Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bulɛ Ní Wɔɔná Wɔha Wɔhenaabuamɔi Krɔŋkrɔŋi Lɛ

Bulɛ Ní Wɔɔná Wɔha Wɔhenaabuamɔi Krɔŋkrɔŋi Lɛ

Bulɛ Ní Wɔɔná Wɔha Wɔhenaabuamɔi Krɔŋkrɔŋi Lɛ

“Amɛ hu mikɛ amɛ aaaba migɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ, ni maha amɛnyã yɛ misɔlemɔwe lɛ.”—YESAIA 56:7.

1. Mɛɛ Ŋmalɛ naa yiŋtoi ahewɔ wɔjieɔ bulɛ ni sa kpo wɔtsɔɔ kpeei ni wɔfeɔ lɛ?

YEHOWA ebua ewebii ni ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛhefatalɔ lɛ anaa koni amɛjá lɛ yɛ ‘egɔŋ krɔŋkrɔŋ’ lɛ nɔ. Eeha amɛmiinyã yɛ ‘esɔlemɔwe’ loo emumɔŋ sɔlemɔtsu, ni ji “jeŋmaji fɛɛ asɔlemɔwe” lɛ mli. (Yesaia 56:7; Marko 11:17) Nɛkɛ nifeemɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ Yehowa jamɔ lɛ yɛ krɔŋkrɔŋ, ehe tse, ni eyɛ nyam. Kɛ́ wɔná bulɛ ni sa wɔha kpeei ni wɔfeɔ koni wɔkɛkase nii ní wɔkɛjá Nyɔŋmɔ hu lɛ, wɔkɛ nakai feemɔ tsɔɔ akɛ wɔbuɔ nibii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa buɔ amɛ lɛ.

2. Mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa buɔ he ni ehala akɛ ajá lɛ yɛ lɛ akɛ he ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ, ni mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔɔ akɛ ebuɔ sɔlemɔwe lɛ akɛ he ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ?

2 Blema Israelbii lɛ bu he ni Yehowa hala akɛ ajá lɛ yɛ lɛ akɛ eyɛ krɔŋkrɔŋ. Afɔ kpeebuu lɛ kɛ ehe nibii lɛ kɛ emli nibii lɛ fɛɛ mu, ni atsuu amɛhe “ní amɛfee krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ.” (2 Mose 30:26-29) Aja kpeebuu lɛ mli enyɔ, atsɛɔ fã kome akɛ “He krɔŋkrɔŋ,” ni atsɛɔ fã kroko lɛ hu akɛ “He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ.” (Hebribii 9:2, 3) Sɛɛ mli lɛ, akɛ Yerusalem sɔlemɔtsu lɛ ye kpeebuu lɛ najiaŋ. Akɛni Yerusalem ji he ni ayajáa Yehowa yɛ hewɔ lɛ, atsɛ́ jɛmɛ akɛ “maŋ krɔŋkrɔŋ.” (Nehemia 11:1; Mateo 27:53) Beni Yesu sɔmɔɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ, ekɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ eyɛ bulɛ ni sa kɛha sɔlemɔtsu lɛ. Yesu mli wo la yɛ bɔ ni mɛi kɛ sɔlemɔtsu lɛ kpo lɛ nɔ fee jarayelihe ni bulɛ ko kwraa bɛ mli lɛ kɛ bɔ ni amɛkɛ jɛmɛ fee gbɛ kuku ni amɛtsɔɔ nɔ kɛyaa Yerusalem lɛ hewɔ.—Marko 11:15, 16.

