Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Anɔkwayeli Ni Akɛaasɔmɔ Kristo Ni Ji Maŋtsɛ Lɛ

Anɔkwayeli Ni Akɛaasɔmɔ Kristo Ni Ji Maŋtsɛ Lɛ

Anɔkwayeli Ni Akɛaasɔmɔ Kristo Ni Ji Maŋtsɛ Lɛ

“Aha lɛ nɔyeli kɛ anunyam kɛ maŋtsɛyeli, koni majimaji kɛ asafoi kɛ wiemɔi lɛ fɛɛ asɔmɔ lɛ.”—DANIEL 7:14.

1, 2. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Kristo nine shɛɛɛ Maŋtsɛyeli hewalɛ lɛ fɛɛ nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ?

MƐƐ nɔyelɔ yɔɔ ni baanyɛ agbo aha eshishibii lɛ, ní kɛlɛ ehi shi ekoŋŋ ní eye nɔ akɛ maŋtsɛ? Mɛɛ maŋtsɛ yɔɔ ni baanyɛ ahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ní eha eshishibii lɛ aná hekɛnɔfɔɔ yɛ emli, ní eha amɛye lɛ anɔkwa hu, ní no sɛɛ lɛ eye nɔ kɛjɛ ŋwɛi? Mɔ pɛ ni baanyɛ afee nakai—ní efee babaoo po efata he—ji Yesu Kristo. (Luka 1:32, 33) Beni Kristo gbo ní atée lɛ shi, ní eku esɛɛ kɛtee ŋwɛi lɛ, Nyɔŋmɔ ‘ŋɔ lɛ efee nibii fɛɛ yitso eha asafo lɛ’ yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. (Efesobii 1:20-22; Bɔfoi lɛ Asaji 2:32-36) No hewɔ lɛ Kristo bɔi nɔyeli, shi jeee yɛ gbɛ ni da nɔ. Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu ní feɔ mumɔŋ Israel, ni ji “Nyɔŋmɔ Israel lɛ” ji Kristo nɔyeli lɛ klɛŋklɛŋ shishibii.—Galatabii 6:16; Kolosebii 1:13.

2 Yɛ nakai Pentekoste afi 33 Ŋ.B. lɛ sɛɛ aaafee afii 30 lɛ, bɔfo Paulo ma nɔ mi akɛ Kristo nine nako ashɛ Maŋtsɛyeli hewalɛ lɛ fɛɛ nɔ, shi moŋ ‘eta Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ; ni nɔ ni eshwɛ ji akɛ, eemɛ kɛyashi beyinɔ ní aaaŋɔ ehenyɛlɔi lɛ afee enajiashi maaŋoo.’ (Hebribii 10:12, 13) Yɛ no sɛɛ beni eshwɛ fioo ni klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. lɛ baaba naagbee lɛ, bɔfo Yohane ni egbɔ lɛ tsɔ hiɛ ena yɛ ninaa mli ní Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ ni ji Yehowa miiwó Kristo Yesu akɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli ní ato shishi ehee lɛ nɔ Maŋtsɛ. (Kpojiemɔ 11:15; 12:1-5) Yɛ he ni wɔshɛ yɛ yinɔsane be nɛɛ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔpɛi odaseyelii babaoo ni maa nɔ mi akɛ Kristo je shishi ebɔi nɔyeli akɛ Mesia Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi yɛ afi 1914 lɛ mli wɔkwɛ. *

3. (a) Mɛɛ sane hee ebafata Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ he kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ? (b) Mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbibii wɔhe?

