Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Obaanyɛ Olɛɛ Osuɔmɔ lɛ Mli?

Ani Obaanyɛ Olɛɛ Osuɔmɔ lɛ Mli?

Ani Obaanyɛ Olɛɛ Osuɔmɔ lɛ Mli?

BƆNI afee ni meele ko akakpalaŋ lɛ, esa akɛ kɔsɔŋkɔsɔ ni yɔɔ sɛkɛ lɛ he lɛ afee nɔ ni yɔɔ hewalɛ waa. Enɛ baanyɛ aba lɛ nakai kɛji akɛ atsara kɔsɔŋkɔsɔ lɛ jogbaŋŋ. Kɛjeee nakai lɛ, kɔsɔŋkɔsɔ lɛ baatse.

Nakai eji yɛ Kristofoi asafo lɛ hu gbɛfaŋ. Kɛ́ asafo ko he aaawa ní efee ekãa lɛ, esa akɛ ekomefeemɔ ni mli wa ahi asafoŋbii lɛ ateŋ. Mɛni ji nɔ ni feɔ amɛ ekome lɛ? Suɔmɔ ji hewalɛ ni fe fɛɛ ní feɔ amɛ ekome. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ Yesu Kristo kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Kitã hee miŋɔhaa nyɛ, akɛ nyɛsumɔ nyɛhe; taakɛ bɔ ni misumɔ nyɛ lɛ, nakai nyɛ hu nyɛsumɔa nyɛhe. Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” Eji anɔkwale akɛ suɔmɔ ni yɔɔ anɔkwa Kristofoi ateŋ lɛ yaa shɔŋŋ fe naanyobɔɔ kɛ bulɛ kɛkɛ ni aaahi amɛteŋ. Amɛnáa suɔmɔ ni he-kɛ-afɔleshaa yɔɔ mli.—Yohane 13:34, 35.

Esa akɛ Wɔhiɛ Asɔ Wɔnanemɛi Heyelilɔi Lɛ

Yɛ asafoi pii amli lɛ, esoro afii ni mɛi ni yɔɔ mli lɛ eye, amɛhewolo nɔ su, maji anɔ ni amɛjɛ, weku mli ni amɛjɛ, amɛmaŋ wiemɔ, kɛ bɔ ni atsɔse amɛ aha. Asafo lɛ mli bii ateŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ nɔ ni esumɔɔ kɛ nɔ ni esumɔɔɔ, nibii ni ekpaa gbɛ kɛ nibii ni eyeɔ etsui yɛ he, ni bei pii lɛ mɔ fɛɛ mɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ ejatsu ni kã enɔ—tamɔ hela loo shika he naagba. Nɛkɛ srɔtofeemɔi nɛɛ baanyɛ aha efee nɔ ni wa kɛha Kristofoi akɛ amɛkɛ ekomefeemɔ aaahi shi. Belɛ, mɛni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔlɛɛ wɔsuɔmɔ lɛ mli ni wɔha ekomefeemɔ ahi wɔteŋ yɛ naagba nɛɛ fɛɛ sɛɛ? Wɔhiɛ ni aaasɔ mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baaye abua wɔ koni wɔsumɔsumɔɔ wɔhe waa.

Shi mɛni hiɛ ni aaasɔ mɔ ko lɛ tsɔɔ? The New Shorter Oxford English Dictionary lɛ tsɔɔ mli akɛ wiemɔ “hiɛsɔɔ” lɛ shishi ji ‘ní akɛ hiɛshikamɔ anu nii ahe aha mɔ; aná bulɛ ni sa aha mɔ; ni ana mɔ ko akɛ ehe yɛ sɛɛnamɔ loo enɔ bɛ; ni aná mɔ he miishɛɛ.’ Kɛ́ wɔɔná hiɛsɔɔ wɔha wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ, belɛ esa akɛ wɔnu he wɔha amɛ, wɔbu amɛ waa, wɔbu amɛ akɛ amɛ nɔ bɛ, ni wɔná he miishɛɛ akɛ amɛfata wɔhe kɛmiija Nyɔŋmɔ. Enɛ hewɔ lɛ, wɔsumɔɔ amɛ waa diɛŋtsɛ. Kɛ́ wɔsusu nɔ ni bɔfo Paulo ŋma eyaha klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi ni yɔɔ Korinto lɛ he kuku lɛ, ebaaye ebua wɔ koni wɔna bɔ ni wɔɔfee wɔjie Kristofoi asuɔmɔ kpo kɛmɔ shi.

