Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Miishɛɛ Ni Jɛɔ Emuuyeli Mli Nyiɛmɔ Mli Kɛbaa

Miishɛɛ Ni Jɛɔ Emuuyeli Mli Nyiɛmɔ Mli Kɛbaa

Miishɛɛ Ni Jɛɔ Emuuyeli Mli Nyiɛmɔ Mli Kɛbaa

“Yehowa jɔɔmɔ lɛ, no feɔ mɔ niiatsɛ; ni ekɛ piŋmɔ ko fataaa he.”—ABƐI 10:22, NW.

1, 2. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ ni wɔkaha wɔsɛɛ be he susumɔ miihé wɔjwɛŋmɔ fe nine lɛ?

AMERICA jeŋ nilelɔ ko wie akɛ: “Wɔsɛɛ shihilɛ he susumɔ ni wɔhaa eheɔ wɔjwɛŋmɔ fɛɛ lɛ . . . haaa wɔná nibii ni yɔɔ amrɔ nɛɛ amli miishɛɛ.” Nakai ji bɔ ni ebaa lɛ yɛ gbekɛbii ní haa hegbɛi komɛi ni onukpai náa lɛ ahe susumɔ heɔ amɛjwɛŋmɔ fɛɛ aahu akɛ amɛkuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ ŋɔɔmɔyelii komɛi ni anáa yɛ gbekɛbiiashi lɛ anɔ lɛ agbɛfaŋ, ni beni amɛbaahɛle shi akɛ amɛŋmɛɛ nɔ ko lɛ, no mli lɛ amɛdara.

2 Bei komɛi lɛ, Yehowa jálɔi po susuɔ nii ahe yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔ. Susumɔ sane nɛɛ he okwɛ. Wɔmiishwe ni Nyɔŋmɔ atsu eshiwoo akɛ ebaafee shikpɔŋ lɛ paradeiso lɛ he nii. Wɔkɛ miishɛɛ miikpa shihilɛ ni hela, gbɔlɛ, piŋmɔi, kɛ nɔnaa bɛ mli gbɛ. Eyɛ mli akɛ tɔmɔ bɛ he akɛ wɔɔkpa nibii tamɔ enɛɛmɛi agbɛ moŋ, shi te ebaaba lɛ aha tɛŋŋ kɛ́ wɔha heloonaa jɔɔmɔi ni wɔnine baashɛ nɔ wɔsɛɛ lɛ ahe susumɔ hé wɔjwɛŋmɔ fɛɛ aahu akɛ wɔnaaa mumɔŋ jɔɔmɔi ni wɔnine shɛɔ nɔ amrɔ nɛɛ? Kwɛ hiɛgbejianii ni no baaji! Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, wɔnijiaŋ baanyɛ aje wui yɛ gbɛ ni waaa nɔ, ni ‘akɛni wɔgbɛkpamɔi lɛ baaa mli mra taakɛ wɔsusuɔ lɛ hewɔ lɛ, no baaha wɔye wɔtsui.’ (Abɛi 13:12) Ekolɛ naagbai kɛ shihilɛi ni mli wawai ni wɔkɛkpeɔ lɛ baaha wɔnu he akɛ nibii nyɛŋ ahi loo ebaaha wɔnii afee wɔhe mɔbɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ni ebaabi ni wɔtsu naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ ahe nii lɛ, ekolɛ wɔbaatsɔmɔ mɛi ni wieɔ nii ahe. Hiɛsɔɔ ni wɔkɛaajwɛŋ jɔɔmɔi ni wɔnine shɛɔ nɔ amrɔ nɛɛ anɔ lɛ baaye abua ni wɔye wɔhe kɛjɛ enɛɛmɛi fɛɛ ahe.

3. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Abɛi 10:22 lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa jɔɔmɔ lɛ, no feɔ mɔ niiatsɛ; ni ekɛ piŋmɔ ko fataaa he.” Ani esaaa akɛ wɔmli filiɔ wɔ akɛ Yehowa ejɔɔ etsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ni amɛmiishwere yɛ mumɔŋ? Nyɛhaa wɔsusua mumɔŋ shweremɔi ni wɔná nɛɛ ekomɛi ahe wɔkwɛa, ni wɔkwɛ bɔ ni amɛhe baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ ákɛ aŋkroaŋkroi. Kɛ́ wɔhé be ni wɔjwɛŋ jɔɔmɔi ni Yehowa nɛɔ eshwieɔ “jalɔ ni nyiɛɔ emuuyeli mli” lɛ nɔ lɛ anɔ lɛ, no baawo wɔfaishitswaa akɛ wɔbaaya nɔ wɔkɛ miishɛɛ asɔmɔ wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ mli hewalɛ.—Abɛi 20:7.

