Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ná Suɔmɔ Oha Nyɔŋmɔ Ní Sumɔɔ Bo Lɛ

Ná Suɔmɔ Oha Nyɔŋmɔ Ní Sumɔɔ Bo Lɛ

Ná Suɔmɔ Oha Nyɔŋmɔ Ní Sumɔɔ Bo Lɛ

“Suɔmɔ Nuŋtsɔ, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui muu lɛ fɛɛ kɛ osusuma muu lɛ fɛɛ kɛ ojwɛŋmɔ muu lɛ fɛɛ.”—MATEO 22:37.

1, 2. Mɛni ekolɛ eha abi sane ni kɔɔ mla lɛ mli nɔ ni ji kita wulu lɛ he lɛ?

SANEBIMƆ nɛɛ ji sanebimɔ ko ni ekolɛ Farisifoi ni hi shi yɛ Yesu beaŋ lɛ je he ŋwane waa. Te mlai ni fa fe 600 ni yɔɔ Mose Mla lɛ mli lɛ ateŋ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ? Ani no ji mla ni kɔɔ afɔleshaa he lɛ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, ashãa afɔlei kɛkpaa eshai ahe afai, ni akɛdaa Nyɔŋmɔ shi hu. Aloo ketiafoo he mla lɛ ji mla ni he hiaa fe fɛɛ lɛ? No hu he hiaa, ejaakɛ eji kpaŋmɔ ni Yehowa kɛ Abraham fee lɛ he okadi.—1 Mose 17:9-13.

2 Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, mɛi ni fee veveeve yɛ blema saji ahe lɛ susu akɛ eji tɔmɔ akɛ aaakɛɛ akɛ mla lɛ eko he hiaa fe eko, nɔ hewɔ ji akɛ mla ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ fɛɛ he hiaa—eyɛ mli akɛ etamɔ nɔ ni ekomɛi ahe hiaa fe ekrokomɛi. Farisifoi lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaabi Yesu sane ni teɔ ŋwanejee shi nɛɛ. Amɛsusu akɛ ekolɛ ebaakɛɛ nɔ ko ni baafite gbɛi kpakpa ni eyɔɔ lɛ. Amɛteŋ mɔ kome bɛŋkɛ Yesu ni ebi lɛ akɛ: “Te nɔ ni ji mla lɛ mli kita wuluŋ?”—Mateo 22:34-36.

3. Mɛni Yesu kɛɛ no ji kitai lɛ amli otu lɛ?

3 Hetoo ni Yesu kɛha lɛ he yɛ sɛɛnamɔ diɛŋtsɛ kɛha wɔ ŋmɛnɛ. Ewie su ni he hiaa fe fɛɛ yɛ anɔkwa jamɔ mli lɛ he yɛ ehetoohamɔ lɛ mli. Yesu tsɛ́ 5 Mose 6:5 lɛ mli wiemɔi lɛ ayisɛɛ, ni ekɛɛ akɛ: “Suɔmɔ Nuŋtsɔ, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui muu lɛ fɛɛ kɛ osusuma muu lɛ fɛɛ kɛ ojwɛŋmɔ muu lɛ fɛɛ. Kitai lɛ amli otu kɛ ewulu nɛ.” Eyɛ mli akɛ Farisifonyo lɛ bi ní Yesu atsɔɔ lɛ kita kome pɛ moŋ, shi Yesu tsĩ kitai enyɔ tã. Yesu tsɛ́ 3 Mose 19:18 lɛ mli wiemɔi lɛ ayisɛɛ, ni ekɛɛ akɛ: “Nɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ tamɔ no, akɛ: ‘Suɔmɔ onaanyo tamɔ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe.’” No sɛɛ lɛ Yesu tsɔɔ mli akɛ mlai enyɔ nɛɛ ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ anɔkwa jamɔ mli. Bɔni afee ni amɛkabi lɛ ní eto mlai lɛ anaa yɛ amɛnɔkwɔlɛi anaa lɛ, emu sane lɛ naa akɛ: “Kitai enyɔ nɛɛ mla lɛ kɛ gbalɔi lɛ fɛɛ tsotsoro.” (Mateo 22:37-40) Wɔbaasusu kitai enyɔ nɛɛ ateŋ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsumɔ Nyɔŋmɔ? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ yɛ akɛ wɔsumɔɔ lɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔná suɔmɔ nɛɛ eko? Sanebimɔi nɛɛ ahetooi ni wɔɔná lɛ he miihia waa, ejaakɛ kɛ́ wɔɔsa Yehowa hiɛ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkɛ wɔtsui, wɔsusuma, kɛ wɔjwɛŋmɔ fɛɛ asumɔ lɛ.

