Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nɔ Hewɔ Ni Nyɔŋmɔ Ŋmɛɔ Piŋmɔ Gbɛ Lɛ He Nii Ni Mikase Lɛ Tsake Mishihilɛ

Nɔ Hewɔ Ni Nyɔŋmɔ Ŋmɛɔ Piŋmɔ Gbɛ Lɛ He Nii Ni Mikase Lɛ Tsake Mishihilɛ

Wala Shihilɛ He Sane

Nɔ Hewɔ Ni Nyɔŋmɔ Ŋmɛɔ Piŋmɔ Gbɛ Lɛ He Nii Ni Mikase Lɛ Tsake Mishihilɛ

TAAKƐ HARRY PELOYAN GBA

Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ piŋmɔ gbɛ? Nɛkɛ sanebimɔ nɛɛ egbá mijwɛŋmɔ naa aahu kɛjɛ beni miji gbekɛ nuu fioo lɛ tɔ̃ɔ. Mifɔlɔi tsuɔ nii waa, amɛyeɔ anɔkwa ni amɛsusuɔ weku lɛ he waa diɛŋtsɛ. Shi mitsɛ sumɔɔɔ jamɔ, ni minyɛ hu nyaa jamɔ he fioo kɛkɛ. No hewɔ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛha mi nakai sanebimɔ lɛ hetoo.

MISUSU sanebimɔ nɛɛ he waa fe nakai po beni awuɔ Jeŋ Ta II lɛ kɛ no sɛɛ, ni no mli lɛ mikɛ nɔ ni fe afii etɛ etsu nii yɛ U.S. Navy nitsumɔ lɛ mli. Beni ta lɛ ba naagbee lɛ, aha mi nitsumɔ yɛ meele ko ni miiya China koni ekɛ yelikɛbuamɔ nibii ayaha mɛi lɛ mli. Mihi jɛmɛ aaafee afi kome ni mina bɔ ni mɛi babaoo piŋɔ ha.

Chinabii tsuɔ nii waa, ni amɛle nii waa hu. Shi amɛteŋ mɛi babaoo miina nɔ̃ waa yɛ ohia ni amɛyeɔ kɛ awuiyeli ni jɛ Jeŋ Ta II lɛ mli kɛba lɛ hu hewɔ. Gbekɛbii ni he yɔɔ fɛo ni amɛteŋ mɛi babaoo naaa nii amɛye, ní wowoi atadei shwɛishwɛi ni amɛbalaa wɔ shika kɛ́ wɔyaje ŋshɔ lɛ naa gbɛ lɛ asane dɔ mi waa.

Mɛni Hewɔ?

Afɔ́ mi yɛ afi 1925 ni atsɔse mi yɛ California yɛ U.S.A. Minako nɔ ko ni tamɔ nɛkɛ pɛŋ. No hewɔ lɛ, mibi mihe shii abɔ akɛ, ‘Kɛ Bɔlɔ ofe ko yɛ lɛ, mɛni hewɔ eŋmɛɔ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ gbɛ koni epiŋ mɛi babaoo nɛkɛ, titri lɛ gbekɛbii ni leee nɔ ko nɔ ko lɛ?’

Misusu he hu akɛ kɛji Nyɔŋmɔ yɛ lɛɛlɛŋ lɛ, mɛni hewɔ ebaaŋmɛ gbɛ koni hiɛkpatamɔ, gbɔmɛi babaoo agbee, gbele, kɛ piŋmɔ ni tamɔ nɛkɛ aya nɔ taakɛ eba adesai anɔ yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ fɛɛ mli lɛ—titri lɛ, yɛ Jeŋ Ta II lɛ mli beni mɛi ni fa fe akpekpei 50 gboi lɛ. Kɛfata he lɛ, mɛni hewɔ ni jamɔ kome too lɛ nɔŋŋ mli bii gbegbee amɛhe yɛ nakai ta ni awu lɛ fɛɛ mli akɛni esoro maŋ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ jɛ mli lɛ, yɛ hewalɛwoo ni amɛsɔfoi lɛ kɛhaa amɛ lɛ hewɔ?