Korintobii lɛ ‘Fĩ yɛ Amɛmli’

Paulo ŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ eyaha Korintobii lɛ yɛ afi 55 Ŋ.B., ni yɛ nɔ ni shɛɛɛ afi sɛɛ lɛ, eŋma wolo ni ji enyɔ lɛ. Wiemɔi ni ewie lɛ tsɔɔ akɛ mɛi komɛi yɛ Korinto asafo lɛ mli ni amɛhiɛ esɔɔɔ amɛnanemɛi heyelilɔi lɛ. Paulo tsɔɔ bɔ ni shihilɛ lɛ ji ha yɛ wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ amli akɛ: “Wɔnaabu egbele eha nyɛ, Korintobii, wɔtsui mli hu elɛɛ. Gbɛ yɛ wɔmli ha nyɛ, shi nyɛ diɛŋtsɛ nyɛmli moŋ nyɛfĩɔ yɛ.” (2 Korintobii 6:11, 12) Mɛni Paulo tsɔɔ beni ekɛɛ akɛ “nyɛ diɛŋtsɛ nyɛmli moŋ nyɛfĩɔ yɛ lɛ”?

Eeetsɔɔ akɛ amɛbɛŋkɛɛɛ mɛi krokomɛi, ni amɛlɛɛɛ amɛtsui mli hu. Biblia he nilelɔ ko tsɔɔ akɛ ‘naagbai komɛi ni tee nɔ lɛ ha Korintobii lɛ ná Paulo he jwɛŋmɔ ni ejaaa, ni amɛmli fu lɛ,’ ni enɛ haaa amɛná suɔmɔ amɛha lɛ.

Kadimɔ ŋaawoo ni Paulo kɛha amɛ lɛ: “Nyɛ hu nyɛhaa nyɛmli alɛɛa nakai nɔŋŋ, ni nyɛkɛto wɔ najiaŋ mikɛ nyɛ miiwie tamɔ bii.” (2 Korintobii 6:13) Paulo wo Korintobii lɛ hewalɛ koni amɛlɛɛ amɛsuɔmɔ lɛ mli amɛha amɛnanemɛi heyelilɔi lɛ. Enɛ tsɔɔ akɛ nɔ ni esa akɛ etsirɛ amɛ ji jwɛŋmɔ ni ja kɛ tsui krɔŋŋ, shi jeee naagbai bibii kɛ hekɛnɔfɔɔ ni anáaa yɛ mɔ mli.

Gbɛ Nɔ ni Wɔɔtsɔ Wɔha Wɔsuɔmɔ lɛ Mli Alɛɛ Ŋmɛnɛ

Ŋmɛnɛ, bɔ ni Nyɔŋmɔ anɔkwa jálɔi bɔɔ mɔdɛŋ waa akɛ amɛaajie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe lɛ yɛ miishɛɛ waa diɛŋtsɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, enɛ feemɔ biɔ mɔdɛŋbɔɔ. Eyaa shɔŋŋ fe le ni mɔ ko aaale kɛkɛ akɛ esa akɛ eha emli alɛɛ. Wɔmli ní aaalɛɛ lɛ biɔ ni wɔhi shi akɛ mɛi ni esoro wɔnifeemɔ kwraa yɛ mɛi ni kɛ Biblia mli shishitoo mlai tsuuu ni lɛ ahe. Bei pii lɛ nɛkɛ mɛi nɛɛ susuuu mɛi krokomɛi ahe. Amɛsusuuu mɛi ahe, amɛbuuu mɔ, ni amɛyeɔ mɛi ahe fɛo. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔɔha sui nɛɛ aná wɔnɔ hewalɛ. Ebaafee nɔ ni yɔɔ dɔlɛ waa kɛ́ wɔheee wɔnyɛmimɛi lɛ wɔyeee, ní wɔha no tsĩ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha amɛ lɛ naa taakɛ ebalɛ yɛ Korintobii lɛ agbɛfaŋ lɛ! Enɛ baanyɛ ebalɛ nakai kɛ́ wɔnaa wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ atɔmɔi oya, ni wɔkuɔ wɔhiɛ wɔshwie amɛsui kpakpai anɔ lɛ. Ebaanyɛ ebalɛ nakai hu kɛ́ wɔsumɔɔɔ ni wɔbɛŋkɛ mɔ ko ni wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ lɛ akɛni ejɛ maŋ kroko nɔ lɛ hewɔ.