3 Hɛɛ, kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ, sane hee ni yɔɔ miishɛɛ ebafata Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ he. Kristo miiye nɔ diɛŋtsɛ akɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ, eyɛ mli moŋ akɛ eeye nɔ ‘yɛ ehenyɛlɔi lɛ ateŋ.’ (Lala 110:1, 2; Mateo 24:14; Kpojiemɔ 12:7-12) Kɛfata he lɛ, eshishibii ni yeɔ anɔkwa ní yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ejɛ amɛsuɔmɔ mli amɛmiiba amɛhe shi amɛmiiha enɔyeli hegbɛ lɛ kɛtsɔ amɛhe ni amɛkɛwoɔ jeŋ muu fɛɛ Biblia mli tsɔsemɔ gbɛjianɔtoo ní eko kɛ lɛ yeee egbɔ yɛ adesai ayinɔsane mli lɛ mli lɛ nɔ. (Daniel 7:13, 14; Mateo 28:18) Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu, ni ji “maŋtsɛyeli lɛŋ bii lɛ” sɔmɔɔ akɛ “bɔfoi yɛ Kristo najiaŋ.” Kristo “tooi krokomɛi” ni yi fáa babaoo ní sɔmɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ najiaŋdamɔlɔi lɛ kɛ anɔkwayeli fiɔ amɛsɛɛ. (Mateo 13:38; 2 Korintobii 5:20; Yohane 10:16) Shi kɛlɛ, akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, ehe miihia ni wɔpɛi wɔmli wɔkwɛ akɛ wɔmiiba wɔhe shi diɛŋtsɛ wɔmiiha Kristo nɔyeli hegbɛ lɛ lo. Ani wɔkɛ shifimɔ yeɔ lɛ anɔkwa? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔye Maŋtsɛ ni yeɔ nɔ yɛ ŋwɛi lɛ anɔkwa? Shi klɛŋklɛŋ lɛ, nyɛhaa wɔsusua yiŋtoi ahewɔ ni esa akɛ wɔye Kristo anɔkwa lɛ he wɔkwɛa.

Maŋtsɛ ni Kanyaa Mɛi Koni Amɛye Lɛ Anɔkwa

4. Ákɛ Maŋtsɛ ni Ahala Lɛ lɛ, mɛni Yesu tsu yɛ eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli?

4 Hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha nɔ ni Kristo fee, kɛ agbɛnɛ hu kɛha esui ni sa kadimɔ waa lɛ ji nɔ ni kanyaa wɔ koni wɔye lɛ anɔkwa. (1 Petro 1:8) Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ Maŋtsɛ ni Ahala Lɛ lɛ, eha ana nɔ ni ebaafee beni eyeɔ nɔ akɛ Maŋtsɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ yɛ Nyɔŋmɔ be ní eto lɛ mli lɛ he nɔ ko fioo. Eha mɛi ni hɔmɔ yeɔ amɛ lɛ niyenii. Etsá helatsɛmɛi, shwilafoi, kpajelɔi, toimulɔi, kɛ mumuii. Etée aŋkroaŋkroi komɛi ni egboi lɛ po shi kɛba wala mli ekoŋŋ. (Mateo 15:30, 31; Luka 7:11-16; Yohane 6:5-13) Kɛfata he lɛ, Yesu shihilɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he sane ni wɔle lɛ haa wɔleɔ sui ni eyɔɔ akɛ Nɔyelɔ ni baaye shikpɔŋ lɛ nɔ wɔsɛɛ lɛ—ni esui nɛɛ ateŋ nɔ ni sa kadimɔ fe fɛɛ ji esuɔmɔ ni he-kɛ-afɔleshaa yɔɔ mli lɛ. (Marko 1:40-45) Abɔ amaniɛ akɛ Napoléon Bonaparte wie kɛkɔ sane nɛɛ he akɛ: “Mi kɛ Aleksandro kɛ Kaisare kɛ Charlemagne to nɔyelii ashishi, shi mɛni ha wɔnyɛ wɔtsu nitsumɔi wuji ni wɔtsu lɛ? Wɔnyɛ mɛi anɔ kɛtsu. Yesu Kristo pɛ ji mɔ ni kɛ suɔmɔ to emaŋtsɛyeli lɛ shishi, ni amrɔ nɛɛ mɛi akpekpei abɔ baanyɛ agboi yɛ ehewɔ.”

5. Mɛni hewɔ mɛi pii nyɛ amɛbɛŋkɛ Yesu waa nakai lɛ?

5 Akɛni Yesu he jɔ ni ebaa ehe shi kɛjɛɔ etsui mli hewɔ lɛ, enitsɔɔmɔi ni woɔ mɔ hewalɛ kɛ emlihilɛ su lɛ ha mɛi ni nɔnyɛɛi eha amɛnijiaŋ eje wui ni amɛjatsui tsii fe amɛ lɛ ná hejɔɔmɔ. (Mateo 11:28-30) Gbekɛbii nyɛɔ amɛbɛŋkɛɔ lɛ. Hii ni yɔɔ sɛɛyoomɔ kɛ heshibaa lɛ jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛbatsɔmɔ ekaselɔi. (Mateo 4:18-22; Marko 10:13-16) Bɔ ni esusuɔ mɛi ahe ni ejieɔ bulɛ kpo etsɔɔ amɛ lɛ ha yei babaoo ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ ye lɛ anɔkwa, ni yei nɛɛ ateŋ mɛi babaoo kɛ amɛbe, amɛhewalɛ, kɛ amɛheloonaa nibii tsu nii kɛkwɛ lɛ beni etsuɔ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ.—Luka 8:1-3.