Nɔ Hewɔ ni Suɔmɔ He Hiaa

4, 5. (a) Mɛni hewɔ nɔ ni Yesu kɛɛ lɛ efeee Farisifonyo lɛ naakpɛɛ lɛ? (b) Mɛni Nyɔŋmɔ buɔ akɛ ehe hiaa kwraa fe shaa afɔlei kɛ afɔlei krokomɛi lɛ?

4 Etamɔ nɔ ni hetoo ni Yesu kɛha lɛ haaa Farisifonyo ni bi lɛ sane lɛ mli afu, ni asaŋ efeee lɛ naakpɛɛ hu. Eyɛ mli akɛ mɛi babaoo ejieee suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ kpo moŋ, shi Farisifonyo lɛ le akɛ su nɛɛ ji nɔ ko ni he hiaa waa yɛ anɔkwa jamɔ mli. Mɛi kɛ gbeewalɛ fɔɔ Hebri sɔlemɔ ni ji Shema loo hemɔkɛyeli jajemɔ lɛ kɛɛmɔ yɛ kpeehei lɛ, ni 5 Mose 6:4-9 lɛ mli wiemɔi ni Yesu tsɛ́ yisɛɛ lɛ jeɔ kpo yɛ sɔlemɔ nɛɛ mli. Taakɛ sanegbaa nɛɛ he amaniɛ ni Marko ŋma lɛ tsɔɔ lɛ, Farisifonyo lɛ kɛɛ Yesu akɛ: “Ojogbaŋŋ, tsɔɔlɔ! anɔkwale okɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ kome pɛ yɔɔ, ni Nyɔŋmɔ ko bɛ, ja lɛ kɛkɛ lɛ; ni lɛ suɔmɔ kɛjɛ tsui fɛɛ kɛ nilee fɛɛ kɛ susuma fɛɛ kɛ nyɛmɔ fɛɛ mli, kɛ naanyo suɔmɔ tamɔ bɔ ni mɔ sumɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe lɛ, efe shaa afɔlei kɛ afɔlei fɛɛ.”—Marko 12:32, 33.

5 Eji anɔkwale akɛ Mla lɛ biɔ ni ashã shaa afɔlei kɛ afɔlei krokomɛi, shi nɔ titri ni Nyɔŋmɔ nyaa he ji suɔmɔ mli ni etsuji jɛɔ amɛsɔmɔɔ lɛ lɛ. Nyɔŋmɔ buɔ afilimata kome ni ajɛɔ suɔmɔ kɛ hetuu-kɛhamɔ mli akɛshaa afɔle ahaa lɛ lɛ akɛ ejara wa kwraa fe tooi agboi akpei abɔ ni akɛshaa afɔle ahaa lɛ yɛ yiŋtoo fɔŋ hewɔ. (Mika 6:6-8) Kaimɔ sane ni kɔɔ yoo okulafo ohiafo ni Yesu na lɛ yɛ Yerusalem sɔlemɔwe lɛ he lɛ. Kapɛji enyɔ ni ekɛbawo shikatoohe lɛ mli lɛ nyɛŋ ahe afilimata kome po. Shi Yehowa bu onia ni ejɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha lɛ lɛ mli etsu lɛ waa fe shika wuji ni niiatsɛmɛi lɛ jɛ nɔ ni amɛná kɛteke nɔ lɛ mli amɛkɛha lɛ. (Marko 12:41-44) Kwɛ bɔ ni ewoɔ wɔ hewalɛ waa akɛ wɔɔle akɛ Yehowa buɔ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ, ni ji su ko ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔjie lɛ kpo yɛ wɔshihilɛ mli lɛ akɛ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ!

