Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Woo ni Sa Adesai Mɛi Fɛɛ Baanyɛ Aná Eko

Woo ni Sa Adesai Mɛi Fɛɛ Baanyɛ Aná Eko

Woo ni Sa Adesai Mɛi Fɛɛ Baanyɛ Aná Eko

“Esa akɛ wɔto jeŋ hee ko shishi ni hi kwraa fe nɔ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ —jeŋ ko ni akɛ woo ni sa adesai be fɛɛ be lɛ baaha amɛ.”—U.S. MAŊHIƐNYIƐLƆ HARRY TRUMAN, SAN FRANCISCO, CALIFORNIA, U.S.A., APRIL 25, 1945.

MAŊHIƐNYIƐLƆ Truman he eye taakɛ mɛi krokomɛi ni hi shi yɛ Jeŋ Ta II lɛ sɛɛ lɛ hu kpɛlɛ nɔ lɛ, ákɛ adesai anine baanyɛ ashɛ “jeŋ hee ko” ni akɛ woo baaha mɔ fɛɛ mɔ yɛ mli lɛ nɔ kɛ́ amɛkase nii kɛjɛ nibii ni tee nɔ yɛ blema lɛ mli. Dɔlɛ sane ji akɛ, nibii ni yaa nɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ lɛ etsɔɔɔ nakai kwraa. Aaya nɔ aafite “woo ni sa adesai be fɛɛ be lɛ” ejaakɛ jeee adesa ji mɔ ni kɛ naagba lɛ ba, shi moŋ mɔ ni kɛba ji adesai ahenyɛlɔ ni fe fɛɛ lɛ.

Mɔ ni Kɛ Naagba lɛ Ba

Biblia lɛ tsɔɔ akɛ henyɛlɔ nɛɛ ji Satan Abonsam, ni ji mumɔŋ bɔɔ nɔ̃ fɔŋ ní te shi ewo hegbɛ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ akɛ eyeɔ nɔ lɛ kɛjɛ adesai ashishijee tɔ̃ɔ lɛ. Oti ni ma Satan hiɛ kɛjɛ beni ekɛ Hawa gba sane yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ ji koni eha adesai akpa amɛ-Bɔlɔ lɛ sɔɔmɔ. (1 Mose 3:1-5) Susumɔ nibii gbohii ni jɛ Abonsam ŋaawoi lɛ atoi ni Adam kɛ Hawa bo lɛ mli kɛba lɛ he okwɛ! Nɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ mla ni kɔɔ tso ni agu enɔ yibii lɛ yeli he lɛ nɔ toi ni mɛi enyɔ lɛ gbo lɛ mli kɛba amrɔ nɔŋŋ ji akɛ ‘amɛyatee amɛhe yɛ trom lɛŋ tsei lɛ ateŋ kɛjɛ Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ.’ Mɛni hewɔ? Adam jaje akɛ: “Mishe gbeyei, ejaakɛ minyiɛ yayai, ni miyatee mihe.” (1 Mose 3:8-10) Wekukpãa ni kã Adam kɛ eŋwɛi Tsɛ lɛ teŋ, kɛ agbɛnɛ hu bɔ ni enaa lɛ diɛŋtsɛ ehe ehaa lɛ tsake. Ehiɛ gbo, ni emii shɛɛɛ ehe dɔŋŋ yɛ Yehowa hiɛ.

Mɛni hewɔ Abonsam sumɔɔ akɛ eba bulɛ ni Adam yɔɔ kɛha lɛ diɛŋtsɛ ehe lɛ shi lɛ? Ejaakɛ abɔ gbɔmɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ, ni Satan miisumɔ koni eha gbɔmɔ afee enii yɛ gbɛ ni haŋ enyɛ ejie Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo lɛ nɔ. (1 Mose 1:27; Romabii 3:23) Enɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ nɔ hewɔ ni nifeemɔi ni akɛshwieɔ mɔ hiɛaŋ shi eyi adesai ayinɔ sane mli obɔ lɛ. Satan ni ji “je nɛŋ nyɔŋmɔ lɛ” eha nifeemɔ nɛɛ egbɛ eshwã he fɛɛ he ‘yɛ be ni gbɔmɔ yeɔ enaanyo gbɔmɔ nɔ ni ekɛyeɔ ehe awui’ nɛɛ mli. (2 Korintobii 4:4; Jajelɔ 8:9; 1 Yohane 5:19) Ani enɛ tsɔɔ ákɛ akɛ woo diɛŋtsɛ ni sa haŋ adesa dɔŋŋ kɛmiiya naanɔ?

Yehowa Kɛ Woo Haa Ebɔɔ Nii Lɛ

Susumɔ shihilɛ ni yɔɔ Eden abɔɔ lɛ mli dani Adam kɛ Hawa fee esha lɛ he shikome ekoŋŋ okwɛ. Amɛyɛ niyenii babaoo, nitsumɔ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli, kɛ gbɛkpamɔ ákɛ amɛ kɛ amɛshwiei baaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ní amɛhi shi daa kɛya naanɔ. (1 Mose 1:28) Amɛshihilɛ mli nifeemɔi fɛɛ jieɔ lɛ kpo akɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha adesai lɛ ji nɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli ní kɛ woo ni sa adesai lɛ haa amɛ.

Ani bɔ ni Yehowa buɔ woo ni sa adesa lɛ tsake beni Adam kɛ Hawa fee esha lɛ? Dabi. Ejie mɔ he susumɔ kpo etsɔɔ amɛ beni amɛnu he akɛ amɛnyiɛ yayai agbɛnɛ lɛ. Nyɔŋmɔ jɛ suɔmɔ mli efee “wolo atadei” eha amɛ ni ekɛye akwadubaai ni amɛ diɛŋtsɛ amɛkpɛ kɛfee mamai kɛha amɛhe lɛ najiaŋ. (1 Mose 3:7, 21) Yɛ nɔ najiaŋ ni Nyɔŋmɔ aaakpoo amɛ yɛ amɛhiɛ ni egbo lɛ hewɔ lɛ, ewo amɛ.

Sɛɛ mli beni Yehowa kɛ Israel maŋ lɛ yeɔ lɛ, ejie musuŋtsɔlɛ kpo etsɔɔ awusai, okulafoi kɛ gbɔi—maŋbii lɛ ateŋ mɛi ni bei pii lɛ afeɔ amɛ niseniianii lɛ. (Lala 72:13) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akɛɛ Israelbii lɛ akɛ kɛ́ amɛmiikpa amɛŋmɔshi nii, mutsei ayibii, kɛ wientrom mli yibii lɛ, esaaa akɛ amɛkuɔ amɛsɛɛ amɛyayeɔ kpɛkpɛo yɛ mli. Yɛ no najiaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ fã akɛ esa akɛ aha nakai kpɛkpɛo lɛ “ahi shi aha gbɔ kɛ awusã kɛ okulafo.” (5 Mose 24:19-21) Kɛ́ akɛ mlai nɛɛ tsu nii lɛ, ehaaa abala nii, ni ehaa ohiafoi lɛ tete po náa nitsumɔ ni bulɛ yɔɔ he amɛtsuɔ.

Yesu Kɛ Woo Ha Mɛi Krokomɛi

Beni Yesu Kristo ni ji Nyɔŋmɔ Bi lɛ yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ eyɛ he miishɛɛ akɛ ekɛ woo ni sa mɛi krokomɛi lɛ aaaha amɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni eyɔɔ Galilea lɛ, nuu ko ni he eyi obɔ kɛ kpiti lɛ tsi ebɛŋkɛ lɛ. Taakɛ Mose Mla lɛ tsɔɔ lɛ, bɔni afee ni hela nɛɛ akatsɛŋe mɛi krokomɛi lɛ, esa akɛ kpitiyelɔ lɛ abolɔ akɛ: “Mihe tseee! mihe tseee!” (3 Mose 13:45) Ni kɛlɛ, nuu nɛɛ bolɔɔɔ kɛbɔɔɔ kɔkɔ beni ebɛŋkɛɔ Yesu lɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛ ehiɛ bu shi ni ekpa Yesu fai akɛ: “Nuŋtsɔ, kɛji oosumɔ lɛ, ooonyɛ akɛ ohaa mihe tseɔ.” (Luka 5:12) Te Yesu fee enii eha tɛŋŋ? Yesu kãaa nuu lɛ hiɛ yɛ Mla mli ni eku lɛ hewɔ, ni asaŋ ekpooo lɛ ni ekwaaa lɛ hu. Yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛ woo ha kpitiyelɔ lɛ kɛtsɔ ehe ni eta ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Miisumɔ, ohe atse!” lɛ nɔ.—Luka 5:13.

Yɛ bei krokomɛi amli lɛ, Yesu jie nyɛmɔ ni eyɔɔ akɛ ekɛaatsá mɛi ní etaaa amɛhe lɛ kpo—ni bei komɛi lɛ edamɔɔ shɔŋŋ po efeɔ enɛ. Shi kɛlɛ, yɛ shihilɛ nɛɛ mli lɛ, eta nuu lɛ he. (Mateo 15:21-28; Marko 10:51, 52; Luka 7:1-10) Akɛni nuu lɛ “he eyi obɔ kɛ kpiti” hewɔ lɛ, ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ mɔ ko mɔ ko etako ehe pɛŋ afii babaoo nɛ. Kwɛ bɔ ni enɛ aaashɛje emii aha akɛ enu he ekoŋŋ akɛ mɔ ko eta ehe! Ekã shi faŋŋ akɛ nɔ̃ titri ni nuu lɛ taoɔ akɛ afee aha lɛ ji ní atsá ekpiti lɛ. Kɛlɛ, ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ gbɛ nɔ ni Yesu tsɔ etsá nuu lɛ ye ebua kɛsaa nɔ kroko hu—no ji woo ni sa nuu lɛ. Ani abaanyɛ ahe aye diɛŋtsɛ akɛ abaajie mɔ he susumɔ ni tamɔ nɛkɛ kpo atsɔɔ mɛi krokomɛi ní akɛ woo ni sa aha amɛ yɛ je lɛŋ ŋmɛnɛ? Kɛ́ nakai ni lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ afee enɛ?

Mla ni Kɛ Woo Haa Mɛi

Yesu wie nɔ ni mɛi babaoo susuɔ akɛ eji nitsɔɔmɔ ni ehe gbɛi fe fɛɛ ni akɛha pɛŋ, ni kɔɔ bɔ ni adesai kɛ amɛhe sharaa amɛhaa lɛ he, akɛ: “No hewɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.” (Mateo 7:12) Nɛkɛ jeŋba he mla ni hi jogbaŋŋ nɛɛ kanyaa mɔ koni ejie bulɛ kpo etsɔɔ enaanyo, kɛ gbɛkpamɔ akɛ abaafee nakai nɔŋŋ aha lɛ hu.

Taakɛ yinɔsane tsɔɔ lɛ, ebɛ mlɛo ákɛ akɛ mla nɛɛ aaatsu nii—yɛ no najiaŋ lɛ bei pii lɛ, mɛi feɔ nibii ni teɔ shi ewoɔ mla nɛɛ. Nuu ko ni wɔbaasumɔ akɛ wɔtsɛ́ lɛ Harold lɛ kɛɛ akɛ: “Tsutsu ko lɛ, mináa he miishɛɛ waa diɛŋtsɛ akɛ mashwie mɛi krokomɛi ahiɛaŋ shi. Wiemɔi fioo komɛi pɛ ni miwieɔ lɛ nyɛɔ ewoɔ amɛ hiɛgbele, ehaa amɛfeɔ basaa, ni bei komɛi po lɛ ehaa amɛfoɔ.” Shi nɔ ko ba ni ha Harold tsake bɔ ni ekɛ mɛi krokomɛi yeɔ haa lɛ kwraa. “Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɛi srɔtoi bɔi mi saramɔ. Kɛ́ misusu mitsutsu shihilɛ lɛ he lɛ, edɔɔ mi yɛ nibii komɛi ni miwie kɛ bɔ ni bei komɛi lɛ mikɛ amɛ ye ha lɛ hewɔ. Shi amɛnijiaŋ ejeee wui, ni fiofio lɛ Biblia mli anɔkwalei lɛ ta mitsuiŋ, ni etsirɛ mi ni mifee tsakemɔ.” Ŋmɛnɛ, Harold miisɔmɔ akɛ onukpa yɛ Kristofoi asafo lɛ mli.

Harold niiashikpamɔ lɛ ji odaseyeli ni tsɔɔ akɛ “Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ ni enaa ba fe klante kɛ enaa ŋta fɛɛ, ni egbuɔ kɛboteɔ mli kɛyashi beyinɔ ni egbalaa susuma kɛ mumɔ lɛ kɛ talɔi kɛ wuiaŋfɔi lɛ amli, ni eji tsuiiaŋ susumɔi kɛ jwɛŋmɔi lɛ akojolɔ.” (Hebribii 4:12) Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ yɛ hewalɛ ni ekɛaata aŋkro ko tsuiŋ ni etsake esusumɔ kɛ ejeŋba. Enɛ ji nɔ̃ diɛŋtsɛ ni haa akɛ woo ni sa mɛi krokomɛi lɛ haa amɛ—shwelɛ ni anáa kɛjɛɔ tsuiŋ akɛ aaaye abua mɔ moŋ fe nɔ ni aaaye mɔ awui, ákɛ akɛ woo aaaha mɔ moŋ fe nɔ ni aaashwie mɔ lɛ hiɛaŋ shi.—Bɔfoi lɛ Asaji 20:35; Romabii 12:10.

Abaasaa Akɛ Woo Diɛŋtsɛ ni Sa Aha Mɛi Ekoŋŋ

Shwelɛ nɛɛ nɔŋŋ ji nɔ ni tsirɛɔ Yehowa Odasefoi ni amɛgbaa mɛi krokomɛi Biblia mli hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ miishɛɛ lɛ he sane. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:42) Gbɛ ni hi fe fɛɛ ni aaatsɔ nɔ ajie bulɛ kpo atsɔɔ naanyo gbɔmɔ ni akɛ woo ni sa aha lɛ ji ni ashiɛ “nɔ̃ kpakpa ko he sanekpakpa” lɛ atsɔɔ lɛ. (Yesaia 52:7, NW) “Gbɔmɔ hee” lɛ ni aaawo lɛ fata “nɔ̃ kpakpa ko” lɛ he, ni enɛ baagbe “akɔnɔ fɔŋ” ni haa ashwieɔ mɛi krokomɛi ahiɛaŋ shi lɛ. (Kolosebii 3:5-10) Nɔ ni fata he hu ji yiŋ ni Yehowa eto akɛ etsɛŋ ni ebaajie shihilɛi kɛ sui ni haaa akɛ bulɛ aha adesai lɛ kɛya, ni ebaajie Satan Abonsam ni ji mɔ ni hɔ nifeemɔi nɛɛ asɛɛ lɛ hu kɛya. (Daniel 2:44; Mateo 6:9, 10; Kpojiemɔ 20:1, 2, 10) No sɛɛ beni shikpɔŋ lɛ nɔ ‘eyi obɔ kɛ Yehowa he nilee’ lɛ, adesai kɛ woo ni sa baaha amɛhe kɛmɔ shi.—Yesaia 11:9.

Wɔmiiwo bo hewalɛ ni okase hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ miishɛɛ nɛɛ he nii. Kɛ́ okɛ Yehowa Odasefoi bɔ lɛ, bo diɛŋtsɛ obaaná akɛ Biblia mli shishitoo mlai ni akɛaatsu nii lɛ haa akɛ woo ni sa mɛi krokomɛi lɛ haa amɛ. Ni obaanyɛ okase hu akɛ etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ “jeŋ hee ko ni hi kwraa fe nɔ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ” baaba, ni enɛ baafee jeŋ ko ní akɛ “woo ni sa adesai be fɛɛ be” lɛ baaha amɛ kɛya naanɔ.

[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Anɔkwa ni Amɛtee nɔ Amɛye lɛ Ha Akɛ Woo Ha Amɛ

Beni Jeŋ Ta II lɛ yaa nɔ lɛ, akɛ Yehowa Odasefoi ni fa fe 2,000 wo Nazi yiwalɛ nsrai amli yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ. Gemma La Guardia Gluck ni tsutsu ko lɛ awo lɛ tsuŋ yɛ Ravensbrück lɛ yɔse gbɛ ni sa kadimɔ ni Odasefoi nɛɛ tsɔ nɔ amɛjie anɔkwayeli kpo lɛ, ni eŋma yɛ ewolo ni ji My Story lɛ mli akɛ: “Eshɛ he ko ni Nazi polisifoi lɛ kɛɛ akɛ amɛbaaŋmɛɛ Biblia Kaselɔ fɛɛ Biblia Kaselɔ ni baakwa ehemɔkɛyeli ni ekɛ ewaonaa gbɛi baawo wolo shishi kɛtsɔɔ nakai lɛ he, ni awaŋ lɛ yi dɔŋŋ.” Eŋma yɛ mɛi ni kpoo akɛ amɛkɛ amɛwaonaa gbɛi baawo wolo lɛ shishi lɛ he akɛ: “Amɛsumɔɔ moŋ akɛ amɛaaya nɔ amɛna amanehulu ní amɛkɛ tsuishitoo amɛ gbi ni abaahere amɛyiwala lɛ.” Mɛni hewɔ amɛkɔ shidaamɔ nɛɛ? Magdalena ni amrɔ nɛɛ eye fe afii 80 lɛ ní atsĩ etã yɛ sane ni tsɔ hiɛ lɛ shishijee mli lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Anɔkwa ni aaaye Yehowa lɛ he hiaa kwraa fe nɔ fɛɛ nɔ ní aaafee ni akɛhi wala mli. Anɔkwa ni wɔtee nɔ wɔye lɛ ha akɛ woo ni sa ha wɔ.” *

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 23 Bɔni afee ni ole saji babaoo ni kɔɔ Kusserow weku lɛ he lɛ, kwɛmɔ September 1, 1985 The Watchtower lɛ baafa 10-15.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Yesu kɛ woo ha mɛi ní etsá amɛ lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Yehowa Odasefoi kɛ woo ni sa mɛi krokomɛi lɛ haa amɛ kɛtsɔ “nɔ̃ kpakpa ko he sanekpakpa” ni amɛshiɛɔ amɛtsɔɔ amɛ lɛ nɔ