6. Mɛɛ henumɔi ni mli wa Yesu jie lɛ kpo beni Lazaro gbo lɛ?

6 Beni Lazaro ni ji Kristo naanyo ni esumɔɔ esane waa lɛ gbo lɛ, Kristo jie henumɔi ni mli wa fe fɛɛ ni eyɔɔ lɛ ateŋ ekomɛi akpo. Bɔ ni Maria kɛ Marta ehao waa lɛ tsirɛ lɛ aahu akɛ enyɛɛɛ etsĩ ewerɛhoyeli lɛ naa, ni ‘efó.’ Eyɛ mli akɛ ele akɛ etsɛŋ ni ebaatee Lazaro shi kɛba wala mli ekoŋŋ moŋ, shi “ekpokpo”—tsuiŋdɔlɛ ni naa wa kɛ awerɛho ha ehao. No sɛɛ lɛ, suɔmɔ kɛ musuŋtsɔlɛ tsirɛ Yesu ni ekɛ hewalɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ lɛ tsu nii ni etée Lazaro shi kɛjɛ gbohii ateŋ.—Yohane 11:11-15, 33-35, 38-44.

7. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔye Kristo anɔkwa lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni yɔɔ baafa 31 lɛ hu.)

7 Suɔmɔ ni mli wa ni Yesu yɔɔ kɛha jalɛ nifeemɔ, kɛ nyɛ̃ ni enyɛ̃ɔ osatofeemɔ kɛ efɔŋfeemɔ lɛ haa wɔnaa kpɛɔ wɔhe. Ekɛ ekãa shwie jarayelɔi amimyelɔi kɛjɛ sɔlemɔwe lɛ shii enyɔ sɔŋŋ. (Mateo 21:12, 13; Yohane 2:14-17) Kɛfata he lɛ, ákɛ adesa ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekɛ amanehului srɔtoi babaoo kpe, ni enɛ ha ená nɔnyɛɛi kɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ mli niiashikpamɔ diɛŋtsɛ. (Hebribii 5:7-9) Yesu ná nyɛ̃ ni anyɛ̃ɔ mɔ, kɛ ye ní akɛ mɔ yeee yɛ jalɛ sane naa lɛ hu mli niiashikpamɔ. (Yohane 5:15-18; 11:53, 54; 18:38–19:16) Yɛ naagbee lɛ, ekɛ ehe ha kɛ ekãa ni agbe lɛ yɛ yiwalɛ gbɛ nɔ bɔni afee ni eha e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nifeemɔ aba mli, ní eha eshishibii lɛ aná naanɔ wala. (Yohane 3:16) Ani Kristo sui nɛɛ tsirɛɛɛ bo ni oya nɔ okɛ anɔkwayeli asɔmɔ lɛ? (Hebribii 13:8; Kpojiemɔ 5:6-10) Shi mɛni ebiɔ ni mɔ afee dani ebatsɔ Kristo ni ji Maŋtsɛ lɛ shishinyo?

Nibii ni Esa akɛ Mɔ Afee Koni Etsɔ Maŋtsɛyeli lɛ Shishinyo

8. Mɛni ataoɔ kɛjɛɔ Kristo shishibii lɛ adɛŋ?

8 Susumɔ nii ni akɛtoɔ nii ahe nɛɛ he okwɛ: Bei pii lɛ ní mɔ aaatsɔ maŋ kroko mlinyo lɛ biɔ koni eshɛ taomɔ nii komɛi ahe. Ekolɛ ebaabi ni mɛi ni baatsɔmɔ maŋ lɛ mli bii lɛ ahiɛ subaŋ kpakpa ní amɛkafee mɛi ni yeɔ helai komɛi. Nakai nɔŋŋ hu esa akɛ Kristo shishibii lɛ afee mɛi ni yɔɔ jeŋba kpakpa kɛ mumɔŋ shidaamɔ kpakpa.—1 Korintobii 6:9-11; Galatabii 5:19-23.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ yɛ akɛ wɔyeɔ Kristo anɔkwa?

