Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ní Aaaná Anɔkwa Nilee

Ní Aaaná Anɔkwa Nilee

Ní Aaaná Anɔkwa Nilee

YƐ December 18, afi 1810 lɛ, duŋ miiwo, ni Britain Asraafoi ameele ko ni atsɛ́ɔ lɛ HMS Pallas lɛ edu gbɛ yɛ Scotland wuoyi-bokagbɛ ŋshɔ ni efee hamahama lɛ hiɛ. Akɛni duŋ miiwo ni snoo hu miinɛ hewɔ lɛ, ebafee nɔ ni wa waa kɛha amlakui lɛ akɛ amɛaana kanei ni yɔɔ ŋshɔ lɛ naa ní baatsɔɔ amɛ gbɛ koni amɛyakpeleke shweshweeshwe lɛ. Susumɔ miishɛɛ ni amɛná beni yɛ naagbee mli lɛ amɛna kanei ní amɛkudɔ amɛmeele lɛ kɛbɛŋkɛ jɛmɛ lɛ he okwɛ! Shi kɛlɛ, dɔlɛ sane ji akɛ kanei nɛɛ jeee kanei ni tsɔɔ gbɛ ni he hiaa amɛ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, enɛɛmɛi ji la ni nitsulɔi komɛi ni yɔɔ ŋshɔ lɛ naa lɛ eshɛre. Pallas lɛ yasha shi yɛ tɛsaai anɔ ni efite kwraa. Amlakui 11 gboi. Mɛɛ oshara po nɛ!

Nii ahe ni asusuuu jogbaŋŋ yɛ sane ni kɔɔ Pallas lɛ he lɛ mli lɛ kɛ oshara ba. Shi yɛ bei krokomɛi amli lɛ, amlakui kɛ osharai wuji ni fe nakai—kanei ni yɔɔ ŋshɔ naa ní haa mɔ duɔ gbɛ—lɛ kpeɔ. Taakɛ wolo ko ni wieɔ meelei ashishamɔ he (Wrecks, Wreckers and Rescuers) lɛ kɛɛ lɛ, ajeɔ gbɛ asuɔ kanei ni tamɔ nɛkɛ lɛ koni elaka meelei ni amɛyasha shi yɛ tɛsaai anɔ bɔni afee ni ahà nibii ni yɔɔ mli lɛ.

‘Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi ni Baanyɛ Amɛkɛ Bo Aya Yiwalaheremɔ Mli’

Be mli ni otaoɔ nilee lɛ, okɛ osharai ni tamɔ nɔ ni nakai amlakui lɛ kɛkpe lɛ baakpe. Ekolɛ obaahe shishiumɔ wiemɔi oye, loo ekolɛ abaaje gbɛ alaka bo kwraa po. Gbɛ̀i enyɔ nɛɛ fɛɛ baanyɛ amɛkɛ bo aya oshara mli. Mɛni obaanyɛ ofee kɛbu ohe? Kwɛmɔ jogbaŋŋ akɛ he ni onáa nilee kɛjɛɔ lɛ ji he ko ni hi jogbaŋŋ ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ. Wolo tɛtrɛɛ nɛɛ kɛ nɔ ni fa fe afii 125 ema nɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ajɛ mumɔŋ aŋma, ni ji Biblia lɛ ji nilee námɔ jɛɛhe ni hi fe fɛɛ ejaakɛ “ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi . . . ni aaanyɛ aha ole nii . . . kɛya yiwalaheremɔ mli lɛ” yɛ mli.—2  Timoteo 3:15-17.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, bɔni afee ni oná nɔmimaa akɛ Biblia lɛ ji gbɛtsɔɔmɔ kane ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ lɛ, esa jogbaŋŋ akɛ oookwɛ akɛ eji wolo ni ja lo. (Lala 119:105; Abɛi 14:15) Bɔni afee ni ole saji ni eha mɛi akpekpei abɔ ayiŋ etsɔ akɛ Biblia lɛ ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ diɛŋtsɛ ni jɛ mumɔŋ lɛ, ofainɛ ŋmaa kɛyaha mɛi ni kala wolo tɛtrɛɛ nɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kanemɔ wolo bibioo ni yitso ji Wolo Kɛha Gbɔmɛi Fɛɛ. * Ekɛ saji babaoo haa ni tsɔɔ akɛ Biblia lɛ ja, ni eji wolo ní ajɛ mumɔŋ aŋma.

