Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔ ni Ooofee Oye Omanye

Bɔ ni Ooofee Oye Omanye

Bɔ ni Ooofee Oye Omanye

TAAKƐ bɔ ni fɔlɔi kwɛɔ amɛbii ní amɛsumɔɔ ni amɛbii lɛ aye omanye lɛ, nakai nɔŋŋ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ hu kwɛɔ wɔ ni eesumɔ ni wɔye omanye. Akɛni esumɔɔ wɔ hewɔ lɛ, ehaa wɔleɔ saji babaoo ni tsɔɔ nɔ ni haa mɔ nine nyɛɔ shi, kɛ nɔ ni haa ayeɔ omanye. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Biblia lɛ kɛ nɔmimaa wieɔ mɔ ni boɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛɔ lɛ toi lɛ he akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ shwereɔ [loo eyeɔ omanye].”—Lala 1:3.

Shi kɛ́ nakai ji sane lɛ, belɛ mɛni hewɔ mɛi babaoo naaa miishɛɛ yɛ shihilɛ mli, ni amɛyeee omanye lɛ? Kɛ́ wɔsusu nakai lala lɛ he jogbaŋŋ lɛ, wɔbaaná sanebimɔ nɛɛ hetoo, ni ebaatsɔɔ wɔ bɔ ni wɔ hu wɔɔfee wɔye omanye.

“Mɛi Fɔji Ajina”

Lalatsɛ lɛ bɔ oshara ni yɔɔ “mɛi fɔji ajina” ní akɛaatsu nii lɛ he lɛ he kɔkɔ. (Lala 1:1) Satan Abonsam ji ‘mɔ fɔŋ’ ni fe fɛɛ. (Mateo 6:13) Ŋmalɛi lɛ kɛɔ wɔ akɛ lɛ ji “je nɛŋ lumɔ lɛ,” ni akɛ “jeŋ muu lɛ fɛɛ kã mɔ fɔŋ lɛ mli.” (Yohane 16:11; 1 Yohane 5:19) Belɛ, ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ ŋaawoo babaoo ni jɛɔ je lɛ mli lɛ jieɔ mɔ fɔŋ lɛ susumɔi akpo.

Mɛɛ ŋaa nɛkɛ mɛi fɔji woɔ? Bei pii lɛ, mɛi fɔji liɔ Nyɔŋmɔ. (Lala 10:13) Anaa amɛŋaawoo ní bulɛ bɛ mli loo ní amɛkɛliɔ Nyɔŋmɔ lɛ yɛ he fɛɛ he. Ŋmɛnɛŋmɛnɛ jeŋ ni wɔyɔɔ mli lɛ woɔ “heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ kɛ hiŋmɛii lɛ asɛɛdii nii lɛ kɛ shihilɛ lɛ mli hewoo lɛ” he hewalɛ. (1 Yohane 2:16) Je lɛŋ adafitswaa saji woɔ wɔ hewalɛ koni wɔtiu heloonaa nibii ni wɔnine baanyɛ ashɛ nɔ yɛ shihilɛ mli lɛ asɛɛ be fɛɛ be. Daa afi lɛ, nitsumɔhei ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ fiteɔ nɔ ni fa fe Amerika shika dɔlai akpekpei toi akpei 500 kɛtswaa nibii ni amɛhɔ̃ɔ lɛ ahe adafi koni amɛkɛ kɔne mɛi ayiŋ ni amɛbahé—ni ekɔɔɔ he eko kɛ́ nibii nɛɛ ahe miihia mɛi lɛ loo ehe ehiaaa amɛ. Jeee akɛ nɛkɛ jarayeli he adafitswaa nɛɛ etsake bɔ ni mɛi héɔ nii amɛhaa lɛ kɛkɛ, shi efite susumɔ ni mɛi hiɛ yɛ omanyeyeli he lɛ hu.

