Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Jieɔ Mɛi Ni Naa Amanehulu Lɛ

Yehowa Jieɔ Mɛi Ni Naa Amanehulu Lɛ

Yehowa Jieɔ Mɛi Ni Naa Amanehulu Lɛ

“Jalɔ amanehului faa babaoo, shi Yehowa jieɔ lɛ kɛjɛɔ fɛɛ mli.”—LALA 34:20.

1, 2. Mɛɛ naagba Kristofonyo anɔkwafo ko kɛkpe, ni mɛni hewɔ wɔ hu wɔbaanyɛ wɔyaje shihilɛ ni tamɔ nakai mli?

NƆ NI fe afii 20 nɛ ni oblayoo ni atsɛ́ɔ lɛ Keiko * batsɔ Yehowa Odasefonyo. Esɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ loo be-fɛɛ Maŋtsɛyeli jajelɔ kɛyashi be ko. Ehiɛ sɔ nakai hegbɛ ni ená lɛ jogbaŋŋ. Shi nyɛsɛɛ nɛɛ, nijiaŋwujee kɛ shoofeemɔ ha Keiko bafee shwɛm. Ewie akɛ: “Minyɛɛɛ mafɔ̃ɔ yaafo.” Bɔni afee ni Keiko ajie susumɔ ni esaaa ni ená, ní no ha enu nijiaŋwujee kɛ shoofeemɔ he lɛ kɛje ejwɛŋmɔ mli lɛ, ekɛ bei babaoo wo nii ni lɛ diɛŋtsɛ eto gbɛjianɔ ni ekaseɔ lɛ mli. Ewie akɛ: “Fɛɛ sɛɛ lɛ, minyɛɛɛ matsu minaagba lɛ he nii. Ebashɛ he ko ni mishwe akɛ migbo.”

2 Ani okɛ nijiaŋwujee ni tamɔ nɛkɛ ekpe pɛŋ? Ákɛ Yehowa Odasefonyo lɛ, oyɛ yiŋtoi babaoo ni ooodamɔ nɔ oha omli afili bo ejaakɛ he ní atuɔ ahaa Nyɔŋmɔjamɔ lɛ ‘yɛ wala ni yɔɔ agbɛnɛ nɛɛ kɛ nɔ ni baaba lɛ he shiwoo.’ (1 Timoteo 4:8) Amrɔ nɛɛ, oyɛ mumɔŋ paradeiso mli! Shi ani no tsɔɔ akɛ oye ohe kɛjɛ haomɔi fɛɛ ahe? Kɔkɔɔkɔ! Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Jalɔ amanehului faa babaoo.” (Lala 34:20) Enɛ bɛ naakpɛɛ ejaakɛ “jeŋ muu lɛ fɛɛ kã mɔ fɔŋ [Satan Abonsam] lɛ mli.” (1 Yohane 5:19) Nibii gbohii ni jɛɔ je lɛ nɔ ní mɔ fɔŋ nɛɛ yeɔ lɛ mli kɛbaa lɛ saa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ he yɛ gbɛ ko nɔ.—Efesobii 6:12.

Awui ní Amanehulu Yeɔ

3. Tsĩi nɔkwɛmɔnii ni yɔɔ Biblia lɛ mli ní kɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji ni kɛ amanehului ni naa wawai kpe lɛ ekomɛi atã.