3. Mɛni tsɔɔ akɛ Israelbii lɛ ahenaabuamɔi lɛ yɛ krɔŋkrɔŋ?

3 Israelbii lɛ fɔɔ amɛhe naabuamɔ koni amɛjá Yehowa ni amɛbo e-Mla ni akaneɔ lɛ toi. Atsɛɔ gbii ni amɛkɛyeɔ amɛgbii juji lɛ ateŋ ekomɛi akɛ kpeei krɔŋkrɔŋi, ni enɛ tsɔɔ akɛ abu henaabuamɔi nɛɛ akɛ amɛyɛ krɔŋkrɔŋ. (3 Mose 23:2, 3, 36, 37) Israelbii lɛ bua amɛhe naa yɛ Ezra kɛ Nehemia gbii lɛ amli, ni Levibii lɛ “tsɔɔ maŋ lɛ mla lɛ shishi.” Akɛni “maŋ muu lɛ fɛɛ miifó, beni amɛnu mla lɛ mli wiemɔi lɛ” hewɔ lɛ, Levibii lɛ “shɛje maŋ lɛ fɛɛ mii ni amɛkɛɛ: Nyɛfɔ̃ɔa, ejaakɛ ŋmɛnɛ gbi nɛɛ yɛ krɔŋkrɔŋ.” No sɛɛ lɛ Israelbii lɛ ye otsi kome Asesei Agbi Jurɔ lɛ ni “amɛmii shɛ amɛhe naakpa.” Agbɛnɛ hu, “kɛjɛ klɛŋklɛŋ gbi lɛ nɔ aahu kɛyashi naagbee gbi lɛ nɔ lɛ akaneɔ Nyɔŋmɔ mla wolo lɛ gbi fɛɛ gbi. Ni amɛye gbijurɔ lɛ gbii kpawo, ni gbi ní ji gbi kpaanyɔ lɛ nɔ lɛ amɛkpe naagbee kpee, taakɛ bɔ ni ato lɛ.” (Nehemia 8:7-11, 17, 18) Ekã shi faŋŋ akɛ kpeei nɛɛ ji kpeei ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ ní biɔ ni toibolɔi lɛ abo sane toi jogbaŋŋ.

Wɔkpeei lɛ Ji Henaabuamɔi Krɔŋkrɔŋi

4, 5. Mɛɛ nibii ni yaa nɔ yɛ wɔkpeei lɛ ashishi tsɔɔ akɛ wɔhenaabuamɔi lɛ yɛ krɔŋkrɔŋ?

4 Eji anɔkwale akɛ, Yehowa bɛ maŋ krɔŋkrɔŋ ko kɛ emli sɔlemɔtsu krɛdɛɛ ní ajɔɔ nɔ kɛha ejamɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ. Ni kɛlɛ, esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ kpeei ni afeɔ kɛha Yehowa jamɔ lɛ ji henaabuamɔi ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ. Wɔkpeeɔ shii etɛ yɛ otsi mli ni wɔkaneɔ Ŋmalɛi lɛ ni wɔkaseɔ. ‘Atsɔɔ’ Yehowa Wiemɔ lɛ ‘shishi ni ahaa efeɔ faŋŋ,’ taakɛ afee yɛ Nehemia gbii lɛ amli lɛ. (Nehemia 8:8) Akɛ sɔlemɔ jeɔ wɔkpeei lɛ eko fɛɛ eko shishi ni akɛ sɔlemɔ gbeɔ naa hu, ni wɔláa yijiemɔ lalai wɔhaa Yehowa yɛ nɛkɛ kpeei nɛɛ ateŋ babaoo shishi. (Lala 26:12) Yɛ anɔkwale mli lɛ, asafoŋ kpeei ni wɔyaa lɛ ji wɔjamɔ lɛ fã, ni enɛ biɔ ni wɔfɔ sɔlemɔ ní wɔbo sane toi jogbaŋŋ.