9 Yesu Kristo biɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ hu koni eshishibii lɛ aye lɛ kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ anɔkwa. Amɛjieɔ anɔkwayeli nɛɛ kpo kɛtsɔ shi ni amɛhiɔ yɛ nibii ni etsɔɔ beni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ákɛ Maŋtsɛ ni Ahala Lɛ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ yeɔ amɛheloonaa hiamɔ nii ahiɛ. (Mateo 6:31-34) Amɛkɛ hiɛdɔɔ hu bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛjie Kristo sui lɛ akpo amɛtsɔɔ yɛ shihilɛi ni mli wawai po amli. (1 Petro 2:21-23) Kɛfata he lɛ, Kristo shishibii lɛ nyiɛɔ enɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ kɛtsɔ hegbɛ ni amɛŋɔɔ kɛfeɔ mɛi krokomɛi ekpakpa lɛ nɔ.—Mateo 7:12; Yohane 13:3-17.

10. Mɛɛ gbɛ nɔ abaanyɛ atsɔ aye Kristo anɔkwa yɛ (a) weku lɛ mli kɛ (b) asafo lɛ mli?

10 Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ jieɔ anɔkwa ni amɛyeɔ lɛ lɛ hu kpo amɛtsɔɔ kɛtsɔ esui lɛ akpo ni amɛjieɔ yɛ weku lɛ mli lɛ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wumɛi yeɔ amɛŋwɛi Maŋtsɛ lɛ anɔkwa kɛtsɔ Kristo sui lɛ akpo ni amɛjieɔ yɛ bɔ ni amɛkɛ amɛŋamɛi kɛ amɛbii lɛ yeɔ haa lɛ mli lɛ nɔ. (Efesobii 5:25, 28-30; 6:4; 1 Petro 3:7) Ŋamɛi yeɔ Kristo anɔkwa kɛtsɔ jeŋba ni he tse mlihiɛmɔ nɔ, kɛ agbɛnɛ hu kɛtsɔ “mumɔ ni he jɔ ni yɔɔ kpoo” ni amɛjieɔ lɛ kpo lɛ nɔ. (1 Petro 3:1-4; Efesobii 5:22-24) Kɛ́ gbekɛbii kɛ toiboo he nɔkwɛmɔnɔ ni Kristo fee lɛ tsu nii lɛ, etsɔɔ akɛ amɛmiiye lɛ anɔkwa. Beni Yesu ji oblanyo fioo lɛ, etee nɔ eba ehe shi eha efɔlɔi lɛ, eyɛ mli moŋ akɛ amɛyeee emuu. (Luka 2:51, 52; Efesobii 6:1) Kristo shishibii lɛ kɛ anɔkwayeli bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkase lɛ kɛtsɔ ‘na ni amɛnanaa mli amɛhaa amɛhe, kɛ hedɔɔ ni amɛnáa amɛhaa amɛhe ákɛ nyɛmimɛi’ lɛ nɔ, kɛ agbɛnɛ hu kɛtsɔ ‘mlijɔlɛ kpo ni amɛjieɔ amɛtsɔɔ amɛhe’ lɛ nɔ. Amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛfee amɛnii tamɔ Kristo, ni ‘amɛjwɛŋɔ heshibaa jwɛŋmɔ, amɛkɛ efɔŋ etooo efɔŋ najiaŋ aloo jɛmɔ yɛ jɛmɔ najiaŋ.’—1 Petro 3:8, 9; 1 Korintobii 11:1.

Maŋtsɛyeli lɛ Shishibii ni Yeɔ Mla Nɔ

11. Mɛɛ mlai Kristo shishibii lɛ baa amɛhe shi amɛhaa?

11 Kristo shishibii lɛ baa amɛhe shi amɛhaa “Kristo mla lɛ” kɛtsɔ amɛshihilɛ ni amɛhaa ekɛ Yesu tsɔɔmɔi kɛ efamɔi lɛ fɛɛ kpãa gbee lɛ nɔ, tamɔ bɔ ni mɛi ni baasumɔ ni amɛtsɔmɔ maŋ ko mli bii lɛ yeɔ amɛmaŋ hee lɛ mli mlai anɔ lɛ. (Galatabii 6:2) Titri lɛ, amɛkɛ anɔkwayeli hiɔ shi yɛ suɔmɔ “mla lɛ mli otu” lɛ naa. (Yakobo 2:8) Mɛni mlai nɛɛ biɔ ni afee?

