Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Naanyo Gbɔmɔ Ni Wɔɔsumɔ Lɛ Tsɔɔ?

Mɛni Naanyo Gbɔmɔ Ni Wɔɔsumɔ Lɛ Tsɔɔ?

Mɛni Naanyo Gbɔmɔ Ni Wɔɔsumɔ Lɛ Tsɔɔ?

“Suɔmɔ onaanyo tamɔ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe.”—MATEO 22:39.

1. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔhaa anaa akɛ wɔyɛ suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ?

MƐNI Yehowa taoɔ yɛ mɛi ni jáa lɛ lɛ adɛŋ? Yesu kɛ wiemɔi fioo ni mli ka shi faŋŋ ha sanebimɔ nɛɛ hetoo. Etsɔɔ mli akɛ mla lɛ mli kita wulu ji ni wɔkɛ wɔtsui, wɔsusuma, wɔjwɛŋmɔ, kɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ asumɔ Yehowa. (Mateo 22:37; Marko 12:30) Taakɛ wɔkase yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, suɔmɔ ni wɔɔná wɔha Nyɔŋmɔ lɛ biɔ ni wɔfee toiboo wɔha lɛ ní wɔye ekitai lɛ anɔ, ejaakɛ lɛ tsutsu ejie suɔmɔ kpo etsɔɔ wɔ. Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii feemɔ jeee jatsu kɛha mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ; ehaa amɛnáa miishɛɛ.—Lala 40:9; 1 Yohane 5:2, 3.

2, 3. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsusu kita ni tsɔɔ akɛ wɔsumɔ wɔnaanyo gbɔmɔ lɛ he lɛ, ni mɛɛ saji enɛ haa abiɔ?

2 Yesu tsɔɔ mli akɛ mla ni nyiɛ kita wulu lɛ sɛɛ lɛ tamɔ kita wulu lɛ nɔŋŋ, ni no ji: “Suɔmɔ onaanyo tamɔ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe.” (Mateo 22:39) Wɔbaasusu kita nɛɛ he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli, ni ehi jogbaŋŋ akɛ wɔɔsusu enɛ he. Be mli ni wɔyɔɔ nɛɛ ji be ni hesuɔlɔi kɛ mɛi ni ejieee anɔkwa suɔmɔ kpo efa babaoo. Beni akɛ mumɔ tsirɛ bɔfo Paulo ni etsɔɔ bɔ ni “naagbee gbii” lɛ baaji lɛ mli lɛ, eŋma akɛ gbɔmɛi sumɔŋ amɛnanemɛi gbɔmɛi, shi moŋ amɛbaatsɔmɔ hesuɔlɔi, shika suɔlɔi, kɛ mɛi ni sumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ. Mɛi pii baatsɔmɔ mɛi ni “edɔɔɔ mɔ he,” loo taakɛ Biblia shishitsɔɔmɔ ko tsɔɔ mli lɛ, mɛi “edɔŋ amɛweku mli bii ahe.” (2 Timoteo 3:1-4) Yesu Kristo gba akɛ: ‘Mɛi pii aaatsɔ̃ɔtsɔ̃ɔ amɛnanemɛi asɛɛ gbɛ, ni amɛaanyɛnyɛɛ amɛhe. Mɛi pii asuɔmɔ lɛ he aaajɔ.’—Mateo 24:10, 12.

3 Shi kadimɔ akɛ Yesu ekɛɛɛ akɛ mɛi fɛɛ asuɔmɔ he baajɔ. Mɛi etee nɔ amɛjie suɔmɔ ni sa Yehowa ní etaoɔ hu lɛ kpo, ni mɛi baaya nɔ ajie suɔmɔ nɛɛ kpo. Mɛi ni sumɔɔ Yehowa lɛɛlɛŋ lɛ baabɔ mɔdɛŋ ní amɛkɛ mɛi aye taakɛ Yehowa kɛ mɛi nɛɛ yeɔ lɛ. Shi namɔ ji wɔnaanyo gbɔmɔ ni esa akɛ wɔsumɔ lɛ lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔnaanyo gbɔmɔ? Ŋmalɛi lɛ baanyɛ aye abuɔ wɔ ní wɔna sanebimɔi nɛɛ ahetoo.

Namɔ Ji Minaanyo?