3 Amanehului ni sɛɛ tsɛɔ baanyɛ aha wɔsusumɔi fɛɛ afite. (Abɛi 15:15) Susumɔ jalɔ Hiob sane lɛ he okwɛ. Beni Hiob kɛ amanehulu ko ni naa wa kpe lɛ, ekɛɛ akɛ: “Gbɔmɔ ni yoo fɔ́ lɛ yɔɔ nɛɛ, kukuoo kɛkɛ ji egbii lɛ, ni emli eyi tɔ́ kɛ haomɔ sɔŋŋ.” (Hiob 14:1) Hiob miishɛɛ fɛɛ tã. Eshɛ he ko ni enu he po akɛ Yehowa ekpoo lɛ. (Hiob 29:1-5) Jeee Hiob pɛ ji Nyɔŋmɔ tsulɔ ni kɛ haomɔi ni mli wa kpe. Biblia lɛ haa wɔleɔ akɛ Hana ‘werɛ ho eho’ yɛ bi ní no mli lɛ ebɛ hewɔ. (1 Samuel 1:9-11) Weku naagba ko ní hao Rebeka lɛ ha ewie akɛ: “Mijeŋ hilɛ eje mitsine.” (1 Mose 27:46) Beni David susuɔ etɔmɔi lɛ ahe lɛ, ekɛɛ akɛ: “Daa nɛɛ minyiɛ mɔbɔmɔbɔ.” (Lala 38:7) Nɔkwɛmɔnii fioo ni wɔsusu he nɛɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ hii kɛ yei ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ní hi shi yɛ be ni tsɔ Kristofoi abe lɛ hiɛ lɛ to amɛtsui shi yɛ amanehului ni mli wawai amli.

4. Mɛni hewɔ ebɛ naakpɛɛ akɛ ayɛ “mɛi ni ehao” yɛ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ lɛ?

4 Ni Kristofoi hu? Bɔfo Paulo na akɛ ehe miihia ni ekɛɛ Tesalonikabii lɛ koni “amɛshɛje mɛi ni tsui fãa [loo “mɛi ni ehao,” NW] lɛ amii.” (1 Tesalonikabii 5:14) Wolo ko ni akɛpɛiɔ saji amli lɛ tsɔɔ mli akɛ Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “mɛi ni ehao” lɛ baanyɛ akɔ “mɛi ni shihilɛ haa amɛfeɔ shwɛm yɛ be kukuoo mli lɛ ahe.” Nɔ ni Paulo wie lɛ tsɔɔ akɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu ni hi Tesalonika asafo lɛ mli lɛ ateŋ mɛi komɛi anijiaŋ je wui. Ayɛ mɛi ni ehao yɛ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu ateŋ. Shi mɛni haa amɛhaoɔ lɛ? Nyɛhaa wɔsusua nibii etɛ komɛi ni fɔɔ amɛ haomɔ lɛ ahe wɔkwɛa.

Emuu ni Wɔyeee lɛ Baanyɛ Aha Wɔhao

5, 6. Mɛɛ gbɛ nɔ Romabii 7:22-25 lɛ shɛjeɔ mɔ mii?

5 Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ aŋkroaŋkroi ni amɛjeŋba ekpɔtɔ ní “nɔ ko nɔ ko efeee amɛ hiɛgbele dɔŋŋ” lɛ, edɔɔ anɔkwa Kristofoi akɛ amɛji eshafeelɔi. (Efesobii 4:19) Ekolɛ, amɛnuɔ he taakɛ Paulo nu he lɛ. Eŋma akɛ: “Ejaakɛ mimligbɛ gbɔmɔ lɛ mii shɛɔ yɛ Nyɔŋmɔ mla lɛ he; shi minaa mla kroko yɛ mihenii lɛ amli ni kɛ mijwɛŋmɔ mla lɛ wuɔ ta ni eŋɔɔ mi nom ehaa esha mla lɛ ni yɔɔ mihenii lɛ amli lɛ.” No sɛɛ lɛ, Paulo jaje akɛ: “Gbɔmɔ ni nii yɔɔ mɔbɔ ji mi.”—Romabii 7:22-24.