‘Jɔɔmɔi ní Haa Wɔmii Shɛɔ Wɔhe’ yɛ Shihilɛ Mli Amrɔ Nɛɛ

4, 5. Te Biblia tsɔɔmɔi lɛ ateŋ nɔ ni onáa he miishɛɛ waa lɛ, ni mɛni hewɔ?

4 Wɔyɛ Biblia mli anɔkwa tsɔɔmɔi lɛ ahe nilee. Kristendom sɔlemɔi lɛ amlibii kɛɔ akɛ amɛheɔ Biblia lɛ amɛyeɔ. Kɛlɛ, amɛkɛ amɛhe kpãaa gbee yɛ emli tsɔɔmɔi lɛ ahe. Bei pii lɛ, sɔlemɔ kome mlibii po hiɛɔ susumɔi srɔtoi yɛ nɔ ni Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ lɛ he. Kwɛ bɔ ni esoro Yehowa tsuji kwraa yɛ sɔlemɔyalɔi nɛɛ ahe! Eyɛ mli akɛ wɔjɛ maji kɛ wekui srɔtoi amli, ni esoro wɔkusum nifeemɔi hu moŋ, shi wɔ fɛɛ wɔjáa anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ, ni wɔle egbɛi hu. Ejeee nyɔŋmɔi etɛ ni efee ekome ní anuuu ehe saji ashishi. (5 Mose 6:4; Lala 83:19; Marko 12:29) Kɛfata he lɛ, wɔle akɛ be eshɛ ni abaatsu sane ni he hiaa waa ni kɔɔ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ji lɛ he nii, ni ákɛ anɔkwa ní wɔɔye lɛ lɛ haa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ he bajeɔ sane lɛ mli. Wɔle anɔkwale ni kɔɔ gbohii lɛ ahe, ni wɔsheee Nyɔŋmɔ ní mɛi kɛɔ akɛ epiŋɔ adesai yɛ hɛl la mli loo ekɛ amɛ yawoɔ hetsuumɔhe ko lɛ gbeyei yɛ gbɛ ni esaaa nɔ.—Jajelɔ 9:5, 10.

5 Kɛfata he lɛ, kwɛ bɔ ni wɔmli filiɔ wɔ ákɛ wɔɔle akɛ wɔbaaa wala mli yɛ heniianaa ni ji kɛtsɔ sutsakemɔ ni anyɛɛɛ akudɔ nɔ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, wɔji Nyɔŋmɔ bɔɔ nii, ni ebɔ wɔ yɛ esubaŋ nɔ. (1 Mose 1:26; Maleaki 2:10) Lalatsɛ lɛ lá eha Nyɔŋmɔ akɛ: “Miidao shi, ejaakɛ bɔ ni atsɔ afee mi lɛ yɛ gbeyei kɛ naakpɛɛ; onitsumɔi lɛ yɛ naakpɛɛ, ni misusuma le enɛ krɛdɛɛ.”—Lala 139:14.

6, 7. Mɛɛ tsakemɔi ní ofee yɛ oshihilɛ mli loo ní mɔ ko efee yɛ eshihilɛ mli ona akɛ eji jɔɔmɔ diɛŋtsɛ?

6 Wɔye wɔhe kɛjɛ subaŋi kɛ nifeemɔi gbohii ni fiteɔ nii lɛ ahe. Osharai ni yɔɔ zigaret shɛremɔ, dãatɔɔ, kɛ bɔlɛnamɔ jeŋba shara he lɛ ahe saji eyi adafitswaa woji amli, ni awieɔ he babaoo hu yɛ redio kɛ tɛlivishiŋ adafitswai amli. Bei pii lɛ, mɛi booo kɔkɔbɔɔi nɛɛ atoi. Shi, mɛni baa kɛ́ mɔ ko ni hiɛ tsuijurɔ lɛ nále akɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ buɔ nifeemɔi nɛɛ fɔ́, ni ákɛ enáaa mɛi ni kɛ amɛhe woɔ mli lɛ ahe miishɛɛ? No ji akɛ, nakai nilee lɛ kanyaa lɛ ni etsiɔ ehe kɛjɛɔ nifeemɔi nɛɛ ahe! (Yesaia 63:10; 1 Korintobii 6:9, 10; 2 Korintobii 7:1; Efesobii 4:30) Eyɛ mli akɛ yiŋtoo titri ni ekɛfeɔ nakai ji ni esa Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ moŋ, shi lɛ hu enáa he sɛɛ babaoo—enáa gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, ni etoiŋ hu jɔɔ lɛ.