5 Kɛ́ Yehowa webii lɛ kpe kutuu kɛha ejamɔ kɛ e-Wiemɔ lɛ kasemɔ, ní amɛkɛ amɛnanemɛi Kristofoi lɛ bɔ kɛ miishɛɛ lɛ, ejɔɔ amɛ. Kɛ́ be shɛ kɛha kpeeyaa lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ ‘Yehowa ewo jɔɔmɔ he shi ehã jɛmɛ.’ (Lala 133:1, 3) Wɔnáa jɔɔmɔ nɛɛ eko kɛ́ wɔtee kpee lɛ ní wɔbo nifeemɔi ni yaa nɔ yɛ jɛmɛ lɛ toi jogbaŋŋ. Kɛfata he lɛ, Yesu kɛɛ akɛ: “He ni mɛi enyɔ loo mɛi etɛ ebua amɛhe naa yɛ, yɛ migbɛi anɔ lɛ, miyɛ amɛteŋ yɛ jɛi.” Eyɛ mli akɛ wiemɔ nɛɛ kɔɔ kpee ni Kristofoi asafoŋ onukpai feɔ kɛtsuɔ naagbai ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ ahe nii lɛ he titri moŋ, shi ebaanyɛ ekɔ Kristofoi akpeei ni afeɔ lɛ hu ahe. (Mateo 18:20) Kɛ́ Kristo tsɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ehiɔ Kristofoi ateŋ beni amɛkpe kutuu lɛ, ani esaaa akɛ abuɔ henaabuamɔi nɛɛ akɛ amɛyɛ krɔŋkrɔŋ?

6. Mɛni abaanyɛ akɛɛ yɛ hei wuji kɛ hei bibii ni wɔfeɔ kpee yɛ lɛ ahe?

6 Eji anɔkwale akɛ Yehowa ehiii sɔlemɔtsui ni akɛ niji fee mli. Ni kɛlɛ, wɔ-Maŋtsɛyeli Asai lɛ ji anɔkwa jamɔhei. (Bɔfoi lɛ Asaji 7:48; 17:24) Wɔkpeɔ yɛ jɛmɛ koni wɔkase Yehowa Wiemɔ lɛ, wɔsɔle wɔha lɛ, ni wɔlá kɛjie eyi. Wɔfeɔ nakai nɔŋŋ hu yɛ wɔ-Kpeei Asai lɛ anɔ. Kɛ́ ahai hei ni dara tamɔ shwɛmɔhei kɛ hei krokomɛi ni wɔkɛfee kpeei lɛ, nɛkɛ hei nɛɛ batsɔmɔɔ jamɔhei kɛha wɔhenaabuamɔi ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ beni kpeei lɛ yaa nɔ lɛ. Esa akɛ wɔtsɔ wɔjeŋba kɛ wɔnifeemɔ nɔ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ henaabuamɔi wuji kɛ bibii ni tamɔ nɛkɛ ní wɔfeɔ kɛha jamɔ lɛ.

Gbɛi Anɔ ní Wɔɔtsɔ Wɔjie Bulɛ Kpo Wɔtsɔɔ Wɔhenaabuamɔi Lɛ

7. Mɛɛ gbɛ̀i ni yɔɔ faŋŋ wɔ baanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhenaabuamɔi lɛ?

7 Gbɛ̀i pɔtɛɛ yɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhenaabuamɔi lɛ. Kpee lɛ shishi ni wɔɔhi kɛlá Maŋtsɛyeli lalai lɛ ji gbɛ kome ni wɔɔtsɔ nɔ wɔfee nakai. Akɛni áfo lalai nɛɛ babaoo tamɔ sɔlemɔ hewɔ lɛ, esa ákɛ akɛ bulɛ alá. Bɔfo Paulo tsɔɔ akɛ Yesu tsɛ́ Lala 22 lɛ mli wiemɔi ayisɛɛ ni ekɛɛ akɛ: “Matsĩ ogbɛi lɛ atã matsɔɔ minyɛmimɛi lɛ; asafo teŋ hu malá majie oyi yɛ.” (Hebribii 2:12) Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔtara shi dani sɛinɔtalɔ lɛ atsɔɔ lala ni akɛbaaje kpee lɛ shishi, ní wɔjwɛŋ lala lɛ mli wiemɔi lɛ hu anɔ beni wɔláa lɛ. Eba ákɛ kɛ́ wɔmiilá lɛ, wɔbaajie henumɔi ni lalatsɛ lɛ ná lɛ nɔŋŋ eko kpo, mɔ ni ŋma akɛ: “Mada Yehowa shi kɛ mitsui fɛɛ yɛ jalɔi agwabɔɔ kɛ asafo lɛ mli.” (Lala 111:1) Hɛɛ, lalai ni wɔláa kɛjieɔ Yehowa yi lɛ ji yiŋtoo kpakpa kome hewɔ ni esa akɛ wɔyashɛ kpeei ashishi mra ni wɔmɛ hu kɛyashi beni abaakpa.