Ákɛ nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Nyɔŋmɔ tsulɔ ni lɛɛɔ esuɔmɔ mli lɛ hiɛ sɔɔ enanemɛi heyelilɔi lɛ waa diɛŋtsɛ. Ekɛ woo kɛ bulɛ ni mli kwɔ haa amɛ, ni enuɔ he ehaa amɛ. Kɛ́ atɔ̃ enɔ po lɛ, ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ekɛaake, ni ebɛɛɛ mɔ ewooo emli. Enáaa enanemɛi heyelilɔi lɛ ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa. Tsui kpakpa ni eyɔɔ lɛ tsirɛɔ lɛ ni ejieɔ suɔmɔ ni Yesu wie he lɛ kpo akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.”—Yohane 13:35.

Omli Alɛɛ ni Oná Nanemɛi Heei

Anɔkwa suɔmɔ baaye abua wɔ koni wɔkɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli ni wɔkɛ amɛ efɔɔɔ sharamɔ lɛ abɔ, shi jeee wɔnanemɛi lɛ pɛ. Namɛi ji mɛi ni atsɔɔ nɛɛ? Wɔnyɛmimɛi Kristofoi hii kɛ yei lɛ ekomɛi ahiɛ gboɔ, loo yɛ yiŋtoi komɛi ahewɔ lɛ, nanemɛi fioo pɛ amɛyɔɔ. Ekolɛ wɔbaasusu akɛ yɛ ekome ni wɔkɛ amɛfeɔ kɛjáa lɛ sɛɛ lɛ, srɔtofeemɔ agbo kã wɔkɛ amɛteŋ. Shi ani kponɔgbɛ srɔtofeemɔ agbo kãaa mɛi komɛi ni kɛ amɛhe bɔ gbagbalii yɛ Biblia lɛ mli lɛ ateŋ?

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, jeee Rut tipɛŋ kwraa ji Naomi, amɛjɛ maji srɔtoi kɛ wekui srɔtoi amli, ni esoro amɛmaŋ wiemɔ hu. Shi amɛhaaa nibii nɛɛ afite amɛnaanyobɔɔ lɛ. Maŋtsɛ binuu ji Yonatan, ni tookwɛlɔ ji David. Yonatan ye David onukpa kwraa, ni kɛlɛ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ tsĩ amɛnaanyobɔɔ lɛ tã akɛ eji naanyobɔɔ ni yɔɔ gbagbalii fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome. Nanemɛi srɔtoi enyɔ nɛɛ fɛɛ ná miishɛɛ waa, ni amɛwowoo amɛhe hewalɛ yɛ mumɔŋ.—Rut 1:16; 4:15; 1 Samuel 18:3; 2 Samuel 1:26.