Shwɛde Lɛ

Beni aje Jeŋ Ta II lɛ shishi yɛ afi 1939 ní agbe adesai babaoo lɛ, misusu akɛ Nyɔŋmɔ ko bɛ. No sɛɛ lɛ, beni atsɔɔ wɔ adebɔɔ mli nikasemɔ ko he nii yɛ nɔtsamɔ skul lɛ, abi koni wɔ ni ji nikaselɔi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ adebɔɔ mli nikasemɔ he nilee ni ená lɛ afee nɔ ko pɔtɛɛ ko. Akɛni misumɔɔ ŋulamii ahe nikasemɔ hewɔ lɛ, mika akɛ mafee shwɛde wulu ko ni emli ashwishwɛ kokoroo lɛ lɛɛmɔ ji sɛntimitai 20.

Bɔni afee ni manyɛ mafee shwɛde nɛɛ, mihé glase ko ni ti fe sɛntimitai 2.5 ni elɛɛmɔ ji sɛntimitai 20, ni miha mɔ ko ni folɔɔ glase fo lɛ kokoroo eha mi. No sɛɛ lɛ, mikɛ glase lɛ bɔi nɔ ko ni yɔɔ ŋmlitsa-ŋmlitsa shɔɔmɔ kɛyashi beni mifee lɛ ashwishwɛ ko ni edɔ kɛbote mli, ni enɛ ji nitsumɔ ko ni wa waa. Enɛ hé dekã fɛɛ ni mináa yɛ nikasemɔhe lɛ yɛ gbɛ gbelemɔ be lɛ fɛɛ mli. Beni mitsu ashwishwɛ lɛ he nii migbe naa lɛ, mikɛwo dade bloblo kakadaŋŋ ko ni bu kã mli lɛ mli ni mikɛ nikwɛmɔ glasei ni esoro eko fɛɛ eko naawalɛ lɛ wo shwɛde lɛ mli.

Be ko beni duŋ ewo waa ni nyɔɔŋtsere bɛ lɛ, mikɔ́ mishwɛde ni migbe efeemɔ naa lɛ, ni mikɛje kpo klɛŋklɛŋ kwraa ni mikɛkwɛ ŋulamii lɛ kɛ shibɔlemɔ ŋulamii ni bɔleɔ wɔhulu lɛ he lɛ. Ŋulamii babaoo ni yɔɔ ŋwɛiniiaŋ kɛ bɔ ni ato nɔ fɛɛ nɔ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ aha lɛ ha minaa kpɛ mihe. No sɛɛ lɛ, beni miná mile akɛ yɛ anɔkwale mli lɛ, “ŋulamii” lɛ ekomɛi ji ŋulami kushai ni tamɔ wɔ-Milky Way ni ŋulamii akpekpei toi akpei abɔ yɔɔ eko fɛɛ eko mli lɛ, minaa kpɛ mihe aahu po fe tsutsu lɛ.

Misusu yɛ miyiŋ akɛ, ‘Eka shi faŋŋ akɛ enɛɛmɛi nyɛŋ aba trukaa kɛkɛ ni jeee mɔ ko fee. Nɔ ko nɔ ko bɛ ni ato he gbɛjianɔ ni ba trukaa. Áto jeŋ muu lɛ fɛɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ aahu akɛ etamɔ nɔ ni mɔ ko ni le nii jogbaŋŋ diɛŋtsɛ fee. Shi ani Nyɔŋmɔ ko yɛ kwraa po?’ Nɔ ni mikɛ shwɛde lɛ fee lɛ ha mijie susumɔ ni yɔɔ kpɛŋŋ ni mihiɛ tsutsu ko akɛ Nyɔŋmɔ bɛ lɛ kɛjɛ mijwɛŋmɔ mli yɛ gbɛ ko nɔ.