7 Ewaa kɛhaa mɛi babaoo ákɛ amɛaashɛrɛ subaŋi gbohii ni amɛyɔɔ lɛ amɛshwie. Kɛlɛ, daa afi lɛ, mɛi akpekpei abɔ feɔ nakai. Amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛhaa Yehowa, ni amɛhaa abaptisiɔ amɛ, ni amɛtsɔɔ no feemɔ nɔ amɛhaa mɛi fɛɛ leɔ akɛ amɛshɛrɛ sui ni Nyɔŋmɔ hiɔ lɛ amɛshwie. Kwɛ hewalɛ ni enɛ woɔ wɔ! Ewoɔ wɔfaishitswaa akɛ wɔbaatsi wɔhe kɛjɛ efɔŋfeemɔ kɛ subaŋi gbohii ahe lɛ mli hewalɛ.

8. Mɛɛ Biblia mli ŋaawoo yeɔ buaa ni miishɛɛ hiɔ weku mli?

8 Miishɛɛ yɛ wɔwekui amli. Wekui ni yɔɔ maji babaoo amli lɛ miifite. Atseɔ gbalashihilɛi babaoo amli, ni bei pii lɛ, enɛ haa bii lɛ kɛ dɔlɛ babaoo woɔ amɛmli. Yɛ Europa maji lɛ ekomɛi amli lɛ, kɛ́ aja wekui ni yɔɔ jɛmɛ lɛ amli 100 lɛ, aaafee emli 20 ji fɔlɔ kome wekui. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa eye ebua wɔ koni wɔnyiɛ yɛ emuuyeli mli yɛ nɔ ni kɔɔ weku shihilɛ he? Ofainɛ kanemɔ ŋaa kpakpa ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wumɛi, ŋamɛi, kɛ bii yɛ Efesobii 5:22–6:4. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ŋaawoo ni akɛha yɛ jɛmɛ lɛ kɛ ekrokomɛi ni jeɔ kpo yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ kɛ nitsumɔ tswaa weku lɛ emaa shi, ni eyeɔ buaa fɔlɔi ni amɛtsɔseɔ amɛbii jogbaŋŋ, ni asaŋ eyeɔ buaa ni miishɛɛ hiɔ weku lɛ mli. Ani esaaa akɛ wɔmli filiɔ wɔ yɛ jɔɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ he?

9, 10. Bɔ ni wɔkwɛɔ wɔsɛɛ be wɔhaa lɛ yɛ srɔto yɛ je lɛ nɔ̃ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

9 Wɔyɛ nɔmimaa akɛ etsɛŋ ni abaatsu naagbai ni wɔkɛkpeɔ yɛ je lɛŋ lɛ ahe nii. Yɛ hiɛ ní atee yɛ jeŋ nilee kɛ tsɔnei ahe nilee gbɛfaŋ, kɛ mɔdɛŋ ni hiɛnyiɛlɔi komɛi ebɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, naagbai wuji komɛi yɛ lolo ni atsuko he nii. Nyɛsɛɛ nɛɛ, Klaus Schwab, ní to World Economic Forum lɛ shishi lɛ tsɔɔ mli akɛ, “je lɛŋ naagbai lɛ miiya nɔ eefa, shi be ni yɔɔ ni akɛbaatsu he nii lɛ nɔ miigbɔ.” Ewie “osharai komɛi tamɔ awuiyeli ni akɛtutuaa mɔ, nibii ni ebɔle wɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ afitemɔ, kɛ shika he naagbai ní majimaji fɛɛ kɛkpeɔ” lɛ ahe. Schwab mu ewiemɔ lɛ naa akɛ: “Amrɔ nɛɛ ji be ni esa akɛ mɛi fɛɛ kɛ amɛyitsei ahɛlɛ kɛkwɛ gbɛ nɔ ni aaatsɔ atsu je lɛŋ naagbai lɛ ahe nii.” Afi 2000 afii lɛ miiho, ni kɛlɛ kɛ́ asusu adesai awɔsɛɛ he lɛ, hiɛnɔkamɔ kpakpa ko bɛ.