4. Taakɛ Mose Wolo ni Ji Etɛ yitso 19 lɛ tsɔɔ lɛ, namɛi esa akɛ Yudafoi lɛ asumɔ?

4 Yesu kɛɛ Farisifonyo lɛ akɛ mla ni nyiɛ kita wulu lɛ sɛɛ lɛ ji akɛ mɔ asumɔ enaanyo tamɔ bɔ ni esumɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe. Etsɛ wiemɔi nɛɛ ayisɛɛ kɛjɛ mla pɔtɛɛ ko ni akɛha Israelbii lɛ mli. Enɛ jeɔ kpo yɛ 3 Mose 19:18 lɛ. Yɛ nakai yitso lɛ nɔŋŋ mli lɛ, akɛɛ Yudafoi lɛ akɛ amɛbu mɛi ni jeee Israelbii lɛ akɛ amɛnanemɛi. Kuku 34 lɛ kɛɔ akɛ: “Gbɔ ni toɔ gbɔ yɛ nyɛŋɔɔ lɛ, nyɛbuaa lɛ tamɔ nyɛmaŋnyo nɔŋŋ, ni osumɔ lɛ taakɛ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe lɛ; ejaakɛ nyɛ hu nyɛyato gbɔ pɛŋ yɛ Mizraim shikpɔŋ lɛ nɔ.” No hewɔ lɛ esa akɛ amɛkɛ mɛi ni jeee Yudafoi lɛ po aye yɛ suɔmɔ mli, titri lɛ mɛi ni etsake kɛba Yudafoi ajamɔ mli lɛ.

5. Te Yudafoi lɛ nu wiemɔ ni ji suɔmɔ onaanyo lɛ shishi amɛha tɛŋŋ?

5 Shi Yudafoi ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni hi shi yɛ Yesu beaŋ lɛ hiɛ jwɛŋmɔ kroko yɛ sane nɛɛ he. Amɛteŋ mɛi komɛi susu akɛ Yudafoi pɛ amɛbaanyɛ amɛtsɛ amɛ akɛ ‘amɛnanemɛi.’ Amɛsusu akɛ esa akɛ anyɛ mɛi ni jeee Yudafoi lɛ. Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi nɛɛ susu akɛ esa akɛ mɛi ni jáa Nyɔŋmɔ lɛ anyaŋe mɛi ni jáaa Nyɔŋmɔ lɛ. Wolo ko tsɔɔ mli akɛ: “Susumɔ nɛɛ ha hetsɛ fá babaoo. Eha mɛi babaoo ná hetsɛ amɛha mɛi krokomɛi.”

6. Mɛɛ saji otii enyɔ Yesu ha efee faŋŋ beni ewieɔ suɔmɔ ni aaaná aha naanyo lɛ he lɛ?

6 Yesu wie sane nɛɛ he, ni etsɔɔ mɛi ni esa akɛ ajie suɔmɔ kpo atsɔɔ amɛ lɛ mli faŋŋ yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Nyɛnu akɛ, akɛɛ akɛ: ‘Suɔmɔ onaanyo,’ ni onyɛ ohenyɛlɔ. Shi mi lɛ, miikɛɛ nyɛ akɛ: Nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi, nyɛjɔɔa mɛi ni lomɔɔ nyɛ, nyɛfea mɛi ni nyɛɔ nyɛ lɛ ekpakpa, ni nyɛsɔlea nyɛhaa mɛi ni haoɔ nyɛ ni amɛwaa nyɛ yi lɛ; koni nyɛtsɔmɔ nyɛtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ bii; shi ehaa ehulu teɔ shi yɛ mɛi fɔji kɛ mɛi kpakpai anɔ, ni ehaa nugbɔ nɛɔ yɛ jalɔi kɛ mɛi ni bɛ jalɛ lɛ anɔ.” (Mateo 5:43-45) Yesu ha saji otii enyɔ fee faŋŋ yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli. Klɛŋklɛŋ lɛ, Yehowa mli hi ha mɛi kpakpai kɛ mɛi fɔji fɛɛ, ni efeɔ amɛ fɛɛ ejurɔ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, esa akɛ wɔkase lɛ.

7. Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ abɛbua ni kɔɔ Samarianyo ni ji naanyo kpakpa lɛ he lɛ mli?