6 Ani onu he taakɛ Paulo nu he lɛ pɛŋ? Ejeee tɔmɔ akɛ ohiɛ aaahi ofãtɔɔi anɔ ejaakɛ no feemɔ baanyɛ aye abua bo ni ona hiɛdɔɔ ni yɔɔ tɔmɔ ko he, ni ebaanyɛ ewaje bo koni ofĩ shi yɛ ofai shi ni otswa akɛ obaatsi ohe kɛjɛ efɔŋfeemɔ he lɛ mli. Esaaa ni ofãtɔɔi lɛ haa oyeɔ otsui jenamɔ kɛ jetsɛremɔ. Beni Paulo kɛ tsuiyeli wie wiemɔi ni yɔɔ ŋmalɛ ni wɔtsɛ́ yisɛɛ kɛtsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, ekɛfata he akɛ: “Miitsɔ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo nɔ miida Nyɔŋmɔ shi.” (Romabii 7:25) Hɛɛ, Paulo ná nɔmimaa akɛ Yesu lá ni efɔse eshwie shi lɛ baanyɛ akpɔ̃ lɛ kɛjɛ esha ni akɛfɔ́ lɛ lɛ mli.—Romabii 5:18.

7. Mɛni baanyɛ aye abua mɔ koni ekaha eshafeemɔ sui ni yɔɔ ehe lɛ miihao lɛ?

7 Kɛ́ ofãtɔɔi lɛ haa onuɔ he akɛ ofee shwɛm lɛ, no lɛ okɛ bɔfo Yohane wiemɔi nɛɛ ashɛje omii. Eŋma akɛ: “Kɛ́ mɔ ko fee esha jiŋŋ, wɔyɛ mlidamɔlɔ yɛ tsɛ lɛ ŋɔɔ, Yesu Kristo, jalɔ lɛ; ni lɛ ji wɔhe eshai lɛ ahe kpatamɔ nɔ̃; shi jeee wɔnɔ̃ lɛ kɛkɛ he, shi moŋ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ̃ lɛ hu he.” (1 Yohane 2:1, 2) Kɛ́ eshafeemɔ sui ni yɔɔ ohe lɛ ha ohao lɛ, ohiɛ akakpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ Yesu bagbo yɛ eshafeelɔi ahewɔ, shi jeee mɛi ni eye emuu. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ‘mɛi fɛɛ efee esha, ni Nyɔŋmɔ anunyam lɛ ebɔ amɛ.’—Romabii 3:23.

8, 9. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔfolɔɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔnaa ni wɔbuɔ wɔhe fɔ lɛ?

8 Ekolɛ, okɛ ohe wo esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ mli yɛ be ni eho lɛ mli. Ŋwanejee bɛ he akɛ otsĩ nakai tɔmɔ lɛ tã otsɔɔ Yehowa yɛ sɔlemɔ mli, ni ekolɛ ofee nakai shii abɔ po. Kristofoi asafoŋ onukpai lɛ hu ye bua bo yɛ mumɔŋ. (Yakobo 5:14, 15) Akɛni oshwa ohe diɛŋtsɛ akɛ okɔ gbɛ ni tamɔ nakai hewɔ lɛ, otee nɔ ohi asafo lɛ mli. Eeenyɛ ebalɛ hu akɛ oshi Nyɔŋmɔ asafo lɛ be fioo, shi sɛɛ mli lɛ oshwa ohe ni obaná shidaamɔ kpakpa ekoŋŋ yɛ asafo lɛ mli. Kɛ́ okɛ shihilɛi enyɔ ni wɔsusu he nɛɛ amli eko ekpe pɛŋ lɛ, no lɛ ekolɛ kɛ́ eyɛ mli aahu lɛ, obaakai nakai esha ni ofee lɛ, ni no baaha ohao. Kɛ́ eba lɛ nakai yɛ ogbɛfaŋ lɛ, kaimɔ akɛ Yehowa kɛ mɛi ni shwaa amɛhe diɛŋtsɛ lɛ ahe eshai lɛ keɔ amɛ ‘kwraa.’ (Yesaia 55:7) Kɛfata he lɛ, esumɔɔɔ ni onuɔ he akɛ ohe bɛ sɛɛnamɔ ko, ni ákɛ hiɛnɔkamɔ ko kwraa bɛ kɛha bo. Satan ná ni eba lɛ nakai. (2 Korintobii 2:7, 10, 11) Akɛni Abonsam sa hiɛkpatamɔ hewɔ lɛ, abaakpata ehiɛ, shi ebaasumɔ koni bo hu onu he akɛ osa hiɛkpatamɔ. (Kpojiemɔ 20:10) Satan miitao etsɔ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ ekɛfite ohemɔkɛyeli lɛ, shi kaaha eeye omanye. (Efesobii 6:11) Yɛ no najiaŋ lɛ, okɛ ‘shiŋŋfeemɔ atsĩ lɛ gbɛ’ taakɛ ofeɔ yɛ saji krokomɛi amli lɛ.—1 Petro 5:9.