8. Mɛɛ Biblia mli nɔkwɛmɔnɔ tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔbo sɔlemɔi atoi jogbaŋŋ yɛ wɔkpeei ashishi?

8 Nɔ kroko hu ni haa wɔkpeei lɛ ahe baa sɛɛnamɔ yɛ mumɔŋ ji sɔlemɔ ni ajɛɔ tsui muu fɛɛ mli asɔleɔ kɛhaa mɛi fɛɛ ni ebabua amɛhe naa lɛ. Be ko lɛ, klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi ni yɔɔ Yerusalem lɛ bua amɛhe naa kutuu ni “amɛkɛ jwɛŋmɔ kome hole amɛgbeei anɔ amɛha Nyɔŋmɔ” kɛsɔle waa. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, amɛtee nɔ “amɛkɛ ekãa jaje Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ” yɛ shitee-kɛwoo ni amɛkɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 4:24-31) Ani wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ amɛteŋ mɔ ko ha ejwɛŋmɔ kpa shi beni asɔleɔ lɛ? Dabi, “amɛkɛ jwɛŋmɔ kome” sɔle. Sɔlemɔ ni asɔleɔ yɛ wɔkpeei ashishi lɛ jieɔ henumɔ ni mɛi ni eba kpee lɛ yɔɔ lɛ kpo. Esa akɛ wɔbo sɔlemɔi nɛɛ atoi jogbaŋŋ.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkɛ wɔhesaamɔ kɛ wɔnifeemɔ atsɔɔ akɛ wɔyɛ bulɛ kɛha wɔhenaabuamɔi krɔŋkrɔŋi lɛ?

9 Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔtsɔ bɔ ni wɔsaa wɔhe wɔhaa lɛ nɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔyɛ bulɛ waa kɛha bɔ ni wɔhenaabuamɔi lɛ yɔɔ krɔŋkrɔŋ ha lɛ. Atadei ni wɔwoɔ kɛ bɔ ni wɔfeɔ wɔyitsɔi wɔhaa lɛ baanyɛ ahã wɔkpeei lɛ afee nɔ ni yɔɔ nyam. Bɔfo Paulo wo ŋaa akɛ: “Miitao akɛ hii asɔle yɛ he fɛɛ he ni amɛhole niji ni he tse nɔ ni mlifũ loo ŋwanejee akaba mli. Nakai nɔŋŋ yei hu, amɛkɛ atade ni sa kɛ hiɛ ni gboɔ nɔ̃ kɛ jwɛŋmɔ ni sa awula amɛhe, jeee kɛ yigbɔɔ loo shika loo adiagbai loo atade ni jara wa, shi moŋ kɛ nitsumɔi kpakpai ni sa yei ni tsɔɔ amɛhe akɛ Nyɔŋmɔ jálɔi lɛ.” (1 Timoteo 2:8-10) Kɛ́ wɔtee kpeei wuji yɛ shwɛmɔhei lɛ, wɔhesaamɔ baanyɛ afee nɔ ni sa ni yɔɔ hiŋmɛi nɔ, ekɔɔɔ he eko kɛ́ latsa miitsa loo fɛ̃i miiye. Kɛfata he lɛ, bulɛ ni wɔyɔɔ kɛha kpee lɛ haŋ wɔye nii loo wɔta amã beni kpee lɛ shishi nifeemɔi lɛ miiya nɔ. Wɔhe ni wɔsaa jogbaŋŋ kɛ bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhaa yɛ wɔhenaabuamɔi ashishi lɛ kɛ woo haa Yehowa Nyɔŋmɔ, ejamɔ lɛ, kɛ wɔnanemɛi jálɔi lɛ.