12, 13. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ wɔkɛ anɔkwayeli baa wɔhe shi wɔhaa “Kristo mla lɛ”?

12 Kristo shishibii lɛ yeee emuu ni amɛyɛ gbɔjɔmɔi. (Romabii 3:23) Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ amɛya nɔ amɛná “nyɛmimɛi ahedɔɔ ni apasa bɛ mli” bɔni afee ni ‘amɛkɛ tsui krɔŋŋ asumɔ amɛhe jogbaŋŋ.’ (1 Petro 1:22) “Kɛji” Kristofonyo “ko kɛ” Kristofonyo ‘kroko ná sane ko lɛ’ amɛjɛɔ anɔkwayeli mli amɛkɛ Kristo mla lɛ tsuɔ nii kɛtsɔ ‘na ni amɛnanaa mli amɛhaa amɛhe ni amɛkɛfafaa amɛhe’ lɛ nɔ. Mla nɛɛ toi ni amɛboɔ lɛ yeɔ ebuaa amɛ ni amɛyaa nɔ amɛkuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ emuu ni mɛi krokomɛi yeee lɛ nɔ, ni amɛtaoɔ yiŋtoi ni amɛaadamɔ nɔ amɛsumɔsumɔɔ amɛhe. Ani ohiɛ esɔɔɔ akɛ oyɛ mɛi ni tsɔɔ anɔkwayeli ni amɛkɛbaa amɛhe shi amɛhaa wɔ-Maŋtsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ nɔ amɛwoɔ suɔmɔ, ni ji “emuuyeli kpãa” lɛ ateŋ?—Kolosebii 3:13, 14.

13 Kɛfata he lɛ, Yesu tsɔɔ mli akɛ suɔmɔ ni ejie lɛ kpo lɛ da kwraa fe suɔmɔ ni mɛi jieɔ lɛ kpo amɛtsɔɔ amɛhe lɛ. (Yohane 13:34, 35) Kɛ́ wɔsumɔɔ mɛi ni sumɔɔ wɔ lɛ pɛ lɛ, no lɛ jeee “nɔ ko srɔto” wɔfeɔ lɛ. Kɛ́ ebalɛ nakai lɛ, wɔsuɔmɔ lɛ yeŋ emuu, ni ebaafee nɔ ni eje kpa. Yesu wo wɔ hewalɛ koni wɔkase e-Tsɛ lɛ suɔmɔ lɛ kɛtsɔ suɔmɔ ni damɔ shishitoo mla nɔ ni wɔɔná wɔha wɔhenyɛlɔi po ní he tsɛ̃ɔ wɔ ní amɛwaa wɔ yi lɛ nɔ. (Mateo 5:46-48) Suɔmɔ nɛɛ hu tsirɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ koni amɛkɛ anɔkwayeli aya nɔ atsu nitsumɔ titri ni amɛtsuɔ lɛ. Mɛni ji nakai nitsumɔ lɛ?

Anɔkwayeli He Kaa

14. Mɛni hewɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he hiaa waa nakai lɛ?

14 Amrɔ nɛɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ yɛ nitsumɔ krɛdɛɛ ko ni esa akɛ amɛtsu, ni no ji ‘Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ jajemɔ.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 28:23) Nitsumɔ nɛɛ tsumɔ he miihia waa ejaakɛ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ baabu jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ bem. (1 Korintobii 15:24-28) Kɛ́ wɔshiɛ sanekpakpa lɛ, ehaa mɛi ni boɔ toi lɛ náa hegbɛ koni amɛbatsɔmɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii. Kɛfata he lɛ, bɔ ni mɛi feɔ amɛnii amɛhaa yɛ nakai shɛɛ sane lɛ he lɛ haa Kristo ni ji Maŋtsɛ lɛ náa nɔdaamɔ nɔ̃ ní ekɛaatsu nii kɛkojo adesai. (Mateo 24:14; 2 Tesalonikabii 1:6-10) Enɛ hewɔ lɛ, gbɛ titri ni wɔtsɔɔ nɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔyeɔ Kristo anɔkwa ji kɛtsɔ toiboo ni wɔfeɔ wɔhaa efamɔ akɛ wɔgba Maŋtsɛyeli lɛ he sane wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ nɔ.—Mateo 28:18-20.