6. Mɛni Paulo ŋma yɛ bɔ ni suɔmɔ he hiaa lɛ he?

6 Bɔfo Paulo ŋma wolo kɛma bɔ ni suɔmɔ he hiaa yɛ anɔkwa jamɔ mli lɛ nɔ mi akɛ: “Kɛji mikɛ gbɔmɛi kɛ ŋwɛibɔfoi alilɛii wieɔ, shi mibɛ suɔmɔ lɛ, kulɛ mitsɔ ayawa ni jijeɔ loo ŋmɛlɛ ni gbɛɛɔ. Ni kɛji miyɛ gbalɛ, ni minaa teemɔ nii fɛɛ naa, ni mile nii fɛɛ, ni kɛji miyɛ hemɔkɛyeli fɛɛ hu, bɔ ni manyɛ gɔji matsirɛ, shi mibɛ suɔmɔ lɛ, jikulɛ mijeee nɔ ko. Ni kɛji miŋɔ minii fɛɛ mikuma mɛi, ni kɛji miŋɔ migbɔmɔtso miha ni ashã mi, shi mibɛ suɔmɔ lɛ, jikulɛ mináaa sɛɛ ko.” (1 Korintobii 13:1-3) Kɛ́ Nyɔŋmɔ aaakpɛlɛ wɔjamɔ nɔ lɛ, no lɛ yɛ anɔkwale mli lɛ ehe miihia ni wɔjie suɔmɔ kpo. Shi mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ kpo?

Gbɛ Nɔ ni Wɔtsɔɔ Wɔjieɔ Suɔmɔ ni Wɔyɔɔ Kɛha Yehowa lɛ Kpo

7, 8. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ kpo?

7 Mɛi babaoo heɔ amɛyeɔ akɛ suɔmɔ ji henumɔ ko ni baa trukaa; mɛi wieɔ akɛ amɛná nuu kɛ yoo teŋ suɔmɔ amɛha mɔ ko. Shi anɔkwa suɔmɔ jeee henumɔ folo ko kɛkɛ. Nifeemɔ haa anaa akɛ ayɛ anɔkwa suɔmɔ, shi ejeee henumɔ folo kɛkɛ ni ayɔɔ. Biblia lɛ wieɔ suɔmɔ he akɛ “gbɛ ni hi fe fɛɛ” kɛ nɔ ko ní ‘wɔtiuɔ sɛɛ.’ (1 Korintobii 12:31; 14:1) Jeee “wiemɔ mli loo lilɛi nɔ kɛkɛ” awoɔ Kristofoi hewalɛ koni amɛjie suɔmɔ kpo yɛ, “shi moŋ yɛ nitsumɔ kɛ anɔkwale mli” hu.—1 Yohane 3:18.

8 Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔfee esuɔmɔnaa nii, ní wɔkɛ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ afã maŋtsɛ ni eji lɛ he ni wɔfi esɛɛ. Suɔmɔ nɛɛ haaa wɔsumɔ je lɛ kɛ emli nifeemɔi gbohii lɛ. (1 Yohane 2:15, 16) Mɛi ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ nyɛ̃ɔ efɔŋ. (Lala 97:10) Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ hu biɔ ni wɔsumɔ wɔnanemɛi adesai, ni wɔbaasusu enɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli. Kɛfata he lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ biɔ ni wɔfee toiboo. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Enɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ, akɛ wɔye ekitai lɛ anɔ.”—1 Yohane 5:3.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔ ejie suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ kpo?