Jeŋba ni Sa Nyɔŋmɔ Webii

10. Bɔfo Paulo tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔba wɔjeŋ jogbaŋŋ yɛ wɔ-Kristofoi akpeei ashishi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

10 Wɔnaa bɔfo Paulo ŋaawoo ni nilee yɔɔ mli yɛ bɔ ni esa akɛ afee Kristofoi akpeei aha lɛ yɛ 1 Korintobii, yitso 14. Emu sane lɛ naa akɛ: “Afee nii fɛɛ bɔ ni yɔɔ fɛo kɛ gbɛnaa gbɛnaa.” (1 Korintobii 14:40) Wɔkpeei lɛ ji Kristofoi asafo lɛ mli nifeemɔ ko ni he hiaa waa, ni no hewɔ lɛ esa akɛ wɔba wɔjeŋ bɔ ni sa Yehowa webii yɛ kpeei nɛɛ ashishi.

11, 12. (a) Mɛni esa akɛ aha gbekɛbii ni baa wɔkpeei lɛ ayɔse? (b) Mɛɛ gbɛ ni sa gbekɛbii baanyɛ atsɔ nɔ ajaje amɛhemɔkɛyeli lɛ amɛtsɔɔ yɛ wɔkpeei lɛ ashishi?

11 Gbekɛbii ji mɛi titri ni esa akɛ atsɔɔ amɛ bɔ ni esa akɛ amɛba amɛjeŋ yɛ wɔkpeei lɛ ashishi. Esa akɛ fɔlɔi ni ji Kristofoi lɛ aha amɛbii lɛ anu shishi akɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ kɛ he ni afeɔ Asafoŋ Wolo Nikasemɔ lɛ yɛ lɛ jeee shwɛmɔhei. Wɔjáa Yehowa ni wɔkaseɔ e-Wiemɔ lɛ yɛ nɛkɛ hei nɛɛ. Maŋtsɛ Salomo ni ji nilelɔ lɛ ŋma akɛ: “Kɛ ooya Nyɔŋmɔ we lɛ, kwɛ onane naa jogbaŋŋ; ejaakɛ . . . ooya ni oyabo toi.” (Jajelɔ 4:17) Mose tsɔɔ Israelbii lɛ koni amɛbua onukpai kɛ “gbekɛbii” fɛɛ anaa. Ekɛɛ akɛ: ‘Ha ni maŋ lɛ abua amɛhe naa, koni amɛnu, ni amɛkase, ni amɛshe Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, gbeyei, ni amɛjwɛŋ nɔ ni amɛye nɛkɛ mla nɛɛ mli wiemɔi lɛ fɛɛ nɔ, ni amɛbii ni leko lɛ hu anu ni amɛkase, koni amɛshe Yehowa gbeyei.’—5 Mose 31:12, 13.

12 Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ lɛ, fɔlɔi kɛ amɛbii yaa kpeei, titri lɛ koni amɛnu, ni amɛkase nii. Kɛ́ gbekɛbii lɛ shɛ he ni amɛbaanyɛ amɛbo Biblia mli shishijee anɔkwalei lɛ atoi ni amɛnu shishi nɔŋŋ pɛ lɛ, amɛbaanyɛ ‘amɛjaje’ amɛhemɔkɛyeli lɛ kɛtsɔ saji ahetoo kukuji ní amɛaaha lɛ nɔ. (Romabii 10:10) Gbekɛ bibioo baanyɛ ekɛ wiemɔi fioo aha sanebimɔ ko ni enu shishi lɛ hetoo. Ekolɛ yɛ shishijee mli lɛ, ebaanyɛ ekane sane hetoo lɛ, shi beni be shwieɔ mli lɛ, esa akɛ ebɔ mɔdɛŋ ni ekɛ lɛ diɛŋtsɛ ewiemɔi aha hetoo. Hemɔkɛyeli jajemɔ ni jɛ tsuiŋ nɛɛ he baa sɛɛnamɔ kɛhaa gbekɛ lɛ ni ehaa enáa miishɛɛ, ni ehaa onukpai ni eba kpee lɛ hu atsui nyaa. Kɛ́ fɔlɔi haa sane hetoo lɛ, amɛkɛ no feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛhaa amɛbii lɛ. Kɛ́ ebaahi lɛ, esa akɛ gbekɛbii lɛ aná amɛ diɛŋtsɛ amɛ-Biblia, lala wolo, kɛ wolo ni akaseɔ lɛ. Esa akɛ amɛkase bɔ ni ahiɛɔ woji nɛɛ jogbaŋŋ ahaa. Enɛɛmɛi fɛɛ baaha gbekɛbii lɛ ayɔse akɛ wɔkpeei lɛ ji henaabuamɔi ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ.