15. Mɛni hewɔ akaa Kristofoi anɔkwayeli lɛ?

15 Yɛ anɔkwale mli lɛ, Satan teɔ shi ewoɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ gbɛ̀i srɔtoi fɛɛ ni eeenyɛ nɔ, ni adesai anɔyelɔi ekpɛlɛɛɛ hegbɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha Kristo lɛ nɔ. (Lala 2:1-3, 6-8) No hewɔ lɛ Yesu bɔ ekaselɔi lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɔŋ efeee enuŋtsɔ. Kɛ́ amɛwa mi yi lɛ, amɛaawa nyɛ hu yi.” (Yohane 15:20) Enɛ hewɔ lɛ, Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ miiwu mumɔŋ ta ní kaa amɛnɔkwayeli lɛ.—2 Korintobii 10:3-5; Efesobii 6:10-12.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ tsɔɔ amɛŋɔɔ ‘Nyɔŋmɔ nii amɛhaa Nyɔŋmɔ’?

16 Ni kɛlɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ yaa nɔ amɛyeɔ amɛ-Maŋtsɛ ni anaaa lɛ lɛ anɔkwa, ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ amɛjieɔ bulɛ kpo amɛtsɔɔ adesai anɔyelɔi hu. (Tito 3:1, 2) Yesu kɛɛ akɛ: “Nyɛŋɔa Kaisare nii nyɛhaa Kaisare, ni nyɛŋɔa Nyɔŋmɔ nii nyɛhaa Nyɔŋmɔ.” (Marko 12:13-17) Enɛ hewɔ lɛ, Kristo shishibii lɛ boɔ nɔyelɔi amlai ní eteee shi ewooo Nyɔŋmɔ mlai lɛ atoi. (Romabii 13:1-7) Ni kɛlɛ, beni Yudafoi asaneyelihe wulu lɛ te shi eshi Nyɔŋmɔ mlai lɛ kɛtsɔ famɔ ni amɛkɛha Yesu kaselɔi lɛ akɛ amɛfɔ̃ɔ shiɛmɔ lɛ nɔ lɛ, kaselɔi lɛ jɛ bulɛ mli amɛkɛ shiŋŋfeemɔ kɛɛ akɛ esa akɛ ‘amɛbo Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi.’—Bɔfoi lɛ Asaji 1:8; 5:27-32.

17. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ ekãa adamɔ anɔkwayeli he kaai anaa lɛ?

17 Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ Kristo shishibii lɛ aná ekãa babaoo bɔni afee ni amɛnyɛ amɛya nɔ amɛye amɛ-Maŋtsɛ lɛ anɔkwa be mli ni awaa amɛyi lɛ. Ni kɛlɛ, Yesu kɛɛ akɛ: “Ajɔɔ nyɛ, kɛji ajɛ́ nyɛ ni awa nyɛ yi ni amale awie nyɛhe efɔŋ fɛɛ efɔŋ yɛ mihewɔ lɛ. Nyɛnyaa ni nyɛmli afilia nyɛ; shi nyɛnyɔmɔwoo fá yɛ ŋwɛi.” (Mateo 5:11, 12) Kristo mra be mli sɛɛnyiɛlɔi lɛ ná anɔkwale ni wiemɔi nɛɛ ji lɛ mli niiashikpamɔ. Beni ayi amɛ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he shiɛmɔ ni amɛtee nɔ amɛshiɛ lɛ hewɔ po lɛ, amɛná miishɛɛ “akɛ egbɛi lɛ ahewɔ lɛ abu amɛ mɛi ni sa akɛ abɔɔ amɛ ahora. Ni amɛfɔ̃ɔɔ nitsɔɔmɔ kɛ Yesu Kristo shiɛmɔ yɛ sɔlemɔwe lɛ kɛ shĩai be fɛɛ be.” (Bɔfoi lɛ Asaji 5:41, 42) Kɛ oye anɔkwa yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ, ni otee nɔ oŋmɛ otsui shi beni okɛ shihilɛi ni mli wawai, hela, suɔlɔ ko gbele, loo shitee-kɛwoo kpeɔ lɛ, no lɛ osa yijiemɔ waa.—Romabii 5:3-5; Hebribii 13:6.