No sɛɛ lɛ mibi mihe akɛ: ‘Kɛ Nyɔŋmɔ ko yɛ ni yɔɔ hewalɛ ni le nii bɔ ni aaaha enyɛ ebɔ jeŋ ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ lɛ, ani enyɛŋ ejaje shihilɛ ni yɔɔ mɔbɔ ni yaa nɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ? Shi klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, mɛni hewɔ éŋmɛ nɔnaai nɛɛ fɛɛ agbɛ lɛ?’ Beni mibi sɔlemɔyalɔi saji ni tamɔ nɛkɛ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛha mi hetooi ni sa.

Beni migbe nɔtsamɔ skul naa ni mikɛ afii babaoo tee kɔleji sɛɛ lɛ, miyatsu nii akɛ U.S. Navy asraafoi lɛ ateŋ mɔ kome. Ni kɛlɛ, osɔfoi ni yɔɔ asraafoi anitsumɔ lɛ mli lɛ hu nyɛɛɛ aha misanebimɔi lɛ ahetoo jogbaŋŋ. Bei pii lɛ, sɔlemɔyalɔi lɛ kɛɔ nɔ ko tamɔ nɛkɛ akɛ: “Nuŋtsɔ lɛ feɔ enii yɛ naakpɛɛ gbɛ̀i anɔ.”

Mitee Nɔ Mitao Nibii Amli Lolo

Beni mishi China lɛ, misanebimɔi ni kɔɔ nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ piŋmɔ gbɛ lɛ he lɛ yɛ mijwɛŋmɔ mli lolo. Minyɛɛɛ majie kɛjɛ mijwɛŋmɔ mli, titri lɛ kɛ́ wɔfo Pasifik ŋshɔ lɛ kɛmiiya shĩa ni mina asraafoi afũuhei yɛ ŋshɔkpɔi srɔtoi lɛ anɔ hei ní wɔwaa yɛ lɛ. Etamɔ nɔ ni enɛɛmɛi fɛɛ ji oblahii ni eje nɔ kpaako lɛ agbohiiabui.

Beni miku misɛɛ kɛtee United States ekoŋŋ ni ajie mi kɛjɛ nu hiɛ asraafoi anitsumɔ lɛ mli lɛ, ehe bahia ni mikɛ afi kome aya Harvard University yɛ Cambridge yɛ Massachusetts. Beni nakai afi lɛ ho lɛ, migbe nikasemɔ lɛ naa, ni miná digrii, shi miyaaa mishĩa yɛ California. Mikpɛ miyiŋ akɛ mahi United States bokagbɛ kɛyashi be ko, ní mabɔ mɔdɛŋ maná hetooi maha misanebimɔi lɛ. Miyiŋtoo ji akɛ maya New York City ni jamɔi babaoo yɔɔ jɛmɛ lɛ, bɔni afee ni maya sɔlemɔi koni mikɛle nɔ ni atsɔɔ yɛ jɛmɛ lɛ.

Beni miyɔɔ New York lɛ, minyɛkwɛ̃ Isabel Kapigian kɛɛ mi koni mibahi eshĩa lɛ mli. Lɛ kɛ ebiyei enyɔ ni ji Rose kɛ Ruth ji Yehowa Odasefoi. Akɛni misusuuu akɛ maná amɛhemɔkɛyelii lɛ ahe miishɛɛ hewɔ lɛ, mibɔi jamɔi krokomɛi asɔlemɔi yaa, ni mikɛ sɔlemɔi lɛ amli bii lɛ bɔi sane gbaa ni mikaneɔ amɛwoji lɛ. Mibiɔ amɛ nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ piŋmɔ gbɛ lɛ, shi mile hetooi lɛ kwraa po fe amɛ. Mimu sane naa akɛ ekolɛ Nyɔŋmɔ bɛ kwraa po.