9 Yesu kɛ enifeemɔi tsɔɔ faŋŋ akɛ eyɛ suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ. Suɔmɔ ni eyɔɔ lɛ ha eshi ŋwɛi ni ebahi shikpɔŋ nɛɛ nɔ ákɛ adesa. Enɛ tsirɛ lɛ ni ekɛ enifeemɔ kɛ enitsɔɔmɔ lɛ wo e-Tsɛ lɛ hiɛ nyam. Suɔmɔ tsirɛ lɛ ni ‘ebo toi kɛtee gbele mli tete.’ (Filipibii 2:8) Toiboo nɛɛ ni efee kɛjie suɔmɔ ni eyɔɔ lɛ kpo lɛ gbele gbɛ kɛha anɔkwafoi koni amɛná shidaamɔ kpakpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Paulo ŋma akɛ: “Bɔ ni atsɔ̃ gbɔmɔ kome [Adam] lɛ toigbele lɛ nɔ aha mɛi pii tsɔmɔ eshafeelɔi lɛ, nakai nɔŋŋ kɛ̃ aaatsɔ̃ mɔ kome [Kristo Yesu] lɛ toiboo lɛ nɔ aha mɛi pii hu atsɔmɔ jalɔi.”—Romabii 5:19.

10. Mɛni hewɔ suɔmɔ ni ayɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ biɔ ni afee toiboo lɛ?

10 Taakɛ Yesu fee lɛ, wɔ hu wɔjieɔ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ kpo kɛtsɔ toiboo ni wɔfeɔ lɛ nɔ. Yohane ni ji bɔfo ni Yesu sumɔɔ esane waa lɛ ŋma akɛ: “Enɛ ji suɔmɔ lɛ, akɛ wɔnyiɛ yɛ ekitai lɛ anaa.” (2 Yohane 6) Mɛi ni sumɔɔ Yehowa lɛɛlɛŋ lɛ nyaa egbɛtsɔɔmɔi lɛ ahe. Akɛni amɛle akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛnyɛŋ amɛjaje amɛnanefaamɔi yɛ omanyeyeli mli hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛhe fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ nilee lɛ nɔ ni amɛkɛ egbɛtsɔɔmɔi ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ tsuɔ nii. (Yeremia 10:23) Amɛtamɔ blema Beroiabii ni su hi, ní “amɛjie amɛyitsoŋ” amɛkpɛlɛ Nyɔŋmɔ shɛɛ sane lɛ nɔ, ní amɛná he miishɛɛ waa akɛ amɛaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:11) Amɛkpa Ŋmalɛi lɛ amli jogbaŋŋ koni amɛnu Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ shishi jogbaŋŋ, ni enɛ ye bua amɛ ni amɛtee nɔ amɛfee toiboo kɛjie suɔmɔ kpo.

11. Ákɛ akɛ tsui, jwɛŋmɔ, susuma, kɛ nyɛmɔ fɛɛ aaasumɔ Nyɔŋmɔ lɛ tsɔɔ mɛni?

11 Taakɛ Yesu tsɔɔ mli lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ kɔɔ wɔtsui, wɔjwɛŋmɔ, wɔsusuma kɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ he. (Marko 12:30) Suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ jɛɔ wɔtsui, ni ji wɔhenumɔi, wɔshwelɛi, kɛ wɔsusumɔi lɛ amli, ni wɔnáa he miishɛɛ diɛŋtsɛ akɛ wɔɔfee nɔ ni sa Yehowa hiɛ. Wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ hu sumɔɔ Nyɔŋmɔ. Wɔhetuu-kɛhamɔ lɛ jeee nɔ ko ni wɔte shi kɛkɛ wɔfee; wɔkase Yehowa—esui, emlai, kɛ eyiŋtoi lɛ ahe nii. Wɔkɛ wɔsusuma, ni ji wɔgbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ kɛ wɔwala sɔmɔɔ lɛ ni wɔjieɔ eyi. Ni wɔkɛ wɔnyɛmɔ hu sɔmɔɔ lɛ ni wɔkɛjieɔ eyi.

Nɔ̃ Hewɔ ni Esa akɛ Wɔsumɔ Yehowa

12. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ kpaa gbɛ akɛ wɔsumɔ lɛ lɛ?