13. Mɛni ji wɔshwelɛ kɛha mɛi ni baa wɔkpeei klɛŋklɛŋ kwraa lɛ?

13 Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔsumɔŋ ni wɔkpeei lɛ afee tamɔ bɔ ni Kristendombii lɛ feɔ amɛsɔlemɔi lɛ. Sɔlemɔi ni amɛfeɔ lɛ kanyaaa mɔ, ni amɛfeɔ amɛsɔlemɔi tamɔ nifeemɔ ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ, loo amɛfeɔ lɛ hoo tamɔ jooshwɛmɔi. Wɔmiisumɔ ni kpeei ni wɔfeɔ yɛ wɔ-Maŋtsɛyeli Asai lɛ anɔ lɛ afee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ, shi esaaa akɛ wɔhaa efeɔ tamɔ henaabuamɔi ni akɛjieɔ hiɛtserɛ. Akɛni wɔkpeɔ kɛjáa Yehowa hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkpeei lɛ afee nɔ ni bulɛ yɔɔ he be fɛɛ be. Wɔshwelɛ ji akɛ kɛ́ mɛi ba wɔkpee lɛ klɛŋklɛŋ kwraa ní amɛbo wiemɔi ni aha lɛ atoi ní amɛná bɔ ni wɔ kɛ wɔbii lɛ baa wɔjeŋ wɔhaa lɛ sɛɛ lɛ, no aha amɛkɛɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ yɛ nyɛteŋ lɛɛlɛŋ.”—1 Korintobii 14:25.

Wɔjamɔ lɛ Fã ko ni Baahi Shi Daa

14, 15. (a) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ ‘wɔkwaaa wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ we lɛ’? (b) Yesaia 66:23 lɛ miiná emlibaa amrɔ nɛɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Taakɛ atsɔɔ mli kɛtsɔ hiɛ lɛ, Yehowa miibua ewebii lɛ anaa, ni eeha amɛmiinyã yɛ ‘esɔlemɔwe,’ ni ji emumɔŋ sɔlemɔtsu lɛ mli. (Yesaia 56:7) Nuu anɔkwafo Nehemia kai enanemɛi Yudafoi lɛ akɛ esa akɛ amɛná bulɛ ni sa amɛha sɔlemɔtsu lɛ kɛtsɔ amɛheloonaa nibii ni amɛkɛaaye amɛbua lɛ nɔ. Ekɛɛ akɛ: “Wɔkwaŋ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ we lɛ.” (Nehemia 10:39) Kɛfata he lɛ, esaaa akɛ wɔkpooɔ ninefɔɔ ni Yehowa kɛhaa wɔ akɛ wɔbajá lɛ yɛ ‘esɔlemɔwe’ lɛ.

15 Yesaia tsɔɔ akɛ ehe miihia ni akpe daa kɛjá Yehowa, ni egba akɛ: “Ni aaaba mli akɛ nyɔŋ hee fɛɛ nyɔŋ hee kɛ hejɔɔmɔ gbi fɛɛ hejɔɔmɔ gbi nɔ lɛ heloo fɛɛ aaaba abajá yɛ mihiɛ, Yehowa kɛɛ.” (Yesaia 66:23) Gbalɛ nɛɛ miiba mli ŋmɛnɛ. Otsi fɛɛ otsi ni yɔɔ nyɔŋ fɛɛ nyɔŋ mli lɛ, Kristofoi ní ejɔɔ amɛhe nɔ lɛ kpeɔ kutuu ni amɛjáa Yehowa. Kɛfata nibii krokomɛi ni amɛfeɔ lɛ ahe lɛ, amɛyaa Kristofoi akpeei ni amɛkɛ amɛhe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Ani ofata mɛi ní ‘baa ní amɛbajáa yɛ Yehowa hiɛ’ be fɛɛ be lɛ ahe?