Enɛ hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ mɛi babaoo anine eshɛ nibii ni afii komɛi ni eho lɛ amɛshwe akɛ amɛbaaná lɛ anɔ moŋ, ni kɛlɛ, amɛmiishwe ni amɛnine ashɛ nibii babaoo anɔ lolo. Amɛnuɔ he akɛ kɛ́ obɛ nibii nɛɛ eko lɛ, no lɛ onaŋ miishɛɛ loo oyeŋ omanye. Susumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ ejaaa ni “ejɛɛɛ tsɛ lɛ mli, shi moŋ je lɛ mli ejɛ.”—1 Yohane 2:16.

Wɔ-Bɔlɔ lɛ le nibii diɛŋtsɛ ni baaha wɔye omanye. Eŋaawoo lɛ yɛ srɔto yɛ “mɛi fɔji ajina” lɛ he. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiitao ni Nyɔŋmɔ ajɔɔ wɔ ní yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ wɔmiitiu ninámɔ kɛ gbɛihemɔ sɛɛ lɛ, no lɛ etamɔ nɔ ni wɔkɛ wɔhiŋmɛi enyɔ miikwɛ tɔ kome mli. Wɔnyɛŋ wɔkɛ wɔhiŋmɛi enyɔ akwɛ tɔ kome mli. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ Biblia lɛ bɔɔ kɔkɔ akɛ: “Nyɛkahia shi yɛ tɛi ni je lɛ efolɔ eshwie shi lɛ anaa”!—Romabii 12:2, Today’s English Version.

Kaaha Je lɛ Miikudɔ Bo

Jeŋ ni yɔɔ Satan kudɔmɔ shishi lɛ feɔ tamɔ nɔ ni eyɛ wɔhilɛ-kɛhamɔ he miishɛɛ. Belɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ. Kaimɔ akɛ Satan laka Hawa ni ji klɛŋklɛŋ yoo lɛ, koni ekɛtsu lɛ diɛŋtsɛ eyiŋtoi ahe nii. No sɛɛ lɛ ekɛ Hawa tsu nii ni eha Adam fee esha. Ŋmɛnɛ hu lɛ, Satan kɛ adesai tsuɔ nii koni amɛgbɛ esusumɔi gbohii lɛ amɛshwã.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, abi koni David ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ kɛ bei babaoo atsu nii, ní efɔ gbɛfãa hu yɛ enitsumɔ lɛ hewɔ. David kɛɛ akɛ: “Mishĩɔ shĩa Ju leebi maŋkpa, ni mikuɔ misɛɛ Soo gbɛkɛ.” Akɛni David nanemɛi, ewekumɛi, kɛ enanemɛi nitsulɔi ni sumɔɔ esane lɛ nu he akɛ ehe miihia ni ekɛ ehe ashã afɔle koni eye omanye yɛ je lɛ shishinumɔ naa hewɔ lɛ, amɛwo lɛ hewalɛ akɛ: “Yaa nɔ otsu onitsumɔ lɛ yɛ oweku lɛ hewɔ.” Amɛkɛɛ eya nɔ etsu nitsumɔ lɛ afii fioo ko pɛ, ni ebaaná nibii ni etaoɔ lɛ. David tsɔɔ mli akɛ: “Amɛsusu akɛ miweku lɛ baaná he sɛɛ ejaakɛ maná shika pii—ni maye omanye diɛŋtsɛ. Eyɛ mli akɛ mikɛ miweku lɛ bɛ hekome moŋ, shi minanemɛi lɛ ha minu he akɛ miikwɛ miweku lɛ jogbaŋŋ.” Mɛi babaoo miitsu nii waa tamɔ David koni amɛha amɛweku lɛ aná nibii fɛɛ ni amɛsusuɔ akɛ ehe baahia amɛ lɛ. Shi ani ŋaawoo ni tamɔ nɛkɛ ni akɛaatsu nii lɛ haa ayeɔ omanye? Mɛni diɛŋtsɛ he hiaa weku?