9 Awie Satan he yɛ Kpojiemɔ 12:10 lɛ akɛ eji “wɔnyɛmimɛi” ni ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ “anaafolɔlɔ.” ‘Efolɔɔ amɛnaa nyɔɔŋ kɛ shwane’ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Ŋmalɛ nɛɛ nɔjwɛŋmɔ baanyɛ aye abua bo koni ona akɛ Satan ni ji amale naafolɔlɔ lɛ baaná he miishɛɛ akɛ bo diɛŋtsɛ ooofolɔ onaa ni obu ohe fɔ, tsɛbelɛ jeee nakai Yehowa kɛ bo yeɔ. (1 Yohane 3:19-22) Mɛni hewɔ ohaa ofãtɔɔi lɛ haoɔ bo kɛyashiɔ he ni onuɔ he akɛ kɛ́ otao he ko ota moŋ lɛ, ebaahi? Kaaha Satan miifite wekukpãa ni kã okɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ oooha Abonsam aha oku ohiɛ oshwie anɔkwale ni eji akɛ Yehowa ji “musuŋtsɔlɔ kɛ durolɔ ní toɔ tsui, ní mɔbɔnalɛ . . . fá pii” lɛ nɔ.—2 Mose 34:6.

Wɔfãtɔɔi lɛ Baanyɛ Aje Wɔnijiaŋ Wui

10. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ fãtɔɔi ni yɔɔ wɔhe lɛ baanyɛ aje wɔnijiaŋ wui?

10 Kristofoi komɛi anijiaŋ jeɔ wui yɛ fãtɔɔi ni yɔɔ amɛhe lɛ ní haaa amɛnyɛ amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ taakɛ amɛshweɔ lɛ hewɔ. Ani nakai eji yɛ ogbɛfaŋ? Ekolɛ, hela ko ni mli wa, gbɔlɛ, aloo nibii krokomɛi ni tamɔ enɛɛmɛi haaa onyɛ okɛ ohe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli babaoo tamɔ eji be ko ni eho lɛ. Eji anɔkwale akɛ awoɔ Kristofoi hewalɛ koni amɛhé be kɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ. (Efesobii 5:15, 16) Ni kɛji onijiaŋ miije wui yɛ gbɔjɔmɔ diɛŋtsɛ ko ni yɔɔ ohe ní haaa onyɛ okɛ ohe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli babaoo hewɔ lɛ hu?

11. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo ŋaawoo ni yɔɔ Galatabii 6:4 lɛ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ kɛha wɔ?

11 Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ koni wɔkafee kpɔkee, shi moŋ wɔkɔ “mɛi ni tsɔɔ hemɔkɛyeli kɛ tsuishitoo nɔ náa shiwoi lɛ anane.” (Hebribii 6:12) Kɛ́ wɔbaanyɛ enɛ he nii wɔtsu lɛ, no lɛ ja wɔpɛi nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni amɛfee amɛfɔ̃ shi lɛ mli, ní wɔbɔ mɔdɛŋ wɔkase amɛhemɔkɛyeli lɛ. Kɛlɛ, wɔhe ni wɔkɛaato mɛi krokomɛi ahe yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ní no aha wɔmu sane naa akɛ wɔhiii kɛhaaa nɔ̃ kpakpa ko lɛ yeŋ ebuaŋ wɔ. No hewɔ lɛ, Paulo woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aka lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ ekwɛ, ni no dani eeená nɔ ko yɛ lɛ diɛŋtsɛ emli kɛkɛ ni eshwã efɔ nɔ, ni jeee mɔ kroko nɔ̃ lɛ nɔ.” Wɔɔfee jogbaŋŋ akɛ wɔɔbo eŋaawoo lɛ toi.—Galatabii 6:4.