Saji lɛ Ahetooi ni Miná

Kɛkɛ ni mibi minyɛkwɛ̃ lɛ kɛ ebiyei lɛ kɛji manyɛ maná amɛwoji lɛ eko makane ni mikɛkase Yehowa Odasefoi asusumɔi ahe nii. Beni mikane woji lɛ, oyá nɔŋŋ kɛkɛ ni mina akɛ Odasefoi lɛ yɛ srɔto kwraa yɛ sɔlemɔi krokomɛi lɛ ahe. Hetooi lɛ jɛ Biblia lɛ mli ni ehaa mɔ tsui nyɔɔ emli waa diɛŋtsɛ. Eyeee be ko tsɔ̃ ni aha misanebimɔi ni kɔɔ nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ piŋmɔ gbɛ lɛ he lɛ ahetoo.

Jeee no pɛ kɛkɛ, shi minyɛ́ mina akɛ Yehowa Odasefoi kɛ amɛnifeemɔi fĩɔ Biblia mli saji ahetooi ni amɛhaa lɛ sɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mibi minyɛkwɛ̃ lɛ nɔ ni Yehowa Odasefoi oblahii lɛ fee yɛ Germany yɛ Jeŋ Ta II lɛ mli. Ani amɛkɛ amɛhe wo asraafoi anitsumɔ lɛ mli yɛ jɛmɛ, ni amɛkɛɛ akɛ “Yijiemɔ Aha Hitler!,” ni amɛŋa krɔɔs aflaŋaa lɛ? Eha hetoo akɛ dabi, amɛfeee nakai. Ni akɛni amɛkɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli hewɔ lɛ, akɛ amɛ tee yiwalɛ nsarai amli, ni agbe amɛteŋ mɛi babaoo yɛ jɛmɛ. Etsɔɔ mli akɛ, yɛ tawuu be lɛ mli lɛ, Yehowa Odasefoi ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ kɔ shidaamɔ kome—amɛkɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli. Yɛ demokrase maji amli po lɛ, awo Yehowa Odasefoi oblahii atsuŋ yɛ maŋkwramɔŋ saji ni amɛkɛ amɛhe wooo mli lɛ hewɔ.

No sɛɛ lɛ minyɛkwɛ̃ lɛ kɛɛ mi koni mikane Yohane 13:35, nɔ ni kaneɔ akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” Esa akɛ anɔkwa Kristofoi aná nakai kadimɔ nii ni ji suɔmɔ lɛ yɛ he fɛɛ he ni amɛyɔɔ yɛ je lɛŋ. Amɛfĩii afãi srɔtoi ni kɛ amɛhe wuɔ ta lɛ eko eko sɛɛ kɔkɔɔkɔ ní amɛgbegbee amɛhe akɛni esoro maŋ ni amɛ fɛɛ amɛjɛ mli lɛ hewɔ! Ebi akɛ: “Ani osusuɔ akɛ Yesu kɛ ekaselɔi lɛ baafĩ afãi srɔtoi ni kɛ amɛhe wuɔ ta lɛ asɛɛ yɛ Roma tai amli, ní amɛgbegbee amɛhe?”

Agbala mijwɛŋmɔ kɛtee 1 Yohane 3:10-12 lɛ hu nɔ. Ekɛɔ akɛ: “Enɛ mli Nyɔŋmɔ bii lɛ kɛ abonsam bii lɛ jieɔ amɛhe shi faŋŋ yɛ. Mɔ fɛɛ mɔ ní tsuuu jalɛ nii lɛ, ejɛɛɛ Nyɔŋmɔ mli, kɛ mɔ ní sumɔɔɔ enyɛmi hu. . . . Wɔsumɔsumɔɔ wɔhe; jeee tamɔ bɔ ni Kain jɛ mɔ fɔŋ lɛ mli ní egbe enyɛmi lɛ.”

Nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ yɛ faŋŋ. Anɔkwa Kristofoi sumɔsumɔɔ amɛhe, ekɔɔɔ he eko maŋ nɔ ni amɛjɛ. No hewɔ lɛ, amɛgbeee amɛ diɛŋtsɛ amɛmumɔŋ nyɛmimɛi loo mɔ kroko kɔkɔɔkɔ. No hewɔ ni Yesu baanyɛ akɛɛ yɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe akɛ: “Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.”—Yohane 17:16.

Nɔ Hewɔ ni Aŋmɛ Gbɛ

Etsɛɛɛ ni mikase akɛ Biblia lɛ kɛɔ wɔ nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ eŋmɛ piŋmɔ gbɛ. Etsɔɔ mli akɛ beni Nyɔŋmɔ bɔ wɔklɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ, eha amɛye emuu ni ekɛ amɛ wo paradeiso abɔɔ ko mli. (1 Mose 1:26; 2:15) Eha amɛ nikeenii ko ni sa jogbaŋŋ hu—no ji nihalamɔ mli heyeli. Shi esa akɛ amɛkɛ nakai nyɛmɔ lɛ atsu nii jogbaŋŋ. Kɛ́ amɛbo Nyɔŋmɔ kɛ emlai lɛ atoi lɛ, amɛbaaya nɔ amɛhi shi yɛ emuuyeli mli yɛ paradeiso. Amɛbaalɛɛ nakai paradeiso lɛ husui amli kɛyashi beni ebaakpele shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Amɛbii lɛ hu baaye emuu, bɔni afee ni yɛ be ko sɛɛ lɛ, shikpɔŋ nɛɛ afee paradeiso ni yɔɔ nyam ní gbɔmɛi ni yɔɔ miishɛɛ ni eye emuu baahi nɔ.—1 Mose 1:28.

Shi kɛlɛ, kɛ́ Adam kɛ Hawa hala akɛ amɛaafee nɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛsumɔɔ ni Nyɔŋmɔ dɛŋ yelikɛbuamɔ bɛ mli lɛ, no lɛ ehaŋ amɛhi shi akɛ mɛi ni eye emuu dɔŋŋ. (1 Mose 2:16, 17) Eji mɔbɔ sane kɛha adesai akɛ, wɔklɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ kɛ nihalamɔ mli heyeli ni amɛná lɛ tsu nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ, ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he. Mumɔŋ bɔɔ nɔ atuatselɔ ni abale lɛ akɛ Satan Abonsam lɛ ji mɔ ni tsirɛ amɛ. Ená shwelɛ akɛ etse ehe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he, ni ehiɛ kɔ̃ jamɔ ni esa jogbaŋŋ akɛ akɛha Nyɔŋmɔ kome too pɛ lɛ nɔ.—1 Mose 3:1-19; Kpojiemɔ 4:11.

No hewɔ lɛ, Satan batsɔ “je nɛŋ nyɔŋmɔ.” (2 Korintobii 4:4) Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Jeŋ muu lɛ fɛɛ kã mɔ fɔŋ lɛ mli.” (1 Yohane 5:19) Yesu tsɛ́ Satan akɛ “je lɛŋ lumɔ lɛ.” (Yohane 14:30) Satan toigbele lɛ kɛ wɔklɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ hu anɔ̃ lɛ kɛ emuu ni ayeee, awuiyeli, gbele, awerɛho kɛ piŋmɔ ebaha adesai fɛɛ.—Romabii 5:12.