7 Be kroko mli lɛ, Yudafonyo ko ní le Mla lɛ mli jogbaŋŋ lɛ bi Yesu akɛ: “Namɔ ji minaanyo?” Yesu gba lɛ abɛbua ko kɛha sanebimɔ nɛɛ hetoo, ni ekɔɔ Samarianyo ko ni yana Yudafonyo ko ní ojotswalɔi epila lɛ ni amɛhe enibii fɛɛ yɛ edɛŋ lɛ he. Eyɛ mli akɛ Yudafoi kɛ Samariabii yeee moŋ, shi Samarianyo lɛ fimɔ nuu lɛ pilamɔi lɛ anɔ eha lɛ, ni ekɛ lɛ tee gbɔiatoohe ko koni akwɛ lɛ. Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ mli? Esaaa akɛ wɔsumɔɔ mɛi ni wɔkɛ amɛ hiɛ hewolo nɔ su kome, wɔjakumaŋbii, loo wɔjamɔŋbii pɛ.—Luka 10:25, 29, 30, 33-37.

Mɛni Naanyo Gbɔmɔ ni Wɔɔsumɔ lɛ Tsɔɔ?

8. Mɛni Mose Wolo ni Ji Etɛ yitso 19 lɛ kɛɔ yɛ bɔ ni esa akɛ ajie suɔmɔ kpo lɛ he?

8 Taakɛ suɔmɔ ni anáa ahaa Nyɔŋmɔ lɛ ji lɛ, suɔmɔ ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ naanyo gbɔmɔ lɛ jeee henumɔ folo ko kɛkɛ; ejeɔ kpo yɛ nifeemɔ mli. Mose Wolo ni Ji Etɛ yitso 19 kuku 18 lɛ wo Nyɔŋmɔ webii lɛ hewalɛ koni amɛsumɔ amɛnanemɛi tamɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe, ni kukuji ni tsɔ kuku nɛɛ hiɛ lɛ ahe susumɔ baaye abua wɔ koni wɔnu sane nɛɛ shishi. Afã Israelbii lɛ yɛ kukuji nɛɛ amli koni amɛha ohiafoi kɛ gbɔi abaye kpɛkpɛo yɛ amɛŋmɔji amli. Afã amɛ akɛ amɛkaju, amɛkashishiu mɛi, ni amɛkaye kutumpɔo hu. Esaaa akɛ Israelbii lɛ kwɛɔ mɛi ahiɛ kɛ́ amɛmiikojo mɛi. Eyɛ mli akɛ amɛbaanyɛ amɛkã mɛi ahiɛ kɛ́ ehe miihia moŋ, shi akɛɛ amɛ akɛ: “Kaanyɛ̃ onyɛmi yɛ otsui mli.” Afee famɔi nɛɛ kɛ famɔi krokomɛi lɛ fɛɛ ekome yɛ wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ mli akɛ: “Suɔmɔ onaanyo, taakɛ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe lɛ.”—3 Mose 19:9-11, 15, 17, 18.

9. Mɛni hewɔ Yehowa fã Israelbii lɛ akɛ amɛtsi amɛhe kɛjɛ maji krokomɛi ahe lɛ?

9 Eyɛ mli akɛ esa akɛ Israelbii lɛ ajie suɔmɔ kpo atsɔɔ mɛi krokomɛi moŋ, shi esa akɛ amɛtsi amɛhe kɛjɛ apasa nyɔŋmɔi ajálɔi hu ahe. Yehowa bɔ amɛ kɔkɔ yɛ osharai kɛ nibii krokomɛi ni baanyɛ ajɛ naanyobɔɔ fɔŋ mli kɛba lɛ he. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa fã Israelbii lɛ yɛ jeŋmaji ni amɛyaafã amɛ yɛ shikpɔŋ ni amɛyaa amɛyaŋɔ lɛ nɔ lɛ he akɛ: “Ni okɛ amɛ akaye yoowɛɛ; kaaŋɔ obiyoo oha ebinuu gbala, ni kaawɛ ebiyoo oha obinuu. Ejaakɛ amɛaaha obii lɛ akpale yɛ misɛɛ, ní amɛyasɔmɔ nyɔŋmɔi krokomɛi, ni Yehowa mli aaawo nyɛ la, ni eeekpatã nyɛhiɛ oya.”—5 Mose 7:3, 4.