10 Kwɛ miishɛɛ ni eji ákɛ wɔɔle akɛ Yehowa eto gbɛjianɔ ko ni baanyɛ atsu naagbai fɛɛ ni haoɔ adesai lɛ ahe nii—no ji Nyɔŋmɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ! Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ baatsɔ Maŋtsɛyeli nɛɛ nɔ ‘efo tai asɛɛ’ ni eha ‘hejɔlɛ afa.’ (Lala 46:10; 72:7) Yesu Kristo ní afɔ lɛ mu ákɛ Maŋtsɛ lɛ ‘baakpɔ̃ ohiafoi, nɔnalɔi, kɛ mɛi ni efĩ amɛ lɛ kɛaajɛ fifĩamɔ kɛ yiwalɛ mli.’ (Lala 72:12-14) Hɔmɔ yeŋ mɔ ko yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Lala 72:16) Yehowa “[b]aatsumɔ [wɔ]hiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee.” (Kpojiemɔ 21:4) Ato Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ ŋwɛi momo, ni etsɛŋ abaato nibii ahe gbɛjianɔ bɔni afee ni etsu shikpɔŋ nɔ naagbai lɛ fɛɛ ahe nii.—Daniel 2:44; Kpojiemɔ 11:15.

11, 12. (a) Ani ŋɔɔmɔyeli sɛɛ ní mɔ diɔ lɛ haa enáa miishɛɛ daa? Tsɔɔmɔ mli. (b) Mɛni ji nɔ ni kɛ miishɛɛ diɛŋtsɛ baa?

11 Wɔle nɔ ni kɛ miishɛɛ diɛŋtsɛ baa. Mɛni haa mɔ náa miishɛɛ diɛŋtsɛ? Adesai anifeemɔ he nilelɔ kpanaa ko tsɔɔ mli akɛ, nibii etɛ kɛ miishɛɛ baa—ŋɔɔmɔyeli, he ní akɛwoɔ nifeemɔ ko (tamɔ nitsumɔ loo weku nifeemɔ) mli, kɛ yiŋtoo ni akɛfeɔ nii (ní aaafee nii ni ehe aba sɛɛnamɔ aha mɛi krokomɛi hu). Ewie ŋɔɔmɔyeli he ákɛ no ji nibii etɛ lɛ ateŋ nɔ ni baa shi kwraa kɛ́ aawie bɔ ni amɛhe hiaa hã lɛ he, kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Enɛ sa kadimɔ waa ejaakɛ nɔ ni mɛi babaoo diɔ sɛɛ yɛ shihilɛ mli ji ŋɔɔmɔyeli.” Mɛni Biblia lɛ kɛɔ yɛ enɛ he?

12 Maŋtsɛ Salomo ni hi shi yɛ blema Israel lɛ wie akɛ: “Mikɛɛ yɛ mitsui mli akɛ: Ba, mibakao kɛ mlifilimɔ, ni oye nii kpakpai amli ŋɔɔmɔ! Ni naa, no hu yakayaka nɔ ko ni. Mikɛɛ ŋmɔlɔ akɛ: Oye sɛkɛ! ni mikɛɛ miishɛɛ hu akɛ: Mɛni ofeɔ nɛɛ?” (Jajelɔ 2:1, 2) Yɛ Ŋmalɛ susumɔ naa lɛ, miishɛɛ ni anáa yɛ ŋɔɔmɔyeli mli lɛ sɛɛ etsɛɛɛ. Ni he ní akɛwoɔ nifeemɔ ko mli lɛ hu? Wɔyɛ nitsumɔ ni yɔɔ miishɛɛ fe fɛɛ ni esa akɛ wɔkɛ wɔhe awo mli—no ji Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ. (Mateo 24:14; 28:19, 20) Kɛ́ wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi yiwalaheremɔ shɛɛ sane ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ, belɛ wɔkɛ wɔhe miiwo nitsumɔ ko ni baanyɛ aha ahere wɔ kɛ mɛi fɛɛ ni boɔ wɔ toi lɛ yiwala lɛ mli. (1 Timoteo 4:16) Ákɛ “Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi” lɛ, wɔyɔse akɛ “nɔ̃ hamɔ mli yɛ jɔɔmɔ fe hemɔ.” (1 Korintobii 3:9; Bɔfoi lɛ Asaji 20:35) Nitsumɔ nɛɛ haa wɔnáa miishɛɛ yɛ shihilɛ mli, ni ehaa Bɔlɔ lɛ hu náa hetoo ehaa Satan Abonsam ní bɔɔ lɛ ahora lɛ. (Abɛi 27:11) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa eha wɔna akɛ he ní atuɔ ahaa Nyɔŋmɔ jamɔ ji nɔ ni haa mɔ náa miishɛɛ diɛŋtsɛ daa yɛ shihilɛ mli.—1 Timoteo 4:8.