18. Mɛni wiemɔi ni Yesu kɛ Pontio Pilato wie lɛ tsɔɔ?

18 Beni Yesu kã he eji Maŋtsɛ ni Ahala Lɛ lɛ, etsɔɔ mli eha Roma Nɔyelɔ Pontio Pilato akɛ: “Mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ; mimaŋtsɛyeli lɛ jɛ je nɛɛ mli jikulɛ, misɔɔlɔi lɛ aaapele he, koni akaŋɔ mi aha Yudafoi lɛ; shi enɛ lɛ, mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ biɛ.” (Yohane 18:36) Enɛ hewɔ lɛ, ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ kɛ mɔ ko mɔ ko wuuu ta, ni asaŋ amɛfĩii afã ko sɛɛ yɛ adesai atawuu ko kwraa mli. Yɛ anɔkwa ni amɛyeɔ “Hejɔlɛ lumɔ” lɛ hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛhe wooo je lɛŋ maŋkwramɔŋ saji amli yɛ gbɛ ko gbɛ ko kwraa nɔ.—Yesaia 2:2-4; 9:5, 6.

Naanɔ Jɔɔmɔi Kɛha Maŋtsɛyeli lɛ Shishibii ni Yeɔ Anɔkwa Lɛ

19. Mɛni hewɔ Kristo shishibii lɛ baanyɛ amɛkɛ nɔmimaa akpa wɔsɛɛ be gbɛ lɛ?

19 Kristo ni ji “Maŋtsɛmɛi amaŋtsɛ” lɛ shishibii ni yeɔ anɔkwa lɛ kɛ nɔmimaa kwɛɔ wɔsɛɛ be gbɛ. Amɛkɛ miishɛɛ kwɛɔ emaŋtsɛyeli hewalɛ kpele ní etsɛŋ ni ebaajie lɛ kpo lɛ gbɛ. (Kpojiemɔ 19:11–20:3; Mateo 24:30) “Maŋtsɛyeli lɛŋ bii” ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu, ni ji shwɛɛnii ni yeɔ anɔkwa lɛ kwɛɔ amɛgboshinii ni jara wa waa akɛ amɛkɛ Kristo baaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ ŋwɛi lɛ gbɛ. (Mateo 13:38; Luka 12:32) Kristo “tooi krokomɛi” ni yeɔ anɔkwa lɛ kɛ miishɛɛ miimɛ wiemɔ ni amɛ-Maŋtsɛ lɛ baajaje etsɔɔ amɛ ní ekɛtsɔɔ akɛ ekpɛlɛ amɛnɔ lɛ, akɛ: “Nyɛbaa, nyɛ mɛi ni mitsɛ ejɔɔ nyɛ, nyɛbaŋɔa [shikpɔŋ nɔ Paradeiso shihilɛ] maŋtsɛyeli lɛ ni asaa ato nyɛ kɛjɛ jeŋ shishijee lɛ!” (Yohane 10:16; Mateo 25:34) Enɛ hewɔ lɛ, eba akɛ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ fɛɛ baatswa amɛfai shi akɛ amɛbaaya nɔ amɛkɛ anɔkwayeli asɔmɔ Kristo, ni ji Maŋtsɛ lɛ.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 2 Kwɛmɔ sane ni ji “Why do Jehovah’s Witnesses say that God’s Kingdom was established in 1914?” ni yɔɔ Reasoning From the Scriptures wolo lɛ baafa 95-97, ni Yehowa Odasefoi fee lɛ mli.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔye Kristo anɔkwa lɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Kristo shishibii lɛ tsɔɔ amɛyeɔ lɛ anɔkwa?

• Mɛni hewɔ wɔsumɔɔ akɛ wɔye Kristo ni ji Maŋtsɛ lɛ anɔkwa lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 31]

KRISTO SUI KROKOMƐI NI SA KADIMƆ WAA

Hiɛaŋ ni akwɛɛɛYohane 4:7-30.

MusuŋtsɔlɛMateo 9:35-38; 12:18-21; Marko 6:30-34.

Suɔmɔ ni he-kɛ-afɔleshaa yɔɔ mliYohane 13:1; 15:12-15.

AnɔkwayeliMateo 4:1-11; 28:20; Marko 11:15-18.

MɔbɔnalɛMarko 7:32-35; Luka 7:11-15; Hebribii 4:15, 16.

HiɛshikamɔMateo 15:21-28.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]

Kɛ wɔsumɔsumɔɔ wɔhe lɛ, belɛ wɔkɛ anɔkwayeli miiye “Kristo mla lɛ” nɔ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 31]

Ani Kristo sui lɛ tsirɛɔ bo koni okɛ anɔkwayeli asɔmɔ lɛ?