10. Mɛni esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkafee?

10 Nakai nɔŋŋ hu Kristofoi kɛ mɛi ni baanyɛ afite amɛhemɔkɛyeli lɛ ebɔɔɔ naanyo. (1 Korintobii 15:33) Abɔɔ wɔ kɔkɔ akɛ: “Nyɛkɛ mɛi ni heee yeee,” ni ji mɛi ni jeee Kristofoi asafo lɛ mli bii lɛ “akagbalaa kɔŋtso kome ni yeee egbɔ!” (2 Korintobii 6:14) Kɛfata he lɛ, awoɔ Kristofoi ŋaa akɛ amɛbote gbalashihilɛ mli yɛ “Nuŋtsɔ lɛ mli.” (1 Korintobii 7:39) Shi kɛlɛ, esaaa akɛ wɔnyaŋeɔ mɛi ni bɛ Yehowa asafo lɛ mli lɛ. Kristo gbo yɛ eshafeelɔi ahewɔ, ni mɛi ni hiɛ jeŋba gbohii lɛ ateŋ mɛi babaoo etsake ni enɛ eha akpatã amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ.—Romabii 5:8; 1 Korintobii 6:9-11.

11. Mɛni ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ní wɔɔtsɔ nɔ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni sɔmɔɔɔ Yehowa lɛ, ni mɛni hewɔ?

11 Gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni sɔmɔɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ ji ní wɔkase Yehowa. Eyɛ mli akɛ enyaaa nɔshafeemɔ he moŋ, shi ejɛɔ suɔmɔ mli ehaa mɛi fɛɛ hegbɛ koni amɛkpale kɛjɛ amɛgbɛ fɔŋ lɛ nɔ ní amɛná naanɔ wala. (Ezekiel 18:23) Yehowa sumɔɔ “akɛ mɛi fɛɛ atsake amɛtsui.” (2 Petro 3:9) Eesumɔ akɛ “ehere gbɔmɛi fɛɛ yiwala, koni amɛshɛ anɔkwale lɛ lee mli.” (1 Timoteo 2:4) No hewɔ ni Yesu fã esɛɛnyiɛlɔi lɛ koni amɛshiɛ ní amɛtsɔɔ nii, koni ‘amɛfee jeŋmaji fɛɛ ekaselɔi’ lɛ. (Mateo 28:19, 20) Kɛ́ wɔkɛ wɔhe wo nitsumɔ nɛɛ mli lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ naanyo gbɔmɔ, hɛɛ, kɛ wɔhenyɛlɔi po!

Suɔmɔ Kpo ni Wɔɔjie yɛ Kristofoi Asafo lɛ Mli

12. Mɛni bɔfo Yohane ŋma yɛ suɔmɔ kpo ni wɔɔjie wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ he?

12 Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɛhaa wɔfea mɛi fɛɛ ejurɔ, shi titri lɛ mɛi ni ji hemɔkɛyeli lɛ webii lɛ.” (Galatabii 6:10) Ákɛ kristofoi lɛ, sɔ̃ kã wɔnɔ akɛ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni ji hemɔkɛyeli lɛ webii lɛ—ni ji wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei ni wɔkɛ amɛ jáa Nyɔŋmɔ lɛ. Te suɔmɔ nɛɛ he hiaa ha tɛŋŋ? Bɔfo Yohane ŋma wiemɔi ni kanyaa mɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni nyɛɔ enyɛmi lɛ, gbɔmɔgbelɔ ji lɛ; . . . Kɛji mɔ ko kɛɛ akɛ: Miisumɔ Nyɔŋmɔ, ni enyɛɔ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi lɛ, amalelɔ ji lɛ. Ejaakɛ mɔ ni sumɔɔɔ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi ni enaa lɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ni enaaa lɛ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni eeenyɛ lɛ esumɔŋ?” (1 Yohane 3:15; 4:20) Wiemɔi nɛɛ náa mɔ nɔ hewalɛ waa. Yesu Kristo hu tsɛ́ Satan Abonsam akɛ “gbɔmɔgbelɔ” kɛ “amalelɔ.” (Yohane 8:44) Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔɔfee nii ni baaha atsɛ wɔ nakai!

13. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ nanemɛi heyelilɔi?