‘Ebɛ Gbɔmɔ Dɛŋ’

Bɔni afee ni adesai aweku lɛ ana ale nɔ ni baajɛ Bɔlɔ lɛ mlai ni aaakpoo lɛ mli kɛba lɛ, Nyɔŋmɔ eŋmɛ gbɛ koni nibii ni ejɛ mli kɛba lɛ ahi shi afii akpei abɔ. Nɛkɛ be ni fa nɛɛ eha adesai fɛɛ ená hegbɛ koni amɛkɛyɔse akɛ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ ji anɔkwale, nɔ ni kɛɔ akɛ: “Gbɔmɔ gbɛ bɛ lɛ diɛŋtsɛ edɛŋ, ni adesa ni nyiɛ nɛɛ, bɔ ni eeetsɔ ejaje enajifaamɔi eha lɛ, ebɛ edɛŋ. Yehowa, kã mi.”—Yeremia 10:23, 24.

Amrɔ nɛɛ, yɛ afii ohai abɔ ni eho nɛɛ sɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔna akɛ nɔyeli ni Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ bɛ mli lɛ efite nibii. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ eto eyiŋ akɛ ehaŋ adesai aya nɔ aka amɛhe ni amɛtsiɔ kɛjɛɔ lɛ kɛ emlai ahe ni kɛ hiɛkpatamɔ baa amɛnɔ nɛɛ amɛkwɛ dɔŋŋ.

Wɔsɛɛ Be ko ni Hi Jogbaŋŋ

Biblia mli gbalɛ tsɔɔ akɛ, etsɛŋ kwraa ni Nyɔŋmɔ kɛ nibii agbɛjianɔtoo ni ehiii kwraa ni yiwalɛ yaa nɔ yɛ mli nɛɛ baaba naagbee, akɛ: “Eshwɛ fioo kɛkɛ ni mɔ fɔŋ lɛ bɛ dɔŋŋ . . . Shi mɛi ni he jɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ̃ amɛnɔ̃, ni amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli.”—Lala 37:10, 11.

Gbalɛ ni yɔɔ Daniel 2:44 lɛ jajeɔ akɛ: “Nɛkɛ maŋtsɛmɛi nɛɛ [nɔyelii fɛɛ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ] ayinɔ lɛ Nyɔŋmɔ ní yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi ni efiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ, ni ashiŋ maŋtsɛyeli nɛɛ ahaŋ maŋ kroko; eeejwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.” Aŋmɛŋ adesai anɔyeli gbɛ dɔŋŋ kɔkɔɔkɔ. Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaye shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ. Yɛ Maŋtsɛyeli nɛɛ nɔyeli shishi lɛ, abaafee shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ paradeiso ni adesai baaya hiɛ yɛ emuuyeli mli ní amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ miishɛɛ mli. Biblia lɛ woɔ shi akɛ: “Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ.” (Kpojiemɔ 21:4) Mɛɛ wɔsɛɛ be ko ni hi jogbaŋŋ Nyɔŋmɔ esaa eto wɔ nɛkɛ!

Shihilɛ Kroko

Hetooi ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli ni miná kɛha misanebimɔi lɛ tsake mishihilɛ. Kɛjɛ no sɛɛ kɛbaa nɛɛ, miisumɔ ni masɔmɔ Nyɔŋmɔ ni maye mabua mɛi krokomɛi ni amɛná hetooi ni tamɔ nɛkɛ. Minu bɔ ni 1 Yohane 2:17 lɛ yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ shishi, nɔ ni kɛɔ akɛ: “Je lɛ [ŋmɛnɛŋmɛnɛ nibii agbɛjianɔtoo ni Satan yeɔ nɔ lɛ] hoɔ eyaa kɛ emli sɛɛdii nii lɛ; shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.” Miisumɔ waa ni mahi shi kɛya naanɔ yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli. Mikpɛ miyiŋ akɛ mahi shi yɛ New York, ni mibɔi Yehowa Odasefoi asafo ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ kɛ bɔɔ, ni miná niiashikpamɔi babaoo ni ŋɔɔ, ni miye mibua mɛi krokomɛi koni amɛkase nɔ ni mikase lɛ.

