Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Obaanyɛ Okane lɛ Oya ní Etɔɔɔ Bo, shi Ani Eja?

Obaanyɛ Okane lɛ Oya ní Etɔɔɔ Bo, shi Ani Eja?

Obaanyɛ Okane lɛ Oya ní Etɔɔɔ Bo, shi Ani Eja?

YƐ September 2005 lɛ, Church of England (England Sɔlemɔ) lɛ kɛ miishɛɛ fĩ The 100-Minute Bible (Biblia ni Akɛ Minitii 100 Baanyɛ Akane) lɛ kpo ni ajie lɛ sɛɛ. Akɛni afee Biblia hee nɛɛ koni akɛ minitii 100 akane hewɔ lɛ, amua Hebri Ŋmalɛi lɛ fɛɛ naa awo fãi 17 mli, ni amua Hela Ŋmalɛi lɛ hu fɛɛ naa awo fãi 33 mli, ni fãi nɛɛ eko fɛɛ eko hiɛ baafa kome. Nuu ko ni kwɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ ájie hei ni yɔɔ Biblia lɛ mli ni “kanemɔ feɔ mɔ ahuntoo” lɛ kɛjɛ mli. Obaanyɛ okane lɛ oya ni etɔɔɔ bo, shi ani eja?

Yɛ Nyɔŋmɔ gbɛi ni ji Yehowa ni ajie kɛjɛ mli lɛ sɛɛ lɛ, mɛi ni kɛ hiɛdɔɔ kaseɔ Biblia lɛ baanyɛ amɛna nibii krokomɛi babaoo ni ejaaa yɛ Biblia nɛɛ mli. (Lala 83:19) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, klɛŋklɛŋ fã lɛ kɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ “gbii komekomei ekpaa bɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ.” Ni kɛlɛ, 1 Mose 1:1 lɛ kɛɔ kɛkɛ akɛ: “Shishijee mli lɛ Nyɔŋmɔ bɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ.” No sɛɛ lɛ, Ŋmalɛ lɛ tee nɔ etsɔɔ akɛ abɔ nibii krokomɛi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni fɛɛ he “gbii” loo bei ekpaa. Kɛkɛ ni 1 Mose 2:4 lɛ mua bei fɛɛ ni akɛbɔ nibii lɛ naa, ni etsɛ lɛ ‘gbi nɔ ní Yehowa Nyɔŋmɔ fee shikpɔŋ kɛ ŋwɛi lɛ.’

The 100-Minute Bible lɛ tsɔɔ mli akɛ, “Satan, ni ji [Nyɔŋmɔ] tsuji lɛ ateŋ mɔ kome . . . ni enitsumɔ ji akɛ efolɔ adesai anaa” lɛ tutua Hiob, nuu anɔkwafo lɛ. Ani oona akɛ nɔ ko etɔ̃tɔ̃ yɛ sane nɛɛ he? Wiemɔ “Satan” lɛ shishi ji “Shitee-kɛwolɔ.” Satan jeee Nyɔŋmɔ tsulɔ, shi moŋ eji Nyɔŋmɔ henyɛlɔ ni fe fɛɛ, ni lɛ diɛŋtsɛ efee ehe adesai anaafolɔlɔ.—Kpojiemɔ 12:7-10.

Mɛni anaa yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛ ni yɔɔ The 100-Minute Bible lɛ hu mli? Biblia hee lɛ wie Yesu abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi kɛ abotiai lɛ ahe lɛ he akɛ Yesu baajɔɔ mɛi ni yeɔ amɛbua “mɔ fɛɛ mɔ kɛ nibii bibii po lɛ,” shi yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu kɛɛ akɛ ebaajɔɔ mɛi ni feɔ esɛɛnyiɛlɔi, ni ji ‘enyɛmimɛi’ lɛ ejurɔ lɛ. (Mateo 25:40) Kpojiemɔ wolo lɛ ni amua naa yɛ Biblia hee lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ “abaakpata Roma, ni ji Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛ kwraa.” Shi mɛi ni kaseɔ Biblia lɛ le diɛŋtsɛ akɛ, nɔ ko kwraa bɛ shishijee niŋmaai lɛ amli ni tsɔɔ akɛ Roma damɔ shi kɛha “Babilon Kpeteŋkpele lɛ.”—Kpojiemɔ 17:15–18:24.

Kɛha mɛi ni miisumɔ akɛ amɛle wɔ-Bɔlɔ lɛ ní amɛnu eyiŋtoi ashishi lɛ, nɔ kroko kwraa bɛ ni amɛaatsɔ nɔ amɛle enɛ fe Biblia muu lɛ fɛɛ ni amɛkɛaatsu nii. Eji anɔkwale akɛ Biblia lɛ kanemɔ baahe nɔ ni fa fe minitii 100, shi nakai ni wɔɔfee lɛ baaha wɔná jɔɔmɔi ni nɔ bɛ. (Yohane 17:3) Eba akɛ okɛ ekãa aaakane Biblia muu lɛ fɛɛ koni onine ashɛ jɔɔmɔi ni jɛɔ nakai feemɔ mli kɛbaa lɛ nɔ.—2 Timoteo 3:16, 17.