Gbi ko beni David fã gbɛ yɛ enitsumɔ lɛ hewɔ lɛ, ená ele nɔ̃ diɛŋtsɛ ni he hiaa eweku lɛ. David kɛɛ akɛ: “Beni mikɛ mibiyoo Angelica gbaa sane yɛ tɛlifoŋ nɔ lɛ, ebi mi akɛ: ‘Dada, mɛni hewɔ osumɔɔɔ akɛ okɛ wɔ hiɔ shĩa lɛ?’ Enɛ gba minaa waa.” Nɔ ni ebiyoo lɛ wie lɛ kanya lɛ ni eshi nitsumɔ lɛ. David kpɛ eyiŋ akɛ ekɛ nɔ̃ diɛŋtsɛ ni he hiaa eweku lɛ baaha amɛ—ebaaná dekã eha amɛ.

Kɛ́ Akɛ Nyɔŋmɔ Ŋaawoo Tsu Nii lɛ, Ehaa Ayeɔ Omanye

Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ okũ je lɛ susumɔ ni ejaaa ni egbɛ eshwã lɛ naa? Lalatsɛ lɛ kɛɔ wɔ akɛ, mɔ ni yɔɔ miishɛɛ ni eye omanye ji mɔ ni “Yehowa mla lɛ he emii shɛɔ yɛ, ni emla lɛ he nɔŋŋ ejwɛŋɔ shwane kɛ nyɔɔŋ!”—Lala 1:2.

Beni Nyɔŋmɔ hala Yoshua akɛ Israelbii lɛ ahiɛnyiɛlɔ lɛ, akɛɛ lɛ akɛ: “Jwɛŋmɔ [Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ] he nyɔɔŋ kɛ shwane.” Eji anɔkwale akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni Yoshua aaakane ni ejwɛŋ nɔ lɛ he miihia, shi esa akɛ ‘efee tamɔ bɔ ni aŋma yɛ mli lɛ pɛpɛɛpɛ.’ Nɔ ni esa akɛ oyɔse ji akɛ, Biblia lɛ pɛ ni oookane lɛ haŋ oye omanye yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. Esa akɛ okɛ nɔ ni okaneɔ lɛ atsu nii. Akɛɛ Yoshua akɛ: “Ejaakɛ no aaaha ofee nɔbatsɛ [loo oye omanye] kɛ hiɛshikalɔ.”—Yoshua 1:8.

Susumɔ gbekɛ ko kɛ ehiɛ ŋmɔlɔŋmɔlɔ ni ta efɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ shwuɔ nɔ, ní amɛfee ekome kɛmiikane wolo ko ni amɛsumɔɔ waa lɛ he okwɛ. Ekɔɔɔ he eko shii abɔ ni amɛkane wolo lɛ amɛha lɛ, amɛnáa bei ni tamɔ nɛkɛ lɛ he miishɛɛ waa. Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, mɔ ni sumɔ Nyɔŋmɔ lɛ baaná he miishɛɛ waa akɛ eeekane Biblia lɛ daa gbi—be ni yɔɔ miishɛɛ ni ekɛ eŋwɛi Tsɛ lɛ baaná mli ŋɔɔmɔ. Kɛ́ ekɛ Yehowa ŋaawoo kɛ gbɛtsɔɔmɔ tsu nii lɛ, ebafeɔ tamɔ “tso ni atɛo yɛ faai atoi, ni woɔ eyibii yɛ ebe lɛ mli, ni eyibaai kpɔŋ, ni nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ shwereɔ.”—Lala 1:3.

Tso ni lalatsɛ lɛ wie he lɛ ekwɛ̃ɛɛ trukaa. Okwaafonyo ji mɔ ni tɛo yɛ he ni nu yɔɔ, ni ekwɛ nɔ. Yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ lɛ, wɔŋwɛi Tsɛ lɛ kɛ ŋaawoo ni yɔɔ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ jajeɔ wɔsusumɔi. Enɛ hewɔ lɛ, wɔshwereɔ ni wɔwoɔ yibii kpakpai.

Shi kɛlɛ, ‘mɛi fɔji lɛ tamɔɔɔ nakai.’ Eji anɔkwale akɛ ekolɛ amɛbaafee tamɔ nɔ ni amɛmiishwere yɛ be ko mli, shi amɛnaagbee eyakpaaa ojogbaŋŋ. ‘Amɛdamɔŋ shi yɛ kojomɔ lɛ mli.’ Yɛ no najiaŋ lɛ, “mɛi fɔji agbɛ lɛ hiɛ kpatãa!”—Lala 1:4-6.