Yɛ afi 1949 lɛ, mikɛ Rose Marie Lewis kpe. Lɛ kɛ enyɛ ni atsɛ́ɔ lɛ Sadie, kɛ enyɛmimɛi yei ekpaa lɛ fɛɛ ji Yehowa Odasefoi. Rose kɛ ebe fɛɛ miisɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Eyɛ sui kpakpai babaoo, ni enɛ gbala mi kɛbɛŋkɛ lɛ amrɔ nɔŋŋ. Wɔbote gbalashihilɛ mli yɛ June 1950 ni wɔhi New York. Wɔyɛ miishɛɛ yɛ nɔ ni wɔfeɔ lɛ mli ni wɔmli filiɔ wɔ yɛ hiɛnɔkamɔ ni wɔyɔɔ akɛ wɔɔhi shi kɛya naanɔ yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ mli.

Yɛ afi 1957 lɛ, afɔ̃ mi kɛ Rose Marie fɛɛ nine koni wɔsɔmɔ akɛ be-fɛɛ sɔɔlɔi yɛ Yehowa Odasefoi ajeŋ fɛɛ nitsumɔhe yitso ni yɔɔ Brooklyn, yɛ New York lɛ. Beni shɛɔ June 2004 lɛ, no mli lɛ wɔkɛ miishɛɛ ehi shi akɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi afii 54, ni wɔkɛ emli afii 47 ehi nitsumɔhe yitso lɛ yɛ Brooklyn. Afii nɛɛ ji miishɛɛ be ni wɔkɛsɔmɔ Yehowa, ni wɔfata nanemɛi heyelilɔi akpei abɔ he kɛtsu nii.

Mipiŋmɔ ni Naa Wa Fe Fɛɛ

Mɔbɔ sane ji akɛ, mra mli yɛ December 2004 lɛ, ana akɛ kansa eha Rose Marie fluflai lɛ ekome efũu. Datrɛfoi lɛ na akɛ, kansa lɛ miida oyayaayai, ni yɛ no hewɔ lɛ esa akɛ ajie. Afee opireshɛn lɛ yɛ December naagbee gbɛ, ni aaafee otsi kome sɛɛ lɛ, opireshɛn feelɔ lɛ ba he ni akɛ Rose efɔ̃ yɛ helatsamɔhe lɛ yɛ be mli ni miyɔɔ jɛmɛ lɛ, ni ekɛɛ akɛ: “Rose Marie, yaa shĩa! Átsa bo!”

Shi kɛlɛ, beni Rose Marie ba shĩa lɛ, gbii fioo komɛi asɛɛ lɛ emusu kɛ ehei krokomɛi bɔi ehe waa waa diɛŋtsɛ. Enɛɛmɛi tee nɔ, no hewɔ lɛ, eku esɛɛ kɛtee helatsamɔhe lɛ koni aya nɔ akwɛ egbɔmɔtsoŋ ekoŋŋ. Nɔ ni ana ji akɛ yɛ yiŋtoo ko hewɔ lɛ, lá edamɔ egbɔmɔtso lɛ fãi ni he hiaa lɛ ekomɛi tamɔ tsui, flufla loo mlɛbo lɛ mli, ni ehaaa nakai gbɔmɔtso lɛ fãi lɛ aná kɔɔyɔɔ kpakpa. Datrɛfoi lɛ fee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛaanyɛ ákɛ adesai koni amɛkɛku enɛ naa, shi fɛɛ lɛ yakatswaa. Otsii fioo pɛ sɛɛ yɛ January 30, 2005 lɛ, mikɛ amanehulu ko ni kumɔɔ mɔ waa fe fɛɛ kpe yɛ miwala shihilɛ mli. Rose Marie ni misumɔɔ lɛ jogbaŋŋ lɛ gbo.