13 ‘Nyɔŋmɔ tsɔɔ’ anɔkwa Kristofoi anii koni ‘amɛsumɔsumɔɔ amɛhe.’ (1 Tesalonikabii 4:9) Esaaa akɛ ‘wɔsumɔɔ mɛi yɛ wiemɔ mli loo lilɛi nɔ kɛkɛ, shi moŋ yɛ nitsumɔ kɛ anɔkwale mli.’ (1 Yohane 3:18) Esaaa akɛ “osato” hiɔ wɔsuɔmɔ lɛ mli. (Romabii 12:9) Suɔmɔ tsirɛɔ wɔ koni wɔmli ahi, wɔmusuŋ atsɔ wɔ, wɔŋɔfafaa wɔhe, wɔto wɔtsui shi, ní wɔhe akatsɛ̃ mɔ, wɔkashwã, wɔkafee pupuupu, ní wɔkapele wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ̃. (1 Korintobii 13:4, 5; Efesobii 4:32) Etsirɛɔ wɔ koni ‘wɔsɔmɔsɔmɔɔ wɔhe.’ (Galatabii 5:13) Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ koni amɛsumɔ amɛhe tamɔ bɔ ni esumɔ amɛ lɛ. (Yohane 13:34) No hewɔ lɛ, esa akɛ Kristofonyo ajɛ esuɔmɔ mli ni ekɛ ewala aŋmɛ shi aha enanemɛi heyelilɔi po kɛ́ ehe bahia nakai.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ kpo yɛ weku lɛ mli?

14 Esa akɛ ajie suɔmɔ kpo waa yɛ Kristofoi awekui amli, titri lɛ yɛ wu kɛ ŋa teŋ. Akɛni esa akɛ tsakpaa ni yɔɔ gbalashihilɛ mli lɛ mli awa waa hewɔ lɛ, Paulo kɛɛ akɛ: “Sa akɛ wumɛi hu asumɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛŋamɛi, tamɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɔmɔtsei.” Ekɛfata he akɛ: “Mɔ ni sumɔɔ eŋa lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ehe esumɔɔ.” (Efesobii 5:28) Paulo tĩ ŋaawoo nɛɛ mli ekoŋŋ yɛ kuku 33 lɛ mli. Kɛ́ wu ko sumɔɔ eŋa lɛ, no lɛ efeŋ enii tamɔ Israelbii ni hi shi yɛ Maleaki gbii lɛ amli, ní yeee amɛŋamɛi anɔkwa lɛ. (Maleaki 2:14) Ebaahiɛ eŋa lɛ dɔdɔɔdɔ. Ebaasumɔ eŋa lɛ taakɛ Kristo sumɔ asafo lɛ. Suɔmɔ baatsirɛ ŋa hu koni ejie bulɛ kpo etsɔɔ ewu.—Efesobii 5:25, 29-33.

15. Mɛni nyɛmimɛi asuɔmɔ kpojiemɔ ni mɛi komɛi na lɛ tsirɛ amɛ ni amɛwie, ni mɛni hu amɛfee?

15 Eyɛ faŋŋ akɛ suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ ji nɔ ni kadiɔ anɔkwa Kristofoi. Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” (Yohane 13:35) Suɔmɔ ni wɔjieɔ lɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhe lɛ haa mɛi bɛŋkɛɔ Nyɔŋmɔ ní wɔsumɔɔ lɛ ni wɔdamɔ enajiaŋ lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ amaniɛbɔɔ nɛɛ ni jɛ Mozambique, ni kɔɔ Odasefoi aweku ko he lɛ he okwɛ. “Wɔnako nɔ ko ni tamɔ enɛ pɛŋ. Ahum ko ni naa wa waa tswa yɛ shwane mli, kɛkɛ ni nugbɔ wulu kɛ emli nyɔŋmɔŋtɛi nɛ. Ahum nɛɛ fite wɔjwɛi tsũ lɛ, ni ewo ziŋele ni ha nɔ lɛ eshɛ efɔ̃. Beni wɔnyɛmimɛi ni jɛ asafoi ni bɛŋkɛ wɔ lɛ amli ba amɛbaye amɛbua wɔ ni wɔma wɔtsũ lɛ ekoŋŋ lɛ, wɔkutsoŋbii lɛ anaa kpɛ amɛhe ni amɛkɛɛ akɛ: ‘Nyɛjamɔ lɛ hi waa. Wɔnine shɛko yelikɛbuamɔ ni tamɔ enɛ nɔ kɛjɛko wɔsɔlemɔ lɛ mli dã.’ Wɔkane Yohane 13:34, 35 lɛ wɔtsɔɔ amɛ. Wɔkutsoŋbii nɛɛ ateŋ mɛi babaoo miikase Biblia lɛ amrɔ nɛɛ.”