12. Mɛni hewɔ wɔmli baanyɛ afili wɔ yɛ gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔsɔmɔɔ Yehowa lɛ mli lɛ?

12 Kɛ́ helai ni mli wawai haaa Kristofoi anyɛ afee babaoo yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli po lɛ, amɛmli baanyɛ afili amɛ. Biblia lɛ maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ jeee mɔ ni yeɔ sane ni ejaaa ni ehiɛ aaakpa nyɛnitsumɔ lɛ nɔ kɛ suɔmɔ deŋme ni nyɛgbo yɛ egbɛi lɛ ahewɔ” lɛ. (Hebribii 6:10) Ekolɛ naagbai komɛi ni onyɛɛɛ he nɔ ko ofee lɛ eha amrɔ nɛɛ ewa kɛha bo akɛ ooofee babaoo yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli tamɔ be ni eho lɛ. Kɛlɛ, yɛ Yehowa dɛŋ yelikɛbuamɔ naa lɛ, obaanyɛ otsɔ gbɛ̀i krokomɛi ni atsɔɔ nɔ akɛhe woɔ Kristofoi anitsumɔ lɛ mli lɛ anɔ okɛ ohe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛmɔ shi. Gbɛ̀i nɛɛ ekomɛi ji tɛlifon nɔ odaseyeli kɛ odaseyeli kɛtsɔ woloŋmaa nɔ. Ná nɔmimaa akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ baajɔɔ bo yɛ osusuma fɛɛ ni okɛsɔmɔɔ lɛ, kɛ agbɛnɛ hu yɛ suɔmɔ ni oyɔɔ kɛha lɛ kɛ onanemɛi adesai lɛ hewɔ.—Mateo 22:36-40.

“Jaramɔ Bei” lɛ Baanyɛ Aje Wɔnijiaŋ Wui

13, 14. (a) “Jaramɔ bei” nɛɛ baanyɛ aha wɔhao yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Bɔ ni weku mlibii edɔɔɔ amɛhe ha lɛ eje kpo faŋŋ ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Eyɛ mli akɛ wɔmiikpa Nyɔŋmɔ jalɛ jeŋ hee lɛ gbɛ moŋ, shi amrɔ nɛɛ wɔyɛ “jaramɔ bei” amli. (2 Timoteo 3:1) Wɔle akɛ nibii ni yaa nɔ ní haoɔ mɔ nɛɛ fɛɛ tsɔɔ akɛ wɔkpɔmɔ ebɛŋkɛ, ni enɛ haa wɔtsɛ́ɔ wɔtsui wɔŋmɛɔ wɔmli. Kɛlɛ, wɔyeee wɔhe kɛjɛɛɛ naagbai ni yaa nɔ yɛ hei ni wɔyɔɔ lɛ ahe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani oji mɔ ko ni tsuuu nii? Ekolɛ eji ta akɛ aaaná nitsumɔ yɛ he ni oyɔɔ lɛ, ni no hewɔ lɛ, yɛ be mli ni je naa ni je tsɛreɔ lɛ, ekolɛ obaasusu he kɛji Yehowa miina shihilɛ mli ni oyɔɔ lɛ, ní asaŋ eboɔ osɔlemɔi atoi. Ekolɛ okɛ jalɛsane ni ayeee tamɔ hiɛaŋkwɛmɔ aloo nɔ ko ni tamɔ nakai miikpe yɛ he ni oyɔɔ lɛ. Saneyitsei kɛkɛ ni jeɔ kpo yɛ adafitswaa woji amli lɛ akanemɔ baanyɛ aha ohao taakɛ jalɔ Lot “hao” (“nijiaŋ je wui,” Young’s Literal Translation of the Holy Bible) yɛ mɛi ni hi ebeaŋ lɛ anyenyeŋtswibɔɔ lɛ hewɔ lɛ.—2 Petro 2:7.