Shishijee Anɔkwalei

Belɛ, mɛni ji shishijee anɔkwalei komɛi ni yɔɔ nɛkɛ “ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi” nɛɛ amli? Susumɔ nɔkwɛmɔ nii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahe okwɛ.

Ayɛ Nyɔŋmɔ Ofe kome ni ji nibii fɛɛ a-Bɔlɔ. (1 Mose 1:1) ‘Akɛni Nyɔŋmɔ bɔ nii fɛɛ’ ni lɛ eha wɔ wala hewɔ lɛ, no hewɔ wɔyɔɔ shihilɛ mli lɛ. (Kpojiemɔ 4:11) Enɛ hewɔ lɛ, lɛ pɛ ji mɔ ni esa akɛ wɔjá. Bɔlɔ lɛ ji nilee fɛɛ Jɛɛhe ni fe fɛɛ. (Lala 36:10; Yesaia 30:20, 21; 48:17, 18) Eyɛ gbɛi, ni eesumɔ ni wɔkɛtsu nii. (2 Mose 3:15) Nakai gbɛi lɛ ni akɛ Hebri niŋmaai ŋmala ní yɛ wɔniŋmaai amli lɛ no ji YHWH lɛ jeɔ kpo aaafee shii 7,000 yɛ Biblia lɛ mli. Akɛ gbɛi nɛɛ ni atsɛ́ɔ lɛ yɛ Ga wiemɔ mli akɛ “Yehowa” lɛ etsu nii afii babaoo.—Lala 83:19.

Yehowa bɔ gbɔmɛi koni amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso shihilɛ mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Ekɛ mumɔŋ sui ni tamɔ enɔ̃ lɛ duro adesai. Eha amɛ duromɔkeenii kɛ nyɛmɔi ni baaha amɛná shihilɛ mli ŋɔɔmɔ kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ nɔ. (1 Mose 1:26-28) Etooo eyiŋ kɔkɔɔkɔ akɛ shikpɔŋ lɛ atsɔ he ko ni abaaka adesai yɛ—ni akɛsaa amɛ kɛha mumɔŋ shihilɛ yɛ ŋwɛi, oookɛɛ nɔ ni jɛmɛ pɛ ji he ni amɛbaanyɛ amɛná amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa yɛ.

Nyɔŋmɔ bɔ adesai akɛ mɛi ni eye emuu. Beni Nyɔŋmɔ bɔɔ nii lɛ ateŋ mɛi komɛi—adesai kɛ mumɔŋ bɔɔ nii—kɛ nihalamɔ mli heyeli ni amɛyɔɔ lɛ tsu nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ni amɛtse Nyɔŋmɔ hiɛ atua lɛ, no dani efɔŋfeemɔ je shishi. (5 Mose 32:5) Wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ hala akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛbaakpɛ amɛyiŋ yɛ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa he. (1 Mose 2:17; 3:1-5) Enɛ kɛ gbele ba adesai aweku lɛ nɔ. (1 Mose 3:19; Romabii 5:12) Bɔni afee ni Yehowa atsu saji ni nakai atuatsemɔ lɛ tee lɛ shi lɛ ahe nii lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaaŋmɛ efɔŋfeemɔ gbɛ be kukuoo ko. Shi kɛlɛ, yiŋtoo ni eyɔɔ kɛha shikpɔŋ lɛ kɛ adesai aweku lɛ tsakeko. (Yesaia 45:18) Adesai baahi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso shikpɔŋ ni asaa nɔ lɛ nɔ.—Mateo 6:10; Kpojiemɔ 21:1-5.

Yesu Kristo jeee Nyɔŋmɔ Ofe, shi moŋ eji Nyɔŋmɔ Bi. Yesu Kristo diɛŋtsɛ tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛsɔle akɛ: “Wɔtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ogbɛi lɛ he atse.” (Mateo 6:9) Ewieee kɔkɔɔkɔ akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ yeɔ egbɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mitsɛ da fe mi.”—Yohane 14:28.