13. (a) Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ ji jɔɔmɔ ni esa akɛ wɔmli afili wɔ yɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ he eba sɛɛnamɔ kɛha bo?

13 Wɔyɛ tsɔsemɔ gbɛjianɔtoo ko ni he hiaa waa, ní woɔ yibii hu. Gerhard sɔmɔɔ akɛ asafoŋ onukpa yɛ Yehowa Odasefoi asafo ko mli. Beni ewieɔ eblahiiaŋ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Beni mi ji oblanyo fioo lɛ, no mli lɛ wiemɔ wa kɛha mi. Kɛ́ nɔ ko hewɔ ní esa akɛ mawie lɛ, minaa tɛrɛɔ shi, ni mihàa momo. Minu he akɛ mihe bɛ sɛɛnamɔ, ni mihao waa. Mifɔlɔi to gbɛjianɔ ni mikɛ mihe wo tsɔsemɔ ko ni akɛyeɔ abuaa mɛi koni amɛnyɛ amɛwie jogbaŋŋ lɛ mli, shi nɔ kpakpa ko jɛɛɛ mli kɛbaa. Minaagba lɛ ji jwɛŋmɔŋ nɔ̃, shi jeee gbɔmɔtsoŋ nɔ̃. Kɛlɛ, wɔyɛ gbɛjianɔ fɛfɛo ni Yehowa eto—no ji Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ. Mihe ni mikɛwo skul nɛɛ mli lɛ wo mli hewalɛ, ni miná ekãa. Mibɔ mɔdɛŋ koni mikɛ nɔ ni mikaseɔ lɛ atsu nii. Ni miye omanye! Minaa tɛrɛɛɛ shi dɔŋŋ, ni bɔ ni kɛ́ fee lɛ mihaoɔ lɛ hu sɛɛ efo, ni minyɛɔ miwieɔ kɛ ekãa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Amrɔ nɛɛ, mihaa maŋshiɛmɔ tete. Midaa Yehowa shi babaoo ákɛ etsɔ skul nɛɛ nɔ eha mishihilɛ etee hiɛ.” Ani esaaa akɛ gbɛ nɔ ni Yehowa tsɔɔ etsɔseɔ wɔ koni wɔtsu enitsumɔ lɛ aha wɔmli afili wɔ?

14, 15. Mɛɛ yelikɛbuamɔ wɔyɔɔ kɛ́ wɔyaje haomɔ mli? Okɛ nɔkwɛmɔnɔ aha.

14 Wekukpãa ebakã wɔ kɛ Yehowa teŋ, ni wɔyɛ nyɛmimɛi ní ekomefeemɔ yɔɔ amɛteŋ ni yɔɔ majimaji srɔtoi anɔ asɛɛfimɔ. Beni Katrin ni yɔɔ Germany lɛ nu akɛ shikpɔŋhosomɔ ko ni naa wa etee nɔ yɛ Asia wuoyi-bokagbɛ, ni ákɛ no eha ŋshɔ eyi kɛba maji komɛi amli lɛ, ehao waa. Beni oshara nɛɛ ba lɛ, no mli lɛ ebiyoo etee Thailand. Ŋmɛlɛtswai 32 ho ní yoo nɛɛ leee kɛji ebi lɛ hiɛ kã aloo efata mɛi akpekpei abɔ ni amɛpila loo amɛgboi lɛ ahe. Kwɛ bɔ ni Katrin tsui nyɔ emli ha beni naagbee lɛ, atswa lɛ tɛlifon ní aha ele akɛ ebiyoo lɛ yɛ shweshweeshwe lɛ!