No hewɔ lɛ, kaaha je lɛ miikudɔ otii ni okɛmamɔ ohiɛ kɛ onifeemɔi. Ekolɛ oyɛ hesaai kɛ nyɛmɔi ni baanyɛ aha oye omanye yɛ je nɛŋ, shi kwɛmɔ bɔ ni okɛ hesaai ni oyɔɔ lɛ tsuɔ nii ohaa lɛ loo bɔ ni ohaa je lɛ kɛ hesaai nɛɛ tsuɔ nii ehaa lɛ jogbaŋŋ. Heloonaa nibii asɛɛtiumɔ ni sɛɛnamɔ bɛ he lɛ baanyɛ eha mɔ afee tamɔ tso ni eyibaai ‘ekpɔlɔ.’ Ákɛ nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, kɛ́ oha wekukpaa kpakpa kã okɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ, obaaye omanye diɛŋtsɛ ni omii baashɛ ohe.

Bɔ ni Ooofee Oye Omanye

Mɛni hewɔ kɛ́ mɔ ko bo Nyɔŋmɔ ŋaawoo toi lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ yeɔ omanye lɛ? Jeee omanye ni aaaye yɛ je nɛŋ lɛ he lalatsɛ lɛ wieɔ lɛ. Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ ji nɔ ni haa mɔ ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ yeɔ omanye—ni Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ yeɔ omanye be fɛɛ be. Ha wɔkwɛ bɔ ni Biblia mli shishitoo mlai ní okɛaatsu nii lɛ baanyɛ aha oye omanye.

Weku: Ŋmalɛi lɛ woɔ wumɛi aŋaa akɛ ‘amɛsumɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛŋamɛi, tamɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɔmɔtsei,’ ni awoɔ ŋa ni ji Kristofonyo hu ŋaa koni ‘eshé ewu.’ (Efesobii 5:28, 33) Awoɔ fɔlɔi ahewalɛ ni amɛná dekã amɛha amɛbii, amɛkɛ amɛ ashwɛ, ni amɛtsɔɔ amɛ nibii ni he hiaa yɛ shihilɛ mli lɛ. (5 Mose 6:6, 7; Jajelɔ 3:4) Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ fɔlɔi aŋaa hu akɛ: “Nyɛkawoa nyɛbii amlifu.” Kɛ́ akɛ ŋaawoo nɛɛ tsu nii lɛ, efeɔ mlɛo kɛhaa gbekɛbii lɛ akɛ ‘amɛaabo amɛfɔlɔi lɛ atoi’ ní ‘amɛwo amɛtsɛ kɛ amɛnyɛ.’ (Efesobii 6:1-4) Kɛ́ akɛ Nyɔŋmɔ ŋaawoo nɛɛ tsu nii lɛ, ebaanyɛ eha weku shihilɛ lɛ aye omanye.

Nanemɛi: Mɛi babaoo miitao nanemɛi. Abɔ wɔ koni wɔjie suɔmɔ kpo ni asumɔ wɔ. Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ ‘amɛsumɔ amɛhe.’ (Yohane 13:34, 35) Wɔbaanyɛ wɔná nanemɛi ní wɔbaanyɛ wɔsumɔ amɛ ni wɔkɛ wɔhe afɔ̃ amɛnɔ yɛ Kristofoi ateŋ—ni wɔbaanyɛ wɔkɛ amɛ agba wɔsusumɔi kɛ bɔ ni wɔnuɔ he wɔhaa lɛ ahe sane. (Abɛi 18:24) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, kɛ́ wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai tsu nii lɛ, wɔbaanyɛ ‘wɔtsi wɔbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ,’ ni taakɛ ebalɛ yɛ Abraham gbɛfaŋ lɛ, abaatsɛ́ wɔ po akɛ ‘Nyɔŋmɔ shieŋtsɛmɛi.’—Yakobo 2:23; 4:8.