Yɛ nakai be lɛ mli lɛ, no mli lɛ miye aaafee afii 80 ni mina piŋmɔi babaoo ni eba mɛi anɔ yɛ mishihilɛ mli fɛɛ, shi enɛ yɛ srɔto kwraa. Taakɛ Biblia lɛ kɛɛ lɛ, mi kɛ Rose Marie fɛɛ ji “heloo kome.” (1 Mose 2:24) Mina mɛi krokomɛi apiŋmɔ, ni mi diɛŋtsɛ minu piŋmɔ he pɛŋ beni nanemɛi kɛ wekumɛi egboi. Shi piŋmɔ ni minu he beni miŋa gbo lɛ efee nɔ ni naa wa waa kɛ nɔ ni sɛɛ tsɛɔ. Amrɔ nɛɛ mina bɔ ni suɔlɔi agbele kɛ awerɛho ni naa wa waa eba adesai aweku lɛ nɔ be kakadaŋŋ lɛ jogbaŋŋ.

Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, bɔ ni minu nɔ ni kɛ piŋmɔ ba lɛ shishi kɛ bɔ ni ebaaba naagbee eha lɛ ye ebua mi koni manyɛ madamɔ naa. Lala 34:19 lɛ kɛɛ akɛ: “Yehowa bɛŋkɛɔ mɛi ni tsuii ekumɔ lɛ, ni ehereɔ mɛi ni mumɔ tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ.” Nɔ titri ni baaye abua koni adamɔ piŋmɔ nɛɛ naa ji le ni aaale akɛ Biblia lɛ tsɔɔ akɛ abaatee gbohii lɛ ashi, ni ákɛ mɛi ni yɔɔ gbohiiabui amli lɛ baaba wala mli ekoŋŋ ní amɛná hegbɛ akɛ amɛaahi shi kɛya naanɔ yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli. Bɔfoi lɛ Asaji 24:15 lɛ kɛɔ akɛ: “Gbohiiashitee baaba, ni jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ baate shi.” Rose Marie sumɔɔ Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Miyɛ nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ hu sumɔɔ lɛ nakai nɔŋŋ ni yɛ no hewɔ lɛ, ebaakai lɛ, ni ekɛ lɛ baaba wala mli ekoŋŋ yɛ ebe ni sa lɛ mli, miheɔ miyeɔ akɛ etsɛŋ.—Luka 20:38; Yohane 11:25.

Eyɛ mli akɛ awerɛho ni ayeɔ yɛ suɔlɔ ko gbele he lɛ naa wa waa moŋ, shi mlifilimɔ ni akɛaahere suɔlɔ ko kɛba wala mli kɛtsɔ gbohiiashitee lɛ nɔ lɛ baada kwraa fe no. (Marko 5:42) Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ shi akɛ: “Omɛi ní egboi lɛ ahiɛ aaakãmɔ, . . . shikpɔŋ lɛ aaajie sisai lɛ ashwie.” (Yesaia 26:19) Ekolɛ abaatee “jalɔi” ni atsĩ amɛtã yɛ Bɔfoi lɛ Asaji 24:15 lɛ ateŋ mɛi babaoo ashi mra. Kwɛ bɔ ni nakai be lɛ baafee miishɛɛ eha! Ni Rose Marie hu baafata mɛi ni akɛ amɛ baaba wala mli ekoŋŋ lɛ ahe. Kwɛ bɔ ni esuɔlɔi baahere lɛ atuu! Kwɛ miishɛɛ be ni eeeji yɛ nakai be lɛ mli akɛ aaahi shi yɛ jeŋ ko ni nɔnaa ko kwraa bɛ mli lɛ mli!

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Mina bɔ ni mɛi naa nɔ̃ amɛhaa beni miyɔɔ China lɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10]

Mibɔi sɔɔmɔ yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe yitso lɛ, yɛ Brooklyn kɛjɛ afi 1957

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Mikɛ Rose Marie bote gbalashihilɛ mli yɛ afi 1950

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Beni wɔyeɔ wɔgbalashihilɛ ni eye afii 50 lɛ he gbi jurɔ yɛ afi 2000 lɛ