16. Mɛni hewɔ esa akɛ kpee ni wɔɔya daa lɛ afee wɔshihilɛ lɛ fã amrɔ nɛɛ?

16 Yesaia 66:23 lɛ baaba mli kɛmɔ shi yɛ jeŋ hee ni Yehowa ewo he shi lɛ mli. Yɛ nakai be lɛ mli lɛ, ‘heloo fɛɛ aaaba abajá yɛ Yehowa hiɛ’ otsi fɛɛ otsi, yɛ nyɔŋ fɛɛ nyɔŋ nɔ kɛya naanɔi anaanɔ. Akɛni wɔhe naa ni wɔbuaa kɛha Yehowa jamɔ lɛ baafee wɔjamɔ lɛ fã ni baahi shi daa yɛ nibii agbɛjianɔtoo hee lɛ mli hewɔ lɛ, aso esaaa akɛ wɔhãa henaabuamɔi krɔŋkrɔŋi ashishi ni wɔɔya daa lɛ afee wɔshihilɛ lɛ fã amrɔ nɛɛ?

17. Mɛni hewɔ kpeei ni wɔɔya lɛ he hiaa ‘titri lɛ akɛni wɔnaa akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ’?

17 Beni naagbee lɛ bɛŋkɛɔ nɛɛ, esa akɛ wɔtswa wɔfai shi waa bianɛ fe be fɛɛ ni eho akɛ wɔbaaya wɔ-Kristofoi ahenaabuamɔi kɛha jamɔ lɛ ashishi. Yɛ bulɛ ni wɔyɔɔ kɛha bɔ ni wɔkpeei lɛ yɔɔ krɔŋkrɔŋ ha hewɔ lɛ, wɔŋmɛɛɛ gbɛ ni heloonaa nitsumɔ, skul nitsumɔ ni afeɔ yɛ shĩa loo skul ni ayaa gbɛkɛ aha wɔfolɔ kpe ni wɔkɛ wɔnanemɛi heyelilɔi aaakpe daa lɛ mli. Hewalɛ ní wɔnanemɛi heyelilɔi ni wɔkɛbɔɔ lɛ woɔ wɔ lɛ he miihia wɔ. Wɔ asafoŋ kpeei lɛ haa wɔ hegbɛ ni wɔkɛleɔ wɔhe, ni wɔwoɔ wɔhe hewalɛ koni wɔhiɛ adɔ “suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai” ahe. Ehe miihia ni wɔfee enɛ ‘titri lɛ akɛni wɔnaa akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.’ (Hebribii 10:24, 25) Belɛ, eba akɛ wɔɔya nɔ wɔjie bulɛ ni sa kpo wɔha wɔhenaabuamɔi krɔŋkrɔŋi lɛ, kɛtsɔ kpeei ni wɔɔya daa, atadei ni sa ni wɔɔwo, kɛ jeŋba kpakpa kpo ni wɔɔjie lɛ nɔ. Kɛ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔbuɔ nibii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa buɔ amɛ lɛ nɔŋŋ.

Kɛha Emlitĩi

• Mɛni tsɔɔ akɛ esa akɛ abu Yehowa webii lɛ ahenaabuamɔi lɛ akɛ amɛyɛ krɔŋkrɔŋ?

• Mɛɛ nibii ni yaa nɔ yɛ wɔkpeei lɛ ashishi lɛ tsɔɔ akɛ wɔhenaabuamɔi lɛ yɛ krɔŋkrɔŋ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ gbekɛbii baanyɛ atsɔ amɛtsɔɔ akɛ amɛbuɔ bɔ ni wɔkpeei lɛ yɔɔ krɔŋkrɔŋ ha lɛ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔha kpee ni wɔɔya daa lɛ afee wɔshihilɛ lɛ fã lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 28]

Kpeei ni afeɔ kɛjáa Yehowa lɛ ji henaabuamɔi ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ, ekɔɔɔ he eko he ni afeɔ yɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 31]

Gbekɛbii ni yɔɔ wɔteaŋ lɛ baa kpee koni amɛbabo sane toi ní amɛkase nii