Suɔmɔ Kpo ni Wɔɔjie Wɔtsɔɔ Aŋkroaŋkroi

16. Mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ suɔmɔ ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ kuu ko kɛ suɔmɔ ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ aŋkroaŋkroi lɛ teŋ?

16 Ewaaa akɛ wɔɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ gbɔmɛi akui. Shi suɔmɔ ni aaajie lɛ kpo atsɔɔ aŋkroaŋkroi lɛ baanyɛ afee nɔ ni wa waa diɛŋtsɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi komɛi nuɔ he akɛ nɔ ni naanyo gbɔmɔ ní amɛaasumɔ lɛ biɔ ni amɛfee kɛkɛ ji ní amɛkɛ shika ake kui ni yeɔ buaa mɛi ni efĩ amɛ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ewaaa kwraa akɛ wɔɔkɛɛ akɛ wɔsumɔɔ wɔnaanyo gbɔmɔ, shi ewa akɛ wɔɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔnaanyo nitsulɔ ko ni sumɔɔɔ wɔsane, mɔ ko ni wɔkɛ lɛ yɔɔ akutso kome mli ni enifeemɔ haaa wɔná ehe miishɛɛ, loo wɔnaanyo ko ni eha wɔnine enyɛ shi.

17, 18. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu jie suɔmɔ kpo etsɔɔ aŋkroaŋkroi, ni mɛni hewɔ efee nakai?

17 Yesu jie Nyɔŋmɔ sui lɛ akpo jogbaŋŋ kɛmɔ shi, ni ekɛ enɛ fee bɔ ni ajieɔ suɔmɔ kpo atsɔɔ aŋkroaŋkroi lɛ he nɔkwɛmɔnɔ efɔ̃ shi eha wɔ. Eyɛ mli akɛ Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ koni ebawó je lɛ he esha kɛya moŋ, shi ejie suɔmɔ kpo etsɔɔ aŋkroaŋkroi, tamɔ yoo ko ni he miiye, kpitiyelɔ ko, kɛ gbekɛ fioo ko nɛkɛ. (Mateo 9:20-22; Marko 1:40-42; 7:26, 29, 30; Yohane 1:29) Wɔ hu wɔjieɔ suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔnaanyo gbɔmɔ kɛtsɔ bɔ ni wɔkɛ aŋkroaŋkroi ni wɔkɛ amɛ kpeɔ yɛ wɔdaa gbi shihilɛ mli lɛ yeɔ haa lɛ nɔ.

18 Shi esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ hewɔ wɔsumɔɔ wɔnaanyo gbɔmɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ Yesu ye bua ohiafoi, etsá helatsɛmɛi, ni elɛ mɛi ni hɔmɔ yeɔ amɛ lɛ moŋ, shi yiŋtoo hewɔ ni efee enɛɛmɛi fɛɛ ni esaa etsɔɔ mɛi anii ji ni eye ebua mɛi koni akpata amɛkɛ Yehowa teŋ. (2 Korintobii 5:19) Yesu fee nii fɛɛ kɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam, ni ehiɛ kpaaa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ esa akɛ edamɔ Nyɔŋmɔ ni esumɔɔ lɛ lɛ najiaŋ ní ejie esui lɛ akpo. (1 Korintobii 10:31) Kɛ́ wɔkase Yesu lɛ, wɔ hu wɔbaajie anɔkwa suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔnaanyo gbɔmɔ ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ wɔtsi wɔhe kɛjɛ je lɛ, ni ji adesai fɔji lɛ he.

Mɛɛ Gbɛ nɔ Wɔsumɔɔ Wɔnaanyo Gbɔmɔ Tamɔ Wɔ Diɛŋtsɛ Wɔhe?

19, 20. Mɛni wɔnaanyo gbɔmɔ ni wɔɔsumɔ tamɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe lɛ tsɔɔ?