12 Yehowa kpaa wɔ gbɛ akɛ wɔjie esui lɛ akpo, ni enɛ ji yiŋtoo kome hewɔ ni esa akɛ wɔsumɔ lɛ lɛ. Nyɔŋmɔ ji mɔ ni haa anáa suɔmɔ, ni lɛ ejieɔ suɔmɔ kpo fe mɔ fɛɛ mɔ. Akɛ mumɔ tsirɛ bɔfo Yohane ni eŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” (1 Yohane 4:8) Abɔ adesai yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ; abɔ wɔ koni wɔjie suɔmɔ kpo. Yɛ anɔkwale mli lɛ, suɔmɔ ji nɔ ni kudɔɔ hewalɛ ni Yehowa kɛyeɔ nɔ lɛ. Mɛi ni esumɔɔ akɛ enɔyeli lɛ shishibii ji mɛi ni sɔmɔɔ lɛ akɛni amɛyɛ ejalɛ nɔyeli lɛ he suɔmɔ kɛ miishɛɛ lɛ hewɔ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, suɔmɔ haa toiŋjɔlɛ kɛ gbeekpamɔ hiɔ bɔɔ nii fɛɛ ateŋ.

13. (a) Mɛni hewɔ akɛɛ Israelbii lɛ akɛ: “Suɔmɔ Nuŋtsɔ, o-Nyɔŋmɔ lɛ”? (b) Mɛni hewɔ nilee yɔɔ mli akɛ Yehowa kpaa wɔ gbɛ akɛ wɔsumɔ lɛ lɛ?

13 Yiŋtoo kroko hewɔ ni wɔsumɔɔ Yehowa ji akɛ wɔhiɛ sɔɔ nibii ni efee eha wɔ lɛ. Kaimɔ akɛ Yesu kɛɛ Yudafoi lɛ akɛ: “Suɔmɔ Nuŋtsɔ, o-Nyɔŋmɔ lɛ.” Ekɛɛɛ amɛ akɛ amɛsumɔ nyɔŋmɔ ko ni yɔɔ shɔŋŋ ni amɛlé lɛ. Ekɛɛ amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ ni jie suɔmɔ kpo tsɔɔ amɛ lɛ. Yehowa ji amɛ-Nyɔŋmɔ. Lɛ ji mɔ ni jie amɛ kɛjɛ Mizraim kɛtee Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ, ebu amɛhe, elɛ amɛ, esumɔ amɛ, ni ekɛ suɔmɔ tsɔse amɛ. Ni ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa kome too nɛɛ nɔŋŋ ji wɔ hu wɔ-Nyɔŋmɔ, ni ekɛ e-Bi lɛ eha wɔ akɛ kpɔmɔnɔ koni wɔnyɛ wɔná naanɔ wala. Belɛ kwɛ bɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ Yehowa aaakpa wɔ hu gbɛ akɛ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ lɛ! Jeee wɔ tsutsu wɔsumɔ lɛ; aabi wɔ koni wɔsumɔ Nyɔŋmɔ ni sumɔɔ wɔ lɛ. Wɔsumɔɔ Mɔ ni “lɛ tsutsu esumɔ wɔ” lɛ.—1 Yohane 4:19.

14. Yehowa suɔmɔ lɛ tamɔ fɔlɔ kpakpa suɔmɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ kɛha adesai lɛ tamɔ suɔmɔ ni fɔlɔ kpakpa yɔɔ kɛha ebii lɛ. Eyɛ mli akɛ fɔlɔi ni yɔɔ suɔmɔ lɛ yeee emuu moŋ, shi amɛkɛ afii babaoo gboɔ deŋme kɛkwɛɔ amɛbii, ni amɛkɛ shika babaoo kɛ nibii krokomɛi tsuɔ enɛ. Fɔlɔi tsɔɔ amɛbii anii, amɛwoɔ amɛ hewalɛ, amɛfiɔ amɛsɛɛ, ni amɛtsɔseɔ amɛ, ejaakɛ amɛmiisumɔ ni amɛbii lɛ aná miishɛɛ ni amɛye omanye. Mɛni fɔlɔi kpaa gbɛ akɛ amɛbii lɛ hu afee aha amɛ? Amɛmiisumɔ ni amɛbii lɛ asumɔ amɛ ni amɛkɛ tsɔsemɔ kpakpai ni amɛkɛha amɛ lɛ atsu nii. Ani nilee bɛ mli akɛ wɔŋwɛi Tsɛ ni yeɔ emuu lɛ aaakpa wɔ hu gbɛ akɛ wɔhiɛ asɔ nibii fɛɛ ni efee eha wɔ lɛ ni wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ lɛ?