Ŋmɛnɛ, anɔkwa Kristofoi ni esoro afii ni amɛye, loo amɛshihilɛ yɛ srɔto kwraa lɛ kɛ amɛhe bɔɔ gbagbalii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Regina ji fɔlɔ mɔ kome mɔ, ni eyɛ bii enyɔ ni amɛye fe afii 12. * Edekã faaa kwraa, ni be fioo pɛ enáa ekɛ mɛi bɔɔ naanyo. Harald kɛ Ute ji gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni egbɔlɔ shi amɛbɛ bi. Kɛ́ aaakɛɛ lɛ, etamɔ nɔ ni srɔtofeemɔ agbo kã wekui enyɔ nɛɛ ateŋ. Shi Harald kɛ Ute kɛ Biblia mli ŋaawoo akɛ wɔha wɔmli alɛɛ lɛ tsu nii. Amɛkɛ Regina kɛ ebii lɛ feɔ ekome kɛfeɔ nibii pii, amɛkɛ amɛ tsuɔ nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni amɛfeɔ ekome kɛjieɔ amɛhiɛtserɛ hu.

Yɛ wɔnanemɛi ni wɔkɛfɔɔ bɔɔ lɛ asɛɛ lɛ, ani wɔbaanyɛ wɔlɛɛ wɔmli wɔha mɛi krokomɛi? Mɛni hewɔ okɛ nanemɛi heyelilɔi ni jɛ maji krokomɛi anɔ, loo mɛi ni esoro weku mli ni amɛjɛ, kɛ mɛi ni esoro afii ni amɛye lɛ ebɔɔɔ naanyo?

Tsu Mɛi Krokomɛi Ahiamɔ Nii Ahe Nii

Ejurɔfeemɔ su baatsirɛ wɔ koni wɔtsu mɛi krokomɛi ahiamɔ nii ahe nii. Mɛɛ hiamɔ nibii nɛkɛ? Ojogbaŋŋ, bo lɛ susumɔ mɛi ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ ahe okwɛ. Gbɛtsɔɔmɔ he miihia gbekɛbii ni yɔɔ mli lɛ, hewalɛwoo he miihia mɛi ni egbɔlɔ lɛ, yijiemɔ kɛ sɛɛfimɔ he miihia be-fɛɛ sɔɔlɔi lɛ, ni nanemɛi heyelilɔi ni tsui ekumɔ lɛ hu miitao mɛi ni amɛkɛ amɛ agba sane. Mɔ fɛɛ mɔ yɛ hiamɔ nii. Esa akɛ wɔtsu hiamɔ nii nɛɛ ahe nii bɔ ni wɔɔnyɛ.

Wɔmli ni wɔɔha elɛɛ lɛ hu tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔjie mlihilɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni ehia amɛ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ lɛ. Ani ole mɔ ko ni hela miigba enaa be saŋŋ nɛ loo mɔ ko ni kɛ naagba kroko miikpe yɛ shihilɛ mli? Suɔmɔ kpo ni ooojie otsɔɔ mɛi ni ehia amɛ lɛ kɛ ejurɔ ni ooofee amɛ lɛ baaye abua bo ni ojie mlihilɛ kpo otsɔɔ amɛ ni oye obua amɛ.

Be mli ni Biblia mli gbalɛi ni kɔɔ wɔsɛɛ be ni kã wɔhiɛ kpaakpa nɛɛ náa amɛmli baa lɛ, ekomefeemɔ ni mli wa ní aaahi asafo lɛ mli bii ateŋ lɛ he miihia kwraa fe heloonaa nibii, nyɛmɔi ni mɔ ko yɔɔ, loo nibii ni mɔ ko enyɛ efee. (1 Petro 4:7, 8) Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ aye abua kɛtswa ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ kɛma shi kɛtsɔ wɔsuɔmɔ mli ní wɔɔlɛɛ wɔha wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ nɔ. Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa baajɔɔ wɔ waa kɛ́ wɔkɛ e-Bi Yesu Kristo wiemɔi lɛ tsu nii akɛ: “Enɛ ji mikitã, akɛ nyɛsumɔ nyɛhe tamɔ bɔ ni misumɔ nyɛ lɛ.”—Yohane 15:12.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 17 Atsake gbɛi lɛ ekomɛi.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 10]

Wɔhiɛ ni aaasɔ wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ tsɔɔ akɛ wɔkɛ woo kɛ bulɛ ni mli kwɔ haa amɛ, ni wɔnuɔ he wɔhaa amɛ