15 Mɛni ye bua Katrin ni enyɛ edamɔ yeyeeyefeemɔ naa ŋmɛlɛtswai abɔ lɛ? Eŋma akɛ: “Mikɛ nakai bei lɛ fɛɛ sɔle miha Yehowa fe emli fioo ko pɛ. Miyɔse shii abɔ akɛ no feemɔ wo mi hewalɛ ni eha miná jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ. Kɛfata he lɛ, nyɛmimɛi ni mikɛ amɛ jáa Nyɔŋmɔ lɛ basara mi, ni amɛwo mi hewalɛ.” (Filipibii 4:6, 7) Eji eye nakai ŋmɛlɛtswai lɛ fɛɛ ní esɔleee ehaaa Yehowa, ní asaŋ mɛi ni ekɛjáa Nyɔŋmɔ ni sumɔɔ mɔ lɛ ebashɛjeee emii kulɛ, kwɛ bɔ ni eshihilɛ lɛ mli baawo wu aha! Wekukpãa kpakpa ni kã wɔ kɛ Yehowa kɛ e-Bi lɛ teŋ, kɛ naanyobɔɔ ni yɔɔ wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ateŋ lɛ ji jɔɔmɔ ni nɔ̃ bɛ ní esaaa akɛ wɔbuɔ lɛ nɔ ko fɛlɛfɛlɛ!

16. Okɛ nɔkwɛmɔnɔ aha ni okɛtsɔɔ bɔ ni gbohiiashitee lɛ he yɔɔ sɛɛnamɔ ha.

16 Wɔyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaana wɔsuɔlɔi ni egboi lɛ ekoŋŋ. (Yohane 5:28, 29) Oblanyo ni atsɛ́ɔ lɛ Matthias fɔlɔi tsɔse lɛ ni ebatsɔ Yehowa Odasefonyo. Shi akɛni eyɔseee jɔɔmɔi ni enáa lɛ hewɔ lɛ, ekplaŋ kɛjɛ Kristofoi asafo lɛ mli beni eji oblanyo fioo. Nyɛsɛɛ nɛɛ, eŋma akɛ: “Mi kɛ mitsɛ egbaaa sane kɛyaaa shɔŋŋ. Afii komɛi ni eho lɛ, mi kɛ lɛ taa saji anaa babaoo. Fɛɛ sɛɛ lɛ, mitsɛ sumɔɔ ni minine ashɛ nɔ ni hi fe fɛɛ nɔ be fɛɛ be. No mli lɛ, esumɔɔ mi jogbaŋŋ, shi miyɔseee. Yɛ afi 1996 lɛ mli beni mita emasɛi yɛ esaa lɛ nɔ ní minine hɔ ekɔkɔŋ, ní mikɛ heshwamɔ foɔ yikɔyikɔ lɛ, miha ni ele akɛ nibii ni mifee lɛ yɛ bei ni eho lɛ edɔ mi waa, ni ákɛ misumɔɔ lɛ jogbaŋŋ. Shi no mli lɛ, enuuu nɔ ni mikɛɔ lɛ lɛ. Ehe ye bei fioo kɛkɛ ni etsɔ esɛɛ. Kɛ́ beni abaatee mitsɛ shi, ní no mli lɛ miyɛ wala mli lɛ, no lɛ makpata lɛ yɛ nibii ni mifee lɛ lɛ hewɔ. Ni ekã shi faŋŋ akɛ ebaaná miishɛɛ akɛ eeele akɛ amrɔ nɛɛ, miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa, ni ákɛ mikɛ miŋa ená hegbɛ ni wɔmiisɔmɔ ákɛ gbɛgbalɔi.” Kwɛ jɔɔmɔ ni gbohiiashitee lɛ ji kɛha wɔ!