Bɔ ni Aaafee Aná Suɔmɔ Aha Nyɔŋmɔ

15. Mɛni ji nɔ̃ klɛŋklɛŋ ni haa anáa suɔmɔ ahaa Nyɔŋmɔ?

15 Wɔnako Nyɔŋmɔ pɛŋ ni asaŋ wɔnuko egbee dã. (Yohane 1:18) Ni kɛlɛ, efɔ̃ɔ wɔ nine koni wɔkɛ lɛ aná wekukpaa ni suɔmɔ yɔɔ mli. (Yakobo 4:8) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔfee enɛ? Nɔ̃ klɛŋklɛŋ ni haa anáa suɔmɔ ahaa mɔ ko ji ehe sane ni aleɔ; ewa akɛ wɔɔná suɔmɔ wɔha mɔ ko ni wɔleee lɛ. Yehowa kɛ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ eha wɔ koni wɔnyɛ wɔkase ehe nii. No hewɔ ni Yehowa tsɔɔ egbɛjianɔtoo lɛ nɔ ewoɔ wɔ hewalɛ koni wɔkane Biblia lɛ daa lɛ. Biblia lɛ haa wɔleɔ Nyɔŋmɔ, esui, kɛ bɔ ni ekɛ mɛi ye ha yɛ afii akpei abɔ ni eho lɛ mli lɛ hu he nii. Kɛ́ wɔsusu saji ni tamɔ enɛɛmɛi ahe lɛ, ehaa wɔnáa hiɛsɔɔ kɛ suɔmɔ babaoo wɔhaa lɛ.—Romabii 15:4.

16. Yesu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔjwɛŋmɔ haa suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ mli waa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Gbɛ titri ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔha suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ mli awa ji ni wɔjwɛŋ Yesu shihilɛ kɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu jie e-Tsɛ lɛ sui akpo aahu akɛ enyɛ ekɛɛ akɛ: “Mɔ ni ena mi lɛ, ena tsɛ lɛ.” (Yohane 14:9) Ani mɔbɔnalɛ ni Yesu jie lɛ kpo beni etée yoo okulafo lɛ bi lɛ shi lɛ etaaa otsuiŋ? (Luka 7:11-15) Beni oná ole akɛ Nyɔŋmɔ Bi lɛ, ni ji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ lɛ fɔ́ ekaselɔi lɛ anaji ahe lɛ, ani omii shɛɛɛ ohe? (Yohane 13:3-5) Beni oná ole akɛ Yesu je agbo ni eyɛ nilee fe mɔ fɛɛ mɔ, shi kɛlɛ onukpai kɛ gbekɛbii fɛɛ nyɛɔ bɛŋkɛɔ lɛ lɛ, ani enɛ kanyaaa bo? (Marko 10:13, 14) Kɛ́ wɔkɛ hiɛsɔɔ jwɛŋ saji nɛɛ ahe lɛ, wɔbatsɔmɔɔ tamɔ Kristofoi ni Petro ŋma yɛ amɛhe akɛ: “Nyɛnako lɛ [Yesu] moŋ, shi nyɛsumɔɔ lɛ” lɛ. (1 Petro 1:8) Kɛ́ wɔha suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yesu lɛ mli wa lɛ, ehaa suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ hu mli waa.

17, 18. Nibii ni Yehowa ejɛ suɔmɔ mli efee eha wɔ lɛ anɔ jwɛŋmɔ baanyɛ aha suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ lɛ mli awa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

17 Gbɛ kroko ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔha suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ mli awa ji ni wɔjwɛŋ nibii pii ni ejɛ suɔmɔ mli efee eha wɔ koni wɔná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli lɛ he—tamɔ adebɔɔ nibii ni yɔɔ fɛo, niyenii srɔtoi ni ŋɔɔ ni ekɛha wɔ, nanemɛi kpakpai kɛbɔɔ, kɛ agbɛnɛ hu miishɛɛ nibii krokomɛi babaoo ni haa wɔtsui nyɔɔ wɔmli ni wɔmli filiɔ wɔ lɛ nɛkɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 14:17) Kɛ́ wɔkase Nyɔŋmɔ he nii babaoo lɛ, wɔbaaná yiŋtoi babaoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔhiɛ asɔ ekpakpa kɛ ejurɔ babaoo ni efeɔ wɔ lɛ. Susumɔ nibii fɛɛ ni Yehowa efee eha bo lɛ he okwɛ. Ani okpɛlɛɛɛ nɔ akɛ esa akɛ osumɔ lɛ?

18 Hegbɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔɔtsɔ sɔlemɔ nɔ wɔbɛŋkɛ ‘sɔlemɔ toibolɔ’ lɛ be fɛɛ be, yɛ le ni wɔle akɛ eboɔ wɔ toi hewɔ lɛ ji nikeenii babaoo ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ lɛ ateŋ ekome. (Lala 65:3) Yehowa kɛ nɔyeli kɛ kojomɔ hegbɛ eha esuɔmɔ Bi lɛ. Shi ekɛwoko mɔ ko dɛŋ akɛ ebo sɔlemɔi atoi, ekɛwoko e-Bi lɛ po dɛŋ. Lɛ diɛŋtsɛ eboɔ wɔsɔlemɔi lɛ atoi. Suɔmɔ mli ni Yehowa jɛɔ esusuɔ wɔhe lɛ haa wɔbɛŋkɛɔ lɛ.

19. Mɛɛ Yehowa shiwoi haa wɔtsiɔ wɔbɛŋkɛɔ lɛ?

19 Kɛ́ wɔsusu wɔsɛɛ be mli jɔɔmɔi ni Yehowa esaa eto adesai lɛ he lɛ, ehaa wɔbɛŋkɛɔ lɛ. Ewo shi akɛ ebaaha hela, ŋkɔmɔyeli, kɛ gbele sɛɛ afo. (Kpojiemɔ 21:3, 4) Kɛ́ adesai tsɔmɔ mɛi ni eye emuu lɛ, no lɛ haomɔ, nijiaŋwujee, loo oshara baafee tsutsu nii ni eho etee. Hɔmɔ, ohia, kɛ tai asɛɛ baafo. (Lala 46:10; 72:16) Shikpɔŋ lɛ baatsɔ paradeiso. (Luka 23:43) Sɔ̃ ko kãaa Yehowa nɔ akɛ efee enɛɛmɛi, shi suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha wɔ lɛ hewɔ ni ebaafee enɛ lɛ.

20. Mɛɛ sɛɛnamɔi Mose kɛɛ eyɔɔ suɔmɔ ni anáa ahaa Yehowa lɛ he?

20 No hewɔ lɛ wɔyɛ yiŋtoi kpakpai ni wɔɔdamɔ nɔ wɔsumɔ Nyɔŋmɔ ni wɔha nakai suɔmɔ lɛ mli awa daa. Ani obaaya nɔ owaje suɔmɔ ni oyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ, ni oha ekudɔ onifeemɔi? Ashi yiŋkpɛɛ nɛɛ aha bo. Mose yɔse akɛ sɛɛnamɔ yɛ he akɛ aaaná suɔmɔ aha Yehowa ní aya nɔ aha emli awa daa. Mose kɛɛ Israelbii ni hi shi yɛ blema lɛ akɛ: “Kɔ wala, koni bo kɛ oseshi fɛɛ ayi aná wala, ní osumɔ Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, ni obo egbee toi, ni okɛ ohe akpɛtɛ ehe; ejaakɛ no aaaha oyi ana wala ni otsɛ yɛ jeŋ.”—5 Mose 30:19, 20.

Ani Okaiɔ?

• Mɛni hewɔ ehe hiaa akɛ wɔsumɔ Yehowa lɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ kpo?

• Mɛɛ yiŋtoi ahewɔ esa akɛ wɔsumɔ Yehowa?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔná suɔmɔ wɔha Nyɔŋmɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 20]

Yehowa buɔ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ, ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔjie lɛ kpo lɛ akɛ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 23]

“Mɔ ni ena mi lɛ, ena tsɛ lɛ.”—Yohane 14:9