14 Naagbee gbii lɛ ahe okadii lɛ ateŋ ekome ko yɛ ni wɔnyɛŋ wɔku wɔhiɛ wɔshwie nɔ. Biblia lɛ gba akɛ mɛi babaoo baatsɔmɔ “mɛi ni edɔɔɔ mɔ he.” (2 Timoteo 3:3) Wekui babaoo yɛ ní amɛmli bii lɛ edɔɔɔ amɛhe. Wolo ni ji Family Violence lɛ wie akɛ: “Saji ni nine eshɛ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ mɛi diɛŋtsɛ aweku mlibii moŋ baagbe amɛ, amɛbaaye amɛ awui, amɛbaahao amɛ loo amɛbaato amɛ kabonaa fe bɔ ni mɛi kpɔ̃ji baafee amɛ. Kɛha onukpai kɛ gbekɛbii komɛi lɛ, weku lɛ ní kulɛ esa akɛ efee he ko ni asumɔɔ mɔ ní mɔ yɔɔ shweshweeshwe yɛ lɛ ebatsɔ he ni yɔɔ oshara fe fɛɛ.” Mɛi ni kɛ shihilɛi ni ehiii kpeɔ yɛ amɛwekui amli lɛ kɛ yeyeeyefeemɔ kɛ nijiaŋwujee babaoo kpeɔ yɛ sɛɛ mli. Ni kɛ́ oyɛ shihilɛ ni tamɔ nakai mli hu?

15. Mɛɛ gbɛ nɔ suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ kɛha wɔ lɛ mli kwɔ kwraa fe adesai anɔ̃?

15 Lalatsɛ David lá akɛ: “Kɛ́ mi diɛŋtsɛ mitsɛ kɛ minyɛ po aaashi mi lɛ, Yehowa diɛŋtsɛ baahere mi atuu.” (Lala 27:10, NW) Kwɛ miishɛɛ sane ni eji akɛ wɔɔle akɛ suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ kɛha wɔ lɛ mli kwɔ kwraa fe nɔ ni wɔfɔlɔi ni ji adesai lɛ yɔɔ kɛha wɔ lɛ! Eyɛ mli akɛ eyɛ dɔlɛ ákɛ ofɔlɔi aaashi bo ni amɛkwɛɛɛ otsiabo, amɛfee bo niseniianii, aloo amɛkpoo bo moŋ, shi nifeemɔi nɛɛ ateŋ eko kwraa nyɛɛɛ afite suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ kɛha bo lɛ. (Romabii 8:38, 39) Ohiɛ akakpa nɔ akɛ Nyɔŋmɔ bɛŋkɛɔ mɛi ni esumɔɔ amɛ lɛ. (Yohane 3:16; 6:44) Otsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ sumɔɔ bo ekɔɔɔ he eko bɔ ni adesai kɛ bo yeɔ haa!

Nibii Pɔtɛɛi Komɛi ni Obaanyɛ Ofee Kɛdamɔ Nijiaŋwujee Naa

16, 17. Kɛ́ mɔ kɛ nijiaŋwujee kpe lɛ, mɛni ebaanyɛ efee koni ekãa ni eyɔɔ yɛ mumɔŋ lɛ akaba shi?

16 Nibii pɔtɛɛi komɛi yɛ ni obaanyɛ ofee kɛdamɔ nijiaŋwujee naa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, okɛ ohe awo Kristofoi anitsumɔi kpakpai lɛ amli. Jwɛŋmɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ, titri lɛ kɛ́ okɛ nijiaŋwujee ni tamɔ nɔ ni onyɛŋ naa odamɔ kpe. Lalatsɛ lɛ lá akɛ: “Kɛ́ mikɛɛ: Minane miishane! lɛ, Yehowa, omɔbɔnalɛ lɛ hiɛ mimli. Kɛ́ ŋkɔmɔyeli fa babaoo yɛ mimli lɛ, omiishɛjemɔi lɛ haa misusuma mii shɛɔ ehe.” (Lala 94:18, 19) Biblia lɛ ní oookane daa lɛ baaha wiemɔi ni shɛjeɔ mɔ mii ní asaŋ ewoɔ mɔ hewalɛ ahi ojwɛŋmɔ mli.

17 Sɔlemɔ hu he hiaa waa. Kɛ́ ebalɛ akɛ onyɛɛɛ ofɔse nibii ni yɔɔ otsuiŋ lɛ fɛɛ po oshwie shi lɛ, Yehowa le nɔ̃ pɔtɛɛ ni otaoɔ okɛɛ lɛ. (Romabii 8:26, 27) Lalatsɛ lɛ kɛ nɔmimaa kɛɔ wɔ akɛ: “Shɛ ojatsu lɛ ofɔ̃ Yehowa nɔ, ni lɛ eeehiɛ omli; eŋmɛŋ gbɛ gbi ko gbi ko ni jalɔ adidã.”—Lala 55:23.

18. Mɛɛ nibii pɔtɛɛi komɛi mɔ ko ni ehao lɛ baanyɛ efee koni ekɛdamɔ enaagba lɛ naa?

18 Jwɛŋmɔŋ helai haa mɛi komɛi anijiaŋ jeɔ wui. * Kɛ́ nakai eji yɛ ogbɛfaŋ lɛ, no lɛ bɔɔ mɔdɛŋ koni kɛ́ fee lɛ, okɛ ojwɛŋmɔ ama Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ kɛ be mli ní “maŋbii lɛ ateŋ mɔ ko ekɛɛŋ akɛ: Migbɔjɔ!” lɛ nɔ. (Yesaia 33:24) Kɛ́ nibii ni gbaa ojwɛŋmɔ naa lɛ jeee nibii komɛi ni kɛ́ eba ni be fioo sɛɛ lɛ etee lɛ, no lɛ nilee yɛ mli akɛ oooyana datrɛfonyo koni ekwɛ bo. (Mateo 9:12) Ehe miihia hu koni okwɛ ni oná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ jogbaŋŋ. Ebaahi jogbaŋŋ akɛ oooye nii ni hewalɛ yɔɔ mli, ni ogbɔle okpɔiaŋ hu. Kwɛmɔ ni oná wɔ̀ ni sa. Kaakwɛ tɛlivishiŋ kɛyashi jenamɔ yi wa, ni okɛ ohe akawo hiɛtserɛjiemɔi ni baaha etɔ bo ní ohao amli. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, yaa nɔ okɛ ohe awo nitsumɔi ni saa Nyɔŋmɔ hiɛ amli! Eyɛ mli akɛ be ni Yehowa ‘baatsumɔ hiɛaŋ yaafonui fɛɛ’ lɛ shɛko moŋ, shi ebaaye ebua bo koni onyɛ odamɔ shihilɛ ni okɛkpe lɛ naa.—Kpojiemɔ 21:4; 1 Korintobii 10:13.

Ní Wɔɔhi “Nyɔŋmɔ Nine ni Wa lɛ Shishi”

19. Mɛɛ shi Yehowa wo mɛi ni naa amanehulu lɛ?

19 Biblia lɛ maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ, eyɛ mli akɛ jalɔ amanehului fa moŋ, shi “Yehowa jieɔ lɛ kɛjɛɔ fɛɛ mli.” (Lala 34:19) Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ tsɔɔ efeɔ enɛ? Beni bɔfo Paulo tee nɔ esɔle koni ajie ‘ŋmei ko ni yɔɔ eheloo mli’ lɛ aha lɛ lɛ, Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: “Mihewalɛ lɛ, gbedeefeemɔ mli eyeɔ emuu yɛ.” (2 Korintobii 12:7-9) Mɛɛ shi Yehowa wo Paulo, ni bo hu mɛɛ shi ewoɔ bo? Ewooo shi akɛ ebaafo amanehulu ni onaa lɛ asɛɛ amrɔ nɛɛ, shi moŋ ákɛ ebaaha bo hewalɛ koni onyɛ odamɔ naa.

20. Yɛ kaai ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ asɛɛ lɛ, mɛni nɔ mi amaa kɛhaa wɔ yɛ 1 Petro 5:6, 7 lɛ?

20 Bɔfo Petro ŋma akɛ: “Nyɛbaa nyɛhe shi yɛ Nyɔŋmɔ nine ni wa lɛ shishi, koni ewo nyɛnɔ yɛ be ni sa mli. Nyɛŋɔa nyɛhaomɔ fɛɛ nyɛfɔa enɔ, ejaakɛ lɛ ejwɛŋɔ nyɛnɔ.” (1 Petro 5:6, 7) Akɛni Yehowa susuɔ ohe hewɔ lɛ, ekwaŋ bo. Ebaaye ebua bo yɛ kaai ni okɛkpeɔ lɛ fɛɛ asɛɛ. Ohiɛ akakpa nɔ akɛ anɔkwa Kristofoi lɛ yɛ “Nyɔŋmɔ nine ni wa lɛ shishi.” Yɛ be mli ni wɔsɔmɔɔ Yehowa lɛ, ehaa wɔ hewalɛ koni wɔnyɛ shi wɔfĩ. Kɛ́ wɔyeɔ lɛ anɔkwa lɛ, no lɛ nɔ ko nyɛŋ aye wɔ awui yɛ mumɔŋ ni sɛɛ baatsɛ. Belɛ, eba akɛ wɔɔya nɔ wɔye Yehowa anɔkwa bɔni afee ni wɔhi shi kɛya naanɔ yɛ jeŋ hee ni ewo he shi lɛ mli, ni no lɛ, gbi ni ebaafo amanehului fɛɛ ni nɔnalɔ naa lɛ asɛɛ kwrakwra lɛ, wɔbaana!

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 1 Atsake gbɛi lɛ.

^ kk. 18 Jwɛŋmɔŋ helai haoɔ mɔ babaoo fe nijiaŋ wui kɛkɛ ni ejeɔ. Ayɔse akɛ ehaa mɔ miishɛɛ fɛɛ tãa, ni enɛ yaa nɔ be kpalaŋŋ. Kɛ́ ootao hela nɛɛ he saji babaoo lɛ, no lɛ kwɛmɔ blɔfo Buu-Mɔɔ srɔtoi ni ji October 15, 1988 baafa 25-29; November 15, 1988 baafa 21-24; kɛ Buu-Mɔɔ ni je kpo yɛ September 1, 1996 baafa 30-31 lɛ amli.

Ani Okaiɔ?

• Mɛni hewɔ Yehowa tsuji tete naa amanehulu lɛ?

• Mɛni ji nibii ni baanyɛ aha Nyɔŋmɔ webii lɛ anijiaŋ aje wui lɛ ateŋ ekomɛi?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔdamɔɔ yeyeeyefeemɔi anaa?

• Wɔyɛ “Nyɔŋmɔ nine ni wa lɛ shishi” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 25]

Yɛ kaai ni Yehowa webii kɛkpeɔ lɛ fɛɛ asɛɛ lɛ, amɛyɛ nɔ̃ nɔ ni amɛaadamɔ amɛná miishɛɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 28]

Tɛlifon nɔ odaseyeli ji gbɛ̀i ni wɔtsɔɔ nɔ wɔkɛ wɔtsui muu fɛɛ sɔmɔɔ Yehowa lɛ ateŋ ekome