Yesu tsuɔ gbɛfaŋnɔ ko ni he hiaa waa he nii yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo he nitsumɔ mli. Nyɔŋmɔ tsu lɛ ‘akɛ la kɛba je lɛ mli koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ akahi duŋ lɛ mli.’ (Yohane 12:46) Taakɛ bɔfo Petro tsɔɔ lɛ, “yiwalaheremɔ bɛ mɔ ko mɔ ko mli.” (Bɔfoi lɛ Asaji 4:12) Enɛ ji anɔkwale ejaakɛ wɔyiwalaheremɔ damɔ Kristo lá ni jara wa lɛ nɔ. (1  Petro 1:18, 19) Yesu Kristo kɛ ewala ha akɛ kpɔmɔ afɔleshaa bɔni afee ni ekɛkpɔ̃ adesai kɛjɛ esha ni Adam kɛ Hawa ni ji wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ kɛba adesai aweku lɛ nɔ lɛ mli. (Mateo 20:28; 1 Timoteo 2:6) Agbɛnɛ hu Nyɔŋmɔ kɛ Yesu tsu nii koni E-kɛjie E-suɔmɔnaa nifeemɔ kɛ E-yiŋtoo kpo.—Yohane 8:12, 32, 46, 47; 14:6; Bɔfoi lɛ Asaji 26:23.

Nyɔŋmɔ eto ŋwɛi Maŋtsɛyeli, loo nɔyeli shishi, ni Yesu Kristo kɛ mɛi ni ahala kɛjɛ adesai ateŋ lɛ ji mɛi ni yeɔ nɔ yɛ nɔyeli nɛɛ mli. Nɛkɛ Maŋtsɛyeli nɛɛ he shɛɛ sane lɛ jeɔ kpo shii abɔ yɛ Biblia lɛ mli fɛɛ. Nyɔŋmɔ kɛ nitsumɔ ewo nɔyeli nɛɛ dɛŋ bɔni afee ni eha afee esuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ. (Mateo 6:10) Ejeee Nyɔŋmɔ shishijee yiŋtoo akɛ ahala mɛi komɛi kɛjɛ adesai ateŋ koni amɛya ŋwɛi. Shikpɔŋ nɛɛ nɔ ji adesai ashihilɛhe. Shi beni adesa fee esha lɛ, Nyɔŋmɔ to nɔ ko hee he gbɛjianɔ. Eto gbɛjianɔ koni ehala adesai “kɛjɛ akutso fɛɛ akutso kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ kɛ maŋ fɛɛ maŋ kɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ mli” koni amɛkɛ Kristo ‘aye maŋtsɛ’ yɛ ŋwɛi nɔyeli lɛ mli. (Kpojiemɔ 5:9, 10) Etsɛŋ ni Maŋtsɛyeli nɔyeli nɛɛ ‘baajwara’ adesai anɔyelii fɛɛ ni kɛ nɔnaa kɛ piŋmɔ babaoo eba adesai aweku lɛ nɔ lɛ “wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ.”—Daniel 2:44.

Susuma lɛ gboɔ. Nɛkɛ Biblia mli shishijee anɔkwale nɛɛ haa wɔleɔ nibii babaoo ni kɔɔ adesa he, ni egbálaa shihilɛ he gbɛkpamɔi ni adesa yɔɔ lɛ hu mli fitsofitso. Ejieɔ nɔ̃ shihilɛ mli ni gbohii lɛ yɔɔ lɛ he shishinumɔ ni ejaaa kɛ apasa tsɔɔmɔi ni kɔɔ enɛ he ní eha mɛi ayiŋ efutu amɛ lɛ hu kɛyaa.

Biblia lɛ mli klɛŋklɛŋ wolo lɛ kɛɔ wɔ akɛ: ‘Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ shikpɔŋ sũ shɔ̃ gbɔmɔ, ni emu wala mumɔ ewo egugɔ mli, ni gbɔmɔ tsɔ wala susuma.’ (1 Mose 2:7) Ani onuɔ nɔ ni enɛ tsɔɔ lɛ shishi? Susuma lɛ jeee nɔ ko ni anaaa ni yɔɔ adesa gbɔmɔtso lɛ mli. Gbɔmɔ susuma. Lɛ ji susuma lɛ—ni ji “shikpɔŋ sũ” mli nibii kɛ wala mumɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ni afee lɛ ekome. Susuma lɛ jeee nɔ ko ni gbooo. Kɛ́ gbɔmɔ gbo lɛ, susuma lɛ egbo.—1 Mose 3:19; Jajelɔ 9:5, 10.

Abaanyɛ akɛ gbohii lɛ aba wala mli ekoŋŋ kɛtsɔ gbohiiashitee nɔ. Kɛ́ be ni Nyɔŋmɔ kɛŋmɛ efɔŋfeemɔ gbɛ yɛ be kukuoo mli lɛ ba naagbee lɛ, ‘mɛi fɛɛ ni yɔɔ gbohiiabui lɛ amli lɛ aaanu Yesu gbee, ni amɛaaje kpo, mɛi ni efee ekpakpa lɛ aaate shi kɛaatee wala mli, ni mɛi ni etsu nishaa nii lɛ aaate shi kɛaatee kojomɔ lɛ mli.’ (Yohane 5: 28, 29; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Gbohiiashitee lɛ baaha adesai aba wala mli ekoŋŋ yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ, ni amɛbaahi shihilɛ ni Nyɔŋmɔ to eyiŋ yɛ he eha adesai aweku lɛ yɛ shishijee mli lɛ mli.

Kpaa Ŋmalɛi lɛ Amli Jogbaŋŋ Daa Okwɛ

Ani ona bɔ ni shishijee anɔkwalei nɛɛ akasemɔ baanyɛ aye abua bo? Yɛ jaramɔ bei ní shihilɛ efee hamahama nɛɛ amli lɛ, nilee ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ abu ohe kɛjɛ “apasa nilee” ni Satan Abonsam gbɛɔ eshwãa lɛ he. Ekwaa efeɔ ehe tamɔ “la bɔfo,” ni enajiaŋdamɔlɔi lɛ hu feɔ amɛnii tamɔ “jalɛ sɔɔlɔi.” (1  Timoteo 6:20; 2  Korintobii 11:13-15) Biblia mli anɔkwa nilee baanyɛ abu ohe kɛjɛ nɔ ni akɛɛ eji nilee ni damɔ “ŋaalɔi kɛ nilelɔi” ni ‘ekwa Yehowa wiemɔ lɛ’ ajeŋ nilee nɔ lɛ he.—Mateo 11:25; Yeremia 8:9.

Akɛni apasa tsɔɔmɔi kɛ jeŋ nileei fa babaoo yɛ bɔfo Yohane gbii lɛ amli hewɔ lɛ, ebɔ mra be mli Kristofoi lɛ kɔkɔ akɛ: ‘Nyɛkahea mumɔ fɛɛ mumɔ nyɛyea.’ Ekɛfata he akɛ: “Nyɛkaa mumɔi lɛ nyɛkwɛa akɛ Nyɔŋmɔ mli amɛjɛ lo.” (1 Yohane 4:1) Susumɔ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ he okwɛ. Kɛ́ onine shɛ sane ko ni baanyɛ asa oshihilɛ he waa lɛ nɔ lɛ, ani obaakpɛlɛ nɔ kɛkɛ ní osusuuu he, akɛni etamɔ nɔ ni ejɛ he ko kpakpa lɛ hewɔ? Ekã shi faŋŋ akɛ ofeŋ nakai. Obaasumɔ ni ole he ni ejɛ ni opɛi mli jogbaŋŋ hu okwɛ dani okɛtsu nii.

Bɔni afee ni onyɛ ofee nakai pɛpɛɛpɛ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ saji ní ajɛ mumɔŋ aŋmala ashwie shi ní shishijee anɔkwalei yɔɔ mli lɛ eha—koni “oná nɔmimaa” akɛ kanei ni tsɔɔ bo gbɛ lɛ ji kanei ni hi jogbaŋŋ. (1 Tesalonikabii 5:21, NW) Ajie mɛi ni hiɛ su kpakpa ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ ayi yɛ ‘ŋmalɛi lɛ amli ni amɛkpaa jogbaŋŋ daa amɛkwɛɔ’ koni amɛná nɔmimaa akɛ nɔ ni amɛkaseɔ lɛ ji anɔkwale lɛ diɛŋtsɛ lɛ hewɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:11) Bo hu obaanyɛ ofee nakai nɔŋŋ. Ha Biblia lɛ ni tamɔ “la ni tsoɔ yɛ he ko ni woɔ duŋ” lɛ atsɔɔ bo gbɛ kɛya he ni yɔɔ shweshweeshwe. (2 Petro 1:19-21) Kɛ́ ofee nakai lɛ, “oooná Nyɔŋmɔ he nilee,” ni enɛ baaha oná anɔkwa nilee.—Abɛi 2:5.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 6 Mɛi ni fee ji Yehowa Odasefoi.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tamɔ kane

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Mɛni ji Nyɔŋmɔ gbɛi?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Mɛni ji adesai awɔsɛɛ shihilɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Ani Yesu ji Nyɔŋmɔ Ofe?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Nɛgbɛ gbohii lɛ yɔɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Gbohiiashitee lɛ ji shishijee anɔkwalei ni Biblia lɛ tsɔɔ lɛ ateŋ ekome