“Ekɛ Piŋmɔ ko Fataaa He”

17. Jɔɔmɔi ni Yehowa nɛɔ eshwieɔ wɔnɔ lɛ anɔjwɛŋmɔ yeɔ buaa wɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

17 Beni Yesu Kristo wieɔ e-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Ehaa ehulu teɔ shi yɛ mɛi fɔji kɛ mɛi kpakpai anɔ, ni ehaa nugbɔ nɛɔ yɛ jalɔi kɛ mɛi ni bɛ jalɛ lɛ anɔ.” (Mateo 5:45) Kɛ́ Yehowa Nyɔŋmɔ nɛɔ jɔɔmɔi komɛi eshwieɔ mɛi ni ejaaa kɛ mɛi fɔji lɛ po anɔ lɛ, enyiɛ nɔŋŋ ni efeŋ nɔ ni fe nakai ehaŋ mɛi ni nyiɛɔ yɛ emuuyeli mli lɛ! Lala 84:12 lɛ kɛɔ akɛ: “Mɛi ni nyiɛɔ emuuyeli mli lɛ, [Yehowa] ekãmaaa amɛ nɔ̃ kpakpa ko nɔ̃ kpakpa ko.” Kɛ́ wɔjwɛŋ hebuu krɛdɛɛ ni ekɛhaa mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ, kɛ bɔ ni esusuɔ amɛhe ehaa lɛ nɔ lɛ, kwɛ bɔ ni no haa wɔdaa lɛ shi, ní wɔmli filiɔ wɔ!

18. (a) Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ Yehowa kɛ piŋmɔ ko kwraa fataaa ejɔɔmɔi lɛ ahe lɛ? (b) Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo naa amanehulu lɛ?

18 “Yehowa jɔɔmɔ” ji nɔ ni eha ewebii lɛ shwereɔ yɛ mumɔŋ lɛ. Ni ama nɔ mi aha wɔ akɛ “ekɛ piŋmɔ ko fataaa he.” (Abɛi 10:22) Belɛ, mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ kɛ kaai srɔtoi kpeɔ, ni apiŋɔ amɛ, ni amɛnaa nɔ̃ hu lɛ? Yiŋtoi etɛ komɛi ahewɔ wɔkɛ naagbai kɛ haomɔi kpeɔ lɛ. (1) Wɔsumɔɔ nifɔjianii. (1 Mose 6:5; 8:21; Yakobo 1:14, 15) (2) Satan kɛ edaimonioi lɛ. (Efesobii 6:11, 12) (3) Jeŋ fɔŋ lɛ. (Yohane 15:19) Eyɛ mli akɛ Yehowa ŋmɛɔ gbɛ ni nibii fɔji baa wɔnɔ moŋ, shi jeee lɛ ji mɔ ni hɔ sɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “duromɔ nii kpakpai fɛɛ kɛ nikeenii ni hi kɛwula shi fɛɛ lɛ, ŋwɛi ejɛɔ ekpelekeɔ shi, kɛjɛɔ lai atsɛ lɛ ŋɔɔ.” (Yakobo 1: 17) Piŋmɔ ko kwraa bɛ Yehowa jɔɔmɔi lɛ amli.

19. Mɛni mɛɔ mɛi ni yaa nɔ amɛnyiɛɔ yɛ emuuyeli mli lɛ?

19 Ní mɔ aaashwere yɛ mumɔŋ lɛ biɔ ni ekɛ Nyɔŋmɔ abɔ be fɛɛ be. Kɛ́ wekukpãa kpakpa bakã wɔ kɛ lɛ teŋ lɛ, ‘wɔbɔɔ jwetri wɔhaa wɔhe, ni efeɔ shishitoo kpakpa kɛhaa be ni baaba lɛ, koni wɔnine ashɛ anɔkwa wala’ ni ji naanɔ wala nɔ. (1 Timoteo 6: 12, 17-19) Yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ, abaajɔɔ wɔ yɛ mumɔŋ kɛ helooŋ gbɛfaŋ fɛɛ. No beaŋ lɛ, mɛi ni ‘boɔ Yehowa gbee toi’ lɛ anine baashɛ anɔkwa wala lɛ nɔ. (5 Mose 28:2) Nyɛhaa wɔwoa wɔfaishitswaa lɛ mli hewalɛ, ni wɔkɛ miishɛɛ aya nɔ anyiɛ yɛ emuuyeli mli.

Mɛni Okase?

• Mɛni hewɔ nilee bɛ mli akɛ wɔɔha wɔsɛɛ be he susumɔ ahé wɔjwɛŋmɔ fɛɛ lɛ?

• Mɛɛ jɔɔmɔi wɔnáa ŋmɛnɛ?

• Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa tsuji naa amanehulu?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]