Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ekɛ “Ekãa” Ye Odase Jogbaŋŋ

Ekɛ “Ekãa” Ye Odase Jogbaŋŋ

“Esa Akɛ Aboɔ Nyɔŋmɔ Moŋ Toi Fe Gbɔmɛi”

Ekɛ “Ekãa” Ye Odase Jogbaŋŋ

ASAFO basabasafeelɔi komɛi ka Nyɔŋmɔ tsulɔ ko yii koni amɛgbe lɛ. Shi Roma asraafoi yashɛ jɛmɛ yɛ be ni sa mli ni amɛshɔ̃ nuu lɛ yɛ amɛdɛŋ ni amɛkɛ lɛ yato. Nɛkɛ ji bɔ ni saji komɛi ni tee nɔ ní hé aaafee afii enumɔ lɛ je shishi. Saji nɛɛ ha Roma maŋ onukpai ni hiɛ hegbɛi wuji lɛ ateŋ mɛi babaoo nu Yesu Kristo he.

Nuu ni no mli lɛ aheɔ lɛ ayi lɛ ji bɔfo Paulo. Aaafee afi 34 Ŋ.B. lɛ, Yesu ha Paulo (Saulo) le akɛ ebaahiɛ E-gbɛi lɛ kɛya “maŋtsɛmɛi” ahiɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 9:15) Beni shɛɔ afi 56 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ etsuko sane nɛɛ he nii. Shi kɛlɛ, beni eshwɛ fioo ni bɔfo lɛ baagbe emaŋsɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ ni ji etɛ lɛ naa lɛ, nibii tsake.

Atutua Lɛ shi Enijiaŋ Ejeee Wui

Beni Paulo nyiɛ gbɛ kɛyaa Yerusalem lɛ, Kristofoi komɛi ‘tsɔ mumɔ lɛ nɔ’ amɛbɔ lɛ kɔkɔ akɛ ekɛ yiwaa ni naa wa baakpe yɛ nakai maŋtiase lɛ mli. Paulo kɛ ekãa kɛɛ amɛ akɛ: “Jeee fĩi kɛkɛ misaa mihe mito, shi moŋ gbele diɛŋtsɛ yɛ Nuŋtsɔ Yesu gbɛi lɛ ahewɔ yɛ Yerusalem.” (Bɔfoi lɛ Asaji 21:4-14) Paulo bote Yerusalem sɔlemɔwe lɛ nɔŋŋ kɛkɛ ni Yudafoi komɛi ni jɛ Asia ní amɛle yibii kpakpai ni bɔfo lɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ewo yɛ jɛmɛ lɛ wo asafo yuu ko yiŋ koni agbe lɛ. Roma asraafoi lɛ ahe fee oya ni amɛyashɔ̃ lɛ yɛ amɛdɛŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 21:27-32) Paulo yi ni abaa lɛ ha ená hegbɛ ejaje anɔkwalei ni kɔɔ Kristo he lɛ etsɔɔ gbɔmɛi komɛi ni mli ewo la kɛ aŋkroaŋkroi komɛi ni hiɛ hegbɛi wuji lɛ.

Eshiɛ Etsɔɔ Gbɔmɛi Komɛi ni Ewa akɛ Nine Aaashɛ Amɛnɔ

Asraafoi lɛ gbala Paulo kɛkwɔ Antonia Mɔɔ atrakpoi lɛ. * Paulo damɔ atrakpoi lɛ anɔ ni eye asafo yuu ni feɔ gidigidi yɛ jamɔ hewɔ lɛ odase ni taa mɔ tsuiŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 21:33–22:21) Shi beni etsĩ nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ akɛ eshiɛ etsɔɔ Jeŋmaji lɛ atã nɔŋŋ kɛkɛ ni asafo yuu lɛ bɔi basabasafeemɔ ekoŋŋ. Asafoiatsɛ nukpa Lisia fã ni ayi Paulo kplebi koni etsɔɔ nɔ̃ hewɔ ni Yudafoi lɛ folɔɔ enaa lɛ. Shi beni Paulo ha amɛle akɛ Romanyo ji lɛ lɛ, ehaaa ayi lɛ. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, Lisia kɛ Paulo yadamɔ Akuashɔŋ lɛ hiɛ koni etsɔɔ nɔ̃ hewɔ ni Yudafoi lɛ folɔɔ enaa lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 22:22-30.

Akuashɔŋ lɛ ji kojomɔhe wulu, ni amɛhiɛ ni akɛ Paulo yadamɔ lɛ ha ená hegbɛ kroko ni hi jogbaŋŋ ni ekɛye emaŋbii Yudafoi lɛ odase. Sanekpakpa shiɛlɔ ni yɔɔ ekãa nɛɛ ha ale akɛ eheɔ gbohiiashitee lɛ eyeɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 23:1-8) Yudafoi lɛ ahe ni tsɛ̃ɔ Paulo lɛ mli bawa, ni asraafoi lɛ mɔ lɛ kɛtee amɛmɔɔ lɛ mli. Nakai nyɔɔŋ lɛ, Nuŋtsɔ lɛ wo lɛ hewalɛ akɛ: ‘Feemɔ ekãa, ejaakɛ bɔ ni oye mihe odase yɛ Yerusalem nɛɛ, ja oyaye odase nakai nɔŋŋ yɛ Roma hu.’—Bɔfoi lɛ Asaji 23:9-11.

Asraafoi lɛ ahe fee oya ni amɛkɛ bɔfo Paulo tee Kaisarea yɛ teemɔŋ. Kaisarea ji maŋtiase ni Romabii lɛ jɛɔ amɛyeɔ Yudea nɔ, ni jɛmɛ ni akɛ lɛ tee lɛ ha eyinɔ apam ni atee koni agbe lɛ lɛ fee efolo. (Bɔfoi lɛ Asaji 23:12-24) Beni akɛ Paulo tee jɛmɛ lɛ, ená hegbɛi krokomɛi ekɛye odase etsɔɔ “maŋtsɛmɛi.” Shi klɛŋklɛŋ lɛ, Paulo ha Amralo Felike le akɛ amale naafolɔmɔi akɛshwieɔ enɔ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, Paulo shiɛ etsɔɔ lɛ kɛ eŋa Drusila, ni ekɛ amɛ susu Yesu he, ni asaŋ ekɛ amɛ susu henɔyeli, jalɛsaneyeli, kɛ kojomɔ ni baa lɛ ahe. Felike ha awo Paulo tsuŋ afii enyɔ kɛ gbɛkpamɔ akɛ Paulo baaha lɛ nyɔɔŋ nii koni aŋmɛɛ ehe, shi efeee nakai.—Bɔfoi lɛ Asaji 23:33–24:27.

Beni Festo baye Felike najiaŋ akɛ amralo lɛ, Yudafoi lɛ bɔ mɔdɛŋ ekoŋŋ akɛ amɛha abu Paulo fɔ ni agbe lɛ. Shikome ekoŋŋ lɛ, ayaye sane nɛɛ yɛ Kaisarea, ni bɔni afee ni akajie sane lɛ yeli kɛmiiya Yerusalem lɛ, Paulo kɛɛ amralo lɛ akɛ: “Kaisare kojomɔ sɛi lɛ hiɛ midamɔ nɛɛ . . . Mikɛ misane lɛ miiha Kaisare yeli.” (Bɔfoi lɛ Asaji 25:1-11, 20, 21) Paulo kɛ esane lɛ yafɔ̃ Maŋtsɛ Herode Agrippa II lɛ hiɛ, ni gbii fioo komɛi asɛɛ lɛ, maŋtsɛ lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Shwɛ fioo ni oha miyiŋ atsɔ ni matsɔ Kristofonyo.” (Bɔfoi lɛ Asaji 26:1-28) Aaafee afi 58 Ŋ.B. lɛ, akɛ bɔfo Paulo tee Roma. Beni bɔfo nɛɛ ní le gbɛ̀i srɔtoi ni atsɔɔ nɔ ashiɛɔ lɛ yɔɔ jɛmɛ ákɛ gboklɛfonyo lɛ, etao gbɛ̀i anɔ ni eeetsɔ eshiɛ Kristo he sane etsɔɔ mɛi, ni efee nakai afii enyɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 28:16-31) Etamɔ nɔ ni naagbee lɛ, akɛ Paulo sane lɛ yaha Nɔyelɔ Nero yeli, ni abu lɛ bem ni no ha eye ehe ni eyatsa emaŋsɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Saji ni aŋmala ashwie shi lɛ ateŋ eko bɛ ni tsɔɔ akɛ bɔfoi krokomɛi lɛ ateŋ mɔ ko ná hegbɛ eshiɛ etsɔɔ hiɛnaanɔbii yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔ.

Taakɛ wɔna yɛ sane ni wɔsusu he kɛtsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, bɔfo Paulo hi shi yɛ anɔkwa sane ni enanemɛi Kristofoi lɛ kɛɛ Yudafoi akojolɔi lɛ naa. Amɛkɛɛ amɛ akɛ: “Esa akɛ aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi.” (Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Kwɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni efee efɔ̃ shi eha wɔ! Eyɛ mli akɛ mɛi tee nɔ amɛbɔ mɔdɛŋ koni amɛtsĩ bɔfo nɛɛ naa ni ekpa shiɛmɔ moŋ, shi ebo fãmɔ ni akɛha lɛ lɛ toi, ni eye odase kɛmɔ shi. Paulo tsɔ toiboo ni efee eha Nyɔŋmɔ lɛ nɔ etsu nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ ákɛ ‘dɛŋdade ni ahala’ koni ehiɛ Yesu gbɛi lɛ ‘kɛya jeŋmaji kɛ maŋtsɛmɛi kɛ Israelbii lɛ hu ahiɛ’ lɛ he nii.—Bɔfoi lɛ Asaji 9:15.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 8 Kwɛmɔ afi 2006 Calendar of Jehovah’s Witnesses, November kɛ December lɛ mli.

[Akrabatsa/Mfonirii ni yɔɔ baafa 9]

ANI PAULO HE NI EEEFÃ YƐ NAAFOLƆMƆI NI AKƐSHWIE ENƆ LƐ KƐKƐ KÃ ETSUI NƆ?

Beni woloŋmalɔ Ben Witherington, III lɛ tsɔɔ ejwɛŋmɔ yɛ sanebimɔ nɛɛ he lɛ, eŋma akɛ: “Paulo . . . nu he akɛ sanekpakpa lɛ ni eeeshiɛ etsɔɔ maŋ nɔyelɔi ni yeɔ Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ anɔ lɛ he hiaa kwraa fe ehe ni eeefã yɛ naafolɔmɔi ni akɛshwie enɔ lɛ he. . . . Yɛ anɔkwale mli lɛ, sanekpakpa lɛ he sane ayaye lɛ.”