni egbe Kristo gbɛi kɛ Kristojamɔ he guɔ yɛ afii akpei enyɔ ni eho lɛ amli lɛ ahe. Kɛ jeee nakai lɛ, taakɛ Yesu Kristo kɛɛ bɔfo Yohane lɛ, kɛ́ Nyɔŋmɔ kɛ efɔbuu kojomɔ ba amɛnɔ yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ mli lɛ, obaanyɛ ‘oná amɛhaomɔi lɛ eko.’ (Kpojiemɔ 1:1; 18:4, 5) Tswaa ofai shi akɛ obaafata anɔkwa jálɔi—mɛi ni fĩɔ anɔkwa Kristojamɔ sɛɛ—ni gbalɔ Mika wie yɛ amɛhe akɛ yɛ “naagbee gbii lɛ amli lɛ” amɛbaabo Nyɔŋmɔ famɔi lɛ atoi ni ‘amɛnyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ’ lɛ ahe. (Mika 4:1-4) Mɛi ni ŋma wolo tɛtrɛɛ nɛɛ baaná he miishɛɛ akɛ amɛaaye amɛbua bo ni oyɔse nakai anɔkwa jálɔi lɛ.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 5]

Mɛni hewɔ anɔkwa Kristofoi kɛ amɛhe wooo tawuu mli lɛ?

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Asraafoi ni yɔɔ abɛkugbɛ: U.S. National Archives photo; Tu ni fɛ̃ɔ la, ni yɔɔ ninejurɔgbɛ: U.S. Army Photo

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]

Taomɔ nii titrii enyɔ ni Yesu tsɔɔ akɛ esa akɛ anɔkwa Kristofoi ashɛ he ji, ‘nyɛsumɔa nyɛhe’ kɛ ‘nyɛhia shi yɛ miwiemɔ lɛ mli’