Yiŋtoo Hewɔ ni Ayɔɔ Shihilɛ Mli: Yɛ nɔ najiaŋ ni mɛi ni eye omanye diɛŋtsɛ lɛ aaanyiɛ kɛkɛ ni amɛleee yiŋtoo hewɔ ni amɛyɔɔ shihilɛ mli lɛ, amɛnuɔ jeŋ shihilɛ shishi ni amɛnáa miishɛɛ. Amɛkɛ amɛhiɛ efɔɔɔ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli shihilɛ ni bɛ shweshweeshwe lɛ nɔ. Akɛni otii ni mamɔ amɛhiɛ lɛ kɛ yiŋtoo hewɔ ni ayɔɔ shihilɛ mli lɛ kpaa gbee hewɔ lɛ, amɛtsui nyɔɔ amɛ mli diɛŋtsɛ be fɛɛ be. Mɛni ji nɔ ni haŋ mɔ ko ahi shi kɛkɛ yɛ jeŋ? “She Nyɔŋmɔ gbeyei ni oye ekitai lɛ anɔ! shi enɛ ji gbɔmɛi fɛɛ agbɛnaa.”—Jajelɔ 12:13.

Hiɛnɔkamɔ: Nyɔŋmɔ ni wɔkɛ lɛ efee wɔ-Shieŋtsɛ lɛ hu haa wɔnaa wɔsɛɛ shihilɛ he hiɛnɔkamɔ. Bɔfo Paulo wo Kristofoi ahewalɛ “ni amɛkaŋɔ amɛhiɛ hu amɛfɔ̃ nifalɛ ni bɛ shweshweeshwe lɛ nɔ, shi moŋ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ nɔ.” Kɛ́ amɛfee nakai lɛ, ‘amɛbaabɔ jwetri amɛha amɛhe, ni efee shishitoo kpakpa eha be ni baaba lɛ, koni amɛmɔ anɔkwa wala lɛ mli.’ (1 Timoteo 6:17-19) Etsɛŋ kwraa ni nine baashɛ anɔkwa wala nɛɛ nɔ beni Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ baaha shikpɔŋ lɛ atsɔ Paradeiso ekoŋŋ lɛ.—Luka 23:43.

Kɛ okɛ Biblia mli shishitoo mlai tsuɔ ni yɛ oshihilɛ mli po lɛ, okɛ naagbai baakpe lolo, shi obaaye ohe yɛ nibii babaoo ni kumɔɔ mɔ tsui ni haa ayeɔ awerɛho ni mɛi fɔji kɛbaa amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔ lɛ ahe. David ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ, kɛ mɛi akpekpei abɔ krokomɛi ni tamɔ lɛ lɛ eyɔse akɛ sɛɛnamɔ yɛ he akɛ amɛkɛ Biblia mli shishitoo mlai aaatsu nii yɛ amɛ shihilɛ mli. Beni David ná nitsumɔ ni haa enáa deka lɛ, no sɛɛ lɛ ekɛɛ akɛ: “Mi hiɛ sɔɔ wekukpaa ni kã mi kɛ miŋa kɛ mibii lɛ ateŋ lɛ, kɛ agbɛnɛ hu hegbɛ ni miná ni mikɛ sɔmɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ akɛ asafoŋ onukpa lɛ waa.” Ebɛ naakpɛɛ akɛ lala lɛ wie mɔ ni boɔ Nyɔŋmɔ ŋaawoo toi lɛ he akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ shwereɔ [loo eyeɔ omanye]”!

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 6]

NIBII ENUMƆ NI HAA AYEƆ OMANYE

1 Kaaha je nɛɛ nifeemɔi lɛ miikudɔ bo.

Lala 1:1; Romabii 12:2

2 Kanemɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa gbi ni ojwɛŋ nɔ.

Lala 1:2, 3

3 Okɛ Biblia mli ŋaawoo atsu nii yɛ oshihilɛ mli.

Yoshua 1:7-9

4 Okɛ Nyɔŋmɔ afee oshieŋtsɛ.

Yakobo 2:23; 4:8

5 She Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbeyei ni oye ekitai lɛ anɔ.

Jajelɔ 12:13

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]

Ani okɛ nibii ni haa ayeɔ omanye lɛ miitsu nii?