19 Yesu kɛɛ akɛ: “Suɔmɔ onaanyo tamɔ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe.” Tɔmɔ ko bɛ he akɛ wɔɔdɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe ni wɔná bulɛ ni sa wɔha wɔ diɛŋtsɛ wɔhe. Kɛ jeee nakai kulɛ, nɔ ni Yesu kɛɛ lɛ baafee nɔ ni shishinumɔ bɛ he. Suɔmɔ ni sa ní aŋkro ko náa kɛhaa ehe lɛ jeee ŋkomeŋfa suɔmɔ ni bɔfo Pualo tsĩ tã yɛ 2 Timoteo 3:2 lɛ. Shi moŋ eji bulɛ ni sa ní anáa ahaa he. Biblia he nilelɔ ko tsɔɔ mli akɛ eji “suɔmɔ ni sa ni mɔ yɔɔ kɛha ehe, ni ehaaa mɔ ‘abu ehe fe nine’ loo ‘esusu akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ kwraa.’”

20 Mɛi krokomɛi ni wɔɔsumɔ tamɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe lɛ biɔ ní wɔna amɛ tamɔ bɔ ni wɔbaasumɔ ni amɛna wɔ, ni wɔkɛ amɛ aye tamɔ bɔ ni wɔbaasumɔ ni mɛi krokomɛi kɛ wɔ aye lɛ. Yesu kɛɛ akɛ: “No hewɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.” (Mateo 7:12) Kadimɔ akɛ Yesu ekɛɛɛ akɛ wɔkɛ nɔ ni mɛi krokomɛi efee wɔ lɛ ato wɔmli ni wɔtɔ enɛ he owele. Yɛ no najiaŋ lɛ, esa akɛ wɔjwɛŋ bɔ ni kɛ́ wɔtɔ̃ mɛi anɔ lɛ wɔbaasumɔ ákɛ amɛkɛ wɔ aye lɛ he, ní wɔkɛ mɛi aye yɛ nakai gbɛ nɔ. Kadimɔ hu akɛ Yesu ekɛɛɛ akɛ wɔsumɔ nanemɛi kɛ nyɛmimɛi pɛ. Ekɛ wiemɔ ni ji “mɛi” tsu nii, ekolɛ koni ekɛtsɔɔ akɛ esa akɛ wɔkɛ mɔ fɛɛ mɔ ni wɔkɛkpeɔ yɛ shihilɛ mli lɛ aye yɛ nakai gbɛ nɔ.

21. Kɛ́ wɔsumɔɔ mɛi krokomɛi lɛ, mɛni no tsɔɔ?

21 Wɔnaanyo gbɔmɔ ní wɔɔsumɔ lɛ haŋ wɔfee efɔŋ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nɔ ni akɛɛ akɛ: ‘Kaabɔ ajwamaŋ! kaagbe gbɔmɔ! kaaju! kaaye amale odase! ohiɛ akakɔ nɔ ko nɔ!’ ni kɛ kita kroko hu yɛ lɛ, fɛɛ hɔ nɛkɛ wiemɔ nɛɛ ni ji: ‘Suɔmɔ onaanyo taakɛ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe’ lɛ mli. Suɔmɔ efeee enaanyo efɔŋ ko.” (Romabii 13:9, 10) Suɔmɔ baatsirɛ wɔ koni wɔtao gbɛ̀i anɔ ni wɔɔtsɔ wɔfee mɛi krokomɛi ejurɔ. Kɛ́ wɔsumɔ wɔnaanyo gbɔmɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ ní bɔ gbɔmɔ yɛ E-subaŋ nɔ lɛ.—1 Mose 1:26.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Namɛi esa akɛ wɔsumɔ, ni mɛni hewɔ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni sɔmɔɔɔ Yehowa lɛ?

• Te Biblia lɛ tsɔɔ suɔmɔ ni esa akɛ wɔná wɔha wɔnyɛmimɛi lɛ mli eha tɛŋŋ?

• Mɛni wɔnaanyo gbɔmɔ ni wɔɔsumɔ tamɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe lɛ tsɔɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

“Namɔ ji minaanyo?”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]

Yesu jie suɔmɔ kpo etsɔɔ